Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: T. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť U. H. G., bez cestovných dokladov, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, so sídlom Námestie Andrej Hlinku 74, 034 01 Ružomberok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB9-22-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 09.12.2020, doručenú správnemu súdu dňa 17.12.2020, žiadal právny zástupca žalobcu zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok č. PPZ-HCP- BB9-22-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020 o zaistení žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-22-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 12.01.2021 a zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca nemal pri sebe žiadny cestovný doklad, ani iné povolenie na pobyt, ktoré by ho oprávňovalo zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, bol dňa 01.12.2020 o 15:00 hod. predvedený oddelením cudzineckej polície PZ Ružomberok v súčinnosti s Oddelením cudzineckej polície PZ Žilina a Mobilnou jednotkou PZ Banská Bystrica, nakoľko vzniklo dôvodné podozrenie že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene.

4. Dňa 02.12.2020 po predvedení na správny orgán bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1 Zákona o správnom konaní. Žalobca čestne prehlásil, že jeho totožnosť je T. H., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť U. H. G.. Ďalej v zápisnici uviedol, že nemá cestovný doklad

a nemá pri sebe a nevie si zabezpečiť finančnú hotovosť na pokrytie životných nákladov, ani ubytovanie na území SR. Nakoľko v zápisnici uviedol, že na území Slovenskej republiky nechce požiadať o azyl, nasledovalo správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky a z územia všetkých členských štátov podľa . Doposiaľ v žiadnej krajine nepožiadal o udelenie azylu, a ani na území Slovenskej republiky nechce o azyl požiadať. O asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny nechce požiadať. Taktiež nežiada o informovanie o svojej situácii domovský štát, ani mimovládnu organizáciu.

5. V odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaný správny orgán uvádza: „Správny orgán považuje zaistenie účastníka konania za účelné a efektívne, pretože v prípade účastníka konania je riziko, že nezaistením by sa naďalej pohyboval po členských štátoch neoprávnene, bez finančných prostriedkov a zabezpečeného ubytovania, čo by mohlo viesť aj k nezákonnej činnosti, nakoľko cez územie Slovenskej republiky cestoval za účelom tranzitu do ostatných členských štátov. Taktiež zaistenie účastníka konania je účelné, pretože účastník konania je osobou, ktorá sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene, bez možnosti si legálnou cestou zabezpečiť finančné prostriedky, ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu. Účastník konania bol prevzatý hliadkou Polície v dobrom zdravotnom stave, avšak bez základných potrieb na prežitie a starostlivosť o svoju osobu po akejkoľvek stránke. Účastník konania nie je držiteľom platného cestovného pasu a platného víza, resp. povolenia na pobyt, starostlivosť o svoju osobu po existenčnej stránke nevie dôveryhodne dokázať, na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných, nemá žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie ubytovania a všetkých životných potrieb. Na základe správnej úvahy, na ktorú je poukazované v rozhodnutí, máme za to, že v prípade účastníka konania existuje miera ohrozenia účelu zaistenia, ktorá spočíva hlavne v nerešpektovaní zákazu pobytu na územiach členských štátov a podľa spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia je možné predpokladať, že nebude rešpektovať predmetné rozhodnutie a bude sa naďalej pohybovať po členských štátoch bez platného cestovného dokladu a víza, finančných prostriedkov a ubytovania a bude sa snažiť tieto životné potreby si zabezpečiť nezákonne. V takýchto prípadoch je potrebné, aby bol účastník konania k dispozícii správnemu orgánu, a to zaistený, aby bolo možné vykonať všetky úkony k reálnemu a fyzickému výkonu administratívneho vyhostenia, a tým aj eliminovať riziko úteku a skrývania sa, ktoré považujeme u účastníka konania za reálne, keďže nemá na území Slovenskej republiky a členských štátov oprávnený pobyt a bolo mu vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na dobu troch rokov. Právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu môžu v určitých oblastiach podliehať obmedzeniam, ktoré sú uložené zákonom a sú v demokratickej spoločnosti odôvodnené verejným záujmom. Zdržiavanie sa cudzincov a uplatňovania si práva pobytu a pohybu bez zaistenia pokladáme za neodôvodnené.“

6. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo voči žalobcovi začaté správne konanie vo veci zaistenia, s ktorým bol oboznámený za prítomnosti tlmočníka do jazyka arabského, čo vzal na vedomie a vlastnoručne podpísal.

