Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-410-2019.pdf
PDF · 155.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/410/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobcu MUDr. S. S., nar. X.X.XXXX, bytom v H., Y. XX, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom Košice, Pražská 4, proti žalovanému: LASON SYSTEM, spol. s r.o., so sídlom Zvolen, Lieskovská cesta 6, IČO: 45283184, zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Rudlovská cesta 47, o zaplatenie 4.050,- € s prísl. oproti vydaniu veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 28C/89/2016-223 zo dňa 29.3.2019 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.050,- € spolu s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 6.2.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a demontovať na vlastné náklady z rodinného domu súp. č. XXXX na ulici Y. XX v H. dva solárne kolektory Lason SR30-58/1800 s príslušenstvom a tieto je žalobca povinný žalovanému vydať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (II.).
2. Týmto rozhodnutím v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému LASON SYSTEM spol. s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1. rade, a tiež proti žalovanému v 2. rade spoločnosti ebonys, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, IČO: 46149741, ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť ANTRIM s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 46234853 a táto zanikla zlúčením) zaplatenia sumy 4.050,- € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 6.2.2015 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo zrušenej zmluvy, od ktorej žalobca listom zo dňa 29.1.2015 odstúpil zo zákonom ustanoveného dôvodu pre nevybavenie písomnej reklamácie nefunkčného solárneho systému, doručeným žalovanému dňa 1.12.2014, na ktorú reklamáciu žalovaný nereagoval písomne a ani ústne. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil ďalej tým, že kúpnu zmluvu uzatvoril so žalovaným dňa 6.4.2014 ústnou formou, na základe ktorej žalovaný v zmysle jeho objednávky namontoval slnečné kolektory Lason SR30-58/1800 v celkovej cene 4.050,- € na rodinný dom vo vlastníctve jeho matky, nachádzajúci sa na ul. Y. XX v H., žalobca celú sumu vyplatil žalovaným v 1. a 2. rade v hotovosti, a to v platbách záloha 2.250,- € a 1.800,- € pri montáži slnečných kolektorov, ktorú odovzdal obchodnému zástupcovi žalovaného, pričom žiadny doklad o zaplatení kúpnej ceny neobdŕžal. Žalobca bol celý čas informovaný o tom, že predajcom je žalovaný, ktorý zabezpečuje dovoz, reklamáciu a montáž solárnych systémov a žalovaný 2/ sa prezentoval ako obchodný zástupca žalovaného. V mesiaci máj 2014 kontaktoval žalovaného a informoval ho tiež i písomne, že ohrev bazéna nefunguje a neplní svoj účel,
žalovaní následne niekoľkokrát na jeho podnet prišli skontrolovať zariadenie prostredníctvom konateľa žalovaného 2/ p. S. S., ktorý ho ubezpečoval o doriešení celej situácie k spokojnosti, že mu vrátia peniaze a demontujú celé zariadenie, keďže je nefunkčné. Z tohto dôvodu žalobca ani nepožadoval doklad o úhrade sumy 4.050,- €, pretože predpokladal, že dodané zariadenie bude demontované a peniaze mu budú vrátené. Zo strany žalovaných však nedošlo k žiadnemu riešeniu vzniknutej situácie, preto žalobca dňa 20.11.2014 závady reklamoval písomne u žalovaného a požadoval odstránenie závad, ktoré boli zistené už pri kontrole vykonanej koncom apríla 2014 a následne dňa 29.1.2015 odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že ako spotrebiteľ riadne podal reklamáciu u žalovaného (ktorú prevzal 6.2.2015) a nebol ním vôbec kontaktovaný, jeho reklamácia nebola vybavená. Vo veci nevybavenia reklamácie žalobca dňa 4.5.2015 podal tiež podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu (ďalej SOI), z odpovede ktorej zistil, že žalovaný predáva solárne systémy žalovanému 2/, avšak na záručnom liste sa žalovaný 2/ ako predajca vôbec neuvádza a že žalovaný 2/ je obchodným zástupcom žalovaného a jeho obchodným partnerom. Žalobca sa domáhal súdnej ochrany v zmysle ust. § 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože nemôže používať solárny systém, ktorý je úplne nefunkčný, od kúpnej zmluvy odstúpil zo zákonného dôvodu, avšak kúpna cena zo strany žalovaných ku dňu podania žaloby mu nebola vrátená, čím sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Právne argumentoval ust. § 620 a nasl., § 451 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka a tiež svojim postavením spotrebiteľa pri uzatvorení kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ a ustanovení § 3 ods. 1, 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.5.2017 vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade späť na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré odôvodnili vecnú pasívnu legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku (len) žalovaného v 1. rade (ďalej „žalovaný“). Zároveň žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení žalobného petitu o jeho synalagmatickú povinnosť vydať žalovanému solárny systém oproti vráteniu ceny zaplatenej za dodávku a montáž, ktorej po odstúpení od zmluvy sa voči nemu domáha. Uznesením č.k. 28C/89/2016-282 zo dňa 21.8.2017 súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, nepriznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania a zároveň pripustil žalobcom navrhnutú zmenu žaloby doplnením uplatneného nároku (žalobného návrhu) na vrátenie zaplatenej ceny 4.050,- € s prísl. o synalagmatickú povinnosť žalobcu vydať žalovanému ním demontované dva solárne kolektory Lason SR30-58/1800 s príslušenstvom.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 631, § 637 ods. 1 a 2, § 48, § 52 ods. 1 až 4 a § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 2 písm. m) a § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný v danom spore je pasívne vecne legitimovaným subjektom a nie je ním žiadny iný subjekt (ani pôvodne žalovaný v 2. rade ebonys, s.r.o. či jeho právny nástupca) a žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Z výsledkov vykonaných dôkazov mu vyplynulo, že S. S. st. pri dojednávaní právneho vzťahu so žalobcom a pri jeho realizácii nekonal v mene spoločnosti ebonys, s.r.o., ani vo svojom mene a na svoj účet, pretože živnostenské podnikanie v tom čase nevykonával a že bol poverený žalovaným zabezpečovaním predaja solárnych systémov a ich montáže, od prvotného kontaktu so spotrebiteľom až po úhradu ceny. Na základe výsledkov vykonaných nepriamych dôkazov, ktorými mal preukázané, že žalobca na webovej stránke žalovanej spoločnosti našiel telefonický i mailový kontakt na S. S. st., s ktorým komunikoval telefonicky i prostredníctvom e - mailovej adresy uvedenej na tejto webovej stránke, pri prvom osobnom kontakte sa menovaný preukázal navštívenkou preukazujúcou jeho postavenie ako fyzickej osoby v pozícii obchodného zástupcu žalovaného, S. S. st. používal osobné motorové vozidlo s firemným označením žalovaného a tiež s jeho pečiatkou, písomnosti odovzdané žalobcovi S.. S. st., neskôr i Ing. S. Š. boli taktiež opatrené údajmi žalovaného, čo celkom nepochybne založilo u žalobcu dobrú vieru, že koná so subjektom, ktorého si vyhľadal na internete (žalovaného) a rozhodol sa mu zveriť realizáciu svojho zámeru - súd prvej inštancie v otázke vecnej pasívnej legitimácie vyšiel z názoru, že pri prevádzkovaní podniku žalovaného bol S. S. st. poverený určitou činnosťou za žalovaného, čo ho splnomocnilo na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na uvedené poverenie, s prihliadnutím i na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a jeho dobrú vieru (v konaní preukázanú), súd v okolnostiach daného prípadu dospel k záveru, že konanie S. S. st. pri uzatváraní zmluvy o dielo so žalobcom, i prípadné prekročenie rozsahu jeho poverenia, zaväzuje žalovaného ako podnikateľa v zmysle ust. § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie kvalifikoval ako zmluvu o dielo, nakoľko podľa jeho názoru kúpu solárneho systému a jeho montáž treba vnímať v organickej súvislosti ako jeden vzťah žalobcu
so žalovaným, i keď dodanie tovaru a montáž realizovali odlišné osoby, a to pán S. S. st. a Ing. S. Š., činnosti oboch týchto osôb boli v rámci prevádzkovej činnosti zastrešené žalovaným, a preto niet dôvodu usudzovať, že dodávka systému a jeho montáž boli navzájom oddelené do tej miery, že by sa malo jednať o samostatné plnenia z dvoch samostatných právnych vzťahov. Mal tiež preukázané, že na základe zmluvy o dielo uzatvorenej ústnou formou si žalobca v postavení objednávateľa (a zároveň spotrebiteľa) objednal u žalovaného ako zhotoviteľa dodávku a montáž solárneho systému zn. Lason, konkrétne 2 ks slnečných kolektorov typu Lason SR30-58/1800 s príslušenstvom na vyhrievanie vody v bazéne v dome svojej matky na ul. Y. XX v H., za dohodnutú cenu diela vo výške 4.050,- € (2.250 + 1.800 €), ktorú žalobca v hotovosti zaplatil a žalovaný dňa 6.4.2014 dodal a namontoval objednaný solárny systém, ako vyplýva zo záručného listu a záznamu o montáži slnečných kolektorov Lason (č.l. 5 a 6). V období mesiacov apríl až jún 2014 žalobca niekoľkokrát kontaktoval žalovaného a informoval ho, že ohrev vody v bazéne nefunguje, pričom žalovaný niekoľkokrát žalobcu navštívil a snažil sa solárny systém sfunkčniť, čo sa mu nepodarilo, vzniknutú situáciu ďalej neriešil, preto žalobca reklamoval solárny systém u žalovaného písomnou formou dňa 20.11.2014, ktorú (reklamáciu) žalovanému doručil dňa 1.12.2014. Žalovaný reklamáciu nevybavil v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote (§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), preto žalobca od zmluvy o dielo odstúpil dňa 29.1.2015, ktoré odstúpenie od zmluvy doručil žalovanému dňa 6.2.2015. Súd skonštatoval, že podľa ust. § 48 a § 458 OZ odstúpením od zmluvy vznikla povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo nadobudli na základe zmluvy o dielo, teda obnoviť predchádzajúci stav a z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.050 € a demontovať na vlastné náklady z rodinného domu na ul. Y. XX v H. dva solárne kolektory Lason SR30-58/1800 s príslušenstvom oproti povinnosti žalobcu tieto vydať žalovanému v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 4.050 €, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine tiež úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy, v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, považujúc ho za nezákonný, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v súdenej veci nešlo o prípad, kedy sa žalobca mohol domáhať na súde vrátenia peňažného plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadril jeho vzájomnú podmienenosť nárokom druhej strany zo zrušenej zmluvy, žalobca sa nemohol domáhať samostatného plnenia, ale mal vyššie uvedenú vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby a pokiaľ tak neurobil, jeho žaloba by nemohla byť úspešná. Súd je viazaný žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a žalobe, ktorá nezodpovedá ust. § 457 OZ, nemôže vyhovieť a ani rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia, pretože nemôže prekročiť žalobný návrh. Mal za to, že konajúci súd na pojednávaní konanom dňa 22.5.2017 v rozpore so zákonom (poučovacou povinnosťou) a so zásadou rovnosti strán uviedol, že „upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žaloba musí umožňovať vyjadrenie vzájomnej podmienenosti peňažnej povinnosti, ktorej sa žalobca domáha zároveň s povinnosťou vydať protiplnenie“. Ani ust. § 292 OZ, ktoré upravuje osobitným spôsobom poučovaciu povinnosť súdu v prípade spotrebiteľských sporov, neumožňuje súdu poučovať strany o hmotnom práve (o to skôr, že žalobca bol právne zastúpený advokátom a že sa tak nestalo pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi), poučovacia povinnosť sa týka len procesných práv a povinností, súd nemôže napríklad stranu poučiť, koho má žalovať, teda kto je v spore pasívne vecne legitimovaný, prípadne akého nároku sa môže domáhať od druhej strany a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2011, sp. zn. 6 Cdo 125/2011). Podľa názoru žalovaného následkom postupu súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a to zásady rovnosti zbraní, pričom mal za to, že bez zásahu súdu by bol v konaní úspešný. S poukazom na uvedené skutočnosti vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý vyplýva z ust. § 457 OZ, pretože podmienkou prerušenia plynutia premlčacej lehoty je riadne uplatnenie práva, ku ktorému došlo až zmenou žaloby doručenou súdu 30.5.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobcom podaný návrh nemôže založiť účinky riadne uplatneného nároku, pokiaľ k odstúpeniu od zmluvy došlo doručením písomného prejavu žalobcu žalovanému dňa 6.2.2015, jeho nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej lehote dňa 6.2.2017. Namietal správnosť skutkových zistení súdu
prvej inštancie, vyhodnotenia vykonaných dôkazov a právneho záveru, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva o dielo podľa ust. § 631 OZ. Tvrdil tiež, že súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka S. S. st. a jeho vzťah k predmetu sporu, keď tento bol osobou, proti ktorej podal žalobca podnet na trestné stíhanie, ktorý sprostredkovával obchod so žalobcom a prevzal sumu cca 2.000,- €. Z výpovede Ing. S. Š. žalovanému vyplynulo, že medzi žalobcom a svedkom existoval privátny vzťah, keď žalobca prisľúbil za zrealizovanie montáže solárneho setu svedkovi opravu zubov. Pravdivosti tejto skutkovej okolnosti nasvedčuje aj fakt, že žalobca vyplatil svedkovi čiastku podľa jeho tvrdenia 2.050,- € bez toho, aby si vyžiadal akýkoľvek doklad, pričom so svedkom neboli známi a vzhľadom na vzdelanie žalobcu je ťažko uveriteľné, že by pri riadnom obchode (oficiálnom) nežiadal doklad o zaplatení tejto nie malej čiastky. Z výpovede S. S. st. podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že nekonal za žalovaného, ale za spoločnosť ebonys s.r.o., ktorá mala zmluvu o sprostredkovaní (obchodnom zastúpení) žalovaného, tento svedok existenciu uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy viackrát potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.5.2017. Považoval za zrejmé, že výpoveď svedka bola ovplyvnená skutočnosťou, že sa obával svojej vlastnej zodpovednosti za nárok, ako i skutočnosťou jeho právnej neznalosti určitých právnych vzťahov, pokiaľ svedok uviedol, že mal pracovný vzťah so žalovaným, ale zároveň aj pracovný vzťah so žalobcom, čo sa týka objednávky solárneho systému. Vyhodnotenie výpovede svedka je preto potrebné vnímať v rámci týchto medzí, pričom nie je možné niektoré jeho odpovede prezentovať doslovne. S. S. st. však jednoznačne potvrdil, že obchod so žalobcom sprostredkoval ako spoločnosť ebonys s.r.o., čo je podložené aj účtovnou evidenciou, ktorú nie je možné vyhodnotiť ako „rôzny spôsob účtovania“, ako uviedol súd prvej inštancie. Účtovanie obchodného prípadu žalovaného so spoločnosťou ebonys s.r.o. na základe faktúry č. 00000014/14 zo dňa 3.3.2014 na sumu 1.512,- € zodpovedá účtovným predpisom na účtovanie dodávky tovaru pre odberateľa. Spoločnosť ebonys s.r.o. si od žalovaného zakúpila solárny set, ktorý následne s výraznou maržou predala žalobcovi, pričom montáž tohto setu zabezpečil S. S. st. prostredníctvom Ing. S. Š., ktorý ju realizoval prostredníctvom svojho brata za jeho odbornej účasti, keďže mal oprávnenie montovať solárne systémy zn. Lason. Existencia sprostredkovateľskej zmluvy žalovaného so spoločnosťou ebonys s.r.o. a práca svedka S. S. st. bola potvrdená aj výpoveďou svedka S. S. ml., z ktorej vyplýva, že bol na mieste montáže solárneho setu so svojim otcom S. S. st. za účelom zaučenia, pričom v tom čase nebol zamestnancom žalovaného, až následne, že so žalobcom sa dohodol jeho otec (zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.10.2016). Zisteniu súdu prvej inštancie o uzavretí zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným nezodpovedá ani výpoveď svedka Ing. S. Š., ktorý uviedol, že ho kontaktoval S. S. st. ohľadom montáže solárneho setu pre žalobcu, nacenil mu príslušné veci, ktoré žalovaný - firma Lason nepredáva a prácu k tomu, pričom montáž si u neho telefonicky objednal cez S. S. st. sám žalobca. Za nepravdivé žalovaný označil tvrdenie súdu, že svedok Ing. S. Š. uviedol, že pri montáži solárnych systémov u žalobcu vystupoval za spoločnosť žalovaného. Svedok na otázku, či vystupoval za spol. Lason, uviedol, že áno, ale „ako som už uviedol aj v zápisnici v trestnom konaní, nevedel som, že p. S. S. st. je len sprostredkovateľ“. Z uvedeného nie je vôbec jasné, čo tým svedok myslel, predovšetkým aj v kontexte jeho odpovede na otázku, aby jednoznačne uviedol, či na zákazke u žalobcu pracoval pre firmu žalovaného, odpovedal, že nie, nepracoval. Svedok uvádza, že „my sme vystupovali ako montážnici, pričom objednal si nás žalobca“. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by Ing. S. Š. vystupoval v mene spoločnosti žalovaného a bol ním poverený na vykonanie montáže solárneho setu. Rozporoval tiež záver súdu o zákonnom zastúpení žalovaného S. S. st. podľa ust. § 15 Obchodného zákonníka a mal za to, že v žiadnom prípade by takéto zastúpenie nemohlo vzniknúť pre Ing. S. Š.. Na vznik oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitnej plnej moci podľa § 15 Obchodného zákonníka sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok: musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou a druhou podmienkou je to, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku. Vo vzťahu k osobe Ing. S. Š. nie sú ani tvrdené ani preukázané podmienky vzniku zákonného zastúpenia podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na realizáciu montáže zadal objednávku S. S. st., ktorý nevystupoval ako zástupca spoločnosti žalovaného a nemohol Ing. Š. poveriť určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku, keďže toto môže urobiť len podnikateľ, teda žalovaný. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalovaný aj v tom, že súd napriek tvrdeným a preukázaným faktom o existencii sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ebonys s.r.o. a žalovaným, posúdil tento právny vzťah ako zákonné zastúpenie podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo neakceptoval existenciu sprostredkovateľskej zmluvy a činnosť S. S. st. posúdil ako konanie za žalovaného, ktorý bol na uvedenú činnosť žalovaným poverený. Zákonné zastúpenie podnikateľa podľa § 15 Obchodného zákonníka treba odlišovať od zastúpenia zmluvného, ktoré je založené napríklad mandátnou zmluvou alebo zmluvou o obchodnom zastúpení, pri ktorých oprávnenie mandatára či obchodného zástupcu vzniká na základe splnomocnenia a nie v dôsledku
poverenia určitou činnosťou. V súdenom prípade sa pritom jedná presne o uvedený vzťah, keď žalovaný dodal spoločnosti ebonys s.r.o., zast. S. S. st. solárny set. Podľa názoru žalovaného nebolo preukázané, že by bol poveril vykonávaním určitej činnosti (súd ani neuviedol, akej, s akým obsahom, právomocami a pod.) S. S. st., pričom tento aj žalovaný uvedené poverenie popierali. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že týmto poverením by bol S. S. st. oprávnený uzatvárať kúpne zmluvy na dodávku tovaru, uzatvárať zmluvy na montáže, vypracovávať projekty, vystavovať faktúry a prijímať plnenia, keďže takéto oprávnenie pri prevádzkovaní podniku by neprináležalo ani jeho riaditeľovi. Žalovaný vytkol ďalej súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti na vlastné náklady odstrániť solárny set z domu matky žalobcu. Nezdôvodnil to ani žalobca v žalobnom návrhu, preto žalovaný nevie, na základe akého právneho titulu má byť k takémuto plneniu zaviazaný. Rovnako nie je zdôvodnené, prečo majú byť žalovanému vydané prídavné zariadenia k solárnemu setu, ktoré žalovaný nezabezpečoval, nedodal a ktoré zakúpil sám Ing. S. Š. v sume 1.500,- €. Podľa žalovaného uložené plnenie je v rozpore s ust. § 457 OZ, keďže predmetom recipročných nárokov môže byť len to, čo si strany navzájom plnili. Žalovaný neplnil dodaním prídavného materiálu, tento materiál v hodnote 1.500,- € nacenil a dodal žalobcovi Ing. S. Š., žalovaný ho nepredáva, a preto žalovaný nie je povinný aj v prípade preukázania oprávnenosti právneho názoru súdu vrátiť zaplatenú kúpnu cenu žalobcovi a nie je povinný ani tento materiál prevziať. Záverom žalovaný dodal, že nereagoval na reklamáciu len preto, lebo ju považoval za bezpredmetnú, jeho činnosti sa netýkajúcu, keďže dodané solárne systémy zn. Lason neboli vadné ani nefunkčné, nemali žiadne závady, len predstavy žalobcu o fungovaní solárneho systému a jeho účinnosti boli neodôvodnene optimistické, pričom skutočnosť bez zavinenia žalovaného (nesprávne navrhnuté technické riešenie) nezodpovedala žiadanému výsledku. V opačnom prípade by reklamáciu neuznal, pričom jej nedôvodnosť dokázal preukázať. Nesúhlasil ani s posúdením súdu, že žalobca konal v dobrej viere a bol toho názoru, že žalobca sa do uvedenej situácie dostal vlastnou nedbanlivosťou, keď pri uzatváraní zmluvy si nevyžiadal žiadne právne dokumenty (návrh kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo, záručné podmienky, všeobecné obchodné podmienky a pod.), uspokojil sa s vizitkou, ktorú mal S. S. st. pravdepodobne z minulosti, kedy pracoval pre žalovaného, zaplatil finančné prostriedky bez vyžiadania dokladu, a to v hotovosti, bez vystavenia faktúry, nie na účet a pod., pričom jeho nedbanlivostné konanie nemôžu ospravedlniť ani skutočnosti, že žalobca komunikoval s S. S. mailom aj telefonicky, že kontakt našiel na webovej stránke, tento sa preukázal navštívenkou, prišiel na aute s označením Lason a nemožno ho konvalidovať ani opieraním sa o spotrebiteľské práva. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo tento nárok žalobcovi priznal od 6.2.2015 do zaplatenia a prečo sa žalovaný týmto dňom dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ním uplatnenú námietku premlčania považuje za nedôvodnú a poukázal na to, že z jeho strany nedošlo počas celého konania k zmene rozhodujúcich skutkových okolností a ani k zmene účastníkov konania, nemenil tiež výšku svojho nároku a skutkové a rozhodujúce okolnosti žaloby ostali nezmenené. Spochybnil dôveryhodnosť všetkých vyjadrení žalovaného v konaní, ako aj faktúru č. 00000014/14 zo dňa 3.3.2014 s firmou ebonys, s.r.o. ako daňový doklad, na ktorú sa žalovaný odvoláva, a to z dôvodu nesprávne uvedeného IČO dodávateľa na použitej pečiatke a druhým dôvodom je označenie prevádzky, ktorá podľa vyjadrenia SOI v Trnave zo dňa 26.11.2015 nikdy neexistovala. Porovnaním predloženého dokladu o realizovaní transakcie zo dňa 23.4.2014 je možné zistiť, že konštantný symbol na faktúre je uvedený 0008 a na potvrdení o realizácii platby je 0379, pričom ani nie je možné určiť, kto realizoval platbu zo dňa 23.4.2014. Uvedené teda spochybňuje skutočnosť, že niekedy došlo k účtovnej transakcii medzi žalovaným a spoločnosťou ebonys s.r.o. Navyše žalovaný v konaní nepredložil žiadnu zmluvu a ani nepotvrdil existenciu zmluvy medzi ním a spoločnosťou ebonys s.r.o., čo potvrdil vo svojej výpovedi i svedok S. S. st. Tento svedok niekoľkokrát uviedol, že žalovaný bol predajcom a aj zabezpečoval montáž svojich solárnych systémov pre žalobcu prostredníctvom M. S. st. Je evidentné, že svedok S. S. st. nemohol zabezpečiť svoje údaje na internetovej stránke žalovaného bez jeho výslovného súhlasu, pričom aj svedok Ing. Š. potvrdil, že S. S. st. považoval za zamestnanca žalovaného. Je teda vylúčené, aby žalobca mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že objednávku a zákazku mu neposkytoval výlučne žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov. Zamestnanec žalovaného pán S. S. ml. potvrdil, že bol u žalobcu asi 2x vtedy, keď sa riešila montáž, pričom podľa pracovnej zmluvy bol S. S. ml. zamestnancom žalovaného od 13.3.2014, čo znamená, že už ako pracovník
žalovaného riešil spokojnosť žalobcu, čo bolo vlastne aj jeho náplňou práce. Dokonca na pojednávaní tento svedok potvrdil, že pracoval na projektoch pre fyzické osoby pre žalovaného, čo spochybňuje tvrdenie žalovaného, že neobchodoval s fyzickými osobami len s právnickými osobami. Svedok Ing. Š. bol vyškolený práve žalovaným a je jeho špecializovaným montážnikom, ako zamestnanec žalovaného nemal problém uviesť všetky údaje spoločnosti LASON SYSTEM s.r.o. a potvrdiť záručný list, ktorý mal k dispozícii spolu s pečiatkou priamo od žalovaného. Žalobca poukázal ďalej na skutočnosť, že na pečiatke záručného listu je uvedené správne IČO spoločnosti, pričom na ostatných dokladoch predložených žalovaným o potvrdení pracovného pomeru a skončení pracovného pomeru svedkov, žalovaný používal inú pečiatku, na ktorej je uvedené neprávne IČO spoločnosti, čo taktiež spochybňuje dôveryhodnosť jeho tvrdení a predložených dokladov o skončení pracovného pomeru u svedka Ing. Š.. Žalovaný evidentne zámerne používal pečiatky s uvedením nesprávneho IČO spoločnosti, dokonca aj na predloženej dohode o skončení pracovného pomeru s S. S. ml. zo dňa 11.1.2016 uvádza spoločnosť svoje IČO: 46 283 184, ktoré nie je zhodné so zápisom v obchodnom registri. Poukázal na to, že až v rámci vyšetrovania a súdneho konania v tejto veci sa dozvedel, že Ing. Š. bol na materskej a údajne nepracoval pre žalovaného, avšak potvrdenie Sociálnej poisťovne o nástupe na rodičovskú dovolenku a ani osvedčenie o živnosti v tomto konaní nepreukázal. Žalobca poprel privátny vzťah s Ing. Š., keďže ho nikdy predtým nepoznal a považoval ho za zamestnanca žalovaného, ktorého zabezpečil pán S. S. st. Poukázal na výpoveď svedka Ing. Š., ktorý na pojednávaní potvrdil, že ako zamestnanec žalovaného mal záručné listy žalovaného k dispozícii priamo od žalovaného, bežne ich používal a použil ich aj voči žalobcovi. Žalobca preto nemohol mať vedomosť o tom, že niekto nekoná v mene žalovaného, keďže všetky doklady boli vyhotovené v mene žalovaného a na jeho účet. Poukázal na to, že žalovaný poskytol svojim zamestnancom alebo tretím osobám všetky svoje údaje, materiál a tiež záručné listy s pečiatkami spoločnosti, dokonca s uvedením správneho IČO spoločnosti a javí sa, že bežne používa tieto praktiky voči spotrebiteľom, ktorí evidentne nemajú možnosť rozlišovať medzi dodávkou solárnych systémov a ich montážou, čím evidentne uvádzajú spotrebiteľov do omylu. Solárne systémy bez správnej montáže nemajú pre spotrebiteľa žiadny význam z hľadiska ich efektívneho využitia a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol presvedčený o tom, že dodávku a montáž solárnych systémov vykonáva žalovaný ako špecializovaná spoločnosť na solárne systémy. Uviedol, že je spotrebiteľom, ktorý bežne nemal skúsenosti s preverovaním subjektov ponúkajúcich svoje služby cez internetové stránky a prostredníctvom svojich zamestnancov aj realizujúcich služby pre občanov, nemal žiadny dôvod ani pochybovať o spoľahlivosti osôb konajúcich v mene žalovaného, ktorí používali autá, záručné listy a pečiatky žalovaného bez akýchkoľvek pochýb. Neštandardné praktiky žalovaného sú potvrdené aj ním predloženými dokladmi, na ktorých sú rôzne pečiatky s uvedením nesprávnych údajov o spoločnosti. Žalobca na základe reklamy a zverejnených poskytovaných informácií od žalovaného a dodaných služieb mal za to, že uzatvára zmluvu so žalovaným prostredníctvom jeho zamestnancov, dokonca sa kontaktoval so žalovaným nielen telefonicky, ale aj písomne reklamáciou, pričom žalovaný nemal záujem o vysvetlenie alebo objasnenie problému. Svojim konaním a to šetrením na SOI a podaním trestných oznámení žalobca potvrdil, že naozaj bol presvedčený, že službu mu poskytoval priamo žalovaný na základe jeho objednávky. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov v odvolacom konaní.
7. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na odvolacom návrhu, vyjadrenie žalobcu považoval za právne irelevantné a mal za to, že žalobca v ňom nereagoval na podstatné odvolacie dôvody, ale popiera tvrdenia žalovaného, čo v odvolacom konaní nie je prípustné a mal tak urobiť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 151 ods. 1 CSP).
8. Žalobca na odvolaciu repliku žalovaného, ktorá jeho zást. bola doručená dňa 10.10.2019, nereagoval.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 365 ods. 1 písmen b), f) a h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, ním uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2020 o 11.10 h. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach
č. dv. 215/2.p., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
10. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť o.i. tým, že: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi žalovaného uvedenými v podanom odvolaní a z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen b), f) a h) CSP, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby nesprávne interpretoval, príp. aplikoval použitý právny predpis alebo jeho právnu normu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom, logicky a správnym spôsobom posúdil zistené skutočnosti, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia i relevantné právne argumenty sporových strán a skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok súd aj správne právne kvalifikoval, aplikujúc relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 631 a nasl., § 457 Občianskeho zákonníka a § 15 Obchodného zákonníka), ktoré aj správne interpretoval a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
12. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnym skutkovým základom preskúmavaného rozhodnutia i s právnymi závermi súdu prvej inštancie a zároveň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje úplnosť a vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
13. V konaní neboli odvolacím súdom zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré by znamenali porušenie práva strany sporu (žalovaného) na spravodlivý proces a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces a rovnosť strán, ak na pojednávaní dňa 22.5.2017 v súlade s ust. § 181 CSP pred ďalším postupom vo veci určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné a oznámil stranám tiež svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého konštatoval, že žaloba musí umožňovať vyjadrenie vzájomnej podmienenosti peňažnej povinnosti, ktorej sa žalobca domáha s povinnosťou vydať protiplnenie. Súd prvej inštancie neposkytol žalobcovi hmotnoprávne poučenie, akým konkrétnym spôsobom má žalobný návrh v tomto smere upraviť či zmeniť a prezentovaním svojho predbežného názoru v aktuálnom štádiu konania neprekročil svoju právomoc, neporušil právo strán na rovnosť zbraní a spravodlivý proces, iba stranám vytvoril priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a jeho procesný postup bol preto plne súladný s procesným predpisom. V kontexte súvisiacej odvolacej argumentácie žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť stranám priestor na prehodnotenie vlastnej pozície, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod.; ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, s. 672).
14. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia, a to tak po skutkovej ako i právnej stránke, v ktorom jasne a výstižne opísal nesporné skutkové tvrdenia strán a zistené rozhodujúce skutočnosti (skutkový základ rozhodnutia), na ktorých svoje rozhodnutie založil, urobil výklad právnych noriem, ktoré na vec aplikoval a právne závery, ktoré prijal primerane, vnútorne komplexne, logicky a zrozumiteľne vysvetlil, pri dôslednom posúdení skutkových tvrdení strán a
ich právnych argumentov a správnom skutkovom vyhodnotení vykonaných dôkazov (z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti a hodnovernosti podľa zásad ustanovených v § 191 a nasl. CSP). Dôvody napadnutého rozsudku sú dostatočné a zákonné, podrobne a výstižne objasňujúce skutkový i právny základ rozhodnutia; rozsudok dáva odpoveď na rozhodujúce tvrdenia, argumenty a námietky sporových strán, preto mu nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a odvolací súd konštatuje, že rozsudok zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a plne rešpektuje právo strán (žalovaného) na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ súd opomenul v rozsudku uviesť, z akého dôvodu v dôsledku omeškania žalovaného s plnením peňažného priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ úroky z omeškania vo výške ustanovenej vykonávacím predpisom práve odo dňa 6.2.2015 (do zaplatenia), pre uvedený dielčí nedostatok nemožno rozsudok považovať za nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia rozsudku (bod 39.) vyplýva, že uvedeným dňom žalobca odstúpil od uzatvorenej zmluvy o dielo listom doručeným žalovanému, v dôsledku čoho sa zmluva zrušila a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné plnenie, ktoré na základe zmluvy nadobudol (prijal). Námietky a výhrady žalovaného smerujúce proti odôvodneniu preskúmavaného rozsudku sú preto neopodstatnené a odvolací súd ich posúdil len ako nespokojnosť so závermi prezentovanými v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré nezakladajú odňatie možnosti stranám (žalovanému) konať pred súdom ani porušenie ich práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v prejednávanej veci nebol preukázaný.
