Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne D. X., P.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Z. H., W. C., B., XXXXX, S., štátna príslušnosť SR, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o. so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 47240369, proti žalovanej D. V., nar. XX.X.XXXX, V. Š. X, U., zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Dunčákovou so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o určenie vlastníckeho práva o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.9.2019 č.k. -236

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu č. 10 nachádzajúceho sa na O. S. Č.. XX J. U. a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ako sú zapísané na LV č. XXXXX pre Obec U. - H., katastrálne územie H. D.. Procesne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva dôvodiac, že nemala vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010, na základe ktorej je ako vlastníčka nehnuteľnosti v katastri vedená žalovaná, a ktorú darovaciu zmluvu v jej mene ako darkyne a pôvodnej vlastníčky bytu uzavrela D.. T. Y. na základe tohto splnomocnenia zo dňa 29.9.1998. Uviedla, že darovaciu zmluvu zo dňa 15. 7. 2010 nepodpisovala ani neudelila inej osobe splnomocnenie na prevod nehnuteľnosti, z ktorých dôvodov je darovacia zmluva neplatná. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998, ktorým splnomocnila D.. T. Y. na konanie v jej mene bolo vystavené v zahraničí, a má povahu súkromnej listiny, pretože neprešlo procesom superlegalizácie, z ktorých dôvodov nemohlo byť použité na úradné účely pri právnych úkonoch v Slovenskej republike.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.4.2018 č.k. -150 žalobe vyhovel, po zistení, že žalobkyňa bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka bytu č. 10 na O. S. J. U. na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998, kedy nehnuteľnosti nadobudla od svojej matky D. V. Z.. Z.. Darovacia zmluva, v ktorej bola obdarovaná žalobkyňa zastúpená splnomocnencom D.. T. Y. na základe plnej moci zo dňa 29.9.1998, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice. Tým mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom rozhodnutí súdu o jej vlastníckom práve. Po právnom posúdení nároku podľa ustanovení o ochrane a nadobúdaní vlastníckeho práva § 123, § 132

ods. 1, , ustanovení upravujúcich konanie v zastúpením , , , a náležitostiach právnych úkonov , , tiež podľa , , ,, zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010 (ďalej „katastrálny zákon“), súd na účely prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovanú konštatoval vady plnej moci zo dňa 29.9.1998, ako neurčitosť, nezrozumiteľnosť, absenciu dohody o splnomocnení, nedostatok vyššieho overenia listiny vyhotovenej v zahraničí, nedostatok overenia podpisu splnomocnenca, na základe čoho prijal záver, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny z dôvodu chýbajúcej osvedčovacej doložky notárskeho úradu o pravosti podpisu. Pretože plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 trpelo vadami úkonu, ktoré ho robili neplatným a nespôsobilým podkladom na zápis vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľnosti, a majúc tak za zistené, že žalobkyňa nemala záujem o prevod nehnuteľností na žalovanú, darovaciu zmluvu zo dňa 15.7.2010 považoval za neplatnú pre nesplnenie zákonných podmienok a absenciu vôle žalobkyne.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.11.2018 sp.zn. zrušil tento v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie na základe odvolania žalovanej s poukazom na protirečívú argumentáciu súdu v otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva. Za situácie, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od existencie plnej moci zo dňa 29.9.1998, ktorej platnosť spochybňuje na účely nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť, či žalobkyňa nadobudla (mohla nadobudnúť) vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe uvedenej plnej moci, a vysporiadať sa tak so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na zistenie existencie jej naliehavého právneho záujmu podľa .

5. Preskúmavaným (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 23.9.2019 č.k. -236 súd prvej inštancie žalobe opätovne vyhovel vychádzajúc zo zistenia, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 2.10.1998 uzavretej vo forme notárskej zápisnice od svojej matky D. V.J., Z.. Z., ako darkyne. Obdarovaná žalobkyňa bola pri právnom úkone darovania zastúpená D.. T. Y. na základe všeobecného plnomocenstva zo dňa 29.9.1998. Podľa úradného prekladu listiny uvedené „všeobecné plnomocenstvo“ zo dňa 29.9.1998 žalobkyňa ako splnomocniteľ udelila v Hamiltone, v Kanade v provincii Ontário za prítomnosti dvoch svedkov (D. C. N. U. O.) a miestoprísažného prehlásenia pred komisárom pre skladanie prísah (G..H..N.), a splnomocnila ním D.. T. Y., na zastupovanie a konanie v jej mene a v jej prospech na všetko, čo môže byť podľa zákona vykonané prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Bližšiu špecifikáciu rozsahu právnych úkonov týkajúcich sa majetku, majetkových práv a povinností súd citoval z uvedeného splnomocnenia v rozsudku.

6. Súd prvej inštancie osobitne skúmal právne účinky udelenej plnej moci na účely nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne od jej matky podľa darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998 a pre prípad prevodu vlastníckych práv žalobkyne na žalovanú podľa darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010 zohľadňujúc právnu úpravu účinnú v čase vykonania právneho úkonu resp. ku dňu účinnosti vkladu vlastníckeho práva do katastra (17.2.1999 u darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998; 17.8.2010 u darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010, ktorej platnosť je predmetom sporu). Súd považoval za preukázané splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne ako obdarovanej, a tým aj preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí súdu podľa , čo bolo odôvodnené neistým právnym postavením žalobkyne, ktorá tvrdí existenciu svojho vlastníctva, ale v katastri nehnuteľnosti je ako vlastníčka zapísaná žalovaná. Súd zohľadnil základné náležitosti prejavu vôle darovania v zmysle , podľa ktorého darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Zohľadňujúc zákonnú úpravu platnú v čase darovacej zmluvy z 2.10.1998 týkajúcu sa zastupovania v zmysle , , katastrálneho zákona, mal preukázané, že darovacia zmluva bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice v písomnej forme s overeným podpisom prevodcu - darkyne, bola v nej riadne špecifikovaná nehnuteľnosť, a bola písomne potvrdená prejavom vôle žalobkyne, že dar prijíma, ktorý táto vykonala prostredníctvom jej zástupkyne T. Y. na základe udelenej plnej moci oprávňujúcej ju ku všetkým právnym úkonom, teda aj na prijatie daru. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 považoval za súkromnú listinu, majúcu povahu platného, všeobecného tzv. generálneho splnomocnenca oprávňujúceho splnomocnenca na všetky právne úkony na území Slovenska vrátane prijatia daru, keď na účely uzavretia darovacej zmluvy zákonná úprava nevyžadovala overenie podpisu obdarovaného. Poukázal tiež na to, že riadne povolený vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998 by zakladal aj v prípade pochybností

o platnosti právneho úkonu dobromyseľnosť žalobkyne o tom, že sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti, keď jej postavenie oprávneného držiteľa svedčilo od vkladu vlastníckeho práva do katastra 17.2.1999 až do 15.7.2010, kedy bola ako vlastníčka do katastra nehnuteľnosti zapísaná žalovaná. Z uvedeného mu vyplynulo, že žalobkyni by aj za iných okolností svedčilo vlastnícke právo, a to titulom vydržania vlastníctva podľa , keď vydržacia lehota by uplynula už 17.2.2009, teda pred uzavretím spornej darovacej zmluvy v roku 2010.

7. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 súd považoval za súkromnú listinu, ktorá bola spôsobilou listinou pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne ako obdarovanej, no dospel k záveru, že toto splnomocnenie už nepostačovalo na prevod vlastníckeho práva zo žalobkyne na iné osoby. K otázke použiteľnosti tejto plnej moci na úradné účely, kam spadalo aj konanie o zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, sa zaoberal právnymi účinkami listín vyhotovených na území iných štátov pre potreby úradného konania na území Slovenskej republiky. Vychádzal z § 30 ods. 5, § 42 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona účinného v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010, z ktorej úpravy vyplývalo, že podpis prevodcu na zmluve musel byť úradne overený, ak nešlo o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice, ktorú formu darovacia zmluva z 15.7.2010 nespĺňala. Uviedol, že osvedčovacia doložka vyhotovená v rámci notárskej činnosti podľa Notársky poriadok je verejnou listinou. Poukázal na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. o prijatí Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ďalej Dohovor), ktorý Dohovor sa vzťahuje na verejné listiny vyhotovené na území jedného zmluvného štátu, ktoré sa majú predložiť na území iného zmluvného štátu. Za verejné listiny sa považujú úradné osvedčenia, ktoré sa umiestňujú na listiny podpísané súkromnými osobami, ako sú úradné osvedčenia, potvrdzujúce registráciu listiny, alebo skutočnosť, že listina existovala v určitom čase a úradné a notárske osvedčenia podpisov. V zmysle tohto Dohovoru sa zmluvné štáty Dohovoru zaviazali, že nebudú vyžadovať vyššie overenie listín, a jedinou formálnou náležitosťou, ktorú bude možné požadovať na účely potvrdenia hodnovernosti podpisu funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, či pravosti pečate alebo odtlačku pečiatku, je pripojenie osvedčenia podľa čl. IV Dohovoru vydaného príslušným orgánom štátu, z ktorého listina pochádza. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 bolo udelené žalobkyňou na území Kanady, podľa ktorého právneho poriadku bol jej podpis overený. Kanada však podľa Dodatku k Dohovoru, k tomuto Dohovoru nepristúpila. Z uvedených dôvodov pre použitie všeobecného plnomocenstva zo dňa 29.9.1998 na účely právnych úkonov v Slovenskej republike sa vyžadovalo tzv. vyššie overenie zahraničnej verejnej listiny, t.j. superlegalizácia prostredníctvom veľvyslanectva SR v Ottawe, ktorý proces však nebol vo vzťahu k listine a podpise žalobkyne na ňom sa nachádzajúcom vykonaný. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o chýbajúcom úradnom overení podpisu splnomocniteľa - žalobkyne vyžadovanom zákonnou úpravou na účely prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo žalobkyne na iné osoby. Súd tiež uviedol, že plná moc nespĺňa podmienky dohody o splnomocnení podľa Katastrálneho zákona a nie je dostatočne určitá, ani čo do špecifikácie nehnuteľností, ktorých by sa mala týkať. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o nepoužiteľnosti plnomocenstva zo dňa 29.9.1998 na uzavretie darovacej zmluvy dňa 15.7.2010. Považoval za zistenú absenciu vôle žalobkyne previesť nehnuteľnosť, nedostatok písomností právneho úkonu pre chýbajúci podpis splnomocniteľa, z ktorých dôvodov hodnotil darovaciu zmluvu ako neplatný právny úkon, na základe ktorého žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a vlastníčkou naďalej ostala žalobkyňa. O trovách konania rozhodol s použitím , a plne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu vzniknutých trov konania proti žalovanej.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Odvolateľka tvrdila, že plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 výslovne neupravuje oprávnenie splnomocnenca D.. T. Y. prijať v mene žalobkyne nehnuteľný dar, nadobudnúť nehnuteľnosť, rovnako ako v ňom nie je uvedené oprávnenie splnomocnenca darovať v mene žalobkyne nehnuteľný majetok. Z uvedeného žalovaná vyvodila, že na základe udeleného plnomocenstva žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo od svojej matky darom. Namietala tiež splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva dôvodiac, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná pre nepoctivý spôsob nadobudnutia vlastníctva, nedržanie sľubu, že sa bude starať o darkyňu, svoju matku, keď byt reálne

neužívala a neplatila zaň žiadne úhrady. V priebehu rokov až do uzavretia spornej darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010 žalobkyňa od matky vypýtala rôzne drahé šperky a iné hodnotné predmety, pričom darovacou zmluvou sa mali majetkoprávne vysporiadať vzťahy v rodine. Sama žalobkyňa potvrdila v písomnom vyhlásení zo dňa 8.9.2013, že darovacia zmluvu je v súlade s jej vôľou. Napadnutý rozsudok označila žalovaná za nedostatočne odôvodnený, tvrdiac, že súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami. Namietala tiež správnosť výroku o trovách konania, pretože vzniknutý stav bol zapríčinený konaním žalobkyne a nie žalovanej. O uzavretí darovacej zmluvy mala žalobkyňa vedomosť, keďže v predmetnom byte matka žalobkyne žila ešte viac ako 6 rokov a žalobkyňa netvrdila, aby ju matka udržiavala v nejakej nevedomosti o tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu.

10. Žalobkyňa hodnotila odvolanie ako účelové, neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie považovala za zákonný, vecne správny, precízne, vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnený, preto ho navrhovala potvrdiť. Považovala za nespochybniteľné, že žalovaná ju považovala dlhodobo za vlastníčku bytu na základe darovacej zmluvy z roku 1998 uzavretej s matkou, preto jej tvrdenia o tom, že na základe plnomocenstva nemohla nadobudnúť nehnuteľnosť darom, lebo v ňom nie je výslovne uvedené oprávnenie splnomocnenca v mene žalobkyne prijať dar označila za nové skutkové tvrdenia. Považovala za notorietu, že prijatie daru od vlastného rodiča je konaním v prospech splnomocniteľa, v rozpore s tým je naopak bezodplatný prevod majetku splnomocniteľa na tretie osoby. Nebolo nikdy spochybnené, že tak ako matka mala vôľu na ňu previesť byt, tak ona mala vôľu tento byt nadobudnúť na základe darovacej zmluvy uzavretej v roku 1998. Matke posielala peniaze na náklady súvisiace s chodom nehnuteľnosti, vrátane rekonštrukcie i pre jej osobnú potrebu. Domnievala sa, že celý prevod nehnuteľnosti na žalovanú udial pravdepodobne bez vedomia jej matky, ktorá byt užívala, alebo za situácie, keď jej matke boli podsúvané nesprávne informácie. Žalobkyňa uviedla, že jej vzájomné vzťahy s matkou sa nijako počas rokov nezmenili, preto je absolútnym nezmyslom, aby držba nehnuteľnosti nebola dobromyseľná alebo jej nadobudnutie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznila, že písomné vyhlásenie zo dňa 8.9.2013 na ktoré sa žalovaná odvoláva, nevyhotovila a poprela jeho pravosť, a navyše jeho domnelá existencia ani nemá vplyv na neplatnosť darovacej zmluvy z 15.7.2010. Za absurdné označila tvrdenia žalovanej, aby niesla zodpovednosť za súdne konanie, keď je dôvodné sa domnievať, že prirodzeným postupom toho, kto dar dostáva, je komunikovať s darcom a nie zatajovať informácie. Žalovaná ani jej právna zástupkyňa sa z vlastného rozhodnutia nezúčastňovali súdnych pojednávaní a odvolanie je len prejavom nekorektného postupu. Práve dobrovoľnou neúčasťou žalovanej na súdnych pojednávaniach došlo aj k predlžovaniu sporu a navyšovaniu jeho nákladov.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. decembra 2020 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s , .

14. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky, ktorých riešeniu predchádza vyriešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Preskúmaním rozhodnutia a postup u súdu prvej inštancie, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd nezistil, aby došlo k zásahu do procesných práv strán sporu, ktorý by znamenal porušenie zásad spravodlivého súdneho konania, a súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval. Zohľadňujúc obsah námietok odvolateľa vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia, odvolací súd tiež konštatuje, že s ohľadom na obsah námietok odvolateľky, ktorá napádala tiež presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súd konštatuje, že toto zodpovedá kritériám vyplývajúcim z . Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na rozhodnutí súdu, ktorá bola pôvodnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na základe platne uzavretej darovacej zmluvy uzavretej s darkyňou, jej matkou dňa 2.10.1998, pričom bolo preukázané, že nemala vôľu previesť vlastnícke právo na žalovanú a darovacia zmluva zo dňa 15.7.2010, ktorá bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pre žalovanú, je neplatným právnym úkonom.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 udelené žalobkyňou splnomocnencovi D.. T. Y. malo povahu tzv. generálneho plnomocenstva (bod 28. odôvodnenia) vzťahujúceho sa na všetky právne úkony splnomocniteľa na území Slovenska zohľadňujúc text tohto plnomocenstva, ktorý v rozhodnutí citoval (bod 7. odôvodnenia). Zo znenia plnomocenstva vyplýva, že splnomocnená D.. T. Y. bola oprávnená konať v mene žalobkyne v jej prospech všetko, čo môže podľa zákona vykonať, keď plnomocenstvo zmieňovalo úkony ako napríklad požadovať, prevziať akúkoľvek sumu peňazí, záruk, majetok, vecí, vydávať potvrdenia o úhrade dlhov, zániku záväzkov, vyrovnaní dlhov, preskúmavať vyrovnania, likvidovať akýchkoľvek vyúčtovania, uplatňovať nároky v konaní pred súdom a u iných orgánov, vziať, prenajať, predať, spravovať majetok, uzatvárať nájomné zmluvy, pôžičky, hypotéky, prevodné listiny a vykonávať všetky dohody a veci, ktoré budú potrebné a vhodné pre akýkoľvek z účelov plnomocenstva. Záveru súdu o všeobecnom charaktere plnej moci nemožno vytknúť žiadne nedostatky, keďže z plnomocenstva vyplýva nie individualizovaný, ale všeobecný okruh oprávnení konať v mene žalobkyne a v jej prospech, ktoré oprávnenie konať v mene žalobkyne nie je viazané na len na niektoré, či jednotlivo určené veci, práva, majetkové hodnoty, ale naopak na všeobecný rozsah do úvahy prichádzajúcich práv (všetko, čo môže podľa zákona vykonať). S takýmto všeobecným rozsahom oprávnení splnomocnenca počíta aj právna úprava, ktorá pre prípad všeobecnej plnej moci vyžaduje plnomocenstvo písomné ( ). V tomto kontexte je preto nepodstatné, či písomné plnomocenstvo udelené D.. Y. žalobkyňou, z ktorého vyplýva všeobecný rozsah oprávnení splnomocnenca, obsahuje výslovný text vzťahujúci s k darom (prijatie, odmietnutie, darovanie), ak z jeho obsahu a účelu vyplýva, že svojím rozsahom dopadá aj na tieto úkony. Zohľadňujúc spôsob vymedzenia rozsahu oprávnení splnomocnenca konať za zastúpenú žalobkyňu, niet pochybností, že išlo o plnomocenstvo všeobecné, oprávňujúce na konanie v prospech žalobkyne, čo nevyhnutne neznamená, že sa muselo jednať len o nadobúdanie majetku,

keďže účelom každého konania zástupcu, musí byť ochrana záujmov zastúpeného, a teda podľa povahy okolností, za také konanie môže byť považované aj zbavovanie sa majetku (napr. na účely vysporiadania záväzkov, splnenia povinností, a pod.), čomu svedčí aj rozsah úkonov zmienených v plnomocenstve zo dňa 29.9.1998. Nemožno tiež prehliadnuť fakt, že skutkové tvrdenia žalovanej o tom, že plná moc pre nedostatok individualizácie právnych úkonov nemohla byť podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou, boli uplatnené ako oneskorená procesná obrana až v odvolacom konaní, na ktorú nemožno prihliadať v súlade s , keďže pre použitie tzv. novôt odvolateľka netvrdila, ani nepreukázala splnenie procesných podmienok. Samotná žalovaná totiž v priebehu konania toto plnomocenstvo označovala za plnomocenstvo všeobecné, na ktorom stanovisku založila aj procesnú obranu v konaní, a jej vyjadrenia v odvolaní nijako bližšie neodôvodnené, nemožno hodnotiť inak ako účelovú obranu.

19. Správne sú závery súdu, že na účely prijatia daru postačovala udelená písomná plná moc zo dňa 29.9.1998 aj bez úradného overenia podpisu obdarovanej žalobkyne, pretože overenie podpisu nadobúdateľa nehnuteľnosti zákonná úprava nevyžadovala, a bola preukázaná vôľa darkyne a jej úradný podpis na darovacej zmluve, ako aj vôľa obdarovanej dar prijať, v mene ktorej tento úkon bol vykonaný ňou ustanovenou zástupkyňou vo forme notárskej zápisnice. Avšak v prípade prevodu nehnuteľnosti vlastníckeho práva žalobkyne na inú osobu sa vyžadovalo úradné overenie podpisu prevodcu na zmluve, a v prípade, ak bol zastúpený na základe plnej moci, tak musel byť overený jeho podpis ako splnomocniteľa, čo ku dňu uzavretia darovacej 15.7.2010 zmluvy medzi žalovanou a žalobkyňou zastúpenou D.. Y. a ku dňu skončenia konania o povolení vkladu vlastníckeho práva upravovalo ustanovenie v spojení s katastrálneho zákona. V zmysle verejnou listinou sú listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci a potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje ( ). V prípade žalobkyne iný subjekt, než orgán Slovenskej republiky (obvodný úrad, obec, notár) osvedčoval, že podpis na listine (plnej moci) urobila alebo uznala za vlastný, že ho podpísala do príslušnej osvedčovacej knihy, a že to zodpovedalo zákonnej úprave. Tieto úkony žalobkyňa vykonala pred orgánmi iného štátu a na území Slovenskej republiky sú platné len za situácie, že spadajú pod výnimku vyplývajúcu z Dohovoru alebo podliehali procesu vyššieho overenia listín, čím boli na účely právneho poriadku Slovenskej republiky uznané za platné. Na účely konania pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky bolo úradné osvedčenie podpisu žalobkyne na plnomocenstve použiteľné len v prípade, ak sa na štát pôvodu vzťahuje Dohovor, ku ktorému Slovenská republika pristúpila. Kanada, v ktorej bol plná moc vyhotovená aj overená, nie je členským štátom Dohovoru, preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že predpokladom štátom uznaného overenia podpisu žalobkyne na plnomocenstve a účinkov plnomocenstva na území Slovenskej republiky bol proces vyššieho overenia listiny tzv. superlegalizácie. Nie je sporné, že plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 tomuto procesu podrobené nebolo, a nie je teda ani spôsobilou listinou na vykonávanie takých úkonov na území Slovenskej republiky, ktoré podľa slovenského právneho poriadku predpokladajú existenciu úradne overeného podpisu splnomocniteľa. Tento nedostatok bránil tomu, aby došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, keďže absentovalo úradné overenie podpisu žalobkyne ako prevodcu a splnomocniteľa. Voči týmto záverom súdu odvolateľka ani nevzniesla žiadne námietky. Bez právneho významu sú tvrdenia odvolateľky o absencii podmienok vydržania vlastníckeho práva, keďže nadobúdacím titulom vlastníckeho práva žalobkyne k spornej nehnuteľnosti (bytu) nebolo vydržanie, ale darovacia zmluva. Odhliadnuc od faktu, že okolnosti vydržania neboli predmetom dokazovania, námietky žalovanej k tomu uvedené v odvolaní majú charakter všeobecných a na subjektívnom vnímaní založených skutočnostiach, bez relevantného vzťahu k podmienkam vydržania i predmetu sporu.

20. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože toto vychádza z právneho úkonu, ktorý je postihnutý absolútnou neplatnosťou ( ) , keďže v dôsledku chýbajúceho podpisu prevodcu absentuje písomná forma právneho úkonu ( ), a aj vôľa žalobkyne nehnuteľnosť darovať ( ), zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, ktoré skutkové zistenia súd prvej inštancie aj správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo z uvedených dôvodov ako vecne správne potvrdené.

21. Správny je tiež výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov. Z konania nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uplatniť výnimku zo zásady procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania v zmysle . Nemožno pričítať na zavinenie žalobkyne, že sa domáhala ochrany vlastníckych práv, do ktorých bolo zasiahnuté konaním žalovanej. Žalovaná ako

procesne neúspešná sporová strana, je preto povinná znášať aj trovy konania pred súdom. Súd v súlade s správne priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania proti žalovanej.

22. Výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rovnako zohľadňuje zásadu procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu. Pretože odvolateľka nemala v odvolacom konaní úspech, v súlade s a , nepatrí jej právo na náhradu trov a tieto je povinná nahradiť v celom rozsahu procesne úspešnej žalobkyni.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).