Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-227-2020.pdf
PDF · 89.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/227/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Aleny Mazúrovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne: B. C., L.. XX. XX. XXXX, J. T. X, XXX XX T., t. č. T. - K. Y., proti žalovanému: G. N., L.. XX. XX. XXXX, J. I. XX, XXX XX, G., zastúpený JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou, advokátkou so sídlom Radlinského 20, 052 01, Spišská Nová Ves, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 23. januára 2020 č.k. 24C/164/2016-131 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. januára 2020 č.k. 24C/164/2016-137
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil dátum vyhotovenia napadnutého uznesenia z nesprávneho dátumu: - 23. 01. 2020 na správny dátum vyhotovenia: - 15. 01. 2020.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí v obytnom dome na T. A. Č.. X E. T., D.. Č.. XXX, L. G.. Č.. XXXX o výmere 348 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, vrátane podielu na spoločných priestoroch vo veľkosti XXX/XXXXXX, E. L. B. Č.. XXXXX pre katastrálne územie T. - E. a žiadala priznať náhradu majetkovej ujmy vo výške 58.000 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 eur. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. akcentoval, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto konanie po predchádzajúcom súhlase žalovaného zastavil.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc zo zásady zavinenia za zastavenie konania.
5. Voči uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že žiadne späťvzatie žaloby svojvoľne a slobodne neučinila a dodala, že voči žalovanému podala trestné oznámenie za podvodné konanie z jeho strany.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 382 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že že odvolanie nie je dôvodné.
8. Žalobkyňa svojimi konkrétnymi odvolacími námietkami nastolila predmet odvolacieho prieskumu, ktorým je správnosť právneho posúdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pri zastavení konania (§ 365 ods., 1 písm. h) C.s.p.). Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenie. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
9. Tento odvolací dôvod naplnený nebol, nakoľko súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu použil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalobkyne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
10. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. akcentoval, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto po súhlase žalovaného so späťvzatím a zastavením konania, toto konanie zastavil.
11. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že žiadne späťvzatie žaloby svojvoľne a slobodne nevykonala, preto trvá na podanej žalobe a dodala, že voči žalovanému podala trestné oznámenie za jeho podvodné konanie.
12. Vychádzajúc z obsahu spisu možno nepochybne uzavrieť, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23. 11. 2019, došlým súdu dňa 25.11.2019 vzala žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/164/2016 o určenie vlastníckeho práva späť v celom rozsahu a žiadala, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia uviedla, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode. Svedkami tohto procesného úkonu boli Ing. W. T. S. Ľ. C. - manžel žalobkyne (č.l. 125 súdneho spisu). Z obsahu spisu tiež vyplýva, že svedok W.. W. T. potvrdil prejavenú vôľu žalobkyne smerujúcu k späťvzatiu žaloby a z jeho výsluchu možno vyvodiť, že žalobkyňa tento úkon vykonala slobodne a vážne po predchádzajúcej dohode so žalovaným ohľadom predmetu konania.
13. Z obsahu spisu tiež vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa na Okresnom súde Košice I viedla viaceré spory, o.i. aj proti žalovanému. Z pripojených spisov súd prvej inštancie zistil, že v konaní sp. zn. 35C/163/2016 žalobkyňa podaním zo dňa 23.11.2019, došlým dňa 25. 11. 2019 vzala žalobu voči žalovaným 1. AZ Kapital, s.r.o. a 2. G. N. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu mimosúdnej dohody. Uznesením zo dňa 11. 12. 2019 bolo konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 01. 2020, pričom žalobkyňa nenamietala, že späťvzatie žaloby neučinila. Aj v konaní sp. zn. 36C/34/2018 žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 3.271,25 eur s prísl. späť podaním zo dňa 23.11.2019, došlým dňa 25. 11. 2019 z dôvodu mimosúdnej dohody. Uznesením zo dňa 28. 01. 2020 súd konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 02. 2020, pričom žalobkyňa nenamietala, že späťvzatie žaloby neučinila. V konaní 38C/30/2016 bola tiež zo strany žalobkyne vzatá späť žaloba proti žalovanému o určenie neplatnosti vlastníckych práv k nehnuteľnostiam písomným podaním zo dňa 23.11.2019, došlým dňa 25.11.2019 a ako dôvod bol uvedený mimosúdna dohoda. Uznesením zo dňa 30. 04. 2020 bolo konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2020, pričom žalobkyňa nenamietala, že späťvzatie žaloby neučinila. V konaní sp. zn. 25C/25/2018 žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému AZ Kapital s.r.o. o náhradu nemajetkovej ujmy s prísl. späť písomným podaním došlým dňa 25.11.2019 a žiadala tiež konanie zastaviť z dôvodu mimosúdnej dohody, pričom žalobkyňa v tomto konaní dňa 20. 01. 2020, t.j.
po doručení podania, ktorým vzala žalobu späť (25. 11. 2019), namietala, že späťvzatie žaloby v tomto konaní neučinila. Súčasťou spisu súdu prvej inštancie sú aj podania - späťvzatie žaloby doručované žalobkyňou k jednotlivým vyššie uvedeným spisovým značkám a uznesenia o zastavení konania vo vyššie uvedených sporoch.
