Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/131/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Petra Tutka vo veci žalobkyne JUDr. C. R., nar. X.XX.XXXX, bytom L., C. X, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Košice, Krmanova l, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -270 zo dňa 22.2.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odmieta odvolanie proti výroku rozsudku o zastavení konania v časti sumy 8.921,- €.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom: I. konanie o zaplatenie sumy 8.921,- € zastavil, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 922,20 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, IV. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, V. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 223,44 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a VI. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 55 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej náhrady škody na zdraví vo výške 11.189,- € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22.12.2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že utrpela ťažké zranenia pri dopravnej nehode dňa 21.4.2011 v čase okolo 22:46 hod., ku ktorej došlo tým spôsobom, že viedla motorové vozidlo zn. Renault Clio EČV: L. - XXXGN po rýchlostnej ceste R1 pri Hronskom Beňadiku v okrese Žarnovica, svojim vozidlom z doposiaľ nezistených príčin narazila do zvodidla vpravo, od ktorého bolo auto odrazené a zastavilo šikmo cez ľavý jazdný pruh, po krátkom státí doňho vozidlom zn. Honda Accord EČV: Q. - XXXBH narazil prichádzajúci vodič Ing. A. Š., uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 22.11.2011 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa , pasívna legitimácia žalovanej vyplýva zo skutočnosti, že motorového vozidlo zn. Honda Accord EČV: Q. - XXXBH, ktorým bola spôsobená žalobkyni škoda, bolo poistené u žalovanej poistnou zmluvou č. 6808777178, žalobkyňa vyzvala žalovanú listom zo dňa 5.9.2011 na zaplatenie odškodnenia bolestného vo výške 11.189,- € (15,38 € x 727,5 bodov), ktoré bolo ohodnotené lekárskym posudkom o bolestnom vyhotoveným Doc. MUDr. F. G.,CSc. zo dňa 15.8.2011. Podaním doručeným súdu dňa 7.2.2012 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti istiny 8.921,- € z dôvodu poskytnutého plnenia žalovanej a zotrvala na žalobe o

zaplatenie 2.268,- € istiny s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy 11.189 € od 22.12.2011 do 23.12.2011 a zo sumy 2.268 € od 24.12.2011 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2014 žalobkyňa rozšírila žalobu o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ohodnotené 450 bodmi podľa lekárskeho posudku prof. MUDr. C., CSc. a 720 bodmi podľa lekárskeho posudku vyhotoveného MUDr. G. L. zo dňa 27.4.2015, v číselnom vyjadrení náhrada za SSU v sume 18.867,- € (1170 bodov x 16,10 €) a titulom bolestného za 270 bodov podľa lekárskeho posudku vyhotoveného prof. MUDr. K. C., CSc. zo dňa 12.3.2015. Navrhnutú zmenu žaloby súd pripustil uznesením č.k. -150 zo dňa 12.2.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2016.

3. Súd prvej inštancie nárok právne posúdil podľa ust. , , , , , , , (ďalej len „“), , a , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , a , , , , a , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení ďalších zákonov a po vykonanom dokazovaní vyhovel žalobe ako dôvodnej v časti náhrady za bolesť a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 922,20 € (9.843,20 € - žalovanou zaplatená suma 8.921,- €) spolu s 9 % úrokmi z omeškania podľa ust. a a nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.1.2013, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ľ. F., ktorý ohodnotil bolestné za všetky poranenia žalobkyne utrpené pri dopravnej nehode 640 bodmi, pri hodnote jedného bodu 15,38 € tak náhrada za bolesť predstavuje sumu 9.843,20 €. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd ustálil v sume 6.921,- € (450 bodov x 15,38 €). Žalobu o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zamietol z dôvodu premlčania nároku v zmysle ust. , nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, na ktorú musel prihliadnuť. Podľa posúdenia súdu premlčacia doba vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu bolestného uplynula najneskôr 15.8.2013. Zo znaleckého posudku MUDr. F. mal preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pri sťažení spoločenského uplatnenia došlo jeden rok po dopravnej nehode, teda dňa 21.4.2012 (dopravná nehoda zo dňa 21.4.2011). Už tohto dňa 21.4.2012 žalobkyňa vedela, kto za škodu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedá a mohla si preto uplatniť nároky voči poistenému, prípadne priamo voči žalovanej. Tieto nároky si však uplatnila až 21.4.2014, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote uvedenej v ust. . Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok len na zaplatenie sumy 922,20 € spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22.12.2011 titulom bolestného a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol na podklade záveru o dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania nároku. Podľa ust. súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 8.921,- € z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou v tejto časti. Námietku žalobkyne, že sa nemohla zúčastniť pojednávania dňa 19.1.2018, na ktorom bol vypočutý znalec MUDr. Ľ. F., súd nepovažoval za opodstatnenú a poukázal na to, že žalobkyňa sa na výzvu súdu k znaleckému posudku nevyjadrila a rovnako nevedela uviesť, s ktorými závermi znaleckého posudku nesúhlasí. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a vzhľadom na čiastočný úspech strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 55,- € na účet Okresného súdu Košice I podľa , pretože žalobkyňa bola v konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodená a súd jej žalobe čiastočne vyhovel. O trovách štátu súd rozhodol podľa Čl. 4 ods. 1 a s analogickým použitím ust. tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu vo výške 223, € na účet Okresného súdu Košice I, ktoré vznikli zaplatením znalečného znalcovi MUDr. Ľ. F. z rozpočtových prostriedkov štátu.

