Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-1588-2020.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Subarea
42Ek/1588/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C.C. V., W.: XX.X.XXXX, F. XXXX/XXA, XXX XX Ž., zast.: JUDr. Michal Kováč, Sládkovičova 9/9, 010 01 Žilina, IČO: 42219035 proti povinnému: 1.) Y. Č., W.: XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX U.Š., 2.) T. V.E., W.: XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX U., 3.) R. V., W.: XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX U., o vymoženie 3 672 EUR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám.A.Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42072212, pod sp. zn. 120EX 421/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Povinní 2/ a 3/ sú p o v i n n í nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 81,16 Eur, ktoré sa budú vymáhať na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 06.10.2020 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 3.672 Eur na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica, N 9/2017, Nz 1169/2017, NCRIs 1205/2017 zo dňa 17.01.2017.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.10.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Jaromíra Pavlíka, so sídlom exekútorského úradu Nám.A.Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42072212, ktorý ju vedie pod sp. zn. 120EX 421/20. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.10.2020 bolo doručené povinnému v druhom rade a povinnému v treťom dňa 27.10.2020. Návrh povinného v druhom a treťom rade na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.10.2020. Oprávnený sa k návrhu povinného v druhom a treťom rade na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním, ktoré bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 05.11.2020. 4. Povinní v druhom a treťom rade vo svojich podaniach označených ako ,,Námietka voči exekúcii“ uvádzajú, že úver od oprávneného si brala ich dcéra a nemajú vedomosť o tom ako predmetné peniaze prebrala, ani akú sumu dostala. Povinný 2/ a 3/ ďalej uvádzajú, že by to dcére nikdy nepodpísali, ak by vedeli, že oprávnený si úroky zapísal ihneď do dlžnej sumy. Povinní 2/ a 3/ majú za to, že ich dcéra splatila oprávnenému celú dlžnú sumu do dátumu ako sa dohodli, avšak oprávnený dohodu porušil a podal exekúciu. Povinní 2/ a 3/ majú taktiež za to, že úroky boli skoro 50% z požičanej sumy, avšak ich dcéra tvrdila, že peniaze si ide požičať bez úrokov a až po určitej dobe povedala pravdu. Povinní 2/ a 3/ na záver uvádzajú, že sa jedná o dlh ich dcéry a ona súhlasila s podmienkami.
5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj právny zástupca oprávneného, ktorý uviedol, že oprávnený na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.01.2017 poskytol povinným ako spoločne a
nerozdielne zaviazaným dlžníkom pri podpise zmluvy o pôžičke sumu 6.500 Eur ako pôžičku a prevzatie tejto pôžičky dlžníci potvrdili podpisom zmluvy o pôžičke a následne sa o 4 dni na to podľa dohody s oprávneným dostavili všetci 3 povinní na notársky úrad, kde požiadali o spísanie notárskej zápisnice. Právny zástupca oprávneného ďalej uvádza, že ako naložili povinní s poskytnutou pôžičkou, t.j. či si celú sumu pôžičky ponechala len povinná v prvom rade alebo prípadne s pôžičkou naložili inak, oprávnený nevie. Právny zástupca oprávneného ďalej uvádza, že pôžička v sume 6.500 Eur bola riadne dlžníkom poskytnutá dňa 13.01.2017 a že následne povinní dobrovoľne požiadali o vystavenie notárskej zápisnice o uznaní ich dlhu voči oprávnenému a o súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou na jej podklade. Právny zástupca oprávneného uvádza, že povinná 1/ nijakým spôsobom nepreukázala, že celú sumu pôžičky vrátila a dodáva, že povinní oprávnenému ku dňu podania návrhu vrátili len sumu 2.828 Eur, aj to so značným omeškaním platenia jednotlivých dohodnutých splátkach pôžičky. Oprávnený pre úplnosť dodáva, že v exekúcií vymáha len zostatok nevrátenej istiny pôžičky, pričom si neuplatnil voči povinným 1/ až 3/ úroky z omeškania v zákonnej sadzbe, na ktoré mu v dôsledku omeškania dlžníkov vznikol nárok. K tvrdeniu povinného 2/ a 3/, že dlh nie je ich oprávnený poukazuje na obsah zmluvy o pôžičke a exekučného titulu v nadväznosti na ust. §511 ods.1 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca oprávneného na záver uvádza, že oprávnený vyjadril vôľu odblokovať účet a dôchodok povinného 2/ na dobu do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie za účelom, aby si z odblokovaných prostriedkov mohli povinní, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, neodkladne zaobstarať svoje nevyhnutné životné potreby. Oprávnený navrhuje návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 162,32 Eur.