14. Je nepochybné, že žalobkyňa v sporoch, ktoré viedla proti žalovanému písomnými podaniami zo dňa 23.11.2019, došlými na príslušný súd prvej inštancie dňa 25.11.2019 vzala žalobu v celom rozsahu späť, konania boli právoplatne zastavené. Žalobkyňa v týchto sporoch žiadnym spôsobom nenamietala, že späťvzatie žaloby neučinila. Aj v posudzovanej veci žalobkyňa súdu prvej inštancie písomným podaním zo dňa 23. 11. 2019, došlým dňa 25.11.2019 oznámila späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu mimosúdnej dohody so žalovaným a žiadala konanie zastaviť, t.j. prejavila svoju vôľu nepokračovať v spore so žalovaným. Učinila tak (identický dátum späťvzatia, identický dátum jeho doručenia, identické uvedenie dôvodu ) ako aj v ostatných sporoch vedených proti žalovanému. Pokiaľ žalobkyňa v ostatných sporoch vedených proti žalovanému nenamietla vykonanie tohto jednostranného procesného úkonu, je potrebné mať jednoznačne zato, že aj v posudzovanom prípade ňou prejavená vôľa smerujúca k zastaveniu konania bola slobodná a vážna, určitá a zrozumiteľná. Iný výklad vzhľadom na okolnosti neprichádza do úvahy. Navyše tento záver je podporený aj svedkom W.. W. T..
15. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na skutočnosť podania trestného oznámenia voči žalovanému za jeho podvodné konania. Súčasťou spisu súdu prvej inštancie sú aj pripojené vyšetrovacie spisy Obvodného oddelenia PZ Košice - Dargovských hrdinov č. ČVS: ORP-3324/DH-KE-2019, ČVS: ORP-100/DH-KE-2020, ČVS: ORP-2521/DH-KE-2019, ktorých výsledkom bolo odmietnutie oznámenia žalobkyne, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Z pripojených vyšetrovacích spisov nevyplýva ani tvrdenie žalobkyne o uskutočnení nátlaku na jej osobu žalovaným v súvislosti so späťvzatím žaloby v posudzovanom prípade.
16. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Späťvzatie je jednostranným procesným úkonom strany v konaní, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozícií adresáta, t.j. súdu. Ak strana sporu vzala procesný úkon (návrh) späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemožno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pritom vnútorný rozpor medzi tým, čo strana zamýšľala a tým, čo skutočne navonok prejavila, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Civilný sporový poriadok dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje. Verejnoprávna povaha procesných vzťahov tiež vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty strán a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony s odkazom na vady vôle. Rozhodujúce je, že vyhlásenie o späťvzatí žaloby bolo urobené určite, zrozumiteľne a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Ak vezme strana sporu svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znova (R 54/1992). Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999) (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 10Sžr 45/2012). Podobne aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 29. septembra 2016 sp. zn. II.ÚS 727/2016-15 konštatoval, že ústavnému súdu je prirodzene známe, že späťvzatie späťvzatia judikatúra nedovoľuje.
20. Z obsahu odvolania je tiež možné vyvodiť, že žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka, že nesprávnym procesným postupom (teda tým, že zastavil konanie) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
22. V posudzovanom prípade tento odvolací dôvod naplnený nebol. Odvolací súd je toho názoru, že napádané rozhodnutie bolo vydané v dôsledku ňou vykonaného späťvzatia žaloby, preto napádané rozhodnutie záviselo výlučne od právneho posúdenia toho, či sú splnené predpoklady na zastavenie konania súdom prvej inštancie v dôsledku predmetného úkonu žalobkyne. Nakoľko C.s.p. v takom prípade vyžaduje iba, aby žalovaná strana vyjadrila svoj súhlas so späťvzatím žaloby, súdu prvej inštancie v ním uskutočnenom procesnom postupe skutočne nič nebránilo, nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby a so zastavením konania súhlasil.
23. Súd prvej inštancie nepochybil, keď na základe späťvzatia konanie v súlade s ust. § 144, § 145, § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil. Na základe uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a toto potvrdil ako vecne správne v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. januára 2020 č.k. 24C/164/2016-137, vrátane súvislého výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu spisu žalovanému vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).