Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoCsp-7-2023.pdf
PDF · 148.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený REMEDIUM Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 450,69 Eur s prísl. o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Csp/98/2019 – 439 zo dňa 29. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým konanie v časti vzájomnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol (výrok III.) m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5 % ročne zo sumy 40,- Eur od 05. 09. 2017 do zaplatenia;
- 5 % ročne zo sumy 40,- Eur od 04. 10. 2017 do zaplatenia;
- 5 % ročne zo sumy 40,- Eur od 07. 11. 2017 do zaplatenia;
- 5 % ročne zo sumy 40,- Eur od 09. 12. 2017 do zaplatenia;
- 5 % ročne zo sumy 40,- Eur od 23. 12. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe (výrok IV.) m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými konanie v časti žaloby o zaplatenie 450,69 Eur s prísl. zastavil (výrok I.) a rozhodol o náhrade trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (výrok II.); zostáva nedotknutý.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodoval o žalobe žalobcu zo dňa 13. 08.2019 voči žalovanej o zaplatenie 450,69 Eur s prísl. titulom plnenia zo zmluvy uzavretej dňa 28. 08. 2008 (ďalej v texte aj „zmluva o kreditnej karte“) medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava (ďalej v texte aj „právny predchodca žalobcu“ alebo „pôvodný veriteľ“) a žalovanou. Na základe
tejto zmluvy o kreditnej karte pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 663,88 Eur, pričom išlo o bezúčelový úver čerpaný bezhotovostne, alebo hotovostne použitím kreditnej karty s denným limitom čerpania do výšky úverového rámca 5 % z dlžnej sumy minimálne 16,60 Eur. Žalobca v konaní uplatňoval len istinu neuhradeného úveru vo výške 450,69 Eur s prísl..
2. Okresný súd prvýkrát rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. 6Csp/98/2019-321 a to dňa 24. 11. 2020 tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 450,69 Eur s prísl., nakoľko považoval nárok žalobcu titulom plnenia zo zmluvy o kreditnej karte za odôvodnený. V rámci tohto konania zároveň rozhodoval okresný súd aj o vzájomnej žalobe žalovanej, ktorá sa domáhala toho, aby jej žalobca zaplatil sumu 200,- Eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko uvedenú sumu žalobca prijal bez právneho dôvodu.
3. V poradí prvé rozhodnutie okresného súdu č. k. 6Csp/98/2019-321 zo dňa 24. 11. 2020 bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoCsp/9/2021-353 zo dňa 14. 09. 2021, ktorým krajský súd ako súd odvolací uložil okresnému súdu povinnosť zaoberať sa náležite nárokom žalobcu z hľadiska posúdenia jeho aktívnej vecnej legitimácie v súvislosti s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej v texte aj „zákon o bankách“) a len za predpokladu, že bude mať okresný súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, bude sa zaoberať otázkou, či došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a taktiež so vznesenou námietkou premlčania žalovanou, ale aj ďalšími prípadnými námietkami žalovanej, ktorá je v konaní slabšou stranou sporu. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení dal do pozornosti okresnému súdu, že žalobcu zaťažuje špecifikácia žalovanej sumy, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca jednoznačne a určitým spôsobom špecifikoval uplatnenú pohľadávku, pričom nie je podstatné, že sa žalobca domáha iba nezaplatenej istiny, ale je podstatné za aké obdobie a ako tento žalobcom uplatnený nárok vznikol. Zároveň uložil povinnosť okresnému súdu, aby posúdil tiež dôvodnosť vzájomnej žaloby žalovanej.
4. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu okresný súd opakovane rozhodol rozsudkom v poradí druhým, napadnuté odvolaním žalovanej, ktorým konanie v časti žaloby žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 450,69 Eur zastavil, aplikujúc ust. § 144 a § 145 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v teste „CSP“). Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto bolo v tejto časti konania zastavené. S ohľadom na zastavenie konania sa okresný súd nárokom žalobcu, jeho aktívnou legitimáciou, a ani ostatnými námietkami žalovanej, pre ktoré bolo prvé rozhodnutie okresného súdu zrušené, nezaoberal.
5. Okresný súd ďalej konal o vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 200,- Eur, z dôvodu, že žalobcovi zaplatila sumu 5 x splátky po 40,- Eur bez právneho dôvodu. Tvrdila, že so žalobcom nemala uzatvorenú „žiadnu riadnu zmluvu“. Žalobca vzniesol v konaní pred okresným súdom námietku premlčania voči tejto vzájomnej žalobe a poukázal na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe takto vznesenej námietky premlčania nároku žalovanej, okresný súd vykonal dokazovanie a uzavrel, že nárok žalovanej je premlčaný. Poukázal na to, že žalovaná sa domáhala vrátenia splátok uhradených žalobcovi, vykonaných odo dňa 04. 09. 2017 do 22. 12. 2017, preto podľa okresného súdu pri poslednej takto uhradenej splátke ( 22.12.2017 ) začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( 23. 12. 2017 ). Subjektívna lehota na uplatnenie nároku žalovanej uplynula dňa 23. 12. 2019. Keďže vzájomná žaloba bola podaná na okresnom súde až 22. 06. 2020, bola podaná oneskorene, v dôsledku čoho okresný súd vzájomnú žalobu zamietol.
6. O trovách konania vo vzťahu k tej časti konania, v ktorej bola žaloba žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 450,69 Eur s prísl. zastavená, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. A vo vzťahu k vzájomnej žalobe o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobe plný úspech priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Odvolanie podala proti výrokom III. a IV, teda proti výrokom, ktorým jej vzájomná žaloba bola zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Poukázala najmä na tú skutočnosť, že už v zrušujúcom uznesení krajského súdu zo dňa 14. 09. 2021 bolo okresnému súdu uložené zaoberať sa aktívnou legitimáciou žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, no napriek tomu týmito okolnosťami sa nezaoberal, nakoľko žalobca vzal
žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaná však trvala na vzájomnej žalobe z dôvodu, že žalobca od nej prijal plnenie bez právneho dôvodu. Uznala, že súhlasila so späťvzatím žaloby, avšak okresný súd sa mal napriek zastaveniu konania v rozsahu žaloby zaoberať procesným postavením žalobcu aj v konaní o ňou podanej vzájomnej žalobe. Závery okresného súdu považuje ohľadom okolností, kedy podala vzájomnú žalobu za vyfabulované len zo spisu a zároveň podľa nej okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu podľa nej nie je možné zistiť z akých dôkazov a na základe akých právnych predpisov posúdil nárok žalovanej ako nedôvodný. Neuviedol ani na základe akého právneho postavenia mala byť vo vzťahu k žalobcovi, či bol nárok žalobcu premlčaný alebo či bol žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. Až následne mohol okresný súd ustáliť odkedy mala začať plynúť premlčacia lehoty v prípade podania jej vzájomnej žaloby. Rozhodnutie preto považuje za arbitrárne.
