Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/39/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. E. XXXX/X, XXX XX B., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Lukáš Bútora, s.r.o., so sídlom Jána Milca 8, 010 01 Žilina, IČO: 55 088 244 proti žalovanej: A. E., G. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, o zaplatenie 5.864,72 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.864,72 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.02.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.864,72 EUR a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že uzatvoril so žalovanou Nájomnú zmluvu zo dňa 06.12.2010, ktorej predmetom bol prenájom 2 – izbového bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. 29 na II. poschodí v bytovom J. C. K. E. B., súp. č. XXXX zapísanom na LV XXXX pre k.ú L., kategória bytu I., vo vlastníctve žalobcu, na dobu určitú do 30.11.2013 (ďalej len „zmluva“). Nájomná zmluva nebola obnovená, avšak byt dobrovoľne nevypratala a neodovzdala ho žalobcovi, od 01.12.2013 do 12.09.2022 ho užívala bez právneho dôvodu, čím na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca citoval ust. . Žalobca ďalej uviedol, že v prípade užívania bytu bez právneho dôvodu, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom, t.j. tzv. predpisu nájomného. Žalovaná za užívanie uvedeného bytu bez právneho titulu nezaplatila žalobcovi žiadnu úhradu od januára 2014 doposiaľ, čím sa bezdôvodne obohatila. Žalobca si uplatnil voči žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia do júna 2020 v osobitnej žalobe vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Touto žalobou si uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie júl 2020 až september 2022, a to: za júl 2020 sumu 190,70 EUR, za august 2020 až jún 2022 po 183,95 EUR mesačne, za júl 2022 a august 2022 po 268,27 EUR mesačne, za september 2022 sumu 107,31 EUR, t.j. 5065,40 EUR. K tomu treba ešte zohľadniť alikvotnú sumu z ročných zúčtovaní – zo zúčtovania k 30.06.2021 alikvotne 1/2 z preplatku 48,58 EUR t.j. odpočítať sumu 24,29 EUR a pripočítať nedoplatok k 30.06.2022 vo výške 823,61 EUR. Spolu si žalobca uplatnil sumu 5.864,72 EUR.

3. Okresný súd Banská Bystrica pôvodne rozhodol v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 20.02.2023, jeho rozhodnutie však bolo zrušené a konanie pokračovalo na súde

príslušnom na prejednanie veci podľa (ďalej len ), nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk.

4. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý jej bol doručený s prílohami a poučeniami do vlastných rúk dňa 07.11.2023, vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 16.11.2023, v ktorom uviedla, že uznáva, že nájomná zmluva k predmetnému bytu nebola obnovená. Žalovaná ďalej uviedla, že v predmetnom byte nebýva už od roku 2011, pričom predchádzajúcemu správcovi predmetného bytu, ktorým bol M., N.. B., odovzdala čestné vyhlásenie s úradne overeným podpisom dňa 17.02.2011, v ktorom vyhlásila, že z predmetného bytu sa natrvalo odsťahovala aj so synom O., pričom prehlásila, že odo dňa podpísania čestného prehlásenia sa vzdáva všetkých práv spojených s nájmom bytu a všetky práva a povinnosti z titulu nájmu bytu zostávajú výlučne na nájomcovi bytu P. H., nar.XX.XX.XXXX. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , v ktorom ju žalovalo A. B. o vypratanie, súdu oznámila, že v predmetnom byte od roku 2011 nebýva. Po roku 2011 bývala v rôznych bytoch na rôznych adresách, pretože bývanie v byte, ku ktorému sa vzťahovala nájomná zmluva zo dňa 06.12.2010, nebolo možné z dôvodu mimoriadne narušených vzťahov medzi žalovanou a bývajúcim P. H., ktoré boli predmetom aj zásahov polície a podmienky bývania boli pre žalovanú a jej syna neznesiteľné pre sústavné vulgárne, ale aj fyzické ohrozovanie jej osoby zo strany osôb, ktoré v tom čase bývali v predmetnom byte. Odvtedy, ako vydala čestné vyhlásenie, na ktorom je úradne overený jej podpis dňa 17.02.2011, v predmetnom byte nebývala a nezdržovala sa doposiaľ ani v rozsahu jedného dňa. Právny predchodca správcu predmetného bytu M., N.. B., ktorému odovzdala čestné prehlásenie zo dňa 17.02.2011, mal vedomosť o tom, že predmetný byt neužíva a skutočnosť, že v predmetnom byte nebýva od roku 2011, je známa aj súčasnému správcovi bytu B. Q., ktorý bol už správcom bytu v konaní , v ktorom ju A. B. žalovalo o vypratanie. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od júla 2020 do septembra 2022. V žalobe sa tvrdí, že predmetný byt žalovaná užívala v uvedenom období, čo je v zásadnom rozpore so skutočnosťou, pretože v predmetnom byte, býva jej otec P. H.. Ak vzniklo niekomu bezdôvodné obohatenie z titulu užívania predmetného bytu na úkor žalobcu v rozsahu zodpovedajúcom predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom, takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo žalovanej, ale osobám, ktoré v predmetnom byte bývajú. Nakoľko žalovaná v predmetnom byte nebývala, nemôže sa ani vyjadriť na okolnosť zápočtu plnení, ktoré boli poskytované zo zúčtovania k 30.06.2021 a k 30.06.2022. Plnenia spojené s bývaním v predmetnom byte nielen za obdobie, ktoré je predmetom sporu, ale aj v období po februári 2011 boli uhrádzané nie žalovanou a pokiaľ boli plnené vo vzťahu k správcovi bytu, mohol tak učiniť len jej otec P. H., prípadne jeho otec P. H. Q., ktorý už nežije. Žalobu žiadala zamietnuť, pretože z ust. vyplýva, že by malo ísť o plnenie voči osobe, ktorá sa na úkor iného obohatí, pričom žalovaná nie je takouto osobou, pretože od roku 2011 v predmetnom byte nebýva, nezdržuje sa v ňom, za celé obdobie od roku 2011 doposiaľ v byte nebývala a môže súdu nájomnými zmluvami, ktoré uzavrela s rôznymi vlastníkmi bytov, ktoré od roku 2011 užívala, preukázať, že bývala v iných bytoch. Už z obsahu čestného prehlásenia zo dňa 17.02.2011, ale aj v roku 2019 mal žalobca vedomosť o tom, že v predmetnom byte nebýva a svoje nároky z titulu bývania si mal uplatňovať voči osobe, ktorá predmetný byt užívala. Žalovaná ďalej uviedla, že má záujem, aby exekútor, ktorý vedie exekúciu pod č. XXXXX/XXX/XX-XX o vypratanie nehnuteľnosti voči nej ako povinnej osobe, predmetný byt vypratal, pretože jej hrozia ďalšie súdne konania, čo je možné predpokladať z toho, že až doposiaľ osoby, ktoré bývajú v predmetnom byte, si svoje povinnosti z titulu bývania neplnia. Pokiaľ v minulosti po roku 2011 boli vykonávané platby voči správcovi bytu z titulu užívania predmetného bytu, tieto platby nevykonávala žalovaná, ale práve osoby, ktoré v predmetnom byte bývajú. Nie je v jej silách, aby predmetný byt vypratala, pretože v prípade, že by sa odhodlala k úkonom, ktoré súvisia s vyprataním bytu, jej otec, s ktorým má veľmi zlé vzťahy, by proti nej podnikol také kroky, z ktorých má vážne a dôvodné obavy. V celom rozsahu žiadala žalobu zamietnuť a to tak čo sa týka bezdôvodného obohatenia ako aj trov konania. Žalovaná uviedla, že nezavinila tento súdny spor, bolo na vlastníkovi bytu, aby si svoje nároky z titulu užívania bytu uplatňoval voči osobe, ktorá predmetný byt aj užívala.

5. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu dňa 07.12.2023 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že po lustrácii na bytovom oddelení A. R., u bývalého správcu M., N. ako aj súčasného správcu B., Q. konštatuje, že Vyhlásenie zo dňa 17.02.2011, ktoré predložila žalovaná sa v zložke týkajúcej sa žalovanej a dotknutého bytu nenachádza, žalobca ani jeho bývalý či súčasný správcovia ním nedisponujú. Taktiež na predloženej fotokópii absentuje prijímacia pečiatka. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosti uvádzané nižšie, žalobca spochybňuje, že by mu bolo takéto Vyhlásenie žalovanou doručené. Žalobca však disponuje neskorším dokumentom, ktorý bol vyhotovený a napísaný vlastnoručne dňa 06.05.2011

žalovanou, v ktorom uvádza svