Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-61-2020.pdf
PDF · 68.48 KB
Case nature
Subarea
20C/61/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne: K.. W. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanej: Vláda Slovenskej republiky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1 Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil vláde Slovenskej republiky povinnosť zdržať sa konania vo vzťahu k občanom SR a to tak, že sa mu zakazuje vykonávanie celoplošného testovania AG testami v mesiaci december 2020, ako aj v nasledujúcom období. V prípade, že súd dospeje k záveru, že je celoplošné testovanie aj napriek uvedeným skutočnostiam potrebné vykonať, žalobkyňa navrhuje, aby súd žalovanej povolil vykonať celoplošné testovanie obyvateľov SR antigénovými testami na zisťovanie prítomnosti vírusu SARS-COV-2, avšak toto je potrebné vykonať v zdravotníckych zariadeniach tak, aby boli dodržané všetky zdravotnícke postupy a štandardy, ktoré sú potrebné pri vykonávaní testovania osôb a zároveň sa žalovanej zakazuje, akékoľvek obmedzovanie osôb, ktoré sa odmietnu zúčastniť celoplošného testovania, ktoré je dobrovoľné. 2 Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 3 Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 4 Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný. 5 Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 6 Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 7 Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 8 Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 9 Podľa § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku (SSP), správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 10 Podľa § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom. 11 Podľa čl. 108 Ústavy Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. 12 Súd v prvom rade skúmal, či má v zmysle § 3 a 4 CSP právomoc vo veci konať. Vzhľadom na navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by zasiahol do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, súd nenašiel orgán, ktorý by mohol o takomto návrhu konať a rozhodnúť; súd preto nemohol vec v zmysle §
10 ods. 1 CSP postúpiť žiadnemu inému orgánu, a teda platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že vec patrí do právomoci súdu, keďže táto právna záležitosť nie je v kompetenčných predpisoch pokrytá. 13 V zmysle § 161 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok na strane účastníkov konania je aj spôsobilosť byť stranou sporu (procesná subjektivita). Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Teda, spôsobilosť byť stranou má ten, kto má podľa predpisov hmotného práva spôsobilosť na práva a povinnosti. Procesná a hmotnoprávna subjektivita tak spolu splývajú. Ako strana môže vystupovať aj právnická osoba, ktorej jej zákon priznáva spôsobilosť na práva a povinnosti (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 93/2008 v zmysle ktorého „Štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má podľa § 21 Obč. zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám osebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. V prípade štátu sú to predovšetkým štátne orgány, ktoré sú povolané realizovať práva a povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pre štát.“ 14 V zmysle čl. 108 Ústavy SR vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci a svoju pôsobnosť vykonáva na základe čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky. Vládu Slovenskej republiky nie je možné zamieňať s ústrednými orgánmi štátnej správy ani za zákonom zriadený orgán štátnej správy (porov. uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 31/1999 z 17.3.1999). 15 Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa označila za žalovanú vládu Slovenskej republiky. Súd pri skúmaní podmienok konania za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že takto označený subjekt nie je nositeľom procesnoprávnej subjektivity a túto mu nepriznáva žiaden zo zákonov, ktoré upravujú postavenie vlády, najmä Ústava SR a zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Preto súd rozhodol podľa § 62 CSP tak, že konanie zastavil, pretože vláda Slovenskej republiky nemá hmotnoprávnu a teda ani procesnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže návrh trpí touto vadou od momentu jeho podania, predstavuje tak neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. 16 O trovách konania súd osobitne nerozhodoval, nakoľko vláda Slovenskej republiky nemá spôsobilosť byť stranou v spore a je pojmovo vylúčené priznať jej nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I (§ 357 písm. a) CSP). V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.