Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoPr-14-2023.pdf
PDF · 132.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Lenky Bowker, v konaní žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. E. F. XXX/X, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Košice, Pollova 32, proti žalovanému Valcovňa profilov, a.s., Košice, Bellova 3, IČO: 36 181 714, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Peter Masarovič, advokát, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 40 260 194, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku K2-29Cpr/5/2022-106 z 27.3.2023, Okresného súdu Košice II
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v záhlaví označeným rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú do 30.6.2022, dané žalobcovi listom žalovaného z 29.6.2022 je neplatné a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy z 22.12.2021 ako strážnik s miestom výkonu práce - prevádzka Bočiar a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 23.12.2021 do 30.6.2022. Žalobca ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bol od 8.6.2022 práceneschopný. Žalovaný mu zaslal písomné podanie označené ako skončenie pracovného pomeru na dobu určitú z 29.6.2022, kde sa uvádza, že pracovný pomer žalobcu skončil u žalovaného 30.6.2022 podľa § 59 ods.2 Zákonníka práce. Žalobca namietal absolútnu neplatnosť úkonu podľa § 39 OZ, a to pracovnej zmluvy z dôvodu, že pracovná zmluva neobsahuje identifikačné číslo, ani označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal. Nie je zrejmé, ktorá osoba oprávnená konať za zamestnávateľa - žalovaného podpísala pracovnú zmluvu a nie je zrejmé, či táto osoba mala oprávnenie na podpis tejto pracovnej zmluvy. Taktiež namietol neplatnosť právneho úkonu - skončenie pracovného pomeru na dobu určitú z 29.6.2022 podľa § 17 ods.2 ZP, pretože u žalovaného (zrejme žalobcu pozn. odv. súdu) sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 2.3.Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním, v ktorom uviedol, že neuvedením IČO a označenia obchodného registra, v ktorom je zapísaný, žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť na strane žalobcu ako zamestnanca k omylu, resp. k nejakej zámene, čo sa týka osoby žalovaného ako zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi stranami skončil 30.6.2022, pričom žalovaný nemal žiadnu povinnosť túto skutočnosť oznamovať žalobcovi, takisto nemá žiaden význam skutočnosť, že žalovaný
bol práceneschopný, keďže zákaz výpovede v zmysle § 64 ZP sa vzťahuje na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ale nie uplynutím času. Všetky skutočnosti boli žalobcovi oznámené listom z 10.8.2022, ktorý bol odpoveďou na list žalobcu z 1.8.2022. 2.4.Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba je určovacou žalobou, preto sa súd v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či takáto žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t.j. určenie právnej skutočnosti, vyplýva z osobitného predpisu. Za tým účelom citoval § 137 písm. d/ CSP a § 77 ZP. 2.5.Možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodnutého na čas určitý § 77 Zákonníka práce výslovne nepripúšťa, preto žalobca nemá k dispozícii takú žalobu, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Zákonník práce a žaloba je neprípustná. 2.6.Žalobca v priebehu konania žiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby tak, že určí absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy uzavretú medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným a zamestnávateľom z 22.12.2021, ktorú súd nepripustil. 2.7.Súd citoval § 42 ods.1, 43 ods.1 ZP, § 3a Obchodného zákonníka a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že je nevyhnutné, aby pracovná zmluva v zmysle § 3a ods.1 Obchodného zákonníka obsahovala aj identifikačné číslo zamestnávateľa a označenie registra, kde je podnikateľ zapísaný, keďže takéto údaje zákon vyžaduje len pri obchodných listoch a objednávkach, pričom pracovná zmluva nie je ani obchodným listom, ani objednávkou. Súd vychádzajúc z § 48 ods.1,2 Zákonníka práce konštatoval, že pracovný pomer žalobcu bol uzavretý na dobu určitú s nástupom do práce 23.12.2021 s dobou trvania pracovného pomeru do 30.6.2022, čo vyplýva jednoznačne z pracovnej zmluvy uzatvorenej 22.12.2021, a preto súd list žalovaného z 29.6.2022 s označením skončenie pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý vypracovala A. G. H., mzdová účtovníčka, považoval len za oznámenie žalobcovi ako zamestnancovi, že jeho pracovný pomer sa skončí 30.6.2022, a teda za oznámenie, že skončí uplynutím dohodnutej doby, ako to vyplýva aj zo samotného textu. 2.8.Súd vyhodnotil, že takáto žaloba nie je prípustná a zamietol ju.
3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý zotrval na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré sú obsahom jeho žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, namietol absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, a to pracovnej zmluvy z 22.12.2021, pretože táto neobsahuje zákonom požadované náležitosti. 3.2.Žalobca trvá na tom, že žalovaný neuviedol v predmetnej pracovnej zmluve všetky svoje identifikačné údaje, neuviedol IČO ako právnickej osoby, a teda podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, a teda pracovná zmluva neobsahuje v zmysle § 3a ods.1 Obchodného zákonníka identifikačné číslo a ani označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, pričom táto povinnosť vyplýva z citovaného ustanovenia. 3.3.Rovnako trvá na tom, že nie je zrejmé, kto – ktoré osoby oprávnené konať za zamestnávateľa – žalovaného – podpísali pracovnú zmluvu z 22.12.2021, a nie je zrejmé, či táto osoba mala oprávnenie na podpis tejto pracovnej zmluvy, navyše pri podpise zamestnávateľa nie je uvedené meno osoby, ktorá podpísala zmluvu a podpis je nečitateľný. 3.4.Zotrval na námietke ohľadom neplatnosti právneho úkonu (§ 39 OZ) smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú, pretože u neho sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 3.5.Žalobca namieta porušenie § 38 ods.1 ZP, pretože žalobcovi žalovaný nedoručil písomné podanie označené ako skončenie pracovného pomeru na dobu určitú z 29.6.2022 do vlastných rúk, aj keď Zákonník práce uvádza povinnosť doručovať tieto písomnosti do vlastných rúk. 3.6.Žalobca trvá na tom, že písomné podanie žalovaného označené ako skončenie pracovného pomeru na dobu určitú bolo žalobcovi doručené v čase jeho práceneschopnosti, ktorá trvá aj v súčasnej dobe, preto žalobca namieta, že skončenie pracovného pomeru bolo dané v tzv. ochrannej dobe. 3.7.Žalobca z vyššie uvedených dôvodov považuje skončenie pracovného pomeru na dobu určitú za absolútne neplatné v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce spolu s podaním žaloby zaslal žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve z 22.12.2021 s výnimkou doby trvania pracovného pomeru, ktorý vzhľadom na vyššie podanú námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu považuje žalobca za uzatvorený na dobu neurčitú a nie iba do 30.6.2022. 3.8.Záverom zdôraznil, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. S poukazom na vyššie uvedené a namietané skutočnosti sa žalobcovi sa javí ako absolútne neprípustné vyjadrenie súdu v bode 20. odôvodnenia, lebo pracovná zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitostí. 3.9.Žalobca poukazuje na to, že žaloba podaná v jeho prípade nie je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Žalobca nemal iné prostriedky právnej ochrany, a teda nie je
možné, aby sa domohol svojho práva niektorou zo žalôb vymenovaných v § 137 písm. a/ až d/ CSP, je v jeho prípade neprípustný iný druh žaloby, preto žalobca uvádza, že jeho žaloba je žalobou o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom uvádza, že zákon mu umožňuje podať aj tento druh žaloby, pretože výpočet žalôb v § 137 CSP je založený na explifikovatívnom výpočte druhu žalôb, a teda sú prípustné aj iné žaloby ako vymenované v § 137 CSP. 3.10.Žalobca ďalej namietol, že na pojednávaní z 27.3.2023 navrhol výsluch žalobcu a žalovaného, prípadne aj ďalších osôb ako svedkov, ktorých výsluch bude považovať súd za potrebný. Poukázal na to, že súd nevypočul strany sporu, a to žalobcu a žalovaného a odňal de facto a de iure žalobcovi právo konať pred súdom, ako aj právo klásť otázky žalovanému a na základe tohto práva navrhovať prípadné doplnenie dokazovania, a to s ohľadom na obsah účastníckych výpovedí strán sporu. Namietol porušenie základných princípov CSP v jeho neprospech, a to hlavne v článku 6, kde sa hovorí, že strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti neboli splnené procesné podmienky na konanie pojednávania z 27.3.2023. 3.11.Ďalej žalobca namieta, že z obsahu zápisnice o pojednávaní z 27.3.2023 na 3. strane je uvedené, že právny zástupca žalovaného v záverečnej reči prednáša, pričom z obsahu predmetnej zápisnice nevyplýva, aby súd vyzval strany sporu, resp. právnych zástupcov na prednesenie záverečných rečí a aby súd zaznamenal záverečnú reč žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. 3.12.Taktiež žalobca namieta, že súd sa podrobne nevysporiadal a nerozhodol procesne o všetkých jeho návrhoch a námietkach, ktoré boli a sú jednak obsahom podanej žaloby, ale aj písomných podaní žalobcu v predmetnej veci. 3.13.Vadu vníma aj v tom, že záhlaví napadnutého rozsudku absentuje pri označení právneho zástupcu žalovaného I. D. I. uvedenie údaju „advokát“. 3.14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a § 355 a § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP má za to, že konajúci súd pochybil a porušil vyššie uvedené zákonné ustanovenie. 3.15.Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.
4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci, ktorým bol prvostupňovým súdom náležite a správne právne posúdený. 4.2.K samotným argumentom žalobcu uvedeným v jeho odvolaní žalovaný uvádza, že zotrváva na svojich procesných podaniach, poukazuje na právne argumenty uvedené v písomných a ústnych vyjadreniach, s ktorými sa súd v plnej miere stotožnil a premietli sa v jeho rozhodnutí. 4.3.Žalovaný sa k argumentácii žalobcu vyjadril vo svojich doterajších podaniach, a to hlavne v podaní zo 16.9.2022 a 29.11.2022. 4.4.Plne sa stotožňuje s tým, že žaloba nie je prípustná z dôvodov uvedených v bodoch 10. a 11. rozsudku. 4.5.Žalovaný opakovane odmieta, že pracovná zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako odmieta, že by táto zmluva svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho alebo sa priečila dobrým mravom. 4.6.Čo sa týka neuvedenia identifikačných údajov zamestnávateľa, tak opätovne poukázal na to, že na pracovnej zmluve bolo uvedené jeho obchodné meno, sídlo a IČO bolo uvedené na druhej strane na pečiatke, vedľa podpisu štatutára zamestnávateľa A. G. I., ktorý túto pracovnú zmluvu za žalovaného podpísal. Konštatoval, že okrem IČO je uvedené aj DIČ. Poukázal na to, že neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by určoval, že všetky identifikačné údaje zmluvy musia byť uvedené v záhlaví zmluvy, prípadne na inom určenom mieste dokumentu. 4.7.Čo sa týka osoby, ktorá zmluvu za žalovaného podpísala, tak žalovaný v konaní uviedol, že táto bola podpísaná A. G. I., v tom čase podpredsedom predstavenstva spoločnosti. Žalobca túto žalovaným uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval, a preto žalovaný nemal dôvod toto nejakým ďalším spôsobom ďalej preukazovať. Tvrdenia, ktoré druhá strana nenamieta, súd považuje za nesporné. 4.8.Žalovaný poukázal na údaj v obchodnom registri, ktorý sa nachádza vo výpise z obchodného registra spoločnosti „štatutárnym orgánom spoločnosti je predstavenstvo“. V mene spoločnosti konajú a písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti, podpisujú predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva samostatne alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne. 4.9.Žalovaný nepopieral, že na pracovnej zmluve nebol uvedený údaj – označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, avšak poukázal na to, že tento chýbajúci údaj na zmluve nezakladá absolútnu neplatnosť, a to z dôvodu, že pracovnú zmluvu nie je možné považovať za obchodný list a zároveň
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Co/217/2018 z r. 2021, podľa ktorého pri označení právnickej osoby obchodným menom a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom registri možno usudzovať naplnenie úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva. 4.10.Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
5.Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na všetkých svojich dôvodoch uvedených v žalobe, ako aj v odvolaní.
6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
8.1.Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. 8.2.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľ presne nešpecifikuje jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnil samostatne existenciu každého uplatneného odvolacieho dôvodu.
9.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a/ CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 9.2.Žalobca neuvádza, v čom vníma nesplnenie procesných podmienok a odvolací súd po preskúmaní konania nezistil žiadne porušenie alebo nesplnenie procesných podmienok.
10.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 10.2.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vníma v tom, že na pojednávaní z 27.3.2023 navrhol výsluch žalobcu a žalovaného, prípadne aj ďalších osôb ako svedkov, ktorých výsluch bude považovať súd za potrebný. Súd nevypočul strany sporu a odňal týmto žalobcovi právo konať pred súdom, ako aj právo klásť otázky žalovanému a na základe tohto práva navrhovať prípadné doplnenie dokazovania. Namietol porušenie základných princípov CSP v jeho neprospech, a to hlavne v článku 6 a má za to, že neboli splnené procesné podmienky na konanie pojednávania z 27.3.2023. 10.3.K uplatnenej námietke odvolací súd uvádza, že žalobca a jeho právny zástupca boli riadne a včas predvolaní na pojednávanie, súd postupoval v súlade s § 179 ods.1, § 180 ods.1,2,3 CSP, vyjadril svoje stanovisko k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a v súlade s § 185 ods.1 CSP rozhodol, že nepripúšťa vykonávanie ďalšieho dokazovania. Uvedený postup bol plne zákonný a nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv žalobcu podľa CSP a jeho základných princípov. 10.4.Rovnako k žiadnemu procesnému porušeniu nedošlo, keď v zápisnici o pojednávaní z 27.3.2023 nie je výslovne uvedené, že súd vyzval strany sporu, resp. právnych zástupcov na prednesenie záverečných rečí a aby súd zaznamenal záverečnú reč žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Z obsahu
zápisnice je zrejmé, že súd postupoval podľa 182 CSP, že právni zástupcovia predniesli svoje záverečné reči a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
11.1.Uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. c/, d/, f/, g/, h/ CSP žalobca nijako neodôvodňuje. 11.2.Odvolací súd tak vo všeobecnosti konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.
12.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec). Samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 12.2.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania (rozhodnutie NS SR 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to, že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 CSP). 12.3.Žalobca v odvolaní označuje dôkazy, ktoré navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale neboli vykonané. 12.4.Súd v bode 25. odôvodnenia uviedol, že vykonanie dokazovania nebolo potrebné, vzhľadom na neprípustnosť takejto žaloby. Z uvedeného je evidentné a jasné, prečo súd ďalšie dokazovanie nevykonal a odvolací súd sa s týmto plne stotožňuje. Odvolací súd zastáva názor, že akékoľvek ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a absolútne neúčelné a teda v rozpore so základnými princípmi CSP.
13.Odvolací súd konštatuje, že žiaden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
14.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, možno doplniť a uviesť nasledovné:
15.1.Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal. 15.2.Odvolací súd plne zdieľa záver súdu, že žalobcom uplatnený druh žaloby je procesne neprípustný.
16.1.Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. 16.2.Podľa § 43 ods.1 ZP pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky. 16.3.Podľa § 43 ods.2 ZP ak sú mzdové podmienky podľa odseku 1 písm. d) dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu. 16.4.Podľa § 43 ods.3 ZP ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky
dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac však počas 12 mesiacov.