4. Rozsudok vo výrokoch, ktorým súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 8.921,- € a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v ktorom uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , , a . Tvrdila, že nárok uplatnila v rámci premlčacej doby žalobou, ktorú podala na súde 27.12.2011 a poukázala na to, že právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je súčasťou náhrady škody rovnako ako právo na náhradu bolestného (, ). Namietala vady konania a odňatie práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, keďže nebola riadne predvolaná na pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec a na tomto znaleckom posudku súd založil svoje rozhodnutie a aj napriek tomu, že po procesnej chybe súdu požiadala o vykonanie dôkazu, a to odpoveďou znalca na jej otázky, tento dôkaz bol zamietnutý. Uviedla, že po havárii má psychickú traumu, bolesti hlavy, zohyzdenú tvár jazvami, poriadne nevidí a nepočuje, pričom prístup žalovanej a aj súdu ju mrzí. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutej časti

zmeniť a priznať jej uplatnené nároky v plnom rozsahu, príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na svojich predchádzajúcich ústnych a písomných vyjadreniach a stanoviskách a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Rozsudok vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa náležite a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými zisteniam a právnymi argumentmi sporových strán, uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, resp. predložila a aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, a aké prostriedky procesnej obrany použila, jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti boli preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, a ako vec právne posúdil. Súd postupoval v súlade s ust. , pokiaľ konanie v časti istiny vo výške 8.921,- € zastavil. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania ustanoveným znalcom MUDr. Ľ. F. v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj judikatúrou súdov SR správne vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku premlčania, keď zamietol uplatnený nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. . Poukázala na to, že otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri škode na zdraví je už vyriešená konštantnou judikatúrou súdov SR a citovala právny názor z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 5.8.2010, MCdo 37/2000 zo dňa 28.6.200l, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 17.1.2008, zo dňa 23.9.2008, podľa ktorých nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, kedy možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode a jej výške a táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 5.6.2010). Akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 37/2000 zo dňa 28.6.2001). V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 5.8.2010 „o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy je možné objektívne uskutočniť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, je závislé na vyjadrení lekára“. Citovala ďalej ust. a tiež právny názor z uznesení NS ČR sp. zn. zo dňa 23.9.2006 a , podľa ktorého v otázke premlčania nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) nie je rozhodujúce, kedy došlo k vypracovaniu lekárskeho posudku, ale rozhodujúcim je okamih, kedy bolo možné vydať lekársky posudok po prvý raz. Súdom ustanovený znalec MUDr. Ľ. F. pri svojom výsluchu dňa 19.1.2018 uviedol, že k ustáleniu zdravotného stavu pre posúdenie SSU, t.j. kedy bolo možné prvýkrát ohodnotiť SSU a vydať lekársky posudok, došlo presne rok po dopravnej nehode. Námietka žalobkyne, že o škode sa dozvedela až z lekárskych posudkov MUDr. K. C., Csc. a MUDr. G. L., je preto bez právneho významu. Dopravná nehoda sa stala dňa 21.4.2011 a premlčacia doba vo vzťahu k nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia tak podľa žalovanej uplynula najneskôr dňa 21.4.2014. Žalobkyňa uplatnila na súde nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia až v r. 2015 predložením lekárskeho posudku MUDr. K. C.,CSc. a v máji 2015 predložením lekárskeho posudku MUDr. G. L., t.j. zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa uplatnených nárokov uznesením č.k. zo dňa 12.2.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2016. Na základe uvedeného mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vznesenú námietku premlčania a uplatnený nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. K námietke žalobkyne, že nebola predvolaná na pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec, čím jej malo byť odňaté právo na spravodlivý proces, žalovaná uviedla, že postupom súdu prvej inštancie v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa bola v konaní pasívna, resp. opakovane sa na jej strane vyskytol dôvod na odročenie pojednávania a aj z uvedeného dôvodu súdne konanie do vydania rozhodnutia trvalo šesť a pol roka. Žalobkyňa mala vedomosť o pojednávaní nariadenom na deň 19.1.2018 o 08:30 hod.,

