Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-348-2020.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Subarea
44Ek/348/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C.. S. G., L.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX/ XXX, XXX XX K. C., právne zast.: JUDr. Ondrej Polák, advokát, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, IČO: 47 248 432, proti povinnému: C.. Ľ. T., L.. XX.XX.XXXX, L. D. XXXX/XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, IČO: 34 054 081, o nepeňažné plnenie s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 913 654 pod číslom 260EX 91/20, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.02.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - O. T. D. E. P. X. K. XX.XX.XXXX, D.. X.. XXCo/XXX/XXXX, T. L. G. K. XX.XX.XXXX S. E. K. XX.XX.XXXX (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/348/2020 dňa 26.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 913 654, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.03.2020 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 06.03.2020. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 18.03.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný až po uplynutí 15 - dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.03.2020 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.03.2020 + prílohy, spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.03.2020 + Plnomocenstvo, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.03.2020 a doručenku. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.03.2020 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. Vo svojom podaní uvádza, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný na prvom mieste zo skutočností uvádza, že stavebným prvkom, ktorý by mal podľa označeného exekučného titulu odstrániť, je stena (priečka), ktorou je od ostatnej časti a ostatných priestorov bytového domu oddelený uzavretý nebytový priestor vo výlučnom vlastníctve povinného, v ktorom sa nachádza komplex miestností slúžiacich v súhrne na prevádzku stomatologickej ambulancie umiestnenú v tomto nebytovom priestore. Povinný uvádza, že je mu exekučným titulom fakticky uložené, aby vykonaním takejto stavebnej úpravy umožnil prakticky nekontrolovateľný prístup všetkým osobám pohybujúcim sa v danom bytovom
dome vrátane oprávneného, ktorý by sa mal pritom do jeho ambulancie dostať samostatným vstupom. Povinný ďalej uvádza, že hoci z výrokovej časti exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že povinnému bolo uložené odstrániť daný stavebný prvok pre účely prístupu oprávneného, umožniť výslovne len oprávnému prechod cez plastové dvere s nadsvetlíkom a umožniť oprávnenému prístup k týmto dverám, tak vykonaním takejto stavebnej úpravy by došlo k umožneniu vstupu nielen oprávneného, ale komukoľvek. Povinný preto v tejto súvislosti poukazuje na rozporuplnosť exekučného titulu. Povinný ďalej uvádza, že stomatologická ambulancia, ktorú prevádzkuje vo svojom nebytovom priestore, je funkčne ucelený priestor zdravotníckeho zariadenia a akákoľvek zmena v dispozičnom riešení takýchto priestorov zdravotníckeho zariadenia musí byť vopred schválená Úradom verejného zdravotníctva. Povinný na druhom mieste uvádza, že práve vzhľadom na nejednoznačnosť exekučného titulu a hrozbu neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva povinného, podal vo vzťahu ku konaniu, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2019, súčasťou ktorej je aj návrh na odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia. Zároveň v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva podal povinný ako žalobca proti oprávnenému ako žalovanému žalobu o určenie neexistencie práva na užívanie nebytového priestoru zo dňa 03.04.2018. Podľa tvrdenia povinného, existencia týchto prebiehajúcich konaní predstavuje ďalšie skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že existencia týchto konaní zároveň zakladá aj dôvod odkladu exekúcie podľa § 61 h ods. 1 písm. b) v spojení s § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada exekučné konanie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25.03.2020. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia cituje § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia Ex. poriadku podľa oprávneného prichádza do úvahy jedine vtedy, ak došlo k podstatným zmenám skutočností, exekúcia by nemala zmysel, alebo je neuskutočniteľná. Žiadne takéto dôvody povinný podľa názoru oprávneného neuvádza. Vo svojom návrhu spochybňuje exekučný titul a obšírne sa snaží opísať, aké následky by pre neho mala exekúcia. Oprávnený uviedol, že Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul. Nie je oprávnený skúmať následky, ktoré exekúciou pre povinného nastanú. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Je dostatočne jasný a určitý, aby sa exekúcia podľa neho vykonala. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom návrhu zjavne zavádza, keď tvrdí, že exekúciou by sa jeho nebytové priestory „otvorili“ pre kohokoľvek a bol by vytvorený prístup pre cudzie osoby. Povinný je vlastníkom nebytových priestorov, ktoré sú na B. Č.. XXXX označené ako priestor č. 9 - 2 pod položkou 38. Tento nebytový priestor povinného je od spoločného schodišťa domu súp. č. 828 oddelený vstupnými dverami. Samozrejme sa predpokladá, pretože ho k tomu viaže exekučný titul, povinný oprávnenému odovzdá kľúč od vstupných dverí k nebytovému priestoru č. 9 - 2. Tieto dvere sa zamykajú a nikto bez súhlasu povinného a oprávneného do nebytových priestorov nevstúpi. Povinný sa vo svojom návrhu podľa oprávneného opakovane zaoberá tým, že právo prechádzať cez nebytové priestory priznal exekučný titul len oprávnenému. Táto námietka povinného je podľa oprávneného nepravdivá. V tomto smere oprávnený poukazuje na odôvodnenie rozsudku T. D. E. P. X. K. XX.XX.XXXX Č.. T.. XXCo XXX/XXXX (exekučný titul), kde sa pod bodom 14. odôvodnenia uvádza, že „umožnenie prístupu žalobkyni nezahŕňa len ju osobne, ale samozrejme aj všetky osoby prichádzajúce do ambulancie žalobkyne, pretože ich právo je odvodené od práva žalobkyne.“ Nedôvodné sú podľa oprávneného aj námietky povinného v tom smere, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorou sa snaží spochybniť exekučný titul a žiada, aby Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd SR pravdepodobne sťažnosť povinného nepovažuje za dôvodnú, pretože odklad vykonateľnosti nepovolil. Dôvodom pre zastavenie exekúcie nie je podľa oprávneného ani odkaz na konanie Okresného súdu Považská Bystrica XC/X/XXXX. Podľa oprávneného tu nejde o vlastnícky spor, ako tvrdí povinný, pretože ako žalobca sa v tomto konaní domáha výroku „o určenie neexistencie práva na užívanie nebytového priestoru“. Nie je to ani vylučovacia žaloba podľa § 61h ods. 1 písm b) Ex. poriadku. Oprávnený konštatuje, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre zastavenie exekúcie. Povinný sa podľa tvrdenia oprávneného opätovne snaží spochybňovať exekučný titul. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jedine obštrukciu v snahe oddialiť realizáciu exekúcie a znemožniť vykonanie rozsudku. Na základe vyššie uvedeného oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie voči povinnému a naďalej trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. 7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu oprávneného nevyjadril, len predložil súdu dokumenty. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade O. T. D.K. E. P. X. K. XX.XX.XXXX, D.. X.. XXCo/XXX/XXXX, T. L. G. K.S. XX.XX.XXXX S. E. K. XX.XX.XXXX. 15. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 17. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. O. T. D. E. P. X. K.S. XX.XX.XXXX, D.. X.. XXCo/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť K. XX.XX.XXXX je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť
exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 19. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekučný titul je rozporuplný a nejednoznačný, nakoľko z výrokovej časti exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že povinnému bolo uložené odstrániť daný stavebný prvok pre účely prístupu oprávneného k jeho stomatologickej ambulancii a umožniť výslovne len oprávnenému prechod cez plastové dvere s nadsvetlíkom s izolačným dvojsklom a umožniť výslovne len oprávnenému prístup k týmto plastovým dverám od vchodu č. 1 daného bytového domu, čím by však povinný umožnil prakticky nekontrolovateľný prístup všetkým osobám pohybujúcim sa v danom bytovom dome. Súd v tejto súvislosti uvádza, že exekučný titul je jednoznačný, nakoľko v zmysle bodu 14. odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že: „Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že umožnenie prístupu žalobkyni nezahŕňa len ju osobne, ale samozrejme aj všetky osoby prichádzajúce do ambulancie žalobkyne, pretože ich právo je odvodené od práva žalobkyne.“ Námietku povinného považuje preto Exekučný súd za neopodstatnenú. 20. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je, že podal ústavnú sťažnosť a návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný síce súdu predložil ústavnú sťažnosť, avšak uvedené nič nemení na tom, že ani preukázanie tejto skutočnosti nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko aj s poukazom na konštantnú judikatúru podanie ústavnej sťažnosti nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a teda jej podanie nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo a rovnako, Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/2019 z 20.08.2019). Dôvodom na zastavenie exekúcie by však nebolo ani prípadné odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko v prípade povolenia odkladu vykonateľnosti exekučný titul nestráca vlastnosť vykonateľnosti, len nastupuje prekážka, v dôsledku ktorej nie je možné exekúciu vykonať. V značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Zastavenie exekúcie v danom prípade by nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Ide najmä o situáciu, ak by Ústavný súd v konaní o podanej ústavnej sťažnosti zistil, že napadnuté rozhodnutie, ktorého vykonateľnosť bola odložená, je vecne správne a zamietol by návrh na jeho zmenu. V takom prípade by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Ak by však došlo v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia k zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo. Ak by sa chcel oprávnený opätovne domôcť svojho práva, ktoré nebolo naplnené dobrovoľne, musel by opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Takýmto postupom by došlo k jednoznačnému znevýhodneniu postavenia oprávneného. 21. Okresný súd Banská Bystrica dožiadal Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom zistenia stavu konania, v ktorom sťažovateľ (v tomto konaní povinný) podal ústavnú sťažnosť proti porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru a v ktorom navrhol odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia. Zo strany Ústavného súdu SR bola dňa 16.12.2020 doručená odpoveď tunajšiemu súdu, že predmetná vec je vedená na ústavnom súde pod evidenčným číslom spisu O. XXX/XXXX. Ústavný súd SR ďalej uviedol, že vec zatiaľ predbežne prerokovaná nebola a termín predbežného prerokovania veci vytýčený nebol. 22. Povinný ďalej v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva podal ako žalobca proti oprávnenému ako žalovanému žalobu o určenie neexistencie práva na užívanie nebytového priestoru zo dňa 03.04.2018. Podľa povinného, existencia tohto konania predstavuje ďalšiu skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň zakladá aj dôvod odkladu exekúcie. Súd v príčinnej súvislosti s uvedeným dožiadal Okresný súd Považská Bystrica za účelom zistenia stavu konania sp. zn. XC/X/XXXX, v rámci ktorého sa povinný domáha určenia neexistencie práva na užívanie nebytového priestoru a nariadenia neodkladného opatrenia. Okresný súd Považská Bystrica dňa 14.12.2020 poskytol Okresnému súdu Banská Bystrica požadovanú súčinnosť a uviedol, že v konaní sp. zn. XC/X/XXXX nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. 23. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom a odvolacom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného alebo odvolacieho konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom a odvolacom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom ani odvolacom konaní. 24. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.03.2020 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 29. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.