Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/273/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Lucie Mizerovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 433,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -90 zo dňa 10. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 122,64 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 122,64 eura od 03.04.2017 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

1. 1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , (v ďalšom texte „“), , o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

1. 2. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 28.09.2016 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb s následnými dodatkami k tejto zmluve, na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému 1 ks SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, účastnícky program Max 30 eur. Z dodatku k zmluve súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy J3 2016 black za zľavnenú kúpnu cenu 0,50 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 184,50 eura za nesplnenie jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu uzavretia dodatku do porušenia povinnosti. Žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie zariadenia. Súd ďalej zistil, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb a jej dodatkom žalobca poskytol žalovanému 1 ks SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX., účastnícky program Mobilný internet Štart a telekomunikačné zariadenie značky Prestigio Multipad WIZE 8 4G za zľavnenú kúpnu cenu 0,50 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť

žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 139,50 eura za nesplnenie jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu uzavretia dodatku do porušenia povinnosti. Žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie aj tohto zariadenia. Pokusom o pokonávku zo dňa 21.02.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 443,14 eura (cena poskytnutých služieb 122,64 eura + zmluvná pokuta 310,50 eura + poplatok za mimosúdne vymáhanie 10 eur) najneskôr do 02.04.2017.

1. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval, svoju zmluvnú povinnosť porušil, pretože cenu za služby, ktoré mu žalobca na základe zmlúv poskytol, nezaplatil riadne a včas. Dlh na službách je vo výške 122,64 eura, v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % od 03.04.2017 do zaplatenia.

1. 4. V zamietajúcom výroku súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že zmluvné pokuty vo výške 184,50 eura a 139,50 eura žalobca nesmie používať vo vzťahu ku spotrebiteľovi a v súlade s ustanovením , žalobca ako dodávateľ služby je povinný zdržať sa používania takejto neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných pokút žalobcu už bola judikovaná napr. rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. z 15.03.2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. zo 16.04.2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. z 29.06.2011 a rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. z 24.04.2012. Súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že pri uzavretí dodatkov k zmluvám zohľadnil pri určení výšky každej zmluvnej pokuty výšku poskytovanej zľavy pri predaji telekomunikačného zariadenia, keď výška jednotlivých zmluvných pokút nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá, zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvných pokút a zohľadnil čas, kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovaných zmluvných pokút, pričom podľa žalobcu týmito zmenami v dodatkoch k zmluvám odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

1. 5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa (v ďalšom texte „“) tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania podľa pomeru jeho úspechu, súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom odvolanie odôvodnil tým, že

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (, ,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, .

2. 1. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie mu nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 310,50 eura, pretože dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je pritom plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Pri uzavretí zmluvy a dodatku k nej si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že ako účastníkovi telekomunikačnej služby je mu poskytnuté zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

2. 2. Žalobca ďalej dôvodil tým, že dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o zmluvnej pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácii a spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý

by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Žalobca uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky, nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa.

2. 3. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade si žalobca dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas, po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny.

2. 4. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.01.2019 sp. zn. v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súdu žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. V odôvodnení okrem iného uviedol, že dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa. Výška dojednanie zmluvnej pokuty je vyvážená vo vzťahu k výške benefitu spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa, a to z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu.

2. 5. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 310,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 03.04.2017 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 433,14 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 122,64 eura a zmluvnú pokutu v sume 310,50 eura, nárok na zaplatenie ktorej vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá (výrok II.). Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu ( a ) sa odvolací súd zameral na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

6. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých odvolací súd v celom rozsahu vychádza a je nimi viazaný.

7. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že medzi stranami nebolo sporné, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté dňa 28.09.2016 (č. A 10270854 a A 10271002) s následnými dodatkami k týmto zmluvám, sú zmluvami spotrebiteľskými.

8. Podľa až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

11. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v poukaze na ustanovenie - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a - súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

14. Podľa ustanovenia , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizuje, ktoré zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne, nepravdivé, resp. sú v rozpore s logikou. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci a napadnutého rozsudku odvolací súd pritom nezistil skutočnosti, ktoré by uvádzanému odvolaciemu dôvodu nasvedčovali, naopak, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolacia námietka žalobcu uplatnená v zmysle ustanovenia preto neobstojí.

16. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu vychádzala z ustanovenia , keď podľa žalobcu súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žalobca argumentoval tým, že dojednaná zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonné požiadavky a jej posúdenie súdom prvej inštancie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je nesprávne.

17. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd

- neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),

- aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

- obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo

- správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

18. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani tento odvolací dôvod, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne interpretoval.

19. Ako je už vyššie uvedené, z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 28.09.2016 dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb s následnými dodatkami, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, žalovaný tieto služby užíval, pričom bol povinný riadne uhrádzať cenu služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia niektorej z týchto povinností vznikla žalovanému povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 184,50 eura (podľa dodatku k zmluve č. A 10270854), resp. vo výške 139,50 eura (podľa dodatku k zmluve č. A10271002). Spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty bol v čl. 2.5 dodatkov upravený tak, že výška zmluvnej pokuty sa bude podľa tam uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

20. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, zmluvná pokuta je v oboch prípadoch dojednaná v bode 2.5. dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb zo dňa 28.09.2016, ktoré zmluvy sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami. Súd prvej inštancie na predmetné zmluvy správne aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách pri vyhodnocovaní zmluvných dojednaní - teda aj dojednaní o zmluvnej pokute. Tieto dojednania neboli individuálne dohodnuté, pričom je potrebné vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú uvedené dojednania zmluvných pokút neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, z ktorého dôvodu sú neplatné ( ). Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že v prípade nezaplatenia ceny za služby je poskytovateľ služby

- žalobca oprávnený domáhať sa svojho nároku na súde, pričom má nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Viazať k nároku na zaplatenie ceny služby (s úrokom z omeškania) ešte aj zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok je podľa názoru odvolacieho súdu neprimerané, spôsobujúce vyššie uvedenú nerovnováhu najmä s prihliadnutím na to, že toto dojednanie nebolo dojednaním individuálnym, ale bolo súčasťou formulárovej zmluvy, obsah ktorej žalovaný reálne nemal možnosť ovplyvniť.

21. Odvolací súd podporne poukazuje aj na ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

22. Dojednanie zmluvných pokút viažuce sa k dobe viazanosti 24 mesiacov je v priamom rozpore s citovaným ustanovením, pretože jednoznačne minimálne odrádza účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Aj z tohto pohľadu je správny záver súdu prvej inštancie o dojednaní zmluvných pokút ako neprijateľných zmluvných podmienkach.

23. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho odvolaní neobstojí - súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania v súlade s citovaným ustanovením ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení

s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).