Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/127/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G. B., t. č. bytom H. XXX/XX, XXX XX G. B., zastúpená JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50659537 a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXXX/ XX, XXX XX G. B., zastúpený JUDr. Kristínou Cellengovou, advokátkou so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50015222, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na odvolanie matky maloletého voči rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. -109 zo dňa 09.06.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. a IV. potvrdzuje.

V ostatných výrokoch o s t á v a rozsudok súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vo výroku I. rozviedol manželstvo otca a matky maloletého uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. G., zv. X, ročník XXXX, str. XX, por. č. X. Vo výroku II. schválil rodičovskú dohodu a maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 800,00 Eur počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, a to vždy do 10.-teho dňa v mesiaci vopred s tým, že sumu 700,00 Eur je povinný poukazovať k rukám matky maloletého a sumu 100,00 Eur, určenú na tvorbu úspor maloletého, na osobitný účet maloletého. Matka je povinná zriadiť maloletému osobitný účet za účelom tvorby úspor v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Matku zaviazal formou SMS správ alebo e-mailom informovať otca o zdravotnom stave a stravovacích návykoch maloletého vždy jedenkrát do týždňa a bezodkladne pri každej zmene zdravotného stavu alebo stravovacích návykov. Vo výroku III. upravil styk maloletého s otcom tak, že bude prebiehať každý týždeň v roku v stredu od 17.00 hod. do 20.00 hod. a v piatok od 17.00 hod. do 20.00 hod. a rovnako tak každý párny týždeň v roku v nedeľu od 8.00 hod. do 11.00 hod., s tým, že styk bude realizovaný vždy prvú hodinu bez prítomnosti matky, a vo zvyšné dve hodiny za jej prítomnosti. Otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ho po realizácii styku odovzdá matke. Vo výroku IV. upravil stretávanie otca s maloletým počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, narodenín a menín maloletého. Vo výroku V. uložil matke povinnosť maloletého na styk pripraviť a riadne a včas ho odovzdať

otcovi. Vo výroku VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ne nárok. Súd uviedol, že rozhodnutie o styku (frekvencii a dĺžke) otca s maloletým je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, keďže jednak zodpovedá dennému režimu maloletého a doterajšej praxi styku otca s maloletým, a zároveň zohľadňuje skutočnosť, aby matka nebola limitovaná v možnosti trávenia času s maloletým dieťaťom počas každého víkendu. Pri určovaní výživného súd prihliadol najmä na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Vzhľadom na skutočnosť, že sa účastníci vzdali práva na podanie odvolania voči výrokom I., II. a VI., na základe (ďalej len ,P“), rozsudok č. k. -109 zo dňa 09.06.2023 odôvodnenie uvedených výrokov neobsahuje. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z ustanovení , a , a , a , , a , o rodine ( ďalej aj „ZoR“). Pri úvahách, či otcovi umožniť styk s maloletým v niektoré sviatočné dni a počas narodenín a menín maloletého súd vychádzal z príslušných ustanovení ZoR a rovnako tak z Dohovoru o právach dieťaťa vyhláseného pod č. , ktorý v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, a teda aj činnosti uskutočňovanej súdmi. Poukázal pritom na fakt, že záujmom dieťaťa je nepochybne predovšetkým to, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Druhý rodič však v živote dieťaťa predstavuje nezanedbateľnú úlohu, pričom právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Je nutné preto rešpektovať aj na základe ZoR, aby súd dbal na rešpektovanie práva na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Takéto právo maloletého rozhodne zahŕňa aj právo tento styk realizovať nielen počas bežných pracovných či víkendových dní, ale aj počas sviatočných, narodeninových, či meninových. Súd konštatoval, že otec nie len jeho vyjadreniami, ale aj jeho skutkami preukázal, že mu skutočne ide o najlepší záujem maloletého dieťaťa. Styk upravil tak, že prvú hodinu bude prebiehať bez prítomnosti matky a následné dve hodiny už za prítomnosti matky. Rozhodol tak z dôvodu, že na základe výsluchu matky maloletý vydrží s otcom tak do hodiny a niekedy menej. Samotná matka teda pripustila skutočnosť, že maloletý zvládne s otcom vydržať niekoľko desiatok minút aj samostatne. Okresný súd mal preto za preukázané, že bude v najlepšom záujme maloletého, keď realizácia styku maloletého s otcom bude prebiehať čiastočne aj bez prítomnosti matky a všetku pozornosť bude maloletý smerovať na aktivity a spôsob trávenia času, ktorý mu otec nachystá.

2. Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolala matka maloletého dieťaťa a uviedla, že dôvodom podania odvolania proti výrokom III. a IV. rozsudku je, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a takisto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka namietala, že snahou súdu bolo ukončiť vec na prvom pojednávaní bez toho, aby vykonal akékoľvek dôkazy svedčiace o verifikovateľnosti tvrdení účastníkov konania. Súd podľa nej nevenoval pozornosť tomu, že maloleté dieťa nikdy nebolo v byte, ktorý používa otec dieťaťa so svojou priateľkou. Rovnako tak maloleté dieťa nikdy nevidelo priateľku otca a teda nie je v súlade so záujmami dieťaťa, aby otec mohol tráviť čas mimo bydliska matky osamelo s dieťaťom na miestach, ktoré dieťa nepozná a s osobou, s ktorou nikdy neprišlo do kontaktu. Matka tvrdí, že otec maloletého má možnosť tráviť s ním čas v nehnuteľnostiach, ktoré maloleté dieťa pozná a matka pritom nezasahuje do takéhoto styku. Matka si nevie predstaviť ako by otec dieťaťa strávil čas s maloletým bez jej prítomnosti. Rovnako tak matka nesúhlasí ani s úpravou styku počas vianočných sviatkov, Silvestra, veľkonočných sviatkov a počas menín a narodenín maloletého. Podľa názoru matky je preto dôležité, aby styk maloletého s otcom prispel najmä k rozvoju maloletého a aby maloleté dieťa nebolo zbytočne traumatizované. Rozhodujúcim kritériom je preto najmä záujem dieťaťa a nie len právo otca na stretávanie s maloletým. Rozhodnutie súdu matka považuje za predčasné a nie v záujme dieťaťa. Rovnako tak poukazuje na argumenty súdu, ktoré v podstate vychádzajú z pozitívneho vzťahu starých mám s maloletým dieťaťom, ktoré sa oň dokážu postarať, pričom zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom nevyplýva, že by to tak bolo aj u otca dieťaťa. Súd mal podľa názoru matky od začiatku konania vytvorený predbežný právny názor, ku ktorému smerovalo aj dokazovanie a rozhodol vo veci samej, napriek absencii stanoviska odborníka, ktorý sa zaoberá danou problematikou. Súd nebral do úvahy argumenty matky, a preto podľa jej názoru môže byť rozhodnutie brané ako subjektívny názor sudcu, bez naozajstných záujmov dieťaťa. Na základe vyššie uvedeného preto matka považuje rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný a v rozpore so záujmami maloletého a preto navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletého. Podľa otca odvolanie matky nie je dôvodné a matka zámerne predlžuje konanie. Potvrdzuje to aj správanie matky, kedy od vyhlásenia rozsudku zámerne sťažuje, respektíve v niektorých prípadoch neumožňuje, styk otca s maloletým dieťaťom a počas neho do ich styku zámerne zasahuje. Odvolaním napadnutý rozsudok je podľa otca vecne správny a v súlade so zákonom a plne v záujme maloletého dieťaťa. Matka v jej odvolaní síce vytýka súdu nevykonanie dôkazov, no zároveň nešpecifikuje, nevykonanie ktorých navrhnutých dôkazov súdu vytýka a akým spôsobom sa toto nevykonanie malo prejaviť na ňou tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia. Otec rovnako tak zdôrazňuje že A. A. napokon ani nie je znalcom v odbore psychológia a neprináleží jej vyjadrovať závery ohľadne vhodnosti alebo nevhodnosti styku s maloletým dieťaťom. K iným návrhom na vykonanie dokazovania z matkinej strany nedošlo. Poukazuje na samotnú výpoveď matky, v rámci ktorej vyplynulo, že matka dieťa pravidelne necháva na dlhší čas v starostlivosti starých matiek, kde dieťa zvláda dlhší čas bez prítomnosti matky. Otec maloletého pre neho nie je o nič menej blízkou osobou ako staré matky a rovnako tak má s otcom vytvorený vzťah a pravidelný kontakt. Otec maloletého má za preukázané, že počas konania dostatočne dokázal, že sa o dieťa vie riadne postarať a má za to, že preukázal aj skutočný záujem o starostlivosť o maloletého a jeho záujem je pre neho prvoradý. Matka maloletého prejavuje tendenciu pripútavať si maloletého, neustále spochybňovať schopnosti otca a podceňovať dôležitosť budovania vzťahu otca s maloletým. Vzhľadom na vyššie uvedené otec dieťaťa navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá poukázala na skutočnosť, že nezhody rodičov pramenia z otcovho konania, kedy maloleté dieťa vo veku 1 a pol roka berie mimo rodinného domu, ktorý vlastnia účastníci konania do prenajatého bytu, ktorý dieťa nepozná a kde sa zdržuje priateľka otca dieťaťa. Matka tvrdí, že nikdy nebránila a ani nebráni stretávaniu otca s maloletým a podporuje rozvoj vzťahu medzi nimi. Matka k tvrdeniam otca ohľadom nechávania maloletého dieťaťa so starými matkami uviedla, že dieťa je zvyknuté na prítomnosť oboch starých matiek a vníma ich pozitívne, ale matka je vždy na blízku a pokiaľ by došlo k akýmkoľvek problémom, tak sa vie vrátiť do miesta jej bydliska, čo však v prípade otca nie je zaručené. Matka naďalej ako aj v odvolaní zdôrazňovala, že maloleté dieťa následkom stresujúcich situácií pri rozvode manželov môže konzumovať len mixovanú stravu, pričom nikdy sa nestalo, že by takúto stravu podával dieťaťu otec. Pri styku otec maloletého ani neprebaľuje a nekŕmi a s dieťaťom nemá vytvorený žiadny pozitívny vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žiadala aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej návrhom v odvolaní.

5. K vyjadreniu matky zo dňa 16.08.2023 sa vyjadril otec maloletého, ktorý trval na svojich prechádzajúcich vyjadreniach, a preto zotrval v jeho návrhu, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. až a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

7. Z preskúmavaného rozhodnutia, obsahu odvolania, ako aj spisového materiálu, mal odvolací súd za preukázané, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Matka dieťaťa rozhodnutie o rozvode, ako aj schválenú dohodu rodičov o výchove a výžive akceptovala, odvolanie smerovalo len voči výroku o úprave styku otca s dieťaťom. Matka sa nestotožnila s tým, že otec by mal styk realizovať bez jej prítomnosti a v iných priestoroch ako v byte, kde žije a kde mu je prostredie známe. Namietala, že otec chce styk realizovať aj v jeho terajšom bydlisku a za prítomnosti jeho priateľky. Toto podľa nej nie je v záujme dieťaťa.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

9. Podľa čl. 5 písm. h) ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

10. Podľa § 28 ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. V rámci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je zrejmé, že súd prvej inštancie správne určil rozsah aj spôsob výkonu styku otca s maloletým dieťaťom. Námietku matky, že styk prebieha mimo nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi a odporkyni, a teda má tento styk v cudzom prostredí a za prítomnosti neznámej osoby - priateľky navrhovateľa byť v rozpore so záujmom dieťaťa, považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Matka nijakým spôsobom nepreukázala negatívny dopad na maloletého v rámci jeho styku s otcom spôsobom určeným súdom prvej inštancie. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené, pričom je možné, že v budúcnosti nielen otec, ale aj matka nadviaže vzťah s novým partnerom a že s touto skutočnosťou bude dieťa v živote konfrontované. Nemožno preto vylúčiť stretávanie sa otca s dieťaťom aj v prítomnosti iných osôb ako len rodičov. V rámci námietok matky vo veci neschopnosti otca postarať sa o dieťa, a najmä nakŕmiť ho v dôsledku pretrvávajúcej neschopnosti prehĺtania pevnej stravy, odvolací súd nevidí dôvod na obmedzenie styku z vyššie uvedeného dôvodu. Počas konania na súde prvej inštancie navrhoval po šetrení situácie kolízny opatrovník rozsah styku 3 hodiny s tým, že prvé dve hodiny bude otec realizovať bez prítomnosti matky a jednu hodinu za jej prítomnosti. Okresný súd teda správne vyhodnotil predmetnú situáciu, kedy zdôraznil, že aj samotná matka priznala, že maloletý dokáže s otcom vydržať aj pár desiatok minút osamote. Konečnú úpravu styku otca s maloletým teda aj s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti upravil tak, že otec má nárok na styk prvú hodinu bez prítomnosti matky a zvyšné dve za jej prítomnosti, čo odvolací súd považuje za prínosné pre dieťa. Preto tvrdenie matky, že súd prvej inštancie na túto skutočnosť neprihliadol, považuje odvolací súd za zavádzajúce.

13. Matka tiež nesúhlasila s úpravou styku maloletého s otcom počas vianočných sviatkov, Silvestra, veľkonočných sviatkov a počas menín a narodenín maloletého dieťaťa. Odvolací súd nad rámec zdôrazňuje, že podľa § 24 ods. 5 ZoR je súd povinný dbať na to, aby dieťa udržiavalo rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s rodičmi. Prvou a najdôležitejšou úlohou súdu pri rozhodovaní o úprave styku je, aby súd rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah preferenčného rodiča a dieťaťa je výchovnou úlohou práve preferenčného rodiča (v tomto prípade matky), aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi a pripravil ho na stretnutie. Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča ( ČR). Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu, alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Bez existencie týchto dôvodov niet dôvodu, aby bol výchovný vplyv jedného rodiča neprimerane obmedzovaný.

14. Pretože v odvolaní matka maloletého dieťaťa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s .

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).