6. Súdny exekútor k návrhu povinného 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie uviedol, že navrhuje súdu návrh povinného 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie zamietnuť.
7. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
12. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
13. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
16. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
17. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinní v druhom a treťom rade podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
18. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Súd uvádza, že základnými a nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu, sú v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notárskej zápisnice. Bez toho, aby notárska zápisnica obsahovala uvedené náležitosti, nemôže nadobudnúť povahu exekučného titulu. Na uspokojenie práva oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekučnom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v zápisnici. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Tieto zložky vykonateľnosti platia aj pre exekučnú notársku zápisnicu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je
aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009). 20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie - Notárska zápisnica, N 9/2017, Nz 1169/2017, NCRIs 1205/2017 zo dňa 17.01.2017, ktorá bola vydaná Notárskym úradom so sídlom Ul. Daniela Dlabača 773/29 v Žiline, notárkou JUDr. Danou Tabačkovou. Ide o rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti, ktoré exekučný titul má spĺňať, aby mohol byť podkladom pre výkon exekúcie.
21. Súd k námietke povinného v druhom a treťom rade, že nemali vedomosť o tom, ako ich dcéra finančnú hotovosť prebrala, ani o akú sumu sa jednalo uvádza, že má za preukázané, že prevzatie pôžičky dlžníci potvrdili podpisom zmluvy o pôžičke a taktiež podpisom notárskej zápisnice, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom. Súd ďalej uvádza, že oprávnený má právo žiadať splnenie záväzku od ktoréhokoľvek z povinných zaviazaných spoločne a nerozdielne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.
22. Súd k tvrdeniam povinného v druhom a treťom rade, že si oprávnený vymáha pokutu v sume 1000 Eur a úroky z omeškania uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že sa v predmetnom exekučnom konaní vymáha len zostatok nevrátenej istiny pôžičky a oprávnený si voči povinným neuplatnil zmluvnú pokutu a ani úrok z omeškania.
23. Súd k tvrdeniam povinného v druhom a treťom rade o tom, že povinná v prvom rade celú dlžnú sumu oprávnenému vrátila konštatuje, že povinná v prvom rade žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola dlžná suma uhradená a ani nepripojila žiadne dostačujúce dôkazy, ktoré by túto skutočnosť osvedčovali.
24. Súd na záver konštatuje, že predmetná notárska zápisnica spĺňa zákonom predpokladané náležitosti a boli splnené formálne aj materiálne náležitosti notárskej zápisnice.
25. Povinní 2/ a 3/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojili žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázali dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Ex. por., - že sú tu skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, rovnako nepreukázali, že by bol exekučný titul zrušený, alebo že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
26. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinní nepreukázali súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
27. Podľa § 199a ods. 1 Ex. por.,trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1. Ex. por., oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného 2/ uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,16 EUR a k návrhu povinného 3/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,16 EUR. Oprávnený si vyčíslil trovy právneho zastúpenia súvisiace s návrhom povinného 2/ na zastavenie exekúcie správne, preto vzhľadom na jeho úspech má oprávnený, voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s prevzatím veci a podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 81,16 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia ako je uvedené vo výroku II. uznesenia, avšak nakoľko právny zástupca oprávneného podal totožné vyjadrenie k návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie súd oprávnenému trovy právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením k návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie vo výške 81,16 nepriznal. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.