pričom svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Na tomto pojednávaní bol riadne prítomný znalec, ako aj právny zástupca žalovanej, pričom zmarením pojednávania žalobkyňou by došlo k navýšeniu trov právneho zastúpenia žalovanej, ako aj trov štátu. Poukázala na to, že žalobkyňa namietala svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 19.1.2018 už na pojednávaní konanom dňa 22.6.2018, na ktorom súd vyniesol rozsudok, pričom súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalobkyne náležite vysporiadal v bode 29. odôvodnenia rozsudku, žalobkyni bola zaslaná zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.01.2018, aby sa vyjadrila k výpovedi znalca MUDr. F., no napriek tomu sa k výpovedi znalca žiadnym spôsobom nevyjadrila ani do pojednávania uskutočneného dňa 22.6.2018, t.j. v lehote 5 mesiacov a svoje právo vyjadriť sa k záverom znalca MUDr. F. nevyužila. Podľa názoru žalovanej postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho navrhla potvrdiť podľa ust. a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a zdôraznila, že nárok bol uplatnený riadne a včas je riadne vyjadrený znaleckými posudkami. Uviedla, že v čase trvania sporu sa jej poškodenia uvedené v znaleckom posudku stále prehlbujú a zhoršujú, teda nedošlo k ustáleniu jej zdravotného stavu.

7. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že obsahom vyjadrenia žalobkyne nie je žiadna nová argumentácia alebo skutočnosť, ktoré neboli uvedené v podanom odvolaní.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , a ) a zistil, že odvolanie je podané dôvodne už z toho dôvodu, že postupom súdu prvej inštancie bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania podľa ust. , zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým súd z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou konanie o zaplatenie sumy 8.921,- € so súhlasom žalovanej zastavil, v tejto časti odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol podľa ust. , pretože žalobkyni týmto rozhodnutím nevznikla žiadna ujma na jej právach, nebolo rozhodnuté v jej neprospech a žalobkyňa preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozhodnutia.

10. Pod odňatím možnosti konať pred súdom, resp. nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sa v zmysle konštantnej judikatúry rozumie taký chybný postup súdu, ktorým znemožní stranám realizáciu tých procesných práv, ktoré im procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov (pozri napr. zo 14.4.2004, z 27.9.2001, z 25.10.2000).

11. Základný rámec práva na spravodlivé konanie, použiteľný pre civilné súdne konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo podľa judikatúry Ústavného súdu SR je implikované aj v SR. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, princíp rovnosti strán a rovnosti zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, princíp kontradiktórnosti konania, právo na vyporiadanie sa so všetkými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva na spravodlivý proces postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania.

12. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy tvoriace súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Obsahom práva na spravodlivý proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť. Obsahom práva na súdnu ochranu je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. pôjde vtedy, ak nesprávny postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania a jeho výsledku (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.) a nemôže byť v odvolacom konaní napravené.

13. Nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (odvolací dôvod podľa ust. ), je zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

14. Po preskúmaní obsahu spisu, procesného postupu súdu a napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní sú plne opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod podľa ust. v prejednávanej veci je preukázaný.

15. Odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie žalobkyňa vyvodzuje z toho, že nebola riadne predvolaná a prítomná na pojednávaní dňa 19.1.2018, na ktorom bol k veci vypočutý znalec MUDr. Ľ. F., preto nemohla znalcovi klásť otázky, pričom na záveroch znalca v znaleckom posudku súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z obsahu spisu je preukázané, že žalobkyňa listom zo dňa 11.1.2018 (č.l. 233) požiadala súd o opätovné doručenie zásielky oznámenej dňa 13.12.2017, ktorú si nemohla v úložnej lehote vyzdvihnúť, nakoľko v čase sviatkov bola s dcérou na dovolenke a po sviatkoch bola napadnutá susedom s poškodením zdravia, v dôsledku ktorého sa liečila doma s odporúčaným kľudovým režimom, pričom k žiadosti pripojila lekársku správu o svojom ošetrení na traumatologickej ambulancii Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 27.12.2017 (č.l. 234). Na základe tejto žiadosti súd žalobkyni opakovane doručil predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 19.1.2018 o 8:30 hod. elektronicky e - mailom dňa 18.1.2018, teda deň pred pojednávaním. Pojednávanie dňa 19.1.2018, na ktorom bol k veci vypočutý znalec MUDr. Ľ. F., súd prvej inštancie uskutočnil v neprítomnosti žalobkyne podľa po zistení, že žalobkyňa si predvolanie na pojednávanie nevyzdvihla v úložnej lehote a na predvolanie zo dňa 18.1.2018 nereagovala, ktoré skutočnosti konštatoval v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.1.2018 (č.l. 238 - 240) .

16. Z obsahu spisu jednoznačne je preukázané, že zákonné podmienky v zmysle ust. na vykonanie pojednávania dňa 19.1.2018 v neprítomnosti žalobkyne neboli splnené a súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pojednávanie neodročil a na tomto pojednávaní napriek odôvodnenej neúčasti žalobkyne vypočul znalca MUDr. Ľ. F. ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie vo veci, na ktorých založil svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Strana sporu má vo všeobecnosti neodňateľné subjektívne právo zúčastniť sa na každom nariadenom pojednávaní, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces a toto právo sa zabezpečuje riadnym predvolaním na pojednávanie. Žalobkyni, ktorá v spore nie je zastúpená zástupcom, nebola daná možnosť dostaviť sa na pojednávanie dňa 19.1.2018, na ktoré nebola riadne predvolaná, keď oznámila a preukázala súdu dôvody, pre ktoré zásielku s predvolaním neprevzala v úložnej lehote, opakované predvolanie jej nebolo doručené v lehote ustanovenej v , podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Doručenie písomnosti o predvolaní na elektronickú adresu žalobkyne podľa ust. jeden deň pred pojednávaním a následné uskutočnenie pojednávania súdom prvej inštancie v neprítomnosti žalobkyne bez toho, aby žalobkyňa oznámila súdu, že o tomto predvolaní bola vyrozumená a mala vytvorenú reálnu možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktorom súd vykonal dôkaz výsluchom znalca (ktorý bol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie vo veci), znalcovi žalobkyňa nemohla klásť otázky za účelom objasnenia a posúdenia sporných skutočností a vyjadriť sa k jeho výpovedi, príp. žiadať o doplnenie ním formulovaných odborných záverov, podľa posúdenia odvolacieho súdu je potrebné považovať za nesprávny procesný postup, ktorý sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu. Z ust. vyplýva, že

súd vykonáva dôkazy na pojednávaní a strana má právo byť prítomná pri dokazovaní, právo vyjadriť sa k dokazovaniu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním“. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie nesprávnym postupom odňal žalobkyni možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a konať pred súdom v medziach stanovených procesným predpisom, porušil zásadu kontradiktórnosti konania, rovnosti strán a znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo malo za následok aj neúplnosť zistenia skutkového stavu a viedlo k vydaniu vecne nesprávneho zamietavého rozhodnutia založeného na predčasnom závere súdu prvej inštancie o premlčaní nároku. Pretože uvedené pochybenia nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, sú v prejednávanej veci naplnené žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. a .

17. Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania a konať predpísaným procesným postupom, vykonať stranami navrhnuté dôkazy a zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre svoje nové rozhodnutie a po vyhodnotení vykonaných dôkazov o žalobe v zrušenej časti opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd bude povinný vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi sporových strán, ako aj so skutočnosťami, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo a ktoré vyplynú z vykonaných dôkazov, zároveň tiež so skutočnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla v podanom odvolaní, okrem iného i s jej námietkou, že počas trvania sporu nedošlo k ustáleniu jej zdravotného stavu, resp. tvrdila, že jej zdravotný stav sa ustálil v r. 2014, kedy vykonala kontroly a prehliadky u ošetrujúcich lekárov za účelom ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (podanie zo dňa 30.7.2015 na č.l. 149) a ktoré žalovaná predniesla na svoju obranu v spore.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v novom rozhodnutí rozhodnúť o celej prejednávanej veci, resp. celom predmete konania ( ), vychádzajúc zo žalobou uplatneného nároku na zaplatenie náhrady za bolesť 11.189,- € s 9 % úrokmi z omeškania z tejto sumy od 22.11.2011 do zaplatenia a ďalších nárokov žalobkyňou uplatnených (rozšírených) v priebehu konania, v rozsahu zmeny žaloby, ktorú súd pripustil uznesením č.k. -150 zo dňa 12.2.2016, pri zohľadnení tej časti predmetu konania, v ktorej súd žalobe už právoplatne vyhovel (II. výrokom rozsudku) a sumy 8.921,- € istiny (bez príslušenstva), v ktorej súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil (I. výrokom).

19. V novom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, súd prvej inštancie rozhodne tiež o nároku strán na náhradu trov konania, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .