Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37P-10-2025.pdf
PDF · 98.73 KB
Case nature
Subarea
37P/10/2025
Uznesenie
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matka C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G. B., zastúpená: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš a otec H. A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX A. B., zastúpený: Mgr. Jana Bugárová, advokátka so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 54 302 081, o zmene úpravy styku, takto
r o z h o d o l :
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Nad rámec dočasne upraveného styku výrokom I. uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 37P/10/2025-134 zo dňa 30.05.2025, právoplatného a vykonateľného dňa 09.06.2025 v spojení s opravným uznesením j e otec H. A. B. o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B. každý párny týždeň v roku v sobotu od 08:00 hod. do 17:00 hod.
Súd u k l a d á maloletému A. B., narodenému XX.XX.XXXX a jeho rodičom C. B., narodenej XX.XX.XXXX, H. A. B., narodenému XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa vstupnému psychologickému vyšetreniu v psychologickej ambulancii G., J., H.: XX XXX XXX J. J. K. XXX, XXX XX G. B. u psychologičky I. L. B. dňa 10.07.2026 o 11.00 hodine.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na tunajšom súde prebieha konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Na pojednávaní dňa 30.05.2025 z dôvodu potreby doplnenia dokazovania rodičia súhlasili s dočasnou zmenou úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 37P/10/2025-134 zo dňa 30.05.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 09.06.2025 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 37P/10/2025-162 zo dňa 30.05.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 09.07.2025 tak, že sa dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 37P/10/2025 nasledovne: Otec H. A. B., narodený XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B., narodeným XX.XX.XXXX každý týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod. a v piatok od 16:00 hod. do 18:30 hod. a každý párny týždeň v roku v nedeľu od 08:00 hod. do 12:00 hod.. Počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, narodenín a menín maloletého dieťaťa, na Silvestra a na Nový rok sa uplatní osobitná úprava stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, a to tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom
- počas vianočných sviatkov dňa 24.12. v nepárnom roku od 08:00 hod. do 11:00 hod. a v párnom roku dňa a 25.12. od 08:00 hod. do 11:00 hod.,
- dňa 31.12. v párnom roku od 08:00 hod. do 11:00 hod.,
- dňa 01.01. v párnom roku od 08:00 hod. do 11:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu v párnom roku od 08:00 hod. do 11:00 hod. a v nepárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 11:00 hod.,
- dňa 27.11. od 08:00 hod. do 11:00 hod. a dňa 27.12. od 08:00 hod. do 11:00 hod. Styk otca s maloletým deťom bude prebiehať bez prítomnosti matky. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťa je bydlisko matky. Matka j e p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v určenom čase. Otec j e p o v i n n ý maloletého v určenom čase riadne prevziať a vrátiť ho matke v poriadku. Vo zvyšnej časti úpravy styku s výnimkou bežnej úpravy styku upravenej neodkladným opatrením zostáva rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-13P/1/2023-109 zo dňa 09.06.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/127/2023-165 zo dňa 04.04.2024, právoplatný a vykonateľný dňa 25.04.2024 nezmenený.
2. Na základe uznesenia sp. zn. 37P/10/2025-196 zo dňa 26.09.2025, právoplatného dňa 29.09.2025 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovania znalcom z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia I. A. E., I., ev. č. XXXXXX, s miestom výkonu činnosti: M. J. XXXX/X, XXX XX N. F., ktorá predložila dňa 07.04.2026 súdu znalecký posudok č. 61/2025. V znaleckom posudku znalkyňa v odpovediach na súdom položené otázky uviedla, že vzťah maloletého k jeho rodičom je porovnateľne pozitívny. Na podvedomej osobnej identifikácie maloletého vyjadril intenzívny, určujúci vzťah k obidvom rodičov s istou preferenciou otca. Na verbálne úrovni a na úrovni správania preferoval matku, chce s ňou bývať a s otcom sa chce stretávať ako doposiaľ. Medzi rodičmi pretrváva disharmonický až antagonistický vzťah. Rodičovský vzťah je deformovaný hlavne konfliktmi počas trvania manželstva a nesúladom medzi rodičmi po ich rozchode a rozvode, pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletým, keď otec má eminentný záujem o podieľaní sa na starostlivosti a výchove spoločného syna, s čím matka nesúhlasí a spochybňuje rodičovské kompetencií jej otca. Osobnosť matky ani otca nevykazuje také patologické zmeny, ktoré by mali výraznejšie negatívny vplyv na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj maloletého dieťaťa. Matka ako aj otec majú pozitívny osobnostný potenciál na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, primerané schopnosti a vhodné predpoklady samostatne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Matka plní úlohu preferenčného rodiča. Otec na základe sebapoznania a rozvoja rodičovských výchovnej kompetencií by tiež dokázal v budúcnosti plniť úlohu aj preferenčného rodiča. Znalkyňa jednoznačne konštatovala, že psychologickým vyšetrením otca neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie kontaktu otca s maloletým dieťaťom. Maloletým vzhľadom na jeho mladší predškolský vek nie je schopný reálne posúdiť, u ktorého z rodičov a prečo chce zostať, preto bolo znalkyňou odporúčané prihliadnuť na jeho názor vo vzťahu k určeniu preferenčného rodiča len do istej miery. Maloletý nemá dostatočne rozvinuté ani kognitívne a nie exekutívne funkcie, a taktiež nemá dostatok skúseností, aby dokázal porovnávať, vyhodnotiť a odhadnúť vplyv výchovného štýlu a starostlivosti jeho rodičov v súčasnosti ani do budúcna. Je však u maloletého dôležité rešpektovať jeho citové väzby, vzťahy a zážitky spájajúce sa s tým- ktorým rodičom. Rodičia maloletého A. aktuálne nie sú bez odbornej pomoci schopní akceptovať a rešpektovať navzájom svoje rodičovské kompetencie, navzájom rozvíjať vzťah maloletého k druhému rodičovi a navzájom konštruktívne komunikovať o otázkach týkajúcich sa najlepšieho záujmu o spoločného maloletého dieťaťa. U maloletého je sformovaný koncert spolupatričnej pôvodnej rodiny, kde je matka najdôležitejšou osobou. Je u neho živý aj koncept neúplné rodiny, kde je len on s matkou. Podvedome vníma povahovú blízkosť seba a rodičov. Počíta s partnermi oboch svojich rodičov, má k nim porovnateľne pozitívny vzťah, aj keď si praje kompletnú pôvodnú rodinu, je však uzrozumený s oddelenými domácnosťami rodičov a počíta s bývaním u matky s priateľom a s návštevami u otca bez prespávania. Eventualita prespania otca sa u maloletého spája s traumatickými, katastrofickými udalosťami (úmrtie mamy v tomto čase, ohrozenie života maloletého) s neznámym pôvodom týchto jeho vyjadrení. Uvedené vyjadrenia maloletého sú znepokojujúce a urgentne vyžadujú u maloletého psychoterapiu a u obidvoch rodičov rodičovskú terapiu a poradenstvo. Ďalším významným fenoménom v pozadí vzťahových problémov rodičov maloletého je nedostatočne matkou ventilovaný a lekársky nedostatočne zhodnotený zdravotný stav maloletého (resp. otec nie je o tomto dostatočne informovaný), pokiaľ ide o v jeho predškolskom veku neštandardné stravovanie (v čase vyšetrenia len mixovaná polotekutá strava), čo komplikuje maloletému nielen kontakt s otcom, ale celkovo socializáciou maloletého a môže pôsobiť ako traumatizujúci faktor.
Matka, aj keď počas znaleckého psychologického vyšetrenia neventilovala svoje obavy o zdravotný stav maloletého počas jeho stretávania sa s otcom, môže reagovať prehnane úzkostlivo a obmedzovať maloletého v dôsledku toho v bežných činnostiach. Otec pravdepodobne nie je dostatočne informovaný o aktuálnom zdravotnom stave maloletého zo strany matky, preto by mohol zdravotný stav maloletého zľahčovať až bagatelizovať, otec však vyjadril ochotu a prianie byť účastný na odborných lekárskych vyšetreniach maloletého a spolupracovať s matkou na odstránení stravovacích problémov spoločného maloletého syna.
3. Na pojednávaní dňa 12.06.2026 znalkyňa počas výsluchu, na dotaz ohľadne dôvodov, pre ktoré nedoporučila rozšírenie styku otca s maloletým, ktorý by zahŕňal aj prespávanie dieťaťa a aké následky môže mať prespávanie maloletého u otca vzhľadom na zistené závery znaleckého skúmania na psychický stav maloletého, uviedla, že pokiaľ sa nezistí odkiaľ pochádzajú vyjadrené strachy a obavy maloletého z nejakých katastrofických scenárov v súvislosti s prespávaním u otca, znalkyňa neodporučila trvať na prespávaní u dieťaťa, ale len z tohto dôvodu. Znalkyňa nezistila na strane otca nijakú prekážku, nijaké patologické znaky, ani nijaké tendencie, ktoré by mohli ohrozovať dieťa počas toho, že bude u otca prespávať. Na dopyt ohľadne účelu, na ktorý má byť zameraná v znaleckom posudku doporučená psychoterapia maloletého dieťaťa, znalkyňa uviedla, že psychoterapia maloletého dieťaťa má byť zameraná na zlepšenie jeho psychického stavu, na stabilizáciu jeho psychického stavu, na uvoľnenie, na získanie dôvery porovnateľnej dôvery k svojim obidvom rodičom, na ubezpečenie, že obidvaja rodičia majú k nemu pozitívny vzťah, že je pod ochranou svojich obidvoch rodičov a u obidvoch rodičov môže vyjadriť svoje priania, potreby alebo túžby uvoľnene na úrovni svojho veku otvorene, bez akéhokoľvek strachu alebo obáv z dôsledkov akýchkoľvek svojich vyjadrení. Okrem toho (a vôbec nie v neposlednom rade) by sa mal klinický psychológ zamerať na poruchy stravovania u maloletého, spolu s pediatrom a gastroenterológom zameraným na poruchy stravovania v detskom veku, pretože podľa názoru znalca nebolo dôkladne zdôvodnené z pediatrického hľadiska a potvrdené, že sa nejedná o žiadnu somatickú príčinu porúch stravovania u maloletého.
4. Po oboznámení znalca, že maloletý začal konzumovať tuhú stravu a žiadosti o zaujatie stanoviska, či s ohľadom na zmenu v spravovaní maloletého a konzumáciu tuhej stravy by bolo možné upraviť celodenný styk otca s maloletým bez prespania, znalkyňa uviedla, že pokiaľ sa v takomto krátkom čase podarilo prejsť z mixovanej polotuhej stravy na kompletnú tuhú stravu, s takýmto rýchlym riešením problému sa znalkyňa ešte nestretla. Zdôraznila, že musí byť jasné z vyjadrenia obidvoch rodičov, že to takto je, že dieťa už kompletne prešlo na normálne stravovanie, malo by to byť skonzultované s pediatrom, pretože v pediatrických vyjadreniach sa to objavuje. Toto nebol problém len v rodinách, toto bol vážny socializačný problém, aj čo sa týka škôlky, aj návštev u rodiny, u príbuzných, u starých rodičov, musel to byť dôležitý problém, ktorý viac-menej umelo limitoval kontakt dieťaťa s otcom. Ak je to tak (pozn. ak došlo k odstráneniu problému so stravovaním maloletého), znalkyňa nevzhliadla žiadnu prekážku v tom, aby maloleté dieťa bolo celodenne so svojím otcom.
5. Obaja rodičia na pojednávaní potvrdili, že maloletý konzumuje tuhú stravu, matka jednoznačne potvrdila, že maloletý sa v domácom prostredí stavuje tuhou stravou (občasne počas dňa prijíma aj pudingy, prípadne termix), dokáže žuvať, nie je do jedla nútený, stravu prijíma dobrovoľne, podľa potreby. Trvala však na tom, že maloletý sa u otca nestravuje, vždy prichádza od otca domov hladný, otec mu jedlo neponúkne. Otec tiež potvrdil, že maloletý prijíma tuhú stravu, vyjadril však aj problémy so stravovaním, kedy maloletý v jeho domácnosti odmieta prijať stravu, okrem polievok, ktoré jedáva aj v škôlke, s tým, že ostatné jedlo jedáva domu u matky. Nesúhlasil s vyjadrením matky, že mu nedá najesť, ponúkne ho jedlom, avšak maloletý prichádza k otcovi vždy najedený a počas pobytu u otca (4 hodiny každý párny týždeň v nedeľu a 2,5 hodiny v stredu a v piatok každý týždeň) o jedlo spravidla neprejavuje záujem. 6. Obaja rodičia na pojednávaní vyjadrili ochotu podrobiť sa rodičovskej terapii a poradenstvu a u maloletého psychoterapii, sú pripravení absolvovať vstupné psychologické vyšetrenie u psychologičky I. L. B. v psychologickej ambulancii G. J., ktoré je naplánované na 10.07.2026 o 11:00 hod.
7. Otec na pojednávaní vzhľadom na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní ako aj na súhlasné vyjadrenie rodičov, že maloletý konzumuje tuhú stravu, žiadal o rozšírenie styku na celodenný pobyt maloletého u otca bez prespávania. Matka s týmto nesúhlasila, poukazovala predovšetkým na to, že maloletý
sa u otca nestravuje a vyjadrila obavu, že pobytom u otca maloletý opätovne prestane jesť tuhú stravu. Tiež poukázala na vyjadrenie znalkyne ohľadom potreby doplnenia dokazovania o pediatrické a gastroenterologické vyšetrenie maloletého dieťaťa v súvislosti s poruchou stravovania.
8. Kolízny opatrovník vzhľadom na vyjadrenie rodičov, znalecké dokazovanie a výsluch znalca na pojednávaní navrhol, aby súd pristúpil k rozšíreniu styku otca s maloletým na celodenný pobyt maloletého v domácnosti otca (každú párnu sobotu od 8.00 hod. do 17.00 hod.), aby si rodičia aj maloletý vyskúšali uvedený model stretávania sa otca s maloletým a v rámci konania tiež doplniť dokazovanie o vyšetrenie maloletého u gastroenterológa. Matka s uvedeným rozšírením styku nesúhlasila, otec žiadal širší rozsah stretávania sa s maloletým ako bol navrhnutý. K dohode medzi rodičmi nedošlo.
9. Podľa § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu.
15. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehaná a nevyhnutná.
16. Z dosiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že znalkyňa v podanom znaleckom posudku (vychádzajúcom zo zistení v čase vyšetrenia rodičov a maloletého dieťaťa) doporučila zachovanie kontaktu maloletého s otcom v rozsahu upravenom neodkladným opatrením zo dňa 30.05.2026, a to s poukazom na stravovacie problémy maloletého (neprijímanie tuhej stravy). Po oboznámení sa so zmenou stravovania maloletého, poukázala na to, že uvedené tvrdenie musí byť zhodné u obidvoch rodičov, teda musí byť jasné z vyjadrenia obidvoch rodičov, že dieťa už kompletne prešlo na normálne stravovanie, malo by to byť skonzultované s pediatrom a pokiaľ došlo k odstráneniu problému so stravovaním maloletého, znalkyňa nevzhliadla žiadnu prekážku v tom, aby maloleté dieťa bolo celodenne so svojím otcom.
Obaja rodičia na pojednávaní potvrdili, že maloletý konzumuje tuhú stravu, matka spochybnila konzumáciu tuhej stravy v domácnosti otca, tento zas namietal, že maloletý sa v jeho domácnosti stravuje obmedzene, keďže od matky ho preberá vždy najedeného a počas pobytu v jeho domácnosti, ktorý trvá maximálne 4 hodiny počas nedele, inak len 2,5 hodiny v stredu a v piatok, maloletý nevyhladne, na ponuku jedla reaguje odmietavo, jedáva v domácnosti otca polievky v nedeľu, prípadne ovocie (v celosti). Otec poprel, že by maloletému odopieral jedlo, prípadne že ho jedlom neponúkne. Negoval akékoľvek komunikačné problémy s maloletým, tento ho informuje o obľúbených jedlách, ako aj o tom, čo bežne jedáva, otec si však poskytnuté informácie nedokáže overiť u matky, nakoľko táto mu žiadne informácie ohľadne stravovacích návykov maloletého neposkytuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka, aby pred rozhodnutím vo veci samej bolo jednoznačne overené, či sa maloletý dokáže plnohodnotne prestravovať a stráviť čas v domácnosti otca počas celého dňa, nakoľko bolo znaleckým skúmaním jednoznačne preukázané pozitívne citové naviazanie maloletého na obidvoch rodičov a znalkyňa nevzhliadla okrem poruchy stravovania žiadny iný dôvod na strane otca, ktorý by bránil riadnemu kontaktu otca s maloletým počas celého dňa, zatiaľ bez prespávania, kde znalkyňa zdôraznila potrebu psychoterapeutickej pomoci maloletému a až po odstránení iracionálnych strachov maloletého pristúpiť k prípadnému rozšíreniu kontaktu s otcom v rámci nočného spánku. Keďže sa rodičia nedokázali na pojednávaní zhodnúť na rozšírení kontaktu otca s maloletým a vzhľadom na zistené pozitívne citové väzby maloletého k otcovi ako aj zjavný prínos pravidelného kontaktu maloletého s otcom pre jeho priaznivý psychický vývoj, súd vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa a rozšíril styk otca s maloletým nad rozsahu úpravy styku obsiahnutej v neodkladnom opatrení zo dňa 30.05.2026 aj o celodenný pobyt maloletého v domácnosti otca každú párnu sobotu od 08:00 hod. do 17:00 hod., keďže je nevyhnutne potrebné pred rozhodnutím vo veci samej doplniť dokazovanie o vyšetrenie maloletého u pediatra a gastroenterológa, ako aj pred rozhodnutím vo veci samej reálnym výkonom styku otca s maloletým overiť, či tento prebieha bez závažných komplikácií.
17. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
18. Podľa § 37 ods. 4 písm. a) zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.
19. Súd zároveň uložil maloletému A. B. a jeho rodičom C. B. a H. A. B. povinnosť podrobiť sa vstupnému psychologickému vyšetreniu v psychologickej ambulancii G., J., IČO: XX XXX XXX J. J. K. XXX, XXX XX G. B. u psychologičky I. L. B. dňa 10.07.2026 o 11.00 hodine, ktoré vyšetrenie je nevyhnutné pre určenie ďalšieho postupu psychologičky v rámci psychoterapie u maloletého a rodičovskej terapie a poradenstva, ktoré je v zmysle záverov znaleckého skúmania nevyhnutne potrebné poskytnúť rodičom v záujme zlepšenia ich vzájomných vzťahov a schopnosti rodičov kooperovať pri výchove a starostlivosti o maloletého.
20. Úprava pomerov účastníkov konania upravená neodkladným opatrením má dočasný charakter. Účinnosť tohto neodkladného opatrenia zanikne najneskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, prípadne jeho zmenou alebo zrušením v zmysle § 334 ods. 1 CSP, príp. 367 ods. 7 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, a to písomne.
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.