15. Nedôvodné sú i námietky žalovaného vytýkajúce súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súvisiacim právnym záverom v otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (v tejto spojitosti i jeho zastúpenia pri obchodnej činnosti a uzatvorení zmluvy so žalobcom), ako aj v otázke kvalifikácie uplatneného nároku a právneho vzťahu strán ako vzťahu založeného zmluvou o dielo. Ani tieto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových zistení súdu prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov alebo právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah založený zmluvou o dielo v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo dodanie žalobcovi solárneho zariadenia na ohrev vody v bazéne vrátane jeho montáže (realizácie) žalovaným ako zhotoviteľom za dohodnutú cenu, a nejednalo sa teda, pokiaľ ide o predmet zmluvy (dodávka solárnych kolektorov a montáž zariadenia), o navzájom nezávislé zmluvné plnenia z dvoch samostatných záväzkových právnych vzťahov. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvou o dielo podľa § 631 OZ vzniká záväzkový právny vzťah, účelom ktorého je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) sa zaväzuje, že ho vykoná na vlastnú zodpovednosť (nebezpečenstvo) a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu, pričom pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Dielo (predmet zmluvy o dielo) znamená výsledok pracovnej činnosti (fyzickej alebo duševnej) zhotoviteľa, ktorý má materiálnu podobu, teda má charakter veci alebo jej zmeny, pričom môže ísť o vznik úplne novej veci alebo len o súčasť novej súčasti veci alebo zmenu ich vlastností. V danej veci predmet zmluvy uzatvorenej medzi stranami zodpovedal uvedeným kritériám, pričom odvolací súd považuje za nepravdepodobné a aj nelogické, aby si žalobca objednal u žalovaného iba dodávku solárnych kolektorov a nemal záujem zároveň o realizáciu a prevedenie odbornej montáže objednaného zariadenia, bez ktorej samotné solárne kolektory pre žalobcu nemali žiadny význam z hľadiska ich efektívneho využitia na určený a deklarovaný účel, prípadne aby si žalobca potrebnú odbornú montáž solárneho zariadenia (realizáciu projektu) objednával a dojednal v privátnom vzťahu s tretím subjektom, ako to tvrdí žalovaný, a nie priamo u žalovaného, ktorého si vyhľadal na internete a aj kontaktoval ako špecializovanú spoločnosť na solárne systémy. Z vykonaných dôkazov, taktiež i zo záznamu o montáži slnečných kolektorov zo dňa 6.4.2014 (listinný dôkaz na č.l. 6 spisu) je nepochybné, že spoločnosť žalovaného zabezpečovala pre žalobcu nielen predaj, ale i montáž solárnych kolektorov zn. LASON. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil správny záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že zmluvu o dodávke a montáži solárneho systému uzatvoril so žalovaným, pokiaľ pri dojednávaní právneho vzťahu na základe kontaktov vyhľadaných na internetovej stránke žalovanej spoločnosti a uzatvorení zmluvy konal s S. S. st. s tým vedomím, že menovaný je na túto obchodnú činnosť žalovaným ako jeho obchodný zástupca a predajca poverený. Na správnosti uvedeného záveru nič nemení ani skutočnosť, že S. S. st. v čase realizácie obchodu so žalobcom bol zároveň obchodným zástupcom spoločnosti ebonys, s.r.o., s ktorou mal žalovaný uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu. Obrana žalovaného, že S. S. st. nebol oprávneným zástupcom jeho spoločnosti, resp. nekonal za
žalovaného pri uzatvorení zmluvy so žalobcom, ale zmluvu uzatvoril v mene spoločnosti ebonys s.r.o., aj podľa posúdenia odvolacieho súdu je nedôvodná a zjavne účelová. Súd prvej inštancie i v kontexte tejto argumentácie žalovaného správne hodnotil tiež výpoveď svedka S. S. st., ktorý na pojednávaní dňa 22.5.2017 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 243 - 257) okrem iného uviedol, že „na základe zmluvy, ktorú som mal uzatvorenú so spoločnosťou Ebonys a spoločnosťou Lason o sprostredkovaní obchodu, čo sa týka solárnych kolektorov, sme aj u žalobcu na základe objednávky realizovali predaj a následnú montáž solárneho systému na základe konzultácie so žalobcom, ktorý ma oslovil mailom na e - mailovej adrese spoločnosti Lason a kontaktoval ma na telefónnom čísle, ktoré bolo na webovej stránke spoločnosti žalovaného v 1. rade...“, „..ja v zastúpení spoločnosti Lason som bol predajca a predával som produkt, pracoval som ako predajca solárnych systémov na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Lason...“. K záznamu o montáži slnečných kolektorov na č.l. 6 spisu tento svedok uviedol, že „tieto doklady dostávali montážnici, konkrétne aj pán Š. s narazenou pečiatkou... tým, že tam bola hlavička a pečiatka Lason bolo odobrené, že montážnik, ktorý realizoval túto dodávku, robí pod hlavičkou Lason“.
16. Z výpovede svedka S. S. st. nemožno vyvodiť záver, že by obchod so žalobcom sprostredkoval a zmluvu s ním uzatvoril v mene spoločnosti ebonys s.r.o., ako to tvrdí žalovaný, ale jednoznačne podľa posúdenia odvolacieho súdu z výpovede tohto svedka vyplynulo, že pri uzatvorení zmluvy so žalobcom konal v mene žalovaného ako zástupca spoločnosti Lason, v rámci predmetu jej podnikania (dodávka solárneho zariadenia a jeho montáž vykonaná prostredníctvom tretej osoby Ing. Š.). Možno preto plne súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že S. S. st. bol na túto obchodnú činnosť i uzatvorenie zmluvy so žalobcom žalovaným poverený v zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.
17. Neobstojí ani námietka žalovaného, že výpoveď svedka S. S. st. v tomto konaní bola (mala byť) ovplyvnená skutočnosťou, že sa obával vlastnej zodpovednosti za žalovaný nárok a nebol „právne znalý určitých právnych vzťahov“, a preto súd prvej inštancie podľa žalovaného mal jeho výpoveď hodnotiť v rámci týchto medzí a niektoré jeho odpovede nebolo možné prezentovať doslovne. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v akom smere tieto skutočnosti mali či mohli ovplyvniť pravdivosť výpovede svedka S. S. st. a spochybniť jeho dôveryhodnosť a nestrannosť či preukazovať jeho záujem (a aký) na výsledku sporu, už so zreteľom na to, že jeho zodpovednosť za prípadné podvodné konanie v trestnoprávnej rovine bola predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, no nebola preukázaná. Odvolací súd poukazuje v tejto spojitosti na výsledok trestného stíhania, ktoré bolo voči S. S. st. začaté pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, avšak v čase jeho svedeckej výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.5.2017, bolo jeho trestné stíhanie bolo už právoplatne zastavené uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície Košice sp.zn. ORP-329/6- VYS-KE-2016 zo dňa 24.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.11.2016 (sťažnosť žalobcu ako poškodeného podaná proti tomuto uzneseniu bola uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č. 2Pv 119/16/8803-12 zo dňa 23.11.2016 ako nedôvodná zamietnutá) s takým záverom, že skutok, ktorého sa mal S. S. dopustiť ako obchodný zástupca spoločnosti LASSON SYSTEM s.r.o. uzatvorením zmluvy dňa 6.4.2014 so súkromnou osobou MUDr. S. S. o zakúpení kolektorov zn. Lason a ich montáži na rodinný dom na Y. XX v H. a spôsobením škody poškodenému vo výške 4.050,- €, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. So zreteľom na uvedené nemožno akceptovať výhrady žalovaného, že výpoveď svedka bola (mala byť) ovplyvnená obavami z vlastnej zodpovednosti a jeho vzťahom k predmetu sporu, a preto ju nemožno hodnotiť ako nestrannú a vierohodnú. Zjavne nepodložené a nepravdivé, i so zreteľom na výsledok trestného konania vo veci podozrenia z prečinu podvodu, sú tiež tvrdenia žalovaného, že S. S. st. pri jednaní so žalobcom neoprávnene sa preukazoval navštívenkami žalovaného a používal jeho kontakty (telefónny a e-mailovú adresu), právne dokumenty či motorové vozidlo obchodnej spoločnosti Lason, s.r.o.
18. K argumentácii žalovaného, ktorou spochybňuje správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky zastúpenia pri uzatvorení zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že osobou legitimovanou na zastupovanie podnikateľa môže byť akákoľvek fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, poverená podnikateľom na výkon určitej činnosti spojenej s prevádzkovaním podniku. Formu poverenia takej osoby určitou konkrétnou činnosťou zákon neupravuje, táto vyplynie z právneho vzťahu medzi podnikateľom a zástupcom. Vzhľadom na to do úvahy prichádza forma písomná i ústna, ale tiež i celkom neformálne poverenie. Podstatné je, že podnikateľ poveril osobu určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku, s ktorou sa spája robenie právnych úkonov. Rozsah zastúpenia je daný zákonom, a preto sa nevyžaduje ani osobitný, písomne formalizovaný preukaz (najmä nie plnomocenstvo). Z vonkajších znakov prejavu takej osoby ktokoľvek v styku s ňou (zákazník, zmluvný
partner podnikateľa, spotrebitelia, atď.) môže usudzovať, že má poverenie od podnikateľa a je oprávnená na právne úkony, ktoré robí (pozri Prof. JUDr. Suchoža, J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár, vyd. Eurounion spol. s r.o. Bratislava, 2016, s. 94 - 95). Osoba poverená určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnená robiť všetky právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, s čím súvisí i ochrana dobromyseľných tretích osôb, ktoré pri právnych úkonoch so zástupcom podnikateľa sa dôvodne spoliehajú na jeho poverenie určitou činnosťou a tým aj oprávnenie robiť obvyklé právne úkony. Právne úkony takého zástupcu preto zaväzujú samotného podnikateľa, ktorý nemôže namietať ich neplatnosť s odvolaním sa na vymedzenie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 17/2000).
19. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne prihliadol i na dobromyseľnosť žalobcu, ktorý sa dôvodne spoliehal na oprávnenie p. S. S. konať za žalovaného a na základe jeho objednávky uzatvoriť s ním v jeho mene zmluvu o predaji a realizácii (montáži) solárneho zariadenia zn. Lason (zmluvu o dielo). Zmluvnou stranou v postavení dodávateľa (zhotoviteľa) uzatvorenej zmluvy jednoznačne aj podľa posúdenia odvolacieho súdu je žalovaný, ktorý je v tomto spore vecne pasívne legitimovaným subjektom. V dôsledku odstúpenia od uzavretej zmluvy žalobcom zo zákonom ustanoveného dôvodu v zmysle ust. 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa zmluva zrušila a žalovanému tým vznikla povinnosť vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia ním zaplatenú cenu diela 4.050,- € s prísl. úrokmi omeškania oproti vráteniu 2 ks slnečných kolektorov zn. Lason žalobcom, po ich demontáži žalovaným ako odborne spôsobilou osobou, v lehote do 30 dní od právoplatnosti.
20. Celkom nedôvodná je tiež obrana žalovaného námietkou premlčania nároku, ktorú žalovaný uplatnil v odvolacom konaní. V prípade tejto námietky ide o novú skutočnosť (tzv. novotu v odvolacom konaní), keďže žalovaný sa premlčania práva v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedovolal a nepreukázal, že túto námietku na svoju obranu bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto v štádiu odvolacieho konania na námietku premlčania už z tohto dôvodu nemohlo byť prihliadnuté v zmysle ust. § 366 CSP.
21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že uložené plnenie je v rozpore s ust. § 457 OZ preto, že materiál potrebný pre montáž solárnych kolektorov v hodnote 1.500,- € nezabezpečoval, lebo ho zakúpil a dodal žalobcovi Ing. I., odvolací súd k tejto námietke uvádza, že žalovanému nič nebráni, aby si prípadné svoje nároky či pohľadávky voči tretím subjektom súvisiace so zrušenou zmluvou uzatvorenou so žalobcom, po splnení uloženej povinnosti voči žalobcovi následne vysporiadal so svojimi zmluvnými či obchodnými partnermi, s ktorými žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu.
22. Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a dôvodné, a preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore, ako vecne správny.
23. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech tiež v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 100 % rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).