Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-21-2020.pdf
PDF · 98.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: W. Y.Č., I.. XX.X.XXXX, Z. XXX XX Q. X, zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, IČO: 42246237 proti žalovaným: 1/ O. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. V.. Q. XXXX/., XXX XX Z., 2/ V.. V. V., I.. XX.X.XXXX, Z. W. M. XX, XXX XX G., 3/ JOHAL SK s.r.o., so sídlom Duklianska 38, 085 01 Bardejov, IČO: 36 445 118, 4/ W. M., I.. XX.X.XXXX, Z. XXX XX Q. XX, 5/ O. E., I.. XX.X.XXXX, Z. XXX XX Q. XX, 6/ W. B., I.. XX.X.XXXX, Z. W. XX, XXX XX B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/15/2018-203 z 19.8.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele EKN č. 140 o výmere 2541 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q.. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením zo dňa 28.11.2018 č.k. 5C/15/2018-47 súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 3/ W. V., I.. XX.XX.XXXX, zastavil (I. výrok) a medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.6.2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že konanie voči žalovanému 3/ bolo zastavené postupom podľa § 161 v spojení s § 61, § 62 CSP, keďže v priebehu konania, ktoré začalo podaním žaloby na súd dňa 9.5.2018, bolo súdom zistené, že žalovaný 3/ zomrel už dňa XX.X.XXXX. Strana sporu označená ako žalovaný 3/ nedisponoval procesnou subjektivitou už v čase začatia konania, čo predstavuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, preto súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 3/ zastavil.
3. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.5.1994 sp.zn. D 1203/1992, právoplatným dňa 14.6.1994 vyplýva, že vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi V. V., I.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej W. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. M. XX nadobudol v celosti poľnohospodársku pôdu k.ú. Q. v záp. č. XXX mpč. 1276/3 roľa o výmere 629 m2, vlastníctvo zapísané pod B 1/a v 1-ine, pričom podiel predstavuje výmeru 315 m2, pri hodnote po 0,40 Sk za m2, v hodnote 126,- Sk.
4. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 5.3.2002 sp.zn. X. vydaného V.. V. W., notárom ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Prešov vyplýva, že za prítomnosti účastníkov
dedičského konania W. J., rod. V., O. N.N., L.. V., S. K., L.. V., V. V. po nebohom W. V., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.X.XXXX, naposledy bytom W. M. XX vydal toto rozhodnutie, podľa ktorého dedičia uzavreli dedičskú dohodu podľa ktorej (okrem iného) nehnuteľnosti v k.ú. Q. na LV č. XXX podiel pod A 1 v 1-ine z mpč. 1276/3 v záp. XXX nadobudol dedič V. V..
5. Z notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade Prešov, dňa 15.3.1995 notárom V.. S. Y. sp.zn. I. XXX/XX vyplýva, že W. K., rod. V., nar. X.X.XXXX, Z. Q. XX a W. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. M. XX osvedčili, že sú dedičmi po neb. V. V., E.. XX.XX.XXXX a po neb. N. V., L.. J., E.. XX.XX.XXXX. Preberateľom poľnohospodárskeho podniku po obidvoch poručiteľoch pod X. XX/XX a X. XX/XX bol syn poručiteľky a poručiteľa V. V.. Dedič V. V. E.. X.X.XXXX a Štátne notárstvo v Z. pod X. XXX/XX potvrdil nadobudnutie poľnohospodárskych pozemkov v celosti W. K., rod. V.. V súlade so zákonom č. 293/92 Zb. bola podaná žaloba na vyrovnanie dedičských podielov na Okresný súd v Bardejove, avšak dedičia sa dohodli mimosúdnou cestou o vyrovnaní dedičských podielov. V rámci dohody o urovnaní dedičských podielov povinná W. K., L.. V. uznáva vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom pôvodného dedičského konania oprávnenému W. V. do výšky 1-ice, nakoľko to bolo konštatované v pôvodných dedičských rozhodnutiach pod X. XX/XX a X. XX/XX. Podľa zákona č. 293/92 Zb. osvedčil vyrovnanie dedičských podielov na nehnuteľnostiach v k.ú. Q. v záp. č. 28, č. 56, č. 58, č. 185, č. 351, č. 364, č. 366, č. 367, č. 373, č. 376, č. 378, č. 390, č. 392, č. 399 v prospech W. K., L.. V. a W. V. v rovnakom pomere.
6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči všetkým podielovým spoluvlastníkom, evidovaným na LV č. XXX pre katastrálne územie Q. v čase podania žaloby, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku. V priebehu konania súd zistil, že pôvodne žalovaný 3/ rade W. V. ešte pred začatím konania zomrel dňa XX.X.XXXX, v dôsledku čoho bolo voči nemu konanie právoplatne zastavené uznesením zo dňa 28.11.2018 č.k. 5C/15/2018-47 (odsek 2. odôvodnenia).
7. Súd konštatuje, že stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je totižto vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k uvedenej veci. V zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, ktorých účasť v spore vyžaduje osobitný predpis pre úspech v spore. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.11.2011 sp.zn. 4Cdo/183/2011, v ktorom uviedol, že: „V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci (ako to uviedol aj odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia) musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.“
8. Ako bolo vyššie uvedené, W. V., ktorý je pod Z. stále evidovaný na LV č. XXX, kat. úz. Q. ako podielový spoluvlastník parcely EKN č. XXX zomrel ešte pred podaním žaloby na súd, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho spoluvlastnícky podiel evidovaný pod Z. nebol po jeho smrti predmetom dedičského konania, v ktorom sa prejednávalo dedičstvo po nebohom W. V.. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 22.6.2020 navrhla pribrať do konania na strane žalovaných W. J., O. N. a S. K., ktoré spolu so žalovaným 2/ sú dedičmi po pôvodne žalovanom W. V., pričom všetci do úvahy prichádzajúci dedičia majú podľa žalobkyne spoločný nárok na vyplatenie podielu zrušovaného spoluvlastníctva. Na pojednávaní konanom dňa 19.8.2020 súd uvedený návrh žalobkyne na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaných zamietol. Súd má za to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné zrušiť a vyporiadanať podielové spoluvlastníctvo s do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po nebohom podielovom spoluvlastníkovi W. V.. Je potrebné, aby najskôr prebehlo dodatočné dedičské konanie, v ktorom sa prejedná ako dedičstvo podiel W. V. na predmetnej parcele a až následne s dedičom, ktorému pripadne predmetný spoluvlastnícky podiel je možné vykonať konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SSR zo dňa 26.1.1977 sp.zn. 1Cz 139/76, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 31/1978, podľa ktorého „Pred právoplatným skončením konania o dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, že nadobudli vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov.“ V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetom dedenia po W. V. v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. X. bol jeho podiel na ešte pôvodnej mpč. parcele XXXX/X tak, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve (odsek 12. odôvodnenia) a tento prededený podiel na súčasnej parcele je zapísaný na žalovaného 2/, kde pri tomto spoluvlastníkovi na liste vlastníctva je uvedené ako titul nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve X. XXX/XXXX. Pri W. V. evidovanom pod Z. je ako titul nadobudnutia uvedené Osvedčenie I. XXX/XX (odsek 13. odôvodnenia), podľa ktorého na neho prešli spoluvlastnícke podiely na viacerých pôvodných mpč. parcelách, avšak tieto neboli predmetom dedičského konania po nebohom W. V..
9. Ako vyplýva z vyššie uvedeného spoluvlastnícky podiel evidovaný pod Z. na predmetnej nehnuteľnosti po W. V. nebol v dedičskom konaní prejednaný, preto nebolo možné v tomto konaní zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko žaloba bola podaná predčasne. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 8Co/291/2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.2.2015 sp.zn. 4Co/193/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2010 sp.zn. 1Cdo/124/2008).
10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, pretože súd mal konať s dedičmi po pôvodnom žalovanom W. V., nakoľko jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnej parcele týmto dedičom po jeho smrti v súčasnosti patrí.
13. Z ustanovenia § 211 ods. 2 CMP vyplýva, že je kompetenciou súdu dať podnet na dodatočné dedičské konanie, čo však súd neurobil, hoci ide o odôvodnený prípad. V tomto smere nie je správny postup súdu prvej inštancie pokiaľ zamietol návrh na prerušenie konania tak, aby dedičské konanie mohlo prebehnúť a následne mohol súd rozhodnúť o predmetnej žalobe. Súd mohol konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP prerušiť aj bez návrhu. Súd mohol vo veci konať s tým, že nerozlučné spoločenstvo sporových strán bolo dané návrhom a postupným doplnením žaloby podľa zistení v priebehu konania.
14. Z hľadiska účinnej ochrany práv a hospodárnosti konania bolo vykonané penzum práce, a pri existencii odstrániteľného formálneho problému bolo možné vo veci rozhodnúť nakoľko pasívne legitimované sporové strany s takýmto postupom súhlasili. Vyrovnanie, ktoré prichádza do úvahy v prejednávanej veci sa týka len niekoľkých desiatok eur, pretože ide o miniatúrne spoluvlastnícke podiely, a preto vedenie ďalšieho konania o dedičstve s úhradou všetkých poplatkov je v tomto kontexte neúčelné a zbytočné.
15. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
19. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
20. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
21. Podľa § 215 CSP, súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu.
22. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. V prejednávanej veci možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ uznesením č.k. 5C/15/2018-47 z 28.11.2018 zastavil konanie voči pôvodne žalovanému 3/ W. V., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV XXX ako spoluvlastník k predmetnej parcele EKN č. XXX, k.ú. Q., nakoľko tento zomrel 18.5.1996, a teda už v čase začatia konania išlo už o nežijúcu osobu. Je nepochybné, že ide o vadu žaloby, nakoľko osoba nežijúca nemôže byť sporovou stranou súdneho konania a súd s ňou konať nemôže.
24. Správne sú závery súdu prvej inštancie aj v tom smere, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností musia byť sporovými stranami všetci podieloví spoluvlastníci k predmetnej nehnuteľnosti, a to nielen v polohe tých, ktorí ako potenciálni podieloví spoluvlastníci k tento nehnuteľnosti prichádzajú do úvahy. Inými slovami, ak niektorý z podielových spoluvlastníkov zapísaný na príslušnom liste vlastníctva zomrel, je potrebné na základe dedičského konania ustáliť, kto sa stane reálnym vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu (jeden, alebo viacerí dediči) a len takéto osoby, ktorých okruh je ustálený na základe dedičského konania, môžu byť potom označené ako sporové strany v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
25. Všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie zvážil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi vysporiadal s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, ktoré určuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia súdu prvej inštancie dedičské konanie po nebohom W. V. neprebehlo. Jeho podiel prejednaný nebol a toto dedičské konanie v zmysle zistení súdu prvej inštancie ani neprebieha.
26. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobkyne spočívajúcou v tom, že súd mal konanie vo veci prerušiť a dať podnet na vykonanie dedičského konania po nebohom W. V., a to práve so zreteľom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP o rozhodujúcom stave, právne významnom pre rozhodnutie súdu, t.j. o stave vyhlásenia v čase rozhodnutia. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezakladá vo vzťahu medzi sporovými stranami prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nakoľko po vykonaní dedičského konania po nebohom W. V. a ustálení okruhu, ktorý z jeho dedičov (prípadne viacerí) jeho dedičský podiel nadobudol, bude možné podať vo veci novú žalobu s riadne ustáleným okruhom sporových strán na strane žalovaných, ktorý bude daný práve výsledkami uvedeného dedičského konania.
27. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prejednávanej veci v súčasnosti zamietol.
28. Výrok o trovách konania súdu prvej inštancie nemožno považovať za vecne správny pokiaľ skúmal, či v priebehu konania došlo k reálnemu vzniku trov na strane úspešných sporových strán, t.j. žalovaných. Totiž v tomto štádiu konania súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania bez toho, aby skúmal ich skutočnú existenciu alebo výšku, nakoľko skúmanie týchto okolností je vyhradené postupu podľa § 262 ods. 2 CSP.
29. So zreteľom na to, že žalovaní odvolanie v prejednávanej veci nepodali a pri rešpektovaní zásady zákazu zmeny k horšiemu (zásada zákazu reformatio in peius) potvrdil odvolací súd rozsudok vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, a to postupom podľa § 389 ods. 1 CSP.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaní ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).