Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)936/381156.bfb1e7.pdf
PDF · 146.58 KB
No categories available
1Cdo/124/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 124/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., nar. X. bytom L., zastúpenej
advokátom JUDr. J., H., proti žalovaným 1/ M., rod. Č., na neznámom mieste, 2/ vzd. M., na
neznámom mieste, 3/ vzd. A., rod. Č., na neznámom mieste, 4/ vzd. ml. A., na neznámom
mieste, 5/ K., na neznámom mieste, 6/ vzd. J., na neznámom mieste, 7/ vzd. J., na neznámom
mieste, 8/ vzd. A., na neznámom mieste, 9/ vzd. B., na neznámom mieste, 10/ vzd. T., na
neznámom mieste, 11/ vzd. M., na neznámom mieste, 12/ J., na neznámom mieste, 13/ I.,
rod. Č., na neznámom mieste, 14/ A., rod. Č., na neznámom mieste, všetci zastúpení
opatrovníčkou M.,, 15/ Ing. D., H., 16/ Ing. M., H., oboch zastúpených advokátom JUDr. J.,
H., 17/ O., L., 18/ M., H., 19/ F., H., 20/ M., H., 21/ V., H., 22/ R., H., a 23/ M., H., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá sa viedla na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 11 C 1250/1998, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 18. februára 2008, sp. zn. 8 Co 4/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou podanou 14.9.1998 na Okresný súd Humenné sa žalobkyňa spolu
so svojou matkou R. (ktorá počas konania zomrela) domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo k parcelám č. KN X a K N X zapísaných na LV č. X kat. územie
H. tak, že im tieto prikáže do podielového spoluvlastníctva v 1/2 pre každú z nich s tým, že
im uloží povinnosť vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich podiel.
Dôvodili, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na základe notárskeho osvedčenia
-2-1 Cdo 124/2008
protiprávne nadobudla M., ktorá tieto odpredala žalovaným v 15. a 16. rade, t. j. Ing. D. a Ing.
M.. Trvali na tom, že spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nebolo nikdy zrušené.
Pôvodní spoluvlastníci sa odsťahovali do USA a jediný spoluvlastník, ktorý žil na Slovensku,
bol otec žalobkyne, resp. jeho právni predchodcovia. M. tieto nehnuteľnosti nikdy neužívala a
nemala právo ich užívať, teda nemohla vlastnícke právo k týmto nadobudnúť na základe
vydržania. Sporné nehnuteľnosti užívala R., a to nikým nerušená do času, kým sa ich násilne
zmocnili žalovaní v 15. a 16. rade.
Okresný súd Humenné rozsudkom z 13.11.2006 č. k. 11 C 1250/1998-351 zamietol
žalobu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. februára 2008, sp. zn.
8 Co 4/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania. zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že pred právoplatným skončením
konania o dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, že nadobudli
vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov. Odvolací
súd skonštatoval, že v prejednávanej veci bolo zistené, že neboli prejednané v dedičských
konaniach všetky podiely, patriace pôvodným spoluvlastníkom. Takto nebol prejednaný
podiel po A., ktorá osvedčením mala nadobudnúť podiel po M., vedený v pozemnoknižnej
vložke č. X pod radovým číslom B4, a to vo výške 1/5. Taktiež podiel R., vedený v uvedenej
pozemnoknižnej vložke pod B 6 vo výške 1/10, a taktiež podiel po J., vedený v citovanej
vložke pod B 7 vo výške 1/5. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je možné iba
medzi podielovými spoluvlastníkmi. Je preto nevyhnutné, aby v konaniach týkajúcich sa
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli účastníkmi tohto konania všetci
podieloví spoluvlastníci. Ak niektorý zo spoluvlastníkov zomrel, nie je možné zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo s namiesto neho, do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po
ňom. Po každom podielovom spoluvlastníkovi, ktorý zomrel, musí prebehnúť dedičské
konanie, v ktorom bude prejednaný príslušný podiel v predmetných nehnuteľnostiach a až po
právoplatnom rozhodnutí o dedičstve, v ktorom bude jednoznačne určené, kto sa stáva
vlastníkom podielu patriaceho pôvodne poručiteľovi, je možné viesť konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči tomuto novému spoluvlastníkovi. Keďže v
predmetnom konaní neboli prejednané všetky podiely, pôvodne patriace spoluvlastníkom,
-3-1 Cdo 124/2008
ktorí už zomreli, nebolo možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná predčasne. Poukázal tiež
nato, že pôvodné žalobkyne R., ktorá počas konania zomrela, a J. sa domáhali zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcelám KN X a KN X, ktoré sú evidované na
LV č. X kat. úz. H. tak, aby tieto parcely boli prikázané do podielového spoluvlastníctva
oboch žalobkýň, pre každú z nich v pomere. 1/2 a aby boli zaviazané zaplatiť ustupujúcim
spoluvlastníkom náhradu za ich zaniknuvší podiel. Po smrti pôvodnej žalobkyne R. nebol
podaný návrh na zmenu petitu žaloby.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Uviedla, že v konaní došlo
k procesným vadám v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a že
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Žalobkyňa namietala, že nie jej vinou nastal stav, že súd nechce konať o jej
návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, pretože nie sú známi dedičia po
niektorých pozemnoknižných vlastníkoch a na druhej strane ten istý súd nechce prejednať
dedičstvo. Uviedla, že neotvárala náhradné dedičské konanie po matke A. z dôvodu
neúspechu jej návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva po právnom predchodcovi
matky. Vyslovila názor, že súd nemal návrh zamietnuť, ale iba zastaviť. Z týchto dôvodov
žalovaná žiadala zrušiť tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaní s k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
-4-1 Cdo 124/2008
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods.
1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny názor,
ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd výrokom svojho rozsudku
nevyslovil, že je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť jej dovolania preto
Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy
ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá
žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie dovolateľa
o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, že v konaní skutočne k predmetnej
vade došlo.
Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ - e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.
K námietke žalovanej, že odvolací súd jej odňal v konaní možnosť pred súdom konať,
dovolací súd uvádza, že dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
-5-1 Cdo 124/2008
O.s.p. je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za
účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie
možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou (procesným
postupom) súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym
posúdením veci súdom, pri ktorom súd aplikuje hmotnoprávne alebo procesné predpisy na
zistený skutkový stav, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v
procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov ale nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004,
sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). Súdy nižších
stupňov v danej veci z tých istých skutkových zistení vyvodili zhodný právny záver, že
žalovaná podala žalobu predčasne, pretože zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je
možné až po prejednaní všetkých podielov, pôvodne patriacich spoluvlastníkom, ktorí už
zomreli.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že postupom súdov jej bola odmietnutá súdna ochrana,
dovolací súd poukazuje na Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach prezentoval
svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny
prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom
konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných
konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez
zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné
súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok nemôžu porušiť
základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. II. ÚS
811/00). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že žalobkyňa sa môže v prípadnom novom
konaní domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva (za splnenia dôkazného bremena jeho
existencie) len vo vzťahu k tým podielovým spoluvlastníkom, ktorí ho reálne tvoria. Pasívnu
vecnú legitimáciu nemajú tie subjekty, ktoré súčasný stav evidovaný v katastri nespochybnili.
-6-1 Cdo 124/2008
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania
žalobkyne. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). keďže si žalovaní žiadne trovy neuplatnili dovolací súd im ich
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta