Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-27-2020.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne: H., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, Bratislava, proti žalovanému: C., zastúpený JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 20.319,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7. novembra 2019, č. k. 9Csp/36/2019-151
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.200,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.5.2019 do zaplatenia (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % (III).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia spolu sumy 20.319,18 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.200,- Eur od 10.11.2018 do zaplatenia. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobkyne, že so žalovaným uzavrela zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli, že v určenom čase uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k v tom čase rozostavanému rodinného domu s pozemkom. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu na kúpnu cenu v sume 35.000,- Eur. Vzhľadom na nedodržanie určených časových rámcov a vyskytnuvšie sa nedostatky stavby sa strany dohodli na zrušení zmluvy o budúcej zmluve. Po zrušení zmluvy žalovaný vrátil žalobkyni časť zaplatenej zálohy v sume 15.000,- Eur; ostatnú časť vo výške 20.000,- Eur dobrovoľne neplnil. Popri vrátení zálohy na kúpnu cenu sa žalobkyňa domáhala nahradenia nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 200,- Eur, ktorý podľa jej tvrdenia žalovaný použil pre vlastné potreby, a tiež aj úrokov z omeškania za oneskorené splnenie časti zálohy v sume 119,18 Eur ( 5 % ročne zo sumy 15 000,- Eur od 10.11.2018 do 7.1.2019).
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že dňa 8.8.2018 uzavreli strany písomnú zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli, že v určenom čase uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k rozostavanému domu s pozemkom na žalovanú za kúpnu cenu 135.000,- Eur. V zmluve sa strany dohodli tiež na povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému zálohu na kúpnu cenu v sume 32.000,- Eur a na zabezpečení splnenia povinnosti oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu zmluvnou pokutou v sume 3.000,- Eur. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému dohodnutú zálohu na kúpnu cenu vo výške 32.000,- Eur, z ktorej žalovaný vrátil žalobkyni sumu 15.000,- Eur. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo vyšiel z toho, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve ústne, pričom žalovaný s odstúpením súhlasil. Na základe žiadosti žalovaného žalobkyňa vyhotovila aj písomné odstúpenie, ktoré však nesprávne adresovala spoločnosti FABINY s.r.o. Prvoinštančný súd nemal za preukázané, z akých dôvodov žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Skonštatoval v tejto spojitosti, že pokiaľ žalobkyňou tvrdeným dôvodom odstúpenia mali byť vady stavby, k ich odbornému posúdeniu Ing. Vladimírom Zumríkom došlo až následne (po tvrdenom odstúpení) - v mesiaci november 2018. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo vyšiel z toho, že žiadna zo strán si nesplnila povinnosť predložiť v dohodnutom čase návrh kúpnej zmluvy druhej zmluvnej strane, pričom ani jedna zo zmluvných strán sa v zákonnej lehote nedomáhala nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Následkom toho došlo podľa záveru súdu prvej inštancie k zániku tohto práva. Súd prvej inštancie skutkovo tiež ustálil, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy žalovaný nebol vlastníkom pozemkov, ktoré mali byť žalobkyni odpredané spoločne so stavbou. Podľa ďalšieho skutkového nálezu prvoinštančného súdu „Žalovaný v konaní nepreukázal, že zmluva, ktorú predložil je skutočne zmluvou, ktorú podpísala žalobkyňa ako budúca kupujúca. Z jeho strany bola síce predložená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, avšak neúplná (v zmluve chýba text článku 6) s textom odlišným od textu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorý súdu predložil vypočúvaný svedok - konateľ realitnej kancelárie, ktorá mala byť sprostredkovateľom predaja nehnuteľnosti“. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru, že nepreukázal svoje tvrdenie o vynaložení nákladov na realizáciu stavebných úprav domu na základe osobitnej požiadavky žalobkyne. Konštatoval v tejto spojitosti, že z písomností predložených žalovaným vyplýva, že stavebné práce boli vykonané spoločnosťou FABINY s.r.o., pričom žalovaný ani len netvrdil, aby za predmetné práce tejto spoločnosti zaplatil. Pokiaľ žalovaný v konaní navrhol svedecky vypočuť zamestnancov spoločnosti FABINY s.r.o. súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol preto, že ich výsluchom mal byť preukázaný rozsah prác a aj to, že tieto práce boli vykonané na základe požiadavky Silvie Zumríkovej, nie však skutočnosť, či žalovaný ako stavebník za tieto práce spoločnosti FABINY s.r.o. zaplatil. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo ustálil, že za znalecký posudok č. 173/2018, vyhotovený znalcom V.. C. X., žalobkyňa zaplatila sumu 200,- Eur a že uvedený znalecký posudok žalovaný predložil banke so žiadosťou o poskytnutie úveru, a teda použil ho pre vlastné účely. Vysvetlil, že „Uvedené okrem správy banky vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie G. T. D., kde ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností je vedený žalovaný“. Napokon súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z nepreukázania skutočnosti, aby medzi stranami došlo k dohode o vrátení zálohy do 10.11.2018, ani aby pred týmto dňom žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie.
4. Na takto ustálený skutkový stav prvoinštančný súd aplikoval ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov. Na ich základe súd prvej inštancie východiskovo posúdil zmluvu o budúcej zmluve ako neplatnú, jednak z dôvodu nedodržania obligatórnej písomnej formy, jednak pre neurčitosť a nezrozumiteľ-nosť označenia pozemkov, ktoré mali byť predmetom kúpy a jednak tiež preto, že pozemky nepredstavovali spôsobilý predmet prevodu. Vo vzťahu k prvému z týchto dôvodov neplatnosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že obe strany zhodne tvrdili, že v mesiaci jún 2018 mala byť medzi nimi uzatvorená (len) ústna dohoda o budúcej kúpe nehnuteľnosti. Pokiaľ aj žalovaný predložil písomnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že zmluva, ktorú podpísala mala iný obsah a skutočnosť, že „žalovaný v konaní nepreukázal, že zmluva, ktorú predložil je skutočne zmluvou, ktorú podpísala žalobkyňa ako budúca kupujúca“, naviac nepredložil zmluvu úplnú (v zmluve chýbal text článku 6) súd prvej inštancie z tejto zmluvy nevyšiel. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť označenia pozemku v zmluve o budúcej zmluve vyplýva podľa názoru prvoinštančného súdu zo skutočnosti, že hoc bol pozemok v zmluve identifikovaný na podklade geometrického plánu, ten nebol jej súčasťou. Napokon ostatný dôvod neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve má pôvod v skutočnosti, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nebol vlastníkom pozemku, ktorý mal byť prevedený na žalobkyňu kúpnou zmluvou. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve je podľa záveru súdu prvej inštancie neplatným tiež odstúpenie od tejto zmluvy žalobkyňou. Tento úkon je podľa prvoinštančného súdu neplatný aj z dôvodu nedodržania obligatórnej písomnej formy, keďže žalobkyňa odstúpila od zmluvy ústne a žiadna zo strán písomné odstúpenie nepredložila. Napokon podľa implicitného záveru prvoinštančného súdu, o platnom odstúpení nemožno hovoriť tiež pre nepreukázanie dôvodov, pre ktoré k tomu došlo. Na podklade týchto parciálnych úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že prijatím zálohy na základe neplatnej zmluvy (ústnej i písomnej) sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, následkom čoho mu zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie vznikla povinnosť toto plnenie žalobkyni vrátiť. Nakoľko žalobca z prijatej zálohy 35.000,- Eur dobrovoľne vrátil žalobkyni sumu 15.000,- Eur, na zaplatenie ostávajúcej časti (20.000,- Eur) ho súd prvej inštancie zaviazal. Zároveň súd prvej inštancie žalobkyni priznal tiež náhradu vynaložených nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 200,- Eur s odôvodnením, že „Žalovaný tak použil predmetný znalecký posudok, ktorého zadávateľkou bola žalobkyňa a ktorá aj zaň uhradila sumu za vyhotovenie, pre vlastné účely ...“. Za omeškanie žalovaného so zaplatením týchto peňažných plnení súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Počiatok omeškania žalovaného pritom prvoinštančný súd odvodil s použitím ust. § 563 Občianskeho zákonníka od právnej skutočnosti doručenia výzvy na plnenie, za ktorú v okolnostiach prípadu považoval doručenie žaloby žalovanému. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala priznania úrokov z omeškania aj za skoršie obdobie, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rovnako súd prvej inštancie zamietol žalobu tiež v časti o zaplatenie sumy 119,18 Eur (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 000,- Eur od 10.11.2018 do 7.1.2019) s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala, aby v čase, za ktorý si žalobca v tejto sume uplatnil úroky z omeškania, bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie posúdil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru pritom vyšiel z toho, že žalovaným započítavaná pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.000,- Eur nevznikla jednak z dôvodu neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a skrz toho aj v nej obsiahnutého dojednania o zmluvnej pokute a jednak tiež preto, že v konaní nebolo preukázané porušenie záväzku žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu. Akcentoval v tejto spojitosti skutkový nález, že žalobkyňa nebola na uzatvorenie kúpnej zmluvy druhou stranou vyzvaná. Obdobne súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani existenciu pohľadávky žalovaného z titulu realizácie osobitne vyžiadaných stavebných úprav. V jej prípade prvoinštančný súd postrádal preukázanie, že tieto náklady vynaložil práve žalovaný, za situácie, keď stavebné práce vykonávala spoločnosť FABINY s.r.o. a že tieto práce boli vykonané práve v prospech žalobkyne, za situácie, keď ich objednala jej sestra. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení vyhovujúceho výroku rozsudku napokon vysporiadal tiež s obranou žalovaného, ktorou spochybňoval vecnú legitimáciu žalobkyne s argumentáciou, že zmluvu o budúcej zmluve neuzavrel s ňou. Prvoinštančný súd v tejto otázke vyšiel z toho, že žalobkyňa aj žalovaný potvrdili, že medzi nimi bola uzatvorená dohoda resp. zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Podľa jeho nazerania „Žalovaný, aj vzhľadom na jeho tvrdenia a výpoveď, vedel od začiatku, že vlastníčkou stavby rodinného domu sa má stať žalobkyňa Bc. J. I., na meno ktorej aj mal byť vybavovaný úver, z ktorého mala byť kúpa domu financovaná“. Konštatoval, že „Pokiaľ aj teda ohľadom kúpy domu jednal (žalovaný) osobne s príbuznými žalobkyne - sestrou a jej matkou, uvedené nemá vplyv na tú skutočnosť, že výlučnou vlastníčkou domu sa mala stať žalobkyňa. Zdôraznil, že o tom svedčí aj písomné vyhotovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, „...ktoré žalovaný čítal a osobne aj podpísal a teda bolo mu zrejme, že aj kúpna zmluva mala byť uzatvorená práve so žalobkyňou“. Vo vzťahu k súvisiacej argumentácii žalovaného súd prvej inštancie akcentoval, že „...je nepodstatné kto do budúcna mal dom užívať a tiež to, kto stavbu financoval“. Vyzdvihol v tejto súvislosti tiež fakt, že „...aj z pokladničných dokladov, ktoré osobne vypisoval žalovaný je zrejme, že finančné prostriedky boli ním prijaté od Bc. Mrukovej, teda patrili menovanej bez ohľadu na to, kto mu tieto odovzdával “ Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným úspechom oboch procesných strán, pričom pomer úspešnosti (žalobkyne 99 % a žalovaného 1 %) odôvodnil podľa záveru súdu prvej inštancie nárok žalobkyne na náhradu 98 % trov konania.
5. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní v prvom rade nesúhlasil so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie, že strany uzavreli zmluvu o budúcej zmluve v ústnej forme, dôvodiac, že ohľadne kúpy domu a stavebných prác rokoval výlučne s matkou a sestrou žalobkyne. Žalovaný v tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že i zmluvu o budúcej zmluve nepodpísala žalobkyňa, ale jej matka. Od matky žalobkyne zároveň žalovaný prijal peňažnú sumu 3.000,- Eur a podľa jeho tvrdenia i ostávajúca časť zálohy bola zaplatená z jej prostriedkov. Žalovaný poukázal tiež na to, že práve matka žalobkyne „...žiadala od žalovaného či už ústne alebo priamo aj v odstúpení od zmluvy zo dňa 10.10.2018 kde matka vystupuje ako strana dohody od žalovaného vrátiť peniaze priamo jej a nie žalobkyni, čo aj žalovaný učinil a čiastočne vrátil matke žalobkyni sumu vo výške 15.000,- Eur“. Žalovaný sa v odvolaní nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebola uzavretá písomná zmluva o budúcej zmluve a v súvisiacej argumentácii zdôraznil, že žalobkyňa svoje tvrdenie, že podpisovala inú než žalovaným predloženú zmluvu nijak nepreukázala. Odvolateľ v odvolaní namietal
tiež proti skutkovému nálezu, že nepreukázal vynaloženie nákladov na prerábky rodinného domu. Zdôraznil v tejto spojitosti, že k otázke čo bolo vykonané sa v priebehu konania vyjadril, že vykonanie stavebných prác potvrdila sestra žalobkyne a túto skutočnosť mali v spore potvrdiť tiež navrhovaní svedkovia, ktorých výsluch ale súd prvej inštancie odmietol vykonať. Napokon žalovaný v odvolaní nesúhlasil so skutkovým nálezom prvoinštančného súdu, že znalecký posudok objednaný a zaplatený žalobkyňou použil pre vlastné účely. Argumentoval v tejto spojitosti, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná jednoznačne. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, a tiež aj z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. e) a f) C.s.p. V odvolaní žalovaným formálne označený, a tiež parafrázovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalovaným materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vecne nevyjadrila.
7. V výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu (II) nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p. a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému vyhovujúcemu výroku a tiež závislému výroku o trovách konania ) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil vec po skutkovej stránke správne; preto odvolanie žalovaného, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.12.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
9. Žalovaný v odvolaní vytýkal nesprávnosť skutkových zistení tiež z dôvodu nevykonania ním navrhovaných dôkazov - svedeckých výsluchov zamestnancov spoločnosti FABINY s.r.o. Vo všeobecnosti možno povedať, že logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, je aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný a zároveň, aby skutočnosť, ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná bola pre rozhodnutie významná. Vo svetle kritéria významnosti dôkazu sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že skutočnosti ku ktorým sa podľa zdôvodnenia dôkazného návrhu žalovaným mali títo svedkovia vyjadrovať (realizácia dokončovacích prác), nemala k spornej skutočnosti vykonania diela práve zo strany žalovaného a práve v prospech žalobkyne, žiadnu výpovednú hodnotu. Už vôbec títo svedkovia podľa vymedzenia zamerania ich výpovedí žalovaným nemohli ozrejmiť samotnú podstatu spornosti tejto otázky, a síce právneho rámca realizácie osobitnej skupiny dokončovacích prác za situácie, keď zmluva o budúcej zmluve s nim nerátala, hoc to aj žalovaný navzdory jej obsahu tvrdil. Celkom opodstatnene preto
súd prvej inštancie očakával predovšetkým jasné a zrozumiteľné tvrdenia žalovaného, umožňujúce posúdenie nielen aké práce, ale aj kto, pre koho, na akom právnom základe a v akej interakcii so zmluvou o budúcej zmluve, vykonal. Len vo vzájomnej súvislosti týchto faktov bolo v okolnostiach prípadu možné posúdiť, či žalovaným tvrdená pohľadávka z titulu vykonania určitých prác, je daná a zároveň, či je jej dlžníkom (pohľadávky) žalobkyňa. Odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca nemal v priebehu konania jasnú predstavu o podstate tohto právneho vzťahu (žalovaný tento nárok vymedzuje raz ako náhradu nákladov, inokedy ako náhradu za investície a zmieňuje sa aj o škode - viď. napr. jeho odpor proti platobnému rozkazu), ale ani o jeho subjektoch ( práce nepochybne vykonala spoločnosť FABINY s.r.o., žalovaný podľa skutkového nálezu súdu prvej inštancie za tieto práce nezaplatil a na pojednávaní dňa 15.10.2019 sa žalovaný dokonca vyjadril v tom zmysle, že uvažované práce mieni vyúčtovať sestre žalobkyne p. F. - viď. str. 6 zápisnice o pojednávaní). Pokiaľ preto súd prvej inštancie takýto dôkaz (dôkazy) odmietol vykonať, napadnuté rozhodnutie tým nezaťažil skutkovou vadou, čo vylučuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.
10. Ďalšou skupinou odvolacích námietok žalovaný vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov. Vo všeobecnosti skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. rozhodnutie NS SR 1 MCdo 4/2009)
11. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil v prvom rade so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie, že strany uzavreli zmluvu o budúcej zmluve v ústnej forme, dôvodiac, že ohľadne kúpy domu a stavebných prác rokoval výlučne s matkou a sestrou žalobkyne. Odvolateľ pri formulovaní tejto svojej námietky celkom evidentne nemal na zreteli, že súd prvej inštancie hoc aj skutkovo pripustil uzavretie zmluvy o budúcej zmluvy v ústnej forme, z jej existencie napokon nevyšiel z dôvodu jej neplatnosti pre absentujúcu písomnú formu. Znamená to teda, že skutočnosť uzavretia/neuzavretia zmluvy o budúcej zmluvy v ústnej forme nemala pri formovaní rozhodnutia prvoinštančného súdu žiaden význam. Tieto úvahy sa bezo zvyšku vzťahujú tiež na výhradu odvolateľa k skutkovému záveru o nepreukázaní skutočnosti, že písomná zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá v takej podobe, v akej ju predložil. I vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti je potrebné si uvedomiť, že popri právnom závere o neplatnosti tejto zmluvy z ďalších dvoch dôvodov, z ktorých každý je spôsobilý sám o sebe tento následok vyvolať, a ktorý žalovaný právne nerozporuje ( pre neurčitosť a nezrozumiteľ-nosť označenia pozemkov, ktoré mali byť predmetom kúpy a preto, že pozemky nepredstavo-vali spôsobilý predmet prevodu) skutočnosť obsahu neplatnej písomnej zmluvy o budúcej zmluve i tak bezpochyby stráca na význame. Odvolací súd považuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že žalovaný odvolaním nevytkol právne vady rozhodnutia, a preto, ako už bolo zmienené na inom mieste odôvodnenia, v súlade s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. nemohol prihliadať na prípadnú nesprávnosť právnych záverov (závery o neplatnosti právnych úkonov nevynímajúc) pokiaľ by ju aj zistil.
12. Pokiaľ ide o skutkový záver v otázke kto žalovanému plnil, ktorá je pre ustálenie subjektov zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia rozhodujúca, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dal presvedčivú odpoveď na všetky žalovaným v tejto spojitosti nastolené otázky. Odvolací súd sa s touto časťou dôvodov napadnutého rozsudku bez výhrad stotožňuje. I podľa jeho názoru je v okolnostiach prípadu smerodajné nie to kto pri zakladaní právneho vzťahu robil so žalovaným faktické úkony (napr. rokoval o zmluve, vznášal technické pripomienky, odovzdával peniaze a pod.), ale to, kto s nim podľa všetkého čo v konaní vyšlo najavo mienil urobiť a aj urobil právny úkon (hoc aj neplatný).
13. Napokon ako nedôvodnú odvolací súd posúdil tiež námietku žalovaného, ktorou vytkol nedostatočný dôkazný základ skutkového nálezu, že použil znalecký posudok, objednaný a zaplatený žalobkyňou, pre vlastné účely. Vo vzťahu k tejto skutkovej okolnosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že vo svojom závere vyšiel zo správy finančnej inštitúcie, ktorá potvrdila, že znalecký posudok jej predložil spolu so žiadosťou o úver žalovaný. Odvolaciemu súdu sa žiada v tejto spojitosti dodať, že žalovaný pri formulovaní tejto odvolacej námietky akiste pozabudol,
že v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 15.10.2019 sám pripustil, že znalecký posudok od žalobkyne pripojil k žiadosti o úver. Pokiaľ sa v tejto súvislosti aj vyjadril s istou rezervovanosťou, urobil tak len preto, že nevedel s istotou povedať, či ním banke predložený znalecký posudok Ing. Chovanca je práve ten, ktorý si u tohto znalca nechala vypracovať žalobkyňa. Že to bol práve tento znalecký posudok uvedeného znalca (č. 173/2018) však podľa nespochybneného zistenia súdu prvej inštancie Tatra banka, a.s. výslovne vo svojej správe potvrdila, čím došlo dôkazne k rozptýleniu akýchkoľvek pochybnosti vnesených v tejto otázke do konania žalovaným.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, ako v napadnutom meritórnom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v čiastočnom procesnom úspechu oboch strán v spore s prevahou na strane žalobkyne.
15. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
16. Podľa ust. § 255 C.s.p. ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli (s prihliadnutím v tejto súvislosti tiež na to, že jej podanie zo dňa 24.2.2020 nemalo vecný charakter a žalobkyňa ním súdu len oznámila, že sa nemieni vyjadriť k odvolaniu protistrany) a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)