Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-1-2019.pdf
PDF · 117.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti žalovanému: Q. W., nar. X.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX V. N., právne zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 27.500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi:
- istinu 27.500,- eur,
- kapitalizovaný úrok vo výške 6.401,56 eur (do 5.4.2019),
- úrok vo výške 7,06 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia,
- kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 2.410,06 eur (do 5.4.2019),
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.5.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 27.500,- eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol dlžníkovi SSE Group, s.r.o., Stará Ľubovňa, na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.4.2017, peňažné prostriedky ako úver v sume 110.000,- eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.4.2017 zmluvu o pristúpení k záväzku, predmetom ktorej je pristúpenie žalovaného k záväzku dlžníka, ktorý má dlžník voči žalobcovi z úverovej zmluvy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa v zmysle záručnej listiny zo dňa 18.4.2017 zaviazalo žalobcovi uspokojiť záväzok z úverovej zmluvy za dlžníka vo výške 75 % z aktuálneho zostatku istiny úveru, ak dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy. Nakoľko v Obchodnom vestníku č. 160/2017 dňa 21.8.2017 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru ku dňu 12.9.2017 v súlade s článkom VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy. Pohľadávka dlžníka bola ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 112.545,52 eur, z toho istina 110.000,- eur a úroky 2.545,52 eur. Oznámením zo dňa 14.9.2017 požiadal žalobca Ministerstvo financií SR plnenie zo záručnej listiny vo výške 82.500,- eur (zodpovedajúcej 75 % z istiny úveru). Žalobca prijal plnenie od MF SR dňa 2.10.2017. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.5.2018 sp. zn. 2R/3/2017 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a bola skončená reštrukturalizácia dlžníka. Vzhľadom k tomu, že dlžník nedodržal reštrukturalizačný plán voči žalobcovi a ani na základe výzvy zo dňa 14.12.2018 nezaplatil omeškané splátky, plán sa stal podľa § 159 ZKR voči žalobcovi neúčinným. Žalobca podaním zo dňa
13.3.2019 vyzval žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky z úverovej zmluvy v zmysle zmluvy o pristúpení v termíne do 10 dní od doručenia výzvy. Výška pohľadávky bola ku dňu 13.3.2019 v sume 36.099,72 eur. Žalovaný výzvu prevzal dňa 19.3.2019, do dnešného dňa neuhradil ani časť svojho splatného záväzku voči žalobcovi. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 27.500,- eur, riadny úrok vo výške 6.401,56 eur do 5.4.2019, riadny úrok vo výške 7,06 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2.410,06 eur do 5.4.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia a trovy konania (súdny poplatok vo výške 1.650,- eur), a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
3. Tunajší súd dňa 11.7.2019 vydal platobný rozkaz č.k. 5Cb/1/2019-72, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, považuje ho v celom rozsahu za nedôvodný. Podľa názoru žalovaného zmluva o pristúpení k záväzku nebola uzatvorená platne, nakoľko v čase jej podpisu žiaden záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere ani len neexistoval. Zo zmluvy o úvere je totiž zrejmé, že samotné čerpanie úveru bolo viazané na splnenie viacerých podmienok, ktorých splnenie musel dlžník zabezpečiť, aby akýkoľvek jeho peňažný záväzok z tejto zmluvy vôbec vznikol a až za splnenia ktorých ustanovenia o čerpaní úveru nadobúdali účinnosť. Tvrdí, že žalobca sa len zaviazal poskytnúť dlžníkovi úverový rámec po splnení viacerých podmienok uvedených v zmluve, podpisom samotnej zmluvy o úvere však žalobca ako veriteľ úver ešte dlžníkovi neposkytol. Z uvedeného dôvodu má za to, že v čase spísania zmluvy o pristúpení žiadny hlavný záväzok neexistoval, jeho výška nebola určená a dokonca ani nebolo zrejmé, či záväzok vôbec vznikne, keďže jeho vznik bol viazaný na viaceré podmienky, vrátane podpisu dohôd o pristúpení k záväzku. Nad rámec uvedených skutočnosti a výlučne pre úplnosť žalovaný zároveň namietol aj výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky, nakoľko tento v podanej žalobe len odkazuje na nič nehovoriacu prílohu v podobe výpisu z bankového účtu ku dňu 5.4.2019, z ktorého nie je absolútne zrejmé ako k jednotlivým položkám dospel.
5. Uznesením zo dňa 12.9.2019 č.k. 5Cb//2019-85 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 11.7.2019 sp. zn. 5Cb/4/2019-72.
6. Žalobca v replike zo dňa 23.9.2019 k námietke žalovaného o neexistencii žiadneho záväzku z úverovej zmluvy uviedol, že úverová zmluva zo dňa 10.4.2017 bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, to znamená, že záväzky vyplývajúce z nej vznikli jej účinným uzatvorením a nie až poskytnutím peňažného plnenia. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Na základe uvedené považuje žalobca tvrdenie žalovaného o neexistencii žiadneho záväzku z úverovej zmluvy za bezpredmetné. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý namieta neplatnosť zmluvy o pristúpení záväzku, z dôvodu že neprišlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov v deň podpisu zmluvy o pristúpení k záväzku, a v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v Komentári k Občianskemu zákonníku Českej republiky, podľa ktorého je možné pristúpiť k existujúcemu záväzku, t.j. k záväzku, ktorý už vznikol, nezáleží na tom, či ide o dlh už splatný alebo nie. Žalobca dáva do pozornosti aj právnickú literatúru, zaoberajúcu sa právnou úpravou pristúpenia k záväzku, v zmysle ktorej pristúpiť možno taktiež k budúcemu záväzku, teda k záväzku, ktorý má ešte vzniknúť, podmienkou platnosti pristúpenia k takémuto záväzku je však dostatočné určenie budúceho záväzku čo do dôvodu vzniku záväzku a jeho výšky. Konštatoval, že v zmluve o pristúpení k záväzku bol jasne špecifikovaný dôvod vzniku záväzku, a to peňažný záväzok z úverovej zmluvy ako aj výška, ktorá bola uvedená ku dňu pristúpenia k záväzku. Žalobca preto považuje námietku neplatne uzatvorenej zmluvy o pristúpení k záväzku zo strany žalovaného za nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný v odpore rozporoval aj výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky, žalobca odkázal žalovaného na špecifikáciu výpočtu uplatnenej pohľadávky, adresovanej súdu listom zo dňa 14.6.2019. Žalobca považuje argumenty žalovaného za nedôvodné a neopodstatnené a preto trvá na petite uvedenom v žalobe zo dňa 5.4.2019.
7. Žalovaný na repliku žalobcu reagoval podaním zo dňa 16.10.2019, obsah tohto vyjadrenia je v podstate totožný s vyjadrením obsiahnutým v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 11.7.2019 (tak ako je to popísané v bode 4. tohto rozsudku).
8. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4.12.2020 v celom rozsahu zotrval na žalobe podanej zo dňa 5.4.2019 a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.500,- eur spolu s príslušenstvom a trovami konania vo výške 1650,- eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.12.2020 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú z dôvodu. Tvrdí, že žaloba sa opiera o neplatnú zmluvu o pristúpení k záväzku, keďže sa ňou pristupuje k peňažnému záväzku, ktorý v čase podpisu zmluvy neexistoval. Podľa jeho názoru pristúpiť možno len k existujúcemu peňažnému záväzku, nie k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti. V tomto smere sa pridržal v celom rozsahu svojej argumentácie, ktorú prezentoval už v podanom odpore a v nasledujúcich písomných vyjadreniach. Navyše oproti doterajším prednesom vzniesol námietku oprávnenosti osôb, ktoré podpísali úverovú zmluvu a zmluvu o pristúpení k záväzku, konať za žalobcu s tým, že má za to, že tieto osoby nie sú v zmysle Obchodného registra oprávnené za žalobcu konať. S poukazom na uvedené navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkov E.. U. H. a E.. U. W., ktoré za žalobcu podpísali vyššie uvedené zmluvy. Taktiež poukázal na to, že podpis na doručenke k výzve zo dňa 13.3.2019 a podpis žalovaného na zmluve o pristúpení k záväzku sú zjavne odlišné. V záverečnej reči zotrval na doterajších tvrdeniach, že nakoľko v čase podpisu zmluvy o pristúpení k záväzku záväzok, ku ktorému sa malo pristúpiť, neexistoval, nemôže podaná žaloba obstáť. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil spisový materiál, z neho najmä úverovú zmluvu z č.l. 34 a nasl. zo dňa 10.4.2017, zmluvu o pristúpení k záväzku zo dňa 10.4.2017 na čl. 32 a nasl., oboznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 12.9.2017 zo strany č.l. 43, oznámenie žalobcu Ministerstvu financií SR zo dňa 14.9.2017 na č.l. 44, výzvu žalobcu spoločnosti SSE Group, s.r.o. zo dňa 14.12.2018 na č.l. 45, špecifikáciu výpočtu úrokov predložených žalobcom dňa 19.6.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z vykonaného dokazovania mál súd za preukázané že dňa 10.4.2017 žalobca ako veriteľ - banka uzavrel so spoločnosťou SSE Group s.r.o. ako s dlžníkom (ďalej len „SSE Group s.r.o.“ alebo „dlžník“) úverovú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver v sume 110.000,- eur pri úrokovej sadzbe 7,06 % ročne a dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel. Zároveň dlžník sa zaviazal splatiť úver v splátkach tak, ako je to presne špecifikované v úverovej zmluve. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa v zmysle záručnej listiny zo dňa 18.4.2017 zaviazalo žalobcovi uspokojiť záväzok z úverovej zmluvy za dlžníka vo výške 75 % z aktuálneho zostatku istiny úveru, ak dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy. Toho istého dňa t.j. 10.4.2017 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pristúpení k záväzku, obsahom ktorej bolo dojednanie, že žalovaný ako spoludlžník SSE Group, s.r.o. sa zaväzuje podpisom tejto zmluvy zaplatiť za dlžníka jeho peňažný záväzok žalobcovi, poskytnutý na účel uvedený v úverovej zmluve zo dňa 10.4.2017, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou dlžníka, a to v celkovej sume 110.000,- eur. V článku II. zmluvy o pristúpení k záväzku, bod 2.1. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník (SSE Group, s.r.o.) a spoludlžník (žalovaný) sú povinní záväzok voči Záručnej banke splniť spoločne a nerozdielne, a to vrátane príslušenstva, za podmienok uvedených v bude 1.2. tejto zmluvy a úverovej zmluvy. Podľa bodu 2.2. zmluvy Záručná banka je oprávnená vyzvať dlžníka alebo spoludlžníka t.j. ktoréhokoľek z nich, na uhradenie záväzku v zmysle úverovej zmluvy a podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 2.3. spoludlžník týmto vyhlasuje, že súhlasí so všetkými povinnosťami a podmienkami, ktoré pre neho vyplývajú z tejto zmluvy a z úverovej zmluvy. Podľa čl. III. zmluvy o pristúpení k záväzku bod 3.3. táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami.
12. Dňa 21.8.2017 bolo v Obchodnom vestníku č. 160/2017 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, preto v zmysle článku VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy došlo dňa 12.9.2017 k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Pohľadávka dlžníka bola ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 112.545,52 eur, z toho istina 110.000,- eur a úroky 2.545,52 eur. Oznámením zo dňa 14.9.2017 požiadal žalobca Ministerstvo financií SR plnenie zo záručnej listiny vo výške 82.500,- eur (zodpovedajúcej 75 % z istiny úveru). Žalobca prijal plnenie od MF SR dňa 2.10.2017. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.5.2018 sp. zn. 2R/3/2017 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a bola skončená reštrukturalizácia dlžníka. Vzhľadom na to, že dlžník nedodržal reštrukturalizačný plán voči žalobcovi a ani na základe výzvy zo dňa 14.12.2018 nezaplatil omeškané splátky, plán sa stal podľa § 159 ZKR voči žalobcovi neúčinným.
Výzvou zo dňa 14.12.2018 žalobca vyzval SSE Group, s.r.o. na úhradu dlžnej čiastky, avšak k jej úhrade zo strany SSE Group, s.r.o. nedošlo. Následne žalobca výzvou zo dňa 13.3.2019 vyzval žalovaného na úhradu sumy 36.099,72 eur v termíne do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný žiadanú sumu žalobcovi neuhradil. Zo špecifikácie výpočtu riadneho úroku a úroku z omeškania (č.l. 68 spisu) vyplýva, že kapitalizované riadne úroky v sadzbe 7,06 % ročne zo sumy 110.000,- eur odo dňa 26.4.2017 do 1.10.2017 a zo sumy 27.500,- eur odo dňa 2.10.2017 do dňa 5.4.2019 predstavujú sumu celkom 6.401,56 eur a kapitalizované úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 110.000,- eur odo dňa 12.9.2017 do dňa 1.10.2017 a zo sumy 27.500,- eur odo dňa 2.10.2017 do 5.4.2019 predstavujú sumu celkom 2.410,06 eur.
Súd zistený skutkový stav podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 517 odsek 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžník a popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
21. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka: (1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. (2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. (3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. (4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd právne uzatvára:
22. V prejednávanej veci, vzhľadom na námietku žalovaného, že Zmluva o pristúpení k záväzku nebola uzatvorená platne, nakoľko v čase jej podpisu žiaden záväzok dlžníka z úverovej zmluvy neexistoval, sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 10.4.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a či na jej základe je možné vyvodiť záver o postavení žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SSE Group, s.r.o. dňa 10.4.2017, teda či ide o solidárny záväzok voči žalobcovi spolu so žalovaným.
23. V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému má byť pristúpené, preto nestačí, že zmluva o záväzku, ku ktorému má byť pristúpené, bude uzatvorená niekedy v budúcnosti. Predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, dohoda musí mať písomnú formu a pristúpiť je možné iba k existujúcemu peňažnému záväzku.
24. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že hlavný záväzkový vzťah založený na základe úverovej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou SSE Group s.r.o., dňa 10.4.2017. Zmluva obsahovala všetky podstatné časti prikázané v zákonnom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, t.j. a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V zmysle čl. IX., bod 9.6. úverovej zmluvy táto úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami, t.j. 10.4.2017.
25. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
26. Na základe uvedeného má súd za to, že dohodou o celom obsahu úverovej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou SSE Group s.r.o. obchodný záväzkový vzťah, v rámci ktorého vznikol záväzok žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky v sume 110.000,- eur spoločnosti SSE Group s.r.o. a zároveň aj záväzok spoločnosti SSE Group s.r.o. vrátiť poskytnuté prostriedky žalobcovi a zaplatiť úroky.
27. Uvedená úverová zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o pristúpení k záväzku, vzniknutému medzi žalobcom a dlžníkom - SSE Group s.r.o. Záväzok dlžníka (spoločnosti SSE Group s.r.o.) z Úverovej zmluvy, teda nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť až v budúcnosti. Zmluva o pristúpení k záväzku obsahuje záväzok žalovaného ako pristupujúceho spoludlžníka splniť za dlžníka jeho peňažný záväzok žalobcovi (Záručnej banke) dlh z úveru poskytnutého dlžníkovi - SSE Group, s.r.o., ktorý je v článku I. zmluvy o pristúpení identifikovaný výškou poskytnutého úveru i číslom úverovej zmluvy. Aj z obsahu zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačne zrejmé, že záväzok žalovaného sa bezprostredne viaže k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXXX. uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom SSE Group, s.r.o. dňa 10.4.2017.
28. K uvedenému súd zdôrazňuje, že existencia záväzku v čase pristúpenia nemusí byť naplnená, ak bola v pôvodnom vzťahu dohodnutá odkladacia podmienka a zmluva o pristúpení k záväzku takúto odkladaciu podmienku akceptuje. Článok III, bod 3.1., písm. a) úverovej zmluvy ako hlavný záväzok, na ktorú nadväzuje Zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá má vedľajší charakter, túto odkladaciu podmienku výslovne označuje. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku žalovaného o neplatnosti Zmluvy o pristúpení k záväzku za neopodstatnenú. Niet pochýb o tom, že dojednané práva a povinnosti upravené v Zmluve o pristúpení k záväzku zo dňa 10.4.2017 sa viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve z Úverovej zmluvy zo dňa 10.4.2017 (k rovnakému právnemu názoru dospel v obdobnej veci aj Krajský súd Trnava, rozsudok sp. zn. 21Cob/47/2019 zo dňa 26.5.2020).
29. Na základe uvedených úvah dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci ide o platne uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá v rámci zákona zakladá práva a povinnosti jej účastníkov, na základe ktorej žalovaný a spoločnosť SSE Group, s.r.o. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú istinu. Do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie však žalobcovi neuhradili ani časť splatného záväzku. Vzhľadom na to, že v zmysle článku II. bod 2.2. Zmluvy o pristúpení k záväzku bol žalobca oprávnený na uhradenie záväzku v zmysle Úverovej zmluvy a Zmluvy o pristúpení k záväzku vyzvať dlžníka alebo spoludlžníka, t.j. ktoréhokoľvek z nich, ak si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy len voči žalovanému, je jeho nárok voči žalovanému plne dôvodný a opodstatnený.
30. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.500,- eur, spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 6.401,56 eur (úroky v sadzbe 7,06 % ročne zo sumy 110.000,- eur odo dňa 26.4.2017 do 1.10.2017 a zo sumy 27.500,- eur odo dňa 2.10.2017 do dňa 5.4.2019), spolu s úrokom v sadzbe 7,06 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 2.410,06 eur (úrok z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne zo sumy 110.000,- eur odo dňa 12.9.2017 do 1.10.2017 a zo sumy 27.500,- eur odo dňa 2.10.2017 do 5.4.2019) a spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
31. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.12.2020 vzniesol námietku, že zmluva o pristúpení k záväzku je neplatná aj z dôvodu, že osoby, ktoré za žalobcu podpísali úverovú zmluvu a zmluvu o pristúpení k záväzku - E.. U. H. a E.. U. W. - nie sú v zmysle Obchodného registra oprávnené za žalobcu konať. s poukazom na uvedené navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného a vyššie uvedených osôb. Taktiež poukázal na to, že podpis na doručenke k výzve zo dňa 13.3.2019 a podpis žalovaného na zmluve o pristúpení k záväzku sú zjavne odlišné.
32. Súd uvedené návrhy právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania zamietol a to z dôvodu hospodárnosti konania a neúčelnosti, nakoľko má za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, ako aj s poukazom na ustanovenie § 153 CSP. Pred nariadením pojednávania súd prvej inštancie procesne poučil strany sporu, teda aj žalovaného o jeho právach a povinnostiach v tomto súdnom konaní a to uznesením zo dňa 1.10.2019, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 2.10.2019. V tomto procesnom poučení súd prvej inštancie poučil žalovaného v zmysle § 153 o sudcovskej koncentrácii konania, t.j. že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré nebudú predložené včas, nemusí súd prihliadať, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávanie alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, (§ 153 v spojení s § 149 CSP), ako aj o zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 154 CSP.
33. Sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v súdnom konaní pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu.
34. V danom prípade súd starostlivo zvažoval práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo žalobcu na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal možnosť včas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobcom uplatnenému právu. Žalovaný takúto možnosť mal, túto aj využil, keď podal vo veci vyjadrenie k žalobe aj duplikou reagoval na repliku žalobcu. Avšak až na pojednávaní dňa 4.12.2020 právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť svedkyne - zamestnankyne žalobcu - E.. U. H. a E.. U. W., ktoré by sa mali vyjadriť k tomu, či boli oprávnené pri podpise zmlúv konať za žalobcu. Na dotaz súdu, z akého dôvodu nepredložil uvedený návrh na vykonanie dôkazov skôr, právny zástupca žalovaného uviedol, že nevie uviesť prečo, proste podáva túto námietku na tomto pojednávaní. Súd následne konštatoval, že žalovaný bol v zmysle § 153 CSP, ktorý upravuje koncentráciu Cvilného sporového konania, poučený o sudcovskej koncentrácii konania, tento návrh na vykonanie dokazovania mohol predložiť už skôr, vo svojich písomných podaniach, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 11.9.2019 a dňa 17.10.2019. Súd s poukazom na ustanovenie § 153 CSP, ako
aj z dôvodu, že žalovaným predložené návrhy na vykonanie dokazovania považoval za nehospodárne, neúčelné a obštrukčné, tieto nevykonal.
35. Navyše vyššie uvedenú námietku žalovaného súd považuje za nedôvodnú, nakoľko Obchodný zákonník v ustanovení § 15 umožňuje, aby podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou osobu, ktorá sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, nakoľko môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Ide o faktický stav poverenia, ktorý vychádza z organizačnej štruktúry podniku. Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované (písomná forma sa nevyžaduje). V praxi vyplýva poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov (napríklad v banke vedúci úverového oddelenia je oprávnený podpisovať úverové zmluvy, vystavovať zmenky) alebo z rozhodnutia štatutárneho orgánu a následnej prezentácie tejto skutočnosti v právnych vzťahoch (porov. X. Q. a kolektív, Obchodný zákonník, Komentár, 1. vydanie 2006).
O trovách konania súd rozhodol takto:
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný a teda žalovaný je povinný mu nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.