Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-25-2021.pdf
PDF · 129.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti žalovanému: Q. Š., S.. X.X.XXXX, M. Š. XXXX/XX, XXX XX V. Ľ., zastúpenému: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 27.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cb/1/2019-121 z 30.12.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 27.500,- eur, kapitalizovaný úrok vo výške 6.401,56 eur (do 5.4.2019), úrok vo výške 7,06 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 2.410,06 eur (do 5.4.2019), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.4.2017 žalobca ako veriteľ - banka uzavrel so spoločnosťou V. P. V..R..J.. ako s dlžníkom (ďalej len „V. P. V..R..J..“ alebo „dlžník“) úverovú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver v sume 110.000,- eur pri úrokovej sadzbe 7,06 % ročne a dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel. Zároveň dlžník sa zaviazal splatiť úver v splátkach tak, ako je to presne špecifikované v úverovej zmluve. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa v zmysle záručnej listiny zo dňa 18.4.2017 zaviazalo žalobcovi uspokojiť záväzok z úverovej zmluvy za dlžníka vo výške 75 % z aktuálneho zostatku istiny úveru, ak dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy. Toho istého dňa, t.j. 10.4.2017, uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pristúpení k záväzku, obsahom ktorej bolo dojednanie, že žalovaný ako spoludlžník V. P., V..R..J.. sa zaväzuje podpisom tejto zmluvy zaplatiť za dlžníka jeho peňažný záväzok žalobcovi, poskytnutý na účel uvedený v úverovej zmluve zo dňa 10.4.2017, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou dlžníka, a to v celkovej sume 110.000,- eur. V článku II. zmluvy o pristúpení k záväzku, bod 2.1. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník (V. P., V..R..J..) a spoludlžník (žalovaný) sú povinní záväzok voči Záručnej banke splniť spoločne a nerozdielne, a to vrátane príslušenstva, za podmienok uvedených v bude 1.2. tejto zmluvy a úverovej zmluvy. Podľa bodu 2.2. zmluvy Záručná banka je oprávnená vyzvať dlžníka alebo spoludlžníka t.j. ktoréhokoľvek z nich, na uhradenie záväzku v zmysle úverovej zmluvy a podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 2.3. spoludlžník týmto vyhlasuje, že súhlasí so všetkými povinnosťami a podmienkami, ktoré pre neho vyplývajú z
tejto zmluvy a z úverovej zmluvy. Podľa čl. III. zmluvy o pristúpení k záväzku bod 3.3. táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. Dňa 21.8.2017 bolo v Obchodnom vestníku č. 160/2017 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, preto v zmysle článku VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy došlo dňa 12.9.2017 k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Pohľadávka dlžníka bola ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 112.545,52 eur, z toho istina 110.000,- eur a úroky 2.545,52 eur. Oznámením zo dňa 14.9.2017 požiadal žalobca Ministerstvo financií SR plnenie zo záručnej listiny vo výške 82.500,- eur (zodpovedajúcej 75 % z istiny úveru). Žalobca prijal plnenie od MF SR dňa 2.10.2017. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.5.2018 sp. zn. 2R/3/2017 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a bola skončená reštrukturalizácia dlžníka. Vzhľadom na to, že dlžník nedodržal reštrukturalizačný plán voči žalobcovi a ani na základe výzvy zo dňa 14.12.2018 nezaplatil omeškané splátky, plán sa stal podľa § 159 ZKR voči žalobcovi neúčinným. Výzvou zo dňa 14.12.2018 žalobca vyzval V. P., V..R..J.. na úhradu dlžnej čiastky, avšak k jej úhrade zo strany V. P., V..R..J.. nedošlo. Následne žalobca výzvou zo dňa 13.3.2019 vyzval žalovaného na úhradu sumy 36.099,72 eur v termíne do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný žiadanú sumu žalobcovi neuhradil.
3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 10.4.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a či na jej základe je možné vyvodiť záver o postavení žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou V. P., V..R..J.. dňa 10.4.2017, teda či ide o solidárny záväzok voči žalobcovi spolu so žalovaným. V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému má byť pristúpené, preto nestačí, že zmluva o záväzku, ku ktorému má byť pristúpené, bude uzatvorená niekedy v budúcnosti. Predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, dohoda musí mať písomnú formu a pristúpiť je možné iba k existujúcemu peňažnému záväzku. Zo spisu vyplynulo, že hlavný záväzkový vzťah založený na základe úverovej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou V. P. V..R..J.., dňa 10.4.2017. Zmluva obsahovala všetky podstatné časti prikázané v zákonnom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, t.j. a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V zmysle čl. IX., bod 9.6. úverovej zmluvy táto úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami, t.j. 10.4.2017. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Dohodou o celom obsahu úverovej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou V. P. V..R..J.. obchodný záväzkový vzťah, v rámci ktorého vznikol záväzok žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky v sume 110.000,- eur spoločnosti V. P. V..R..J.. a zároveň aj záväzok spoločnosti V. P. V..R..J.. vrátiť poskytnuté prostriedky žalobcovi a zaplatiť úroky. Úverová zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o pristúpení k záväzku, vzniknutému medzi žalobcom a dlžníkom - V. P. V..R..J.. Záväzok dlžníka (spoločnosti V. P. V..R..J..) z Úverovej zmluvy, teda nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť až v budúcnosti. Zmluva o pristúpení k záväzku obsahuje záväzok žalovaného ako pristupujúceho spoludlžníka splniť za dlžníka jeho peňažný záväzok žalobcovi (Záručnej banke) dlh z úveru poskytnutého dlžníkovi - V. P., V..R..J.., ktorý je v článku I. zmluvy o pristúpení identifikovaný výškou poskytnutého úveru i číslom úverovej zmluvy. Aj z obsahu zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačne zrejmé, že záväzok žalovaného sa bezprostredne viaže k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom V. P., V..R..J.. dňa 10.4.2017. Existencia záväzku v čase pristúpenia nemusí byť naplnená, ak bola v pôvodnom vzťahu dohodnutá odkladacia podmienka a zmluva o pristúpení k záväzku takúto odkladaciu podmienku akceptuje. Článok III, bod 3.1., písm. a) úverovej zmluvy ako hlavný záväzok, na ktorú nadväzuje Zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá má vedľajší charakter, túto odkladaciu podmienku výslovne označuje. Niet pochýb o tom, že dojednané práva a povinnosti upravené v Zmluve o pristúpení k záväzku zo dňa 10.4.2017 sa viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve z Úverovej zmluvy zo dňa 10.4.2017. V prejednávanej veci ide o platne uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá v rámci zákona zakladá práva a povinnosti jej účastníkov, na základe ktorej žalovaný a spoločnosť V. P., V..R..J.. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú istinu. Do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie však žalobcovi neuhradili ani časť splatného záväzku. Vzhľadom k tomu, že v zmysle článku II. bod 2.2. Zmluvy o pristúpení k záväzku bol žalobca oprávnený na uhradenie
záväzku v zmysle Úverovej zmluvy a Zmluvy o pristúpení k záväzku vyzvať dlžníka alebo spoludlžníka, t.j. ktoréhokoľvek z nich, ak si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy len voči žalovanému, je jeho nárok plne dôvodný a opodstatnený. Preto žalobe žalobcu vyhovel.
4. Len pre úplnosť uviedol, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.12.2020 vzniesol námietku, že zmluva o pristúpení k záväzku je neplatná aj z dôvodu, že osoby, ktoré za žalobcu podpísali úverovú zmluvu a zmluvu o pristúpení k záväzku E.. U. H. a E.. U. Š. nie sú v zmysle Obchodného registra oprávnené za žalobcu konať. Preto navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného a týchto osôb. Taktiež poukázal na to, že podpis na doručenke k výzve zo dňa 13.3.2019 a podpis žalovaného na zmluve o pristúpení k záväzku sú zjavne odlišné. Tieto návrhy právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania súd zamietol z dôvodu hospodárnosti konania a neúčelnosti, nakoľko mal za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej. Preto s poukazom na ustanovenie § 153 CSP, ako aj z dôvodu, že žalovaným predložené návrhy na vykonanie dokazovania považoval za nehospodárne, neúčelné a obštrukčné, tieto nevykonal.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
8. Namietal, že Zmluva o pristúpení k záväzku č. XXXXXX-XXXX zo dňa 10.4.2017 je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že v čase jej podpisu žiaden záväzok dlžníka V. P., V..R..J.. z hlavnej Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 10.4.2017 neexistoval. Samotné čerpanie úveru totiž bolo viazané na splnenie viacerých podmienok, ktorých splnenie musel dlžník V. P., V..R..J.. zabezpečiť, aby akýkoľvek záväzok na poskytnutie úveru a možnosť jeho čerpania na základe Úverovej zmluvy vôbec vznikol. Žalovaný pritom nikdy netvrdil, že záväzok poskytnúť úver vzniká až faktickým poskytnutím úverových prostriedkov. Úverová zmluva však vznik záväzku poskytnúť úver v zmysle článku III. bod 3.1 viazala na splnenie viacerých podmienok, pričom jednou z nich bolo aj uzavretie Zmluvy o pristúpení k tomuto ešte neexistujúcemu záväzku. Je pritom úplne bezpredmetné, či si žalobca v Úverovej zmluve vznik záväzku poskytnúť úver terminologický označil ako „podmienky čerpania úveru“, alebo akokoľvek inak. V materiálnom zmysle vychádzajúc z obsahu a zmyslu príslušných zmluvných ustanovení totiž ide o to isté - podmienený vznik záväzku poskytnúť úver viazaný na splnenie podmienky pristúpenia k tomuto ešte neexistujúcemu záväzku. Zjednodušene povedané, bez splnenia týchto „podmienok čerpania úveru“ (vrátane uzavretia Zmluvy o pristúpení) peňažný záväzok na poskytnutie úveru žalobcovi jednoducho nevzniká. Vzniká až momentom ich splnenia. Až po splnení týchto podmienok mohol žalobcovi vzniknúť záväzok poskytnúť úver, ktorý trval v zmysle článku IV., bod 4.2. Úverovej zmluvy do 30. 11. 2017. V absolútnom rozpore s uvedenými skutočnosťami pritom Zmluva o pristúpení v článku I., bod 1.2 ustanovuje, že žalovaný sa „zaväzuje zaplatiť za dlžníka jeho peňažný záväzok, ktorého stav ku dňu pristúpenia k záväzku predstavuje sumu 110.000,- eur“. Je pritom zrejmé, že ani pri rešpektovaní konsenzuálneho charakteru zmluvy o úvere podpisom Úverovej zmluvy záväzok poskytnúť úver ešte nevznikol, v čase podpisu Zmluvy o pristúpení neexistoval a dokonca ani nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, keďže jeho vznik bol viazaný na splnenie viacerých podmienok, vrátane podpisu Zmluvy o pristúpení.
9. Ak aj mohli existovať pochybnosti o tom, či sa prikloniť k výkladu prezentovanom žalobcom (a osvojenom si súdom v rozsudku) alebo žalovaným, žalovaný poukázal na § 266 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého platí, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento
výraz použila. Nakoľko autorom Úverovej zmluvy aj Zmluvy o pristúpení bol žalobca, o obsahu vyššie uvedených častí oboch zmlúv nie je možné mať podľa žalovaného žiadne pochybnosti, a ak aj by nejaké pochybnosti vznikli, tieto treba vykladať na ťarchu žalobcu. Ústavne nekonformne súd prvej inštancie prebral postoje žalobcu bez akéhokoľvek postupu a úvahy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že v danom prípade peňažný záväzok už existoval. Ak pritom súd prvej inštancie akcentoval názor o tom, že vznik záväzku poskytnúť úver bol viazaný na splnenie viacerých odkladacích podmienok, celkom nepochybne v čase podpisu Zmluvy o pristúpení - ktorá bola jednou z nich - neexistoval a pristupovalo sa k neexistujúcemu záväzku.
10. Súd prvej inštancie v rozsudku v súvislosti s námietkami žalovaného o nepreukázaní oprávnenia osôb podpisujúcich za žalobcu Úverovú zmluvu a Zmluvu o pristúpení, ako aj na prvý pohľad zrejmej odlišnosti v podpisoch, ktoré majú byť podpismi žalovaného na Zmluve o pristúpení a doručenke k Výzve žalobcu žalovanému zo dňa 13.3.2019, a v tejto súvislosti nastolenými ďalšími pochybnosťami o absolútnej neplatnosti Zmluvy o pristúpení a návrhmi na vykonanie dôkazov výsluchmi osôb konajúcich za žalobcu a výsluchom žalovaného, poukázal na ich nehospodárnosť a neúčelnosť a na ust. § 153 CSP, pričom podľa žalovaného aplikoval predmetné ustanovenie chybne, čisto formalistickým spôsobom a na ťarchu žalovaného. Súd má oprávnenie sudcovskú koncentráciu konania aj „prelomiť“, nakoľko s prihliadnutím na § 153 ods. 2 CSP je súd oprávnený a teda môže prihliadať aj na oneskorené prostriedky procesného útoku a obrany. Žalovaný má za to, že námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu (ktorú vzniesol už v podanom odpore) možno uplatniť kedykoľvek (bez ohľadu na procesnú koncentráciu konania). Opačný záver tak, ako ho načrtol súd prvej inštancie je contra legem, extrémny a tvrdo účelový, naviac aj v rozpore s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít. Navyše súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 4.12.2020 podstatné skutočnosti vyplývajúce v tomto smere z obsahu spisu oboznámil, pripustil uvedenie skutkových tvrdení aj ich popretie oboma stranami, avšak nastolené pochybnosti nijako neodstránil ani ich odstrániť neumožnil. Preto je rozsudok nezrozumiteľný, vnútorne rozporný, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pre nesprávne skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie, a teda nezákonný, keď súd prvej inštancie na vznesenú námietku neplatnosti Zmluvy o pristúpení a viacero konkrétnych argumentov žalovaného reagoval len absolútne nepresvedčivým a vnútorne rozporným odôvodnením. Súd prvej inštancie nedal v rozsudku odpoveď na základné a relevantné atribúty prejednávanej veci a žalovanému aj odmietol vykonať akékoľvek dokazovanie zjavne sporných skutočností. Tento postup súdu nie je ničím iným ako znemožnením uskutočňovania procesných práv žalovanému v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko mu bolo znemožnené efektívne brániť svoje práva. Je pritom nepochybné, že v danom prípade nebolo od žalovaného možné spravodlivo požadovať, aby poznal a predložil dôkazy ku skutočnostiam, ktoré boli vo výlučnej dispozícii žalobcu (ktorý ich mal uviesť už v podanej žalobe), pričom k objasneniu skutočností mali dopomôcť práve navrhované výsluchy osôb, čo za účelom spravodlivej a účinnej ochrany práv žalovaného v zmysle článku 1 CSP bol súd prvej inštancie povinný vykonať s ohľadom na prípadnú absolútnu neplatnosť zmlúv dokonca aj z vlastnej iniciatívy.
11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný stavia svoju procesnú obranu predovšetkým na tvrdení, že Zmluva o pristúpení je neplatným právnym úkonom a z toho dôvodu nie je povinný žalobcovi nič uhradiť. Dôvodom neplatnosti má byť predovšetkým údajná neexistencia záväzku z Úverovej zmluvy, ku ktorému mal v čase uzatvorenia Zmluvy o pristúpení pristúpiť. Toto tvrdenie žalovaného je však zavádzajúce. Žalovaný sa snaží počas celého priebehu konania navodiť dojem akéhosi zložitého „začarovaného kruhu odkladacích podmienok“ pri poskytovaní úveru žalobcom a zbytočne komplikuje úplne jednoduchý, právne súladný a v praxi zaužívaný postup zabezpečovania návratnosti úverov. Úverové zmluvy sú zmluvami konsenzuálnymi, čo znamená, že na vznik záväzkového právneho vzťahu medzi zainteresovanými subjektmi stačí dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy, teda konkrétne konsenzus o záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka (a za splnenia ďalších podmienok stanovených v zmluve) finančné prostriedky, o výške tzv. úverového limitu t.j. maximálnej sumy, ktoré budú dlžníkovi poskytnuté a záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť úroky. Je nepochybné, že v Úverovej zmluve došlo medzi žalobcom a dlžníkom ku konsenzu o všetkých náležitostiach, a teda aj k vzniku záväzkového právneho vzťahu, už jej podpisom. V zmysle Článku I. bod 1.2 Zmluvy o pristúpení je jasne vymedzené, že
žalovaný sa zaväzuje zaplatiť za dlžníka jeho peňažný záväzok z Úverovej zmluvy. Žalovaný tak pristúpil k záväzku, ktorý bol v už existujúcej Úverovej zmluve viazaný na odkladaciu podmienku, avšak bol riadne špecifikovaný, určitý a zrejmý, a preto tu nie je jediný dôvod, prečo by k nemu nebolo možné pristúpiť. Uzatvorením Zmluvy o prístupe tak bola naplnená odkladacia podmienka vzniku subjektívneho práva dlžníka požadovať plnenie od žalobcu v zmysle Úverovej zmluvy, k čomu následne aj došlo a dlžník dňa 26.04.2017 čerpal úver vo výške maximálneho dohodnutého úverového limitu 110.000,- eur.
