Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-94-2024.pdf
PDF · 109.78 KB
Case nature
Subarea
17Co/94/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX A. A., zastúpený advokátkou JUDr. Idou Cabanovou, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 21C/40/2024-11 z 12. júna 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
III. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o poučení žalovaného, zrušuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania, priestupkového konania, súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, alebo pri odovzdávaní detí a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Žalovaného poučil, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu. 1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.06.2024, ktorým sa domáhala uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov tak, že je exmanželkou žalovaného, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti vo veku 5 rokov a 2 roky. Žalovaný nerešpektuje stav nastalý po rozvode manželstva, žalobkyňu neustále napáda verbálne aj fyzicky. Psychicky ju vydiera a núti, aby sa k nemu ako partnerovi vrátila, vyhráža sa smrťou partnera žalobkyne a jej blízkemu okoliu. Žalobkyňu obmedzuje v podnikaní (obchodná činnosť spojená s obchodnými schôdzkami) tak, že telefonuje jej obchodným partnerom a vyhráža sa aj týmto fyzickým útokom. Žalobkyňa sa cíti správaním sa žalovaného obmedzená, bojí sa byť s priateľmi alebo svojím partnerom v byte na prechodnom bydlisku ulica E. XX I. A. A.. 1.2 Po posúdení návrhu žalobkyne podľa ustanovení § 324, § 325, § 328, § 329 a § 337 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a popise teoretických východísk pre nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za dôvodný. Z návrhu a potvrdenia o podaní trestného oznámenia doloženého k návrhu
vyplývajú podľa názoru konajúceho súdu skutočnosti zdôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Súd mal v nevyhnutnom rozsahu za osvedčené, že konaním žalovaného je ohrozená telesná, ako aj duševná integrita žalobkyne tým, že žalovaný sa dopúšťa voči žalobkyni opakovaného, predovšetkým slovného násilia, vyhráža sa jej smrťou a smrťou jej partnera, čím vzbudzuje u žalobkyne obavu o svoj život, čo bolo aj dôvodom podania podnetu na trestné stíhanie žalovaného dňa 07.06.2024 na OO PZ Banská Bystrica - západ pod sp. zn. ČVS: ORP-382/OZ-BB-2024. Žalobkyňa žiadala obmedziť priblíženie žalovaného k jej osobe na vzdialenosť 50 metrov. Podľa názoru súdu prvej inštancie 20 metrová vzdialenosť je postačujúca na to, aby bol vylúčený akýkoľvek atak zo strany žalovaného voči žalobkyni a zároveň naplnený účel neodkladného opatrenia, teda ochrana duševnej a telesnej integrity žalobkyne. Vzdialenosť 20 metrov dáva žalobkyni možnosť včas zaregistrovať prítomnosť žalovaného v príslušnom priestore a prijať opatrenia na vyhnutie sa priamemu kontaktu navzájom, resp. privolaniu policajnej hliadky. 1.3 Ak možno dôvodne očakávať účasť strán sporu na prípadných úkonoch trestného, resp. priestupkového konania či súdneho konania a strany sporu sa stretávajú aj pri odovzdávaní detí v zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38P/157/2023 z 15. marca 2024, nebolo možné uložiť žalovanému absolútny zákaz priblížiť sa k žalobkyni. Neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania. Keďže je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami sporu, žalobkyni nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaného poučil súd prvej inštancie, že môže voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej. 1.4 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a vzhľadom na úspech žalobkyne jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Žalovaný sa odvolal proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu za použitia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú nepravdivé, vymyslené a zavádzajúce v úmysle získať pre seba nejaký psychologický prospech. Žalobkyňu označil za psychicky chorú osobu v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov s priateľmi priamo pred deťmi v byte. O psychických problémoch žalobkyne svedčí, že dňa 10.06.2024 požila alkoholické nápoje a lieky Dithiaden vo veľkom množstve s úmyslom spáchať samovraždu v byte, kde spali spoločné deti strán sporu. O tejto udalosti sa dozvedel žalovaný z telefonátu kamarátky žalobkyne dňa 10.06.2024 po 23 hodine, ktorá volala žalovaného do bytu s tým, že žalobkyňa je v ohrození života. Žalovaný našiel byt otvorený a privolal lekársku pomoc. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti Internej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta z dôvodu intoxikácie po požití 20 tabletiek Dithiadenu s alkoholom s etanolom v krvi 0,36 gramov/liter. Lekár doporučil žalobkyni psychoterapeutické/psychologické liečenie, prípadne vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii. Psychiatrickú podporu liekmi žalobkyňa odmietla. Pri prepúšťaní z nemocnice žalobkyňa uviedla, že si želá telefonicky informovať o svojom stave žalovaného, ktorého si prostredníctvom kamarátky volala na pomoc aj 10.06.2024. Tvrdenia a konania žalobkyne si teda logicky odporujú, keď na jednej strane tvrdí, že žalovaný ju týra, na druhej strane volá žalobkyňa žalovaného do bytu a žiada ho o pomoc pri pokuse o samovraždu. 2.1 Žalovaný tvrdí, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žalobkyňa žiadnu konkrétnu okolnosť, skutočnosť alebo konania, ktoré by preukazovali ňou tvrdené skutočnosti a odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa už viackrát podala na žalovaného trestné oznámenie s rovnakými obvineniami, avšak nebolo zistené, že by žalovaný žalobkyňou tvrdené skutky spáchal. Súd prvej inštancie predčasne bez akéhokoľvek skúmania a dokazovania uveril klamstvám žalobkyne, svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, pričom z návrhu ani potvrdenia o podaní trestného oznámenia nevyplýva, čo malo byť jeho obsahom, čoho sa mal žalovaný voči žalobkyni dopustiť. O tom, že by mala mať žalobkyňa priateľa sa žalovaný dozvedel až z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Obmedzenia uložené žalovanému neodkladným opatrením považuje žalovaný za hrubý zásah do jeho základných ľudských práv a jeho duševnej integrity a je odhodlaný sa brániť na súde a požadovať od žalobkyne aj náhradu škody a inej ujmy, ktorá mu vydaním neodkladného opatrenia vznikla a vznikne. Žalovaný sa rozhodol, že podá voči žalobkyni trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a prípadne krivej výpovede a bude žiadať o prešetrenie duševného stavu žalobkyne, ktorá sa pokúsila o samovraždu v byte, kde spali ich spoločné deti. Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli žiadne lekárske správy, čestné prehlásenia údajných svedkov, prípadne písomná alebo elektronická komunikácia strán sporu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval náležitosti uvedené v ustanovení § 326 C. s. p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana). Žalovaný navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý v celom rozsahu.
3. Žalobkyňa až k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného pripojila čestné vyhlásenia svedkov, ktoré majú preukazovať správanie sa žalovaného voči nej, screenshoty elektronickej komunikácie so žalovaným z obdobia 10/2023 až 06/2024, uznesenie OR PZ v Banskej Bystrici sp. zn. ČVS: ORP-382/OZ-BB-2024 z 26.06.2024 a CD nosič so zvukovým záznamom telefonátov žalovaného jej osobe z 30.03.2024, 05.06.2024 a 12.07.2024. Poukázala na to, že žalovaný odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) nejako nekonkretizuje, z obsahu odvolania nie je možné zistiť, v čom majú tieto odvolacie dôvody spočívať. Popiera dôvodnosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Odmieta tvrdenie žalovaného, že je psychicky chorá osoba. Poprela, že by chcela spáchať samovraždu, ale uznala, že v jednorázovom tzv. skratovom konaní požila alkoholické nápoje v snahe eliminovať tlak, ktorý na ňu vyvíja žalovaný svojím konaním a správaním. Z uznesenia orgánov činných v trestnom konaní je zistiteľné, že žalobkyňou popisované konanie žalovaného vyhodnotili tieto orgány ako spoločensky netolerované, v rozpore so zásadami slušnosti, dobrými mravmi a toto jeho konanie bolo vyhodnotené ako protiprávne v rovine priestupkovej. Ak žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a bez akéhokoľvek skúmania a dokazovania uveril klamstvám žalobkyne opomenul znenie ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. h) C. s. p. v spojení s rozsahom dokazovania/osvedčenia rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. predstavuje opatrenie vydávané v záujme ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Cieľom takéhoto neodkladného opatrenia je zamedziť akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie tejto skutočnosti ako vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia prevažuje požiadavka rýchlosti ochrany pred tvrdeným zásahom nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vychádza súd z tvrdení navrhovateľa a ním osvedčených skutočností. 3.1 Uložené obmedzenie žalovanému nemožno považovať za hrubý zásah do jeho základných ľudských práv a jeho duševnej integrity, keď nariadeným neodkladným opatrením nie je vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím je naplnený princíp proporcionality a uložením obmedzení žalovanému je dosiahnutá ochrana žalobkyne v zmysle princípu efektívnosti. Žalovaný nesprávne argumentuje porušením jeho základných práv a slobôd nariadeným neodkladným opatrením. Obmedzenia subjektu, proti ktorému je nariadené neodkladné opatrenie, sú vyvážené jeho právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe vo veci samej nevyhovie alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu. Žalobkyňa navrhuje potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie. V prípade iného rozhodnutia odvolacieho súdu by bola de facto aj de iure eliminovaná už poskytnutá ochrana žalobkyni hoci je zrejmé, že vzťah účastníkov je konfliktný a nutnosť kontaktu účastníkov konania vyplýva aj z výkonu ich práv a povinností k spoločným deťom v zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38P/157/2023. Žalovaný nerešpektuje neodkladné opatrenie, porušil zákaz priblížiť sa k žalobkyni dňa 13.07.2024, o čom urobila oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, zápisnicu o tom pripája.
4. Funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 ods. 1 C. s. p. je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie žalovaného smeruje proti celému uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie aj odvolací súd (§ 378 ods. 1, § 344 a § 329 ods. 1 C. s. p.) môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie a ním vydaného rozhodnutia (v celom rozsahu v súlade s § 379 C. s. p.) z hľadiska vád vytýkaných žalovaným, keď odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi a vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť aj bez námietky odvolateľa odvolací súd nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.) dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne, uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. výroku je potrebné podľa § 388 C. s. p. zmeniť a návrh zamietnuť, vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušiť.
5. Podmienky, za ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie upravuje Civilný sporový poriadok v § 324 a nasledujúce. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ak nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje strana sporu, musí v návrhu popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C. s. p. uviesť opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 C. s. p.). Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia pripojiť k návrhu aj listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 C. s. p.).
6. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vychádzal z rovnakých zákonných kritérií pre nariadenie neodkladného opatrenia a aj keď ich správne v dôvodoch rozhodnutia odcitoval, sám ich nerešpektoval. Je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú hodnoverne a presvedčivo opísané skutočnosti preukazujúce dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva iba narušenie vzťahov žalobkyne a žalobcu ako bývalých manželov (označovaný aj žalobkyňou ako konfliktný), avšak svoje tvrdenia o dôvodnej obave o svoju fyzickú a duševnú integritu žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila. Súdu oznamovala, že podala podnet na trestné stíhanie žalovaného, ale žiadnu zápisnicu o spísaní trestného oznámenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že z opisu skutočností, pre ktoré žiada žalobkyňa nariadiť neodkladné opatrenie spolu s potvrdením OO PZ Banská Bystrica – západ zo 07.06.2024 o podaní trestného oznámenia vyplývajú skutočnosti zdôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a že len základe žalobkyňou uvádzaných dôvodov a bezobsažného potvrdenia orgánov činných v trestnom konaní o podaní trestného oznámenia bolo v nevyhnutnom rozsahu osvedčené, že konaním žalovaného je ohrozená telesná aj duševná integrita žalobkyne tým, že sa žalovaný voči nej opakovane dopúšťa slovného násilia a vyhráža sa jej a jej partnerovi smrťou. Súd prvej inštancie ignoroval povinnosť žalobkyne osvedčiť procesné a hmotnoprávne skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe (legálnosti) navrhovaného neodkladného opatrenia. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia aj dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na tom, kto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, pretože o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd na základe návrhu navrhovateľa neodkladného opatrenia a ním predložených dôkazov bez vykonania dokazovania ako vo veci samej. Pod slovným spojením použitým žalobkyňou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného „vychádza súd z tvrdení navrhovateľa“ nie je možné rozumieť, že bez osvedčenia tvrdených skutočností súd z návrhu navrhovateľa neodkladného opatrenia vychádza v tom zmysle, že im uverí bez dôkazov osvedčujúcich ich existenciu.
7. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) C. s. p. vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom tu je zabránenia akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana (porovnaj uznesenie NS SR z 26.10.2023 sp. zn. 6Cdo/120/2023).
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8.1 Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, ktorým možno uložiť strane, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením svedkov, rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní, čo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentovalo.
9. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na časovo neobmedzený čas. Žalobkyni povinnosť podať návrh na začatie konania o veci samej podľa § 336 ods. 1 C. s. p. neuložil, iba žalovaného poučil, že môže voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej „ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia“ (čo považuje odvolací súd za veľmi nejasné vymedzenie predmetu konania o veci samej) a absentuje poučenie o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej. I keď podľa uznesenia NS SR z 11. decembra 2019 sp. zn. 6Cdo/22/2019 (R 40/2020) nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ak súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia nepoučí povinnú stranu o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej, takéto formálne vymedzenie predmetu sporu o veci samej s nedostatočným poučením žalovaného v zmysle § 337 C. s. p. spolu s bezvýhradným prevzatím tvrdení žalobkyne z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o správaní sa žalovaného bez doloženia dôkazov nasvedčuje záveru, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť splneniu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p. – potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
10. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Odvolací súd nepovažuje za preukázané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Po doručení odvolania žalovaného žalobkyňa doručila do súdneho spisu čestné vyhlásenie svedkyne J. K. a svedka L. A. a uznesenie OR PZ Banská Bystrica z 26.06.2024 sp. zn. ČVS: ORP-382/OZ- BB-2024 o odovzdaní veci na prejednanie priestupku Okresnému úradu v Banskej Bystrici, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako aj kópiu elektronickej komunikácie medzi stranami sporu, z ktorých vyplýva iba to, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje konflikt z dôvodu rozvodu ich manželstva, po ktorom sa žalovaný snaží navrátiť pôvodný stav a obnoviť spolužitie so žalobkyňou, pričom neváha niekedy použiť aj tvrdšie a vulgárnejšie slová, čo vyplýva zo zvukových záznamov telefonických hovorov žalobkyne a žalovaného, na ktorých je nahratý iba hlas žalovaného a nie je zistiteľné, na aké slová a prejavy žalobkyne žalovaný reaguje. I keď je podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ak by dôkazy pripojené k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného potvrdzovali ňou tvrdený skutkový stav v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd by na ne v záujme splnenia účelu navrhovaného neodkladného opatrenia prihliadol, avšak ani z dôkazov pripojených k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného nie je možné vyvodiť také správanie sa žalovaného voči nej, ktoré by nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) C. s. p. Zo žiadneho žalobkyňou predloženého dôkazu nie je možné vyvodiť bezprostredné a reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne, jej osobnej integrity alebo obavu z takéhoto možného správania sa žalovaného. Žalobkyňa sa nevyjadrila ku konkrétnym tvrdeniam žalovaného, že dňa 10.06.2024, keď požila lieky v kombinácii s alkoholickými nápojmi a bola hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti Internej kliniky F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici požiadala prostredníctvom svojej kamarátky K. M., aby k tomuto skutku prizvala práve žalovaného a že v prepúšťacej správe z nemocnice uviedla, že si želá telefonicky informovať o svojom zdravotnom stave práve žalovaného. Odvolací súd zhodne so žalovaným vyvodil z tohto konania žalobkyne aj z ďalšej nepopretej skutočnosti, že ešte začiatkom júna 2024 absolvovali strany sporu spolu s ich spoločnými deťmi celodenné výlety záver, že tvrdenia žalobkyne o dlhodobom prenasledovaní a zastrašovaní žalobkyne pravdivé nie sú. Aj orgány činné v trestnom konaní v uznesení z 26.06.2024 sp. zn. ČVS: ORP-382/OZ-BB-2024 hodnotia konanie žalovaného len ako spoločensky netolerované, rozporné so zásadami slušnosti, dobrými mravmi a občianskym spolunažívaním nedosahujúce intenzitu násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku ako konanie ohrozujúce telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne.
13. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu spôsobom navrhovaným žalobkyňou ako zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia zakotvený v § 325 ods. 1 C. s. p. splnená nebola. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. je žalovaným dôvodne vytýkaný nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s. p.).
14. V čom vidí žalovaný porušenie svojho práva na spravodlivý proces a inú vadu konania z jeho odvolania zistiteľné nie je. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019 iba citácia odvolacích dôvodov pre riadne uplatnenie odvolacích dôvodov postačujúca nie je. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) neboli uplatnené dôvodne, čo však nemá vplyv na záver odvolacieho súdu o potrebe zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
15. Po zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už nie je namieste poučovať žalovaného podľa § 337 ods. 1 C. s. p. o možnosti podať žalobu vo veci samej, z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.
16. Civilný sporový poriadok ukladá v § 396 ods. 2 odvolaciemu súdu v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 16.1 O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. s prihliadnutím na úspech strán sporu tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému úspešnému v konaní v celom rozsahu, náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodovať po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie, z tohto dôvodu je povinnosť náhrady trov konania viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).