8. Pokiaľ ide o posúdenie plynutia premlčacej lehoty, najmä pokiaľ ide o začatie jej plynutia v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, žalovaná namietala, že určenie začiatku plynutia tejto lehoty okresným súdom v napadnutom rozhodnutí považuje za absurdné. Zdôraznila, že je fyzickou osobou bez právneho vzdelania, nemohla vedieť, či ten komu platila splátky v rozhodnom období, teda od septembra do decembra roku 2017, je subjektom oprávneným tieto prijať. Tiež nemala vedomosť o tom, či prijatie finančných prostriedkov nad rámec istiny úveru je zo strany veriteľa možné a dokonca či už nad rámec istiny úveru platila a ani to, či je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, o čom mal rozhodnúť súd. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011, v zmysle jeho výkladu, skutočnú vedomosť o tom, že žalobca má či nemá nárok na prijaté plnenie (zaplatených 5 splátok po 40,-Eur od 05. 09. 2017 do 23. 12. 2017) nenastala zaplatenými splátkami a ani podanou žalobou na jej osobu na okresnom súde. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte „Najvyšší súd“) sp. zn. 5Cdo/29/2021, ale aj sp. zn. 7 Cdo/96/2020 vyplýva, že pri určení začiatku plynutia subjektívnej lehoty v spotrebiteľskej veciach je potrebné prihliadnuť na moment dozvedenia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto zaň zodpovedá, čo v posudzovanej veci nemohlo nastať ani v čase postupovania pohľadávky z veriteľa na žalobcu a ani ňou v čase, kedy splátky žalobcovi uheadila. Naďalej zotrváva na vyjadrení, že o bezdôvodnom obohatení sa preukázateľne dozvedela v januári 2020, kedy sa nechala zastupovať Občianskym združením OPOS ( ďalej v texte „OZ OPOS“), ktoré zaslalo dňa 31. 01. 2020 plnú moc na jej zastupovanie v konaní a zároveň žiadalo sprístupniť elektronický spis na preskúmanie dôkazov v konaní. Následne dňa 17. 06. 2020 zaslal splnomocnený zástupca ( OZ OPOS ) okresnému súdu vyjadrenie ku konaniu, kde uviedol, že žalobca nedostatočne osvedčil svoj nárok a v prípade, ak nepredloží relevantné dôkazy, teda nepreukáže svoju aktívnu legitimáciu v konaní, tak od žalovanej prijal plnenie bez právneho dôvodu. Nestotožnila sa preto so záverom okresného súdu, že dňom začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol deň po úhrade poslednej splátky vo výške 40,-Eur, t. j. 23. december 2017 . Naďalej zostala nezodpovedaná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý sa touto otázkou nezaoberal.
9. Žalobca k odvolaniu žalovanej zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovanej podľa § 380 ods. 1 CSP a na pojednávaní dňa 4. apríla 2024 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým konanie v časti vzájomnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol (výrok III.) zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 200,- Eur s príslušenstvom a súčasne zmenil rozhodnutie i vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe (výrok IV.). Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými bolo konanie v časti žaloby o zaplatenie 450,69 Eur s príslušenstvom zastavené (výrok I.) a zároveň rozhodol okresný súd aj o náhrade trov konania v tejto časti (výrok II.), zostal rozsudok okresného súdu podľa § 367 ods. 2 CSP, nedotknutý.
11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalovanej zostali výroky okresného súdu, ktorými bolo konanie v časti vzájomnej žaloby žalovanej voči žalobcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 200,- Eur s prísl., zamietnuté a rozhodnuté o náhrade trov konania v tejto časti.
13. Odvolací súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keďže odvolací súd preskúmava správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nielen po stránke právnej, ale i po stránke skutkovej. Zmysel dokazovania v odvolacom konaní je daný charakterom preskúmavacieho odvolacieho konania, keď odvolací súd ako súd apelačný je zároveň súdom skutkovým. Právo odvolacieho súdu vykonávať dokazovanie slúži odvolaciemu súdu na to, aby mohol preveriť správnosti skutkových zistení a skutkového záveru súdu prvej inštancie, pretože odvolací súd tak svojou činnosťou nadväzuje na konanie pred súdom prvej inštancie a v prípade, že opakuje dokazovanie, nie je viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom a môže sám zistiť skutkový podklad pre svoje rozhodnutie.
14. Odvolací súd akcentuje, že prioritne preskúmaval v napadnutom rozhodnutí otázku premlčania nároku žalovanej uplatneného vzájomnou žalobou.
15. V tomto smere okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie o tom, že nárok žalovanej je premlčaný tým, že došlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 1 CSP, nakoľko táto subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť úhradou poslednej splátky vo výške 40 Eur žalobcovi dňa 23. 12. 2017. K uplynutiu tejto dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty došlo podľa okresného súdu dňom 23. 12. 2019, preto pokiaľ bola vzájomná žaloba podaná na súde dňa 22. 06. 2020, ide o nárok premlčaný a žaloba bola podaná oneskorene. Viac okresný súd neuviedol. Odvolací súd sa s právnym posúdením plynutia premlčacej lehoty okresným súdom, konkrétne subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 1 CSP, najmä pokiaľ ide o začiatok jej plynutia, nestotožňuje a považuje ho za nesprávny.
16. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že pôvodne začalo konanie žalobcu voči žalovanej titulom plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 450,69 Eur s prísl. ako neuhradenej istiny. Okresný súd v poradí prvým rozhodnutím, ktorým vyhovel žalobe konštatoval, že mal preukázané uzavretie zmluvy o kreditnej karte, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úverový rámec vo výške 663,88 Eur, keď išlo o úver bezúčelový, čerpaný bezhotovostne alebo hotovostne použitím kreditnej karty s denným limitom čerpania do výšky úverového rámca 5% z dlžnej sumy, minimálne 16,60 Eur s úrokovou sadzbou 17,90%. Obranu žalovanej spočívajúcu v námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodnú, pričom žalovaná argumentovala už v tom čase neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 23 júna 2017. Na pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že ak uhradila v období od septembra do decembra roku 2017 5 splátok po 40,-Eur žalobcovi, toto urobila z dôvodu, že od žalobcu na ňu stále tlačili telefonicky a aj e-mailom sa jej vyhrážali. Namietala tiež samotnú výšku svojho dlhu voči žalobcovi, ako aj jeho právnemu predchodcovi a z výpisu, ktorý bol predložený okresnému súdu od roku 2014 žalobcom, nebolo možné vydedukovať aké splátky poukazovala právnemu predchodcovi žalobcu. Naopak už v tom čase žalovaná tvrdila, že celkovo uhradila dlh vo výške okolo 2.000,-Eur, pričom tie splátky, ktoré uhradila po postúpení pohľadávky na žalobcu, považuje za bezdôvodné obohatenie sa žalobcu na jej úkor. Žalovaná zároveň doložila do spisu okresného súdu aj splnomocnenie zo dňa 30. januára 2020, ktorým splnomocnila OZ OPOS na zastupovanie v tomto spore, a ktorý v písomnom vyjadrení zo dňa 17. júna 2020 tvrdenia žalovanej zopakoval. Žalovaná sa aj v rámci odvolacieho konania podaným odvolaním bránila tým, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty na premlčanie jej nároku treba spájať so skutočnosťou, kedy jej bolo oznámené, že zmluva žalobcu, resp. pôvodného veriteľa vykazuje nedostatky, s ktorými zákon spája sankciu jej bezúročnosti a jej bezpoplatkovosti, a či subjekt, ktorý podal žalobu je vôbec oprávnený vo veci konať. Tvrdila, že práve v čase, kedy sa nechala zastupovať OZ OPOS, ktoré zaslalo podaním zo dňa 31. 01. 2020 plnú moc na zastupovanie v konaní a žiadalo sprístupniť elektronický spis na preskúmanie dôkazov v konaní, získala vedomosť o tom, že v prípade, ak nepredloží žalobca relevantné dôkazy, potom od nej prijal plnenie bez právneho dôvodu. Trvala preto na tom, že skutočnosť, ktorá zakladá začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je najneskôr 30. január 2020, a túto skutočnosť žalobca ani nijakým spôsobom nespochybnil. Žalobca v tejto súvislosti na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 04. 04. 2024 uviedol, že zotrváva na právnom závere, že k začatiu plynutia premlčacej lehoty zo strany žalovanej došlo uhradením poslednej splátky v decembri v roku 2017, preto nárok považoval za premlčaný. Tvrdenia žalovanej k otázke jej skutočnej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na jej úkor, žalobca na pojednávaní nespochybnil, nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenie žalovanej vyvrátili.
17. Odvolací súd pri posudzovaní otázky začiatku plynutia premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 1 CSP vychádzal aj z rozhodovacej činnosti krajského súdu, konkrétne vo veci sp. zn. 17Co 301/2011, podľa ktorého rozhodnutia „subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce kedy sa oprávnený dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaloženej obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr“. Zároveň je nutné poukázať aj na aktuálnu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, napr. rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 29/2021 zo dňa 28. septembra 2021, podľa ktorého pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú preukázanú vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti, je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou t. j., keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal spotrebiteľ už skôr.
18. Aj v prejednávanej veci je preto potrebné individualizovať, kedy žalovaná nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalovaná dozvedela o tom, že sa žalobca na jej úkor bezdôvodne obohatil (viď aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 121/2009). Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby sa totiž vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, pričom žalovaná jednoznačne uviedla, že to, že sa žalobca na jej úkor bezdôvodne obohatil sa mohla dozvedieť až potom, ako ju OZ OPOS informovalo o tom, že žalobca pôvodnou žalobou, ktorou sa domáhal zaplatenia plnenia titulom zmluvy o kreditnej karte nedostatočne osvedčil svoj nárok a v prípade, ak nepredloží relevantné dôkazy, tak od žalovanej prijal plnenie bez právneho dôvodu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto nutné konštatovať, že pokiaľ okresný súd považoval za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 CSP zaplatenie poslednej splátky žalovanou žalobcovi v decembri v roku 2017, ide o nesprávne skutkové ako aj právne posúdenie tejto otázky.
20. Za skutkovú okolnosť, ktorá je podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá, resp. nemal plniť splátky spotrebiteľského úveru subjektu, na ktorého neprešli platným spôsobom všetky práva a povinnosti pôvodného veriteľa. To, že žalobca je, alebo nie je oprávneným na prijatie plnenia, konkrétne splátok v období od septembra do decembra roku 2017, nemohla žalovaná nadobudnúť skôr, ako bude v konaní, ktoré vyvolalo práve žalobca, posúdená otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda otázka, či zmluvou o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa prešli všetky práva a povinnosti na žalobcu. Je totiž nepochybné, že v prípade, ak by v konaní vo veci samej, t. j. na základe žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 450,69 Eur s príslušenstvom z titulu plnenia zmluvy o kreditnej karte bolo konštatované, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, teda, že na neho prešli všetky práva a povinnosti zo zmluvy o kreditnej karte na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, bol žalobca oprávnený na prevzatie splátok v rozhodnom období, t. j. v období od septembra do decembra roku 2017. Okolnosť, či žalobca je alebo nie je oprávneným na prijatie splátok zaplatených žalovanou bolo možné až na základe posúdenia súdom, ak spor vyvolal žalobca. Žalovaná po tom ako bola v konaní právne zastúpená OZ OPOS podala v priebehu konania v júni v roku 2020 vzájomnú žalobu a trvala na tom, že žalobca aktívne legitimovaným v konaní nie je, a až v konaní vo veci samej nadobudla presvedčenie, že jej povinnosťou nebolo plniť žalobcovi, ak na neho neprešli práva a povinnosti zo strany pôvodného veriteľa.
21. Ak teda otázka aktívnej vecnej legitimácie nebola v konaní ku dňu zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu preukázaná a bola predmetom a mala byť predmetom ďalšieho dokazovania okresným súdom, je len legitímne, že rozhodnutie o vzájomnej žalobe bolo od posúdenia tejto právnej otázky závislé. V tomto prípade preto otázka, či žalovaná plnila sumu 200,-Eur v období od septembra do decembra roku 2017 titulom plnenia zo zmluvy o kreditnej karte alebo či išlo o plnenie bez právneho dôvodu, bola otázkou skutkovo a právnou v konaní, ktoré vyvolal práve žalobca žalobou podanou dňa 13. 08. 2019. Bolo by v rozpore s princípmi formálnej logiky, aby žalovaná nadobudla skutočnú vedomosť o tom, či toto plnenie bolo alebo nie, plnenie zo zmluvy alebo bezdôvodným obohatením skôr ako začalo pred
súdom prebiehať konanie o žalobe podanej žalobcom. Žalovaná bola do podania žaloby žalobcom v domnení, že jej dlh je uhradený ako aj v domnení, že žalobca bol oprávnený na prijatie splátok titulom zmluvy o kreditnej karte. Keďže ako je uvedené vyššie, rozhodujúce nie je, či sa mala možnosť žalovaná dozvedieť tieto skutočnosti už skôr, teda už po doručení platobného rozkazu vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici v konaní, v ktorom si práve žalobca uplatňoval voči nej plnenie titulom zmluvy o kreditnej karte, ale rozhodujúcou je skutočná vedomosť o tom, kedy sa dozvedela také skutkové okolnosti, ktoré jej umožnili uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. K skutočnej vedomosti žalovanej ako priemernej spotrebiteľky – fyzickej osoby došlo po porade a udelení plnej moci OZ OPOS, ktorý právny zástupca ju utvrdil v tom, že otázka, či žalobca prijal alebo nie jej plnenie titulom bezdôvodného obohatenia alebo titulom plnenia zo zmluvy je otázkou, ktorú musí posúdiť súd.
22. Odvolací súd preto ustálil, že nedošlo k premlčaniu nároku žalovanej vyplývajúceho zo vzájomnej žaloby žalovanej v subjektívnej premlčacej lehote v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 CSP.
23. Aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, najvyšší súd doplnil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. Najvyšší súd tiež uviedol, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských právnych vzťahov zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota je vedomosť o tom, či žalobca, ktorý prijal plnenie bol alebo nie oprávneným veriteľom, teda, či na neho prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o kreditnej karte.
24. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si žalovaná musela byť vedomá toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedla na účet žalobcu finančné prostriedky, teda, že nešlo o plnenie titulom zmluvy. Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil je neplatná, prípadne, že zmluva, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky, je neplatná. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie, ale o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
25. Odvolací súd tým, že ustálil, že nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu vo výške 200,-Eur s prísl. nie je premlčaný, následne posudzoval či jej nárok je i nárokom dôvodným, zopakoval dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
26. V konaní nebolo sporné, že v období od septembra do decembra roku 2017 uhradila žalovaná žalobcovi sumu 200,-Eur, a to v piatich splátkach po 40,-Eur. Uvedené uznal žalobca i tým, že pre prípad, ak bude jeho žalobe vyhovené, navrhol započítať túto sumu tak, aby jeho nárok bol o sumu 200,-Eur ponížený. Nebolo preto pochybné, že žalobca túto sumu prevzal. Podstatným bolo následné posúdenie toho, či k prevzatiu plnenia došlo oprávnenou osobou, teda, či na žalobcu prešli práva a povinnosti pôvodného veriteľa žalovanej Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
30. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Postúpenie pohľadávky zmluvou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej prejavy kontrahentov. V dôsledku postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa ako postupcu na nového nadobúdateľa ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté. Zákon osobitne chráni postavenie dlžníka, keď neumožňuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a zachováva dlžníkovi aj vo vzťahu k postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktorú mohol uplatniť v čase postúpenia (§ 529 Občianskeho zákonníka). Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník (viď Števček, M., Dulak , A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II., § 451 až 880. komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1802 strana /ďalej len „komentár“/).
33. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje Občiansky zákonník alebo iný právny predpis. Účastníkovi pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. S postúpenou pohľadávkou nadobúda postupník osobitnú povinnosť strpieť prípadné uplatnenie námietok, ktorými dlžník v čase postúpenia disponoval voči postupcovi, vrátane kompenzačnej námietky vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré mal dlžník voči postupcovi v čase notifikácie.
34. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že skúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej na strane žalobcu alebo pasívnej na strane žalovaného, je podstatnou súčasťou každého súdneho konania. Okresný súd pri posudzovaní tejto aktívnej vecnej legitimácie v odôvodnení v poradí prvého rozhodnutia, ktoré bolo z tohto dôvodu následne zrušené krajským súdom, vec nesprávne právne
posúdil, keď na danú vec neaplikoval aj ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a neskúmal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa citovaného ustanovenia.
35. Všeobecné ustanovenia vyplývajúce z ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka splnené boli. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE uzavretá medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a postupníka – žalobcom ( ďalej v texte aj „zmluva o postúpení“ ) obsahuje všetky potrebné náležitosti. Oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bolo adresované žalovanej dňa 30. 06. 2017 a dostalo sa do jej dispozície, teda bolo zaslané na adresu jej trvalého bydliska uvedeného v zmluve o kreditnej karte. I keď sa zásielka vrátila ako nedoručená dňa 10. 07. 2017, oznámenie na žalovanou určenú adresu bolo odoslané, žalovaná sa mala možnosť s ním oboznámiť, teda dostalo sa do jej dispozície. Je teda zrejmé, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, v dôsledku čoho boli podmienky ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka splnené.
36. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky je nevyhnutné vychádzať, ako bolo uvedené už vyššie, z úpravy ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti sa odvolací súd pridržiava zverejnených rozhodnutí Najvyššieho súdu, konkrétne sp. zn. 1Cdo/147/2017 (R 60/2018), podľa ktorého ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky, a je viazaný záverom Najvyššieho súdu, že ak k postúpeniu pohľadávky banky došlo v rozpore s týmto ustanovením, ide o neplatný právny úkon.
37. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu odkázalo aj na dôvodovú správu k Zákonu o bankách k citovanému ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorej zákonodarca touto úpravou mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Jednalo sa o motiváciu vo vzťahu k banke, aby podnikla kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takýto postup by sa priečil účelu a zmyslu Zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí konštatoval, že rozhodujúcou okolnosťou je skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah a ďalšími zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky z úveru je : 1/ preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a 2/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Ide o zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené v prípade postúpenia pohľadávky banky na tretiu nebankovú osobu.
38. V prejednávanej veci nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej výzvu zo dňa 22. 03. 2017 označenú ako LC vpp 2221 17 k č. úveru 5056009955, v ktorej oznámil žalovanej, že ku dňu 21. 03. 2017 je v omeškaní so sumou 805,77 Eur a v prípade, ak dlžná suma nebude uhradená, banka, teda právny predchodca žalobcu je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zároveň bolo žalovanej oznámené, že z dôvodu jej omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť ku dňu 21. 03. 2017. K uvedenej výzve pripojil žalobca v konaní podací hárok zo dňa 28. 03. 2017 označený LC-vpp-2222-17, a to podací hárok č. EPH č. 009242172, v zmysle ktorého odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal doručenie výzvy banky adresovanej dlžníkovi vo vzťahu k nesplnenému záväzku, s ktorým bol v tom čase v omeškaní v zmysle ust. § 92. ods. 8 Zákona o bankách. Samotné doručenie výzvy banky žalovanej potvrdzuje aj fakt, že žalovaná následne v období od septembra do decembra 2017 uhradila sumu 200 Eur žalobcovi.
39. Ďalším kumulatívnym zákonným predpokladom platnosti postúpenia pohľadávky je dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že sa okresný súd touto skutkovou otázkou nezaoberal, vyzval pred pojednávaním žalobcu, aby sa k právnej úprave § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyjadril a preukázal splnenie tejto podmienky v súvislosti s nepretržitým omeškaním žalovanej po tom, ako jej bola doručená výzva na zaplatenie pohľadávky, teda od marca roku 2017 s následným nepretržitým omeškaním žalovanej dlhším ako 90 dní.
40. Odvolací súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v konaní, a to výpisom z kartového účtu žalovanej v období od 01. 10. 2011 do 31. 07. 2014 (č. l. spisu 258 až 288). Z uvedeného výpisu z kartového účtu mal odvolací súd k dispozícii prehľad o stave tohto účtu, ako aj celkovej dlžnej sume na začiatku jednotlivých účtovných období. Ako je nutné konštatovať tento výpis z kartového účtu však bol predložený len za obdobie do 31. 07. 2014. Následne bol zo strany žalobcu predložený listinný dôkaz, a to tabuľka o transakciách s označením dátumov a informáciami o vkladoch a výberoch na účte žalovanej za obdobie od 01. 09. 2014 do 21. 06. 2017 ( č.l. 212 až 225 ). Z predloženej tabuľky o transakciách, teda vkladoch a výberoch na účte žalovanej je konštatované, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 18. 03. 2016, a nie ku dňu 21. 03. 2017, ktorá odlišná informácia o dátume zosplatnenia spochybňuje aj samotné platné zosplatnenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu. Vo výzve právneho predchodcu žalobcu, ktorou bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlhu, v opačnom prípade bude pohľadávka postúpená tretej osobe ( zákonný predpoklad pre možnosť postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ) zo dňa 22.3.2017 tento uviedol, že mimoriadna splatnosť voči dlžníčke – žalovanej bola vyhlásená ku dňu 21.03.2017. Dôkazy predložené žalobcom si tak navzájom odporujú a uvedený rozpor žalobca na pojednávaní neodstránil, nevedel sa k nemu vyjadriť.
41. Naviac, v období od predpokladaného doručenia výzvy zo strany banky žalovanej na zaplatenie dlhu po jeho mimoriadnom zosplatnení, t. j. od 28. 03.2017, podľa tabuľky o transakciách predloženej žalobcom, došlo ku vkladu žalovanou na účet právneho predchodcu žalobcu ku dňu 21. 06. 2017 špecifikovaným ako splátka úveru – istina vo výške 540,74 Eur. Žalovaná tak ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 23.06.2017 nebola nepretržite v omeškaní 90 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Žalobca ani v tomto smere na pojednávaní neposkytol vysvetlenie. Žalobca v konaní nepreukázal, ku ktorému dňu došlo k zosplatneniu úveru žalovanej a ani to, že by bola žalovaná po doručení výzvy na zaplatenie dlhu následne nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 dní.
42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie kumulatívne predpokladaných podmienok platného postúpenia pohľadávky na žalobcu ( nepretržité omeškanie žalovanej viac ako 90 dní po doručení výzvy právnym predchodcom žalobcu ), v dôsledku čoho nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Treba doplniť, že pri postúpení pohľadávky je banka povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, preto nemožno prijať argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval, boli predložené. Týmto sa žalobca dostal do dôkaznej núdze.
43. Ak nie sú splnené podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách, jedná sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané a jedná sa preto o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto súhlasí so záverom uvedeným v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu uvedeného vyššie, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Odvolací súd teda konštatuje, že bolo povinnosťou okresného súdu prejudiciálne sa zaoberať predpokladmi platnosti postúpenia bez ohľadu na to, že postupca postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej ako dlžníkovi. Znamená to, že pri postúpení pohľadávky, ktorej cesia nie je podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo osobitných predpisov dovolená, sa jedná o absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na túto absolútnu neplatnosť postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch musí prihliadať súd aj bez námietky z úradnej povinnosti.
44. Ak teda na žalobcu neprešli všetky práva a povinnosti pôvodného veriteľa – banky, vyplývajúce zo zmluvy o kreditnej karte, k prijatiu plnenia žalobcom zo strany žalovanej v období od septembra do decembra roku 2017, došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane na úkor žalovanej.
45. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
46. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
47. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám. Pre vyriešenie otázky, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide v posudzovanom prípade, treba prihliadnuť na tú skutočnosť, že právny úkon, na základe ktorého došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, je právnym úkonom absolútne neplatným, teda žalobca prijal plnenie od žalovanej bez právneho dôvodu, keď v čase plnenia neexistoval medzi žalobcom a žalovanou záväzkovo-právny vzťah. Tento typ neplatnosti má ex tunc účinky, čo znamená, že platnosť právneho úkonu je zrušená od jeho začiatku a pôsobí voči každému. Ak ide o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje.
48. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006). Žalovaná preukázala, že na strane žalobcu vznikol stav obohatenia o 200 €.
49. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie okresného súdu, uložil povinnosť žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktorého výška nebola spornou, a to spolu s úrokom z omeškania v súlade s ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je o povinnosti vydať vec, ale spočíva v povinnosti platobnej je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ust. §-u 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka, v tomto prípade žalobcu s právom veriteľa, v tomto prípade žalovanej, požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
50. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
51. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. V konaní pred súdom prvej inštancie, vzhľadom na zmenu rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ ide o konanie o vzájomnej žalobe, bola úspešná žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, a rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe (výrok IV.) zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
53. Aj o náhrade trov odvolacieho konania v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol odvolací súd aplikujúc § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak, bola mu uložená povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v tejto časti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešnou.
54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).