13. Žalovaný v odvolaní vyčíta súdu aj to, že „neprelomil“ sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadol aj na jeho oneskorené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a ust. § 153 CSP aplikoval čisto formalistickým spôsobom a na ťarchu žalovaného. S námietkou neplatnosti Zmluvy o pristúpení z dôvodu údajnej neexistencie záväzku, ku ktorej žalovaný pristupuje, sa súd riadne vysporiadal a svoje právne závery k jej nesprávnosti podrobne zdôvodnil v odôvodnení rozsudku. Oba argumenty žalovaného (spochybňovanie oprávnenosti osôb podpisujúcich zmluvnú dokumentácie v mene žalobcu o údajná odlišnosť podpisov žalovaného na Zmluve o pristúpení a doručenke) nie sú relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku žalovaného a v žiadnom prípade nezdôvodňujú prelomenie jedného zo základných princípov, na ktorom je postavené sporové konanie, a to princíp koncentrácie konania.
14. Podľa žalovaného mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy. Okrem Úverovej zmluvy a Zmluvy o pristúpení, ktoré súdu predložil žalobca, žalovaný navrhol vykonať súdu iba jeden resp. dva dôkazy, a to výsluch zamestnankýň žalobcu podpisujúcich Úverovú zmluvu a Zmluvu o pristúpení a posúdenie podpisu žalovaného na doručenke a Zmluve o pristúpení. Uvedené návrhy nielenže predložil až na pojednávaní dňa 4.12 2020, teda neskoro a v rozpore so sudcovskou koncentráciou, ale navyše ich vykonanie nebolo potrebné pre posúdenie veci. Žalovaný taktiež opomína, že je to súd, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne, aké dôkazy vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Objektívne zdôvodnené nevykonanie navrhovaných dôkazov nie je možné charakterizovať ako znemožnenie uskutočnenia procesných práv strany v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Rozsudok je právne a vecne správny, riadne odôvodnený a spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady. Žalovaný ako solidárny spoludlžník dlžníka je na základe Zmluvy o pristúpení povinný uhradiť žalobcovi sumu 27.500,- eur s príslušenstvom tak, ako je to špecifikované v žalobe. Jeho argumenty týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o pristúpení, nevykonaní navrhovaných dôkazov (aj keď ich z vlastného procesného zavinenia nepredložil včas), či údajného nedostatočného odôvodnenia rozsudku, nie sú právne relevantné.
16. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
19. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
21. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXX- XXXX zo dňa 10.4.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou V. P., V..R..J.., V. V. N.R. X/XXXX, XXX XX V. Ľ., E.: XX XXX XXX ako dlžníkom, poskytol žalobca dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej výške 110.000,- eur s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 7,06 % p.a. Za účelom zabezpečenia návratnosti poskytnutého úveru uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o pristúpení k záväzku č. XXXXXX-XXXX zo dňa 10.4.2017. V zmysle článku I. bod 1. 1. Zmluvy o pristúpení žalovaný pristúpil k záväzku dlžníka z úverovej zmluvy, na základe čoho sa stal jeho solidárnym spoludlžníkom. Vzhľadom ku skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 15.8.2017, sp. zn. 2R/3/2017, bolo voči dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie, pristúpil žalobca v súlade s čl. VIII. bod 8.1 písm. a) Úverovej zmluvy k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 12.9.2017 a svoju pohľadávku z Úverovej zmluvy, poníženú o sumu plnenia poskytnutého Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe záručnej listiny k úveru, si prihlásil do predmetnej reštrukturalizácie. Aj napriek výzve žalobcu si dlžník neplnil svoje záväzky z reštrukturalizačného plánu, a preto sa tento v zmysle § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov stal voči žalobcovi neúčinným. Žalobca vyzval dňa 13.3.2019 na úhradu dlhu z Úverovej zmluvy žalovaného ako solidárneho spoludlžníka. Žalovaný však dobrovoľne k úhrade nepristúpil, a to ani čiastočne.
22. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
23. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
24. Odvolací súd vychádza zo záverov, ku ktorým dospel i súd prvej inštancie, ktorý skutkový stav dostatočne ustálil, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné ho žiadnym spôsobom dopĺňať ani modifikovať.
25. Medzi stranami nebolo sporným uzatvorenie Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX (č.l. 17-23), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 110.000,- eur spoločnosti V. P., V..R..J.. Strany nepopreli ani vznik Zmluvy o pristúpení k záväzku č. XXXXXX-XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným - v Zmluve označený ako spoludlžník (č.l. 32-33).
26. Odvolací súd s poukazom na dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom vznik Zmluvy o pristúpení k záväzku nepotreboval zisťovať, pretože nebola pre právne posúdenie určitosti takéhoto právneho úkonu spochybnená a hodnotil len ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka ako hmotnoprávne ustanovenie použité na daný prípad, s ktorého aplikovaním sa stotožnil.
27. Pri pristúpení k záväzku ďalší účastník pristupuje k existujúcemu záväzkovému vzťahu na stranu dlžníka. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému má
byť pristúpené, preto nestačí, že zmluva o záväzku, ku ktorému má byť pristúpené, bude uzatvorená niekedy v budúcnosti.
28. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že Úverová zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň ako bola žalovaným uzatvorená Zmluva o pristúpení k záväzku vzniknutému medzi úverovým veriteľom, ktorým je žalobca - banka a úverovým dlžníkom - spoločnosťou V. P., V..R..J.. Záväzok z Úverovej zmluvy ale nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť až v budúcnosti. Zmluva o pristúpení k záväzku obsahuje záväzok pristupujúceho dlžníka splniť banke dlh z úveru poskytnutého spoločnosti V. P., V..R..J.., ktorý je v čl. I. Zmluvy o pristúpení k záväzku identifikovaný výškou poskytnutého úveru i číslom Úverovej zmluvy a aj z obsahu Zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačné, že sa viaže k Úverovej zmluve. Žalovaný svojim podpisom potvrdil pristúpenie k úverovému záväzku dlžníka - spoločnosti V. P., V..R..J.. Záväzok žalovaného sa bezprostredne viaže na Úverovú zmluvu. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že existencia záväzku v čase pristúpenia nemusí byť naplnená, ak bola v pôvodnom vzťahu dohodnutá odkladacia podmienka a dohoda o pristúpení k záväzku takúto odkladaciu podmienku akceptuje. Článok III. bod 3.1. písm. a) Úverovej zmluvy ako hlavný záväzok, na ktorú nadväzuje Zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá má vedľajší charakter, túto odkladaciu podmienku výslovne označuje.
29. Niet pochýb o tom, že dojednané práva a povinnosti upravené v Zmluve o pristúpení k záväzku sa viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve z Úverovej zmluvy. Ide o platne uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá v rámci zákona zakladá práva a povinnosti jej účastníkov, a na základe ktorej žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi žalovanú istinu.
30. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 4.12.2020 s poukazom na zásadu koncentrácie konania zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného a svedkov E.. U. H. a E.. U. Š., je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne a plne v súlade s § 153 CSP na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadal, vzhľadom na to, že ním bola porušená sudcovská koncentrácia konania. Žalovaný bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, ktoré poučenie mu bolo doručené dňa 2.10.2019 s poučením, že na neskôr predložené prostriedky procesnej obrany súd nemusí prihliadať. Žalovaný návrh na doplnenie dokazovania predniesol na pojednávaní dňa 4.12.2020, pričom nič mu nebránilo v tom, aby ho predniesol skôr. Za týchto okolností súd prvej inštancie konal plne v súlade s procesnou normou, konkrétne s § 153 CSP, nešlo o nesprávny procesný postup súdu, preto tento odvolací dôvod neobstojí a nebol naplnený, ak súd oneskorene podaný návrh na doplnenie dokazovania, zamietol.
31. Navyše zamietnutie návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie presvedčivo odôvodnil tak ústne na pojednávaní dňa 4.12.2020, ako aj v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd uvádza, že k procesným právam sporovej strany nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý dôkaz, ktorý strana sporu považuje za významný, a ktorého vykonanie navrhla. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí iba súdu, a nie strane sporu. Je v praxi a v rozhodovaní súdov aplikovanou a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované sporovými stranami, keď ich vykonanie, či nevykonanie záleží na jeho hodnotení. Samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy sporovými stranami. K nevypočutiu žalovaného odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť stranu sporu. Výsluch je iba jedným z dôkazných prostriedkov (§ 195 CSP) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede sporovej strany, súd zváži, či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, žalovaného v konaní nevypočul, a rovnako nepochybil, ak nevypočul ani ako svedkov E.. U. H. a E.. U. Š.. Okresný súd svojím postupom žalovaného nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva.
32. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
33. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalovaný mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
34. Výšku príslušenstva, ktoré je tvorené úrokmi a úrokmi z omeškania prvoinštančný súd právne správne posúdil, zo strany žalovaného ako povinného neboli k tomu vznesené žiadne námietky, preto nebolo dôvodné, aby ich odvolací súd osobitne posudzoval a sa nimi zaoberal.
35. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).