7. Ohľadom dĺžky doby zaistenia správny orgán v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol: „(...) V súlade s uvedeným ustanovením stanovuje správny orgán dĺžku zaistenia do 12.01.2021 z dôvodu návratovej procedúry. Správny orgán dĺžku zaistenia hodnotil aj podľa informácie ÚPZC Sečovce, ktorý je priamo zodpovedný za návratové procedúry a bude zabezpečovať tiež vydanie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Vydanie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania, ktorý musí vydať Zastupiteľský úrad Sýrie, nakoľko na území SR sa nenachádza Zastupiteľský úrad Sýrie môže podľa okolností trvať aj viac ako šesť mesiacov (zdĺhavá reakcia ZÚ Sýrie, spolupráca, resp. nespolupráca účastníka konania na tomto konaní). Uvedená doba zaistenia je podľa správneho orgánu nevyhnutná a postačujúca s ohľadom na to, že účastník konanie nemá cestovný doklad a zo strany príslušných útvarov Policajného zboru bude vyvíjaná činnosť. Aby mohol byt' naplnený výkon administratívneho vyhostenia bez prekážok.“.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

9. Právny zástupca žalobcu mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je taktiež nedostatočne odôvodnené z pohľadu účelnosti a efektivity zaistenia žalobcu a taktiež zisťovania prekážok vyhostenia žalobcu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

10. V správnej žalobe uvádza: „Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uvádza ako zákonný účel zaistenia žalobcu ustanovenia , t.j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti, či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný, nie je prípustné ani zaistenie a znamená porušenie čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, kam mieni žalovaný vyhostiť žalobcu. Žalobca sa bojí návratu do krajiny pôvodu, pretože v krajine pôvodu je ohrozený jeho život. V krajine pôvodu žalobcu v Sýrii prebieha ozbrojený vojenský konflikt. Vyhostenie do Sýrie by znamenalo porušenie čl. 3 Dohovoru. Zo všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná situácia v Sýrii je aj naďalej veľmi zlá. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR preto neodporúča slovenským občanom cestovať do Sýrie vzhľadom na prebiehajúcu občiansku vojnu. Cesty do Sýrie sú spojené s vysokým rizikom. (zdroj: Sýrska arabská republika - Detail web obsahu - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (mzv.sk). Z dôvodu vojnového konfliktu v Sýrii Slovenská republika už niekoľko rokov nerealizuje nútené návraty do Sýrie a ani Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) nerealizuje ani dokonca dobrovoľné návraty do Sýrie z dôvodu vysokého bezpečnostného rizika pre všetky zainteresované osoby.“

11. Ďalej v správnej žalobe právny zástupca uvádza: „V predmetnej veci neprichádza do úvahy ani vrátenie žalobcu na územie inej členskej krajiny alebo tretej krajiny, nakoľko žalobca po celú dobu jeho úteku zo Sýrie prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt v tej ktorej krajine, a preto v jeho veci neexistuje ani najmenší predpoklad úspešného zrealizovania jeho núteného vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Vo veci žalobcu nebolo navyše začaté ani readmisné konanie a ani dublinské konanie. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine žalobcu a aké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny. V odôvodnení rozhodnutia o vyhostení a taktiež rozhodnutia o zaistení nie je uvedená žiadna úvaha žalovaného ohľadom krajiny vyhostenia.“

Na podporu svojej argumentácie uviedol niekoľko príkladov z rozhodovacej praxe kasačného a ústavného súdu (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. -81) , ktoré sa týkajú otázky účelu zaistenia.

12. K otázke zaisťovania sýrskych štátnych príslušníkov právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie kasačného súdu, ktorý sa vyjadril v jeho rozsudku sp. zn. z 22.05.2020 tak, že rozhodol o nariadení prepustenia sýrskeho občana zo zaistenia z dôvodu jeho neefektívnosti.

