Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/61/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne: K.. W. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanej: Vláda Slovenskej republiky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

odôvodnenie:

1 Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil vláde Slovenskej republiky povinnosť zdržať sa konania vo vzťahu k občanom SR a to tak, že sa mu zakazuje vykonávanie celoplošného testovania AG testami v mesiaci december 2020, ako aj v nasledujúcom období. V prípade, že súd dospeje k záveru, že je celoplošné testovanie aj napriek uvedeným skutočnostiam potrebné vykonať, žalobkyňa navrhuje, aby súd žalovanej povolil vykonať celoplošné testovanie obyvateľov SR antigénovými testami na zisťovanie prítomnosti vírusu SARS-COV-2, avšak toto je potrebné vykonať v zdravotníckych zariadeniach tak, aby boli dodržané všetky zdravotnícke postupy a štandardy, ktoré sú potrebné pri vykonávaní testovania osôb a zároveň sa žalovanej zakazuje, akékoľvek obmedzovanie osôb, ktoré sa odmietnu zúčastniť celoplošného testovania, ktoré je dobrovoľné. 2 Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ""). 3 Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 4 Podľa , stranami sú žalobca a žalovaný. 5 Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 6 Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 7 Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 8 Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 9 Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 10 Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom. 11 Podľa , vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. 12 Súd v prvom rade skúmal, či má v zmysle a 4 právomoc vo veci konať. Vzhľadom na navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by zasiahol do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, súd nenašiel orgán, ktorý by mohol o takomto návrhu konať a rozhodnúť; súd preto nemohol vec v zmysle §

10 ods. 1 postúpiť žiadnemu inému orgánu, a teda platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že vec patrí do právomoci súdu, keďže táto právna záležitosť nie je v kompetenčných predpisoch pokrytá. 13 V zmysle je povinnosťou súdu prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok na strane účastníkov konania je aj spôsobilosť byť stranou sporu (procesná subjektivita). Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Teda, spôsobilosť byť stranou má ten, kto má podľa predpisov hmotného práva spôsobilosť na práva a povinnosti. Procesná a hmotnoprávna subjektivita tak spolu splývajú. Ako strana môže vystupovať aj právnická osoba, ktorej jej zákon priznáva spôsobilosť na práva a povinnosti ( ). Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. v zmysle ktorého „Štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má podľa Obč. zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám osebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. V prípade štátu sú to predovšetkým štátne orgány, ktoré sú povolané realizovať práva a povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pre štát.“ 14 V zmysle SR vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci a svoju pôsobnosť vykonáva na základe . Vládu Slovenskej republiky nie je možné zamieňať s ústrednými orgánmi štátnej správy ani za zákonom zriadený orgán štátnej správy (porov. uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 17.3.1999). 15 Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa označila za žalovanú vládu Slovenskej republiky. Súd pri skúmaní podmienok konania za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ) dospel k záveru, že takto označený subjekt nie je nositeľom procesnoprávnej subjektivity a túto mu nepriznáva žiaden zo zákonov, ktoré upravujú postavenie vlády, najmä SR a o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Preto súd rozhodol podľa tak, že konanie zastavil, pretože vláda Slovenskej republiky nemá hmotnoprávnu a teda ani procesnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže návrh trpí touto vadou od momentu jeho podania, predstavuje tak neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. 16 O trovách konania súd osobitne nerozhodoval, nakoľko vláda Slovenskej republiky nemá spôsobilosť byť stranou v spore a je pojmovo vylúčené priznať jej nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I ( ). V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.