17.1.Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe prejavu vôle urobeného spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. 17.2.Pri výklade pracovnej zmluvy je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvách, ak Zákonník práce neobsahuje osobitnú úpravu. K vzniku pracovnej zmluvy môže viesť nielen výslovný prejav vôle, ale aj prejav urobený konkludentne. Neplatnosť pracovnej zmluvy treba posudzovať podľa § 17 ZP, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov. 17.3.Podstatou uzavretia zmluvy je dohoda účastníkov o jej obsahu podľa zákonom ustanovených požiadaviek tak, aby zmluvu bolo možné kvalifikovať ako platnú. Zmluva je uzavretá definitívnym potvrdením jej obsahu oboma účastníkmi právneho vzťahu, v prípade zákonom alebo dohodou účastníkov požadovanej písomnej formy právneho úkonu (v danom prípade zmluvy) spravidla okamihom podpisu oprávnenými osobami (zástupcami zmluvných strán); verbálnou (ústnou) formou uzavretá dohoda sa rovnako považuje za uzavretú až okamihom dosiahnutia zhody o jej obsahu, v tomto prípade ústne prejavenej vôle, prípadne faktickým konaním príjemcu návrhu. 17.4.V pracovnoprávnom vzťahu neplatnou je, bez ohľadu na jej formu (písomnú alebo ústnu, prípadne uzavretú konkludentným prejavom vôle), pracovná zmluva, v ktorej obsahu absentuje niektorá z predpísaných podstatných náležitostí (essentialia negotii), t.j. deň nástupu do práce, druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky. 17.5.Neplatný je právny úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne. 17.6.Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle, pričom musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Existencia vôle (ako psychického vzťahu konajúcej fyzickej osoby k zamýšľanému následku tohto konania) sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Základnými náležitosťami vôle sú sloboda a vážnosť, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. 17.7.Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že pri uzatváraní zmluvy nemal vôľu uzavrieť pracovnú zmluvu resp., že tento úkon neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.
18.1.ZP v § 47 ods.1 písm. a/ - d/ výslovne stanovuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Ide o štyri podstatné obsahové zložky pracovnej zmluvy, ktoré sa bezpodmienečne vyžadujú na jej platné uzavretie, a preto musia byť vždy predmetom konkrétnej dohody medzi oboma účastníkmi pracovného pomeru. 18.2.Posúdením obsahu pracovnej zmluvy je zrejmé, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti a teda je platná. 18.3.Odvolací súd sa síce nestotožňuje s názorom žalovaného, že pracovná zmluva nie je obchodným dokumentom a teda, že nemusí obsahovať IČO, označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal. Citovaný § 47 ods.1 ZP stanovuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa, ale odvolací súd konštatuje, že nejde o podstatné náležitosti zmluvy a ich absencia nie je sankcionovaná neplatnosťou pracovnej zmluvy. 18.4.Ako už bolo uvedené, nejde o podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy a táto nemôže byť neplatná ani z dôvodu podľa § 39 OZ a to poukazujúc na žalovaným citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Co/217/2018 z 25.02.2021, podľa ktorého pri označení právnickej osoby obchodným menom a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom registri možno usudzovať naplnenie úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva. 18.5.Navyše z pracovnej zmluvy, ako aj ďalších dohôd uzatvorených so žalobcom sú zrejmé všetky identifikačné údaje žalovaného, pričom dohoda o hmotnej zodpovednosti a dohoda o zrážkach zo mzdy sú priamo závislé na pracovnej zmluve a teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k omylu, kto so žalobcom pracovnú zmluvu uzavrel.
19.Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu, že zo zmluvy nie je zrejmé, kto bol oprávnený konať za žalovaného, lebo také oznámenie, nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Za žalovaného podpísal pracovnú zmluvu A. G. I., ktorý bol podpredsedom predstavenstva, ktorý v súlade so stanovami spoločnosti mohol zmluvu podpísať samostatne. Žalovaný sa k tejto námietke písomne vyjadril v podaní
z 29.11.2022, ktoré bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu 2.2.2023, ktorý túto skutočnosť nenamietal, takže ju možno považovať za nespornú.
20.Podľa § 48 ods.1 ZP pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
21.Podľa § 59 ods.2 ZP pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
22.1.Podľa § 71 ods.1 ZP pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. 22.2.Podľa § 71 ods.2 ZP ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. 22.3.Podľa § 71 ods.3 ZP pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.
23.1.Podľa § 38 ods.1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 23.2.Podľa § 38 ods.2 ZP písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní.
24.1.K námietke žalobcu, že mu žalovaný nedoručil úkon označený ako skončenie pracovného pomeru do vlastných rúk odvolací súd uvádza, že pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý a to podľa § 71 ods.1 ZP v nadväznosti na § 59 ods.2 ZP. 24.2.Samotné oznámenie nevyvolalo žiadne právne účinky a pracovný pomer by skončil aj bez neho. Žalovaný nemal povinnosť doručovať žalobcovi toto oznámenie do vlastných rúk, lebo nešlo o písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a zo žiadneho iného ustanovenia takáto povinnosť žalovanému nevyplynula. Táto námietka žalobcu je nedôvodná.
25.Podľa § 64 ods.1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
26.1.Podľa § 66 ods.1 ZP zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e). 26.2.Podľa § 66 ods.2 ZP zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.
27.K námietke žalobcu, že pracovný pomer skončil v dobe, keď bol práceneschopný odvolací súd uvádza, že v ochrannej dobe nemožno ukončiť pracovný pomer výpoveďou a to v súlade s citovaným § 67 ods.1 ZP. Ochranná doba sa na skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu nevzťahuje. Uplatnená námietka žalobcu je nedôvodná.
28.Žalobca v odvolaní namietal, že uplatnená žaloba nie je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ale ide o žalobu o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
29.1.Z obsahu žalobného petitu je zrejmé, že žalobca žiada určiť, že skončenie pracovného pomeru na dobu určitú ku dňu 30.6.2022 dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 29.6.2022 je neplatné. 29.2.Z popisu rozhodujúcich skutočností v žalobe a zo žalobného petitu jednoznačne vyplýva, že uplatnená žaloba je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. 29.3.Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd skúma celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.
30.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
- určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/) a
- určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/).
31.1.Základný hmotnoprávny rámec pracovných vzťahov vyplýva zo Zákonníka práce resp. z Občianskeho zákonníka. 31.2.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú. Takto formulovaný petit jednoznačne svedčí procesnému postupu podľa § 137 písm. d/ CSP a platnosť resp. neplatnosť pracovnej zmluvy by bolo potrebné riešiť v prípade prípustnosti takej žaloby, ako predbežnú otázku, čo prvoinštančný súd aj vykonal a odvolací súd sa s jeho záverom stotožnil.
32.1.Snahou žalobcu v podanom odvolaní je zmeniť žalobu o určenie právnej skutočnosti, na žalobu o určenie existencie práva resp. určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, čo však vyžaduje preukázanie, že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem. Sekundárne je aj takáto žaloba procesne neprípustnou podľa § 137 písm. c/ CSP (nakoľko nebol preukázaný naliehavý právny záujem). 32.2.Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP a/alebo podľa § 137 písm. d/ CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. 32.3.Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. 32.4.Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). 32.5.Prvoinštančný súd sa síce otázkou naliehavého právneho záujmu sa bližšie nezaoberal, keďže k zamietnutiu žaloby došlo primárne v súvislosti s § 137 písm. d/ CSP. Odvolací súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti konštatuje, že žalobca nemá na určení, že oznámenie z 29.6.2022 je neplatný právny úkon, naliehavý právny záujem, lebo aj keby došlo k takému to určeniu, na postavení žalobcu by sa nič nezmenilo, lebo pracovný pomer by zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý.
33.Podľa názoru odvolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné ustáliť inak ako, že žalobca žiada určiť právnu skutočnosť, ktorou je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom jeho námietka, že nemal iné prostriedky procesnej ochrany je nedôvodná.
34.Námietka žalobcu, že v záhlaví absentuje označenie právneho zástupcu žalovaného slovom „advokát“ je vo vzťahu k správnosti napadnutého rozhodnutia bezvýznamná, lebo nemá na správnosť rozhodnutia žiaden vplyv.
35.Žalobca opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie ale aj odvolacím zdôrazňoval, že je osobou ZŤP. Od 1.4.2022 sa novelou Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zmenili podmienky skončenia pracovného pomeru s občanom so zdravotným postihnutím a ochrana takého zamestnanca pred výpoveďou je totiž zabezpečená získaním predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce (§ 66 ZP). Uvedené sa na prejednávaný spor nevzťahuje a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neskončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou.
36.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto bola žalovanému priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
39.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).