13. V správnej žalobe ďalej právny zástupca argumentoval: „Napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné a nezákonné a v rozpore s z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej má byt' žalobca vyhostený vo výrokovej časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení, je rozhodnutie zároveň nevykonateľné, pretože iba výrok je zaväzujúcou časťou všetkých rozhodnutí správnych orgánov. Účelom a zmyslom ustanovenia (povinnosti určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal cudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať konkrétne okolnosti, či prekážky, ktoré bránia jeho návratu do tej ktorej krajiny.“

14. Ohľadom dĺžky zaistenia právny zástupca v správnej žalobe uvádza: „Rozhodnutie žalovaného trpí taktiež vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Keďže v Sýrii prebieha ozbrojený konflikt, pre ktorý je aj vyhostenie žalobcu nerealizovateľné, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k záveru, že výkon núteného návratu žalobcu je možné zrealizovať a že na jeho výkon postačuje stanovená doba zaistenia. Po dobu niekoľkých rokov sa nútené návraty do Sýrie nerealizujú, a preto nie je zrejmé, z akých dôkazov a akej konkrétnej praxe zariadení pre cudzincov žalovaný vychádzal pri stanovení dĺžky doby zaistenia žalobou. Nútený návrat do Sýrie nie je možné zrealizovať ani za hypoteticky maximálnej doby zaistenia cudzinca v zmysle .“

15. Listom č. PPZ-HCP-BB9-22-024/2020-AV zo dňa 16.12.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení uviedol doterajší priebeh správneho konania a zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v napádanom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Priebeh pojednávania a právny názor správneho súdu

16. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 30.12.2020 podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

17. Podľa , správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že žalovaný sa zaoberal všetkými skutočnosťami a na základe náležite zisteného skutkového stavu zákonným spôsobom rozhodol.

18. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o zaistení žalobcu č. PPZ-HCP-BB9-22-015/2020- AV zo dňa 02.12.2020, ktorým žalovaný podľa rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 12.01.2020 a zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

19. Krajský súd nariadil pojednávanie na deň 30.12.2020, na ktorom sa nezúčastnil ani právny zástupca žalobcu, ani právny zástupca žalovaného, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili. Správny súd pojednával v zmysle bez účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

20. Správny súd k hlavnej námietke žalobcu, ktorou bola neúčelnosť a neefektívnosť zaistenia žalobcu z dôvodu nemožnosti jeho vyhostenia do Sýrie, z dôvodu ohrozenia jeho života pre pretrvávajúci vojenský konflikt uvádza, že táto námietka nemôže byť vo svetle okolností daného prípadu relevantná. Žalovaný správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu žalobcu č. PPZ-HCP- BB9-22-011/2020-AV zo dňa 02.12.2020 neurčil krajinu, do ktorej má byť žalobca vyhostený, preto predpoklad o tom, že má byť vyhostený práve do Sýrie, je vo fáze počiatočného zaistenia žalobcu predčasný. Táto skutočnosť bude predmetom preverovania v ďalšom konaní o vyhostení.

21. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný neúčelne zaistil žalobcu z dôvodu, pretože neurčil v nadväzujúcom rozhodnutí o vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BB9-22-011/2020-AV zo dňa 02.12.2020 krajinu vyhostenia. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 18.03.2016 (taktiež v publikácii Berthotyová E.: Zaistenie cudzincov, str. 129) , v ktorom kasačný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný zaistil cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia a podkladom takéhoto rozhodnutia bolo rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, v ktorom nebola určená krajina vyhostenia, nemožno sa stotožniť s námietkou navrhovateľa (cudzinca), že k jeho zaisteniu nemohlo dôjsť z dôvodu neurčenia krajiny vyhostenia, pretože zákonodarca takúto možnosť, teda neurčenie krajiny vyhostenia pripúšťa.

22. Argumentácia žalobcu je ďalej založená na právnom názore, že žalobcu nie je možné vyhostiť ani do inej (tranzitnej) krajiny. Podľa ustálenej praxe a ďalšieho postupu zariadenia (u ktorého treba akceptovať dlhodobé praktické skúsenosti pri výkone vyhostenia aj štátnych príslušníkov Sýrie) uvedeného v rozhodnutí je zrejme, že ak štátny príslušník tretej krajiny nedisponuje platným cestovným dokladom, po preštudovaní spisového materiálu pristupujú k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, odovzdáva sa žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Následne sa pristupuje k určeniu krajiny, do ktorej bude cudzinec vyhostený. Z uvedeného je zrejmé, že v tejto fáze zaistenia, nie je možné bez ďalších okolností vyriecť, že nie je možno žalobcu vyhostiť ani do inej (tranzitnej) krajiny.

23. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o reálnej nevyhostiteľnosti občana Sýrie (prekážkach z dôvodu vojenského konfliktu) je v rozpore so štatistickými údajmi z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky, ktoré každoročne publikuje Ministerstvo vnútra SR na svojej web stránke (<https://www.minv.sk/?rocenky>), z ktorých vyplýva, že zo Slovenskej republiky bolo zrealizovaných niekoľko návratov, a to dobrovoľných aj nútených, a to aj napriek aktuálnej situácii a dlhšej lehote pre vydanie náhradného cestovného dokladu. Podľa údajov Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2018 boli v roku 2018 z územia Slovenskej republiky realizované 3 administratívne vyhostenia štátnych príslušníkov Sýrie. Podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 boli v roku 2019 z územia Slovenskej republiky realizované 2 administratívne vyhostenia štátnych príslušníkov Sýrie. Za rok 2020 spracovaná štatistika zatiaľ nie je. Preto tieto zistené skutočnosti potvrdzujú, že výkon administratívneho vyhostenia je potencionálne možný a reálny.

24. Správny súd súhlasí s citovanou judikatúrou v správnej žalobe (pod 11. rozsudku) a konštatuje, že účel zaistenia musí byť počas celej doby zaistenia jednoznačne preukázaný, a teda administratívne vyhostenie a úkony, ktoré sú vykonávané počas tohto konania, úzko súvisia so samotným zaistením žalobcu. V danom prípade je účelom zaistenia výkon administratívneho vyhostenia v zmysle . Z doteraz vykonaných úkonov žalovaného (výsluch žalobcu, rozhodnutie o administratívnom vyhostení) a ďalších plánovaných úkonov (overenie totožnosti žalobcu a vystavenie náhradného cestovného dokladu) v čase od zaistenia žalobcu, t.j. od 02.12.2020 do rozhodovania správneho súdu, t.j. do 30.12.2020 možno povedať, že tieto sú efektívne pre ďalší postup už aj vzhľadom na to, že lehota zaistenia je určená do 12.01.2020, čo je pre správny orgán v tejto situácii náročné.

25. Ohľadom lehoty zaistenia žalovaný správny orgán uviedol, že táto bola žalovaným určená vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia na čas nevyhnutne potrebný, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať že pri vydávaní rozhodnutia o zaistení a určovaní doby zaistenia žalovaný vychádzal z informácií zistených o žalobcovi, vrátane jeho správania sa pred zaistením (účel vycestovania, doba migrácie, za úplatu a pomoci prevádzačov...) a hlavne to, že nemá potrebný cestovný doklad, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, preto sa v praktickej rovine činnosti týchto správnych orgánov odporúča zaistiť takéto osoby bez platného cestovného dokladu na dobu dlhšiu ako bola stanovená v napádanom rozhodnutí. Z praktických skúseností vyplýva, že vystavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako je stanovená doba zaistenia. Na základe tejto skutočnosti žalovaný správny orgán stanovil dobu zaistenia tak, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí a správny súd mám za to, že z tohto pohľadu ju dostatočne odôvodnil. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, zariadenie počas tejto doby vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia účastníka konania je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Z vyššie uvedených skutočností je námietka ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia nedôvodná.

26. Správny súd poukazuje aj na právnu úpravu, ktorá bola prijatá v súvislosti s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19. bol novelizovaný v tom smere, že zákonodarca v odložil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení počas trvania krízovej situácie, ktorou sa rozumie v zmysle ods. 1 mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19. Tento odklad nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia podľa prvého bodu , ktorým je práve zánik účelu zaistenia. Účelom zaistenia v danom prípade je administratívne vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, ktoré musí byť potenciálne možné a reálne, inak by sa nenaplnil účel zaistenia.

27. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že na území Slovenskej republiky bol v čase rozhodovania súdu, t.j. dňa 30.12.2020 vyhlásený núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID-19 uznesením vlády č. zo dňa 29.12.2020, teda účel zaistenia žalobcu nemôže byť naplnený z dôvodu odloženia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a teda nie je možné reálne vyhostiť žalobcu z

územia Slovenskej republiky. Táto právna skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia o zaistení a zároveň nie je daný dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia z uvedeného dôvodu.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa , Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

29. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

30. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

31. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so a medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.

32. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho zaistení. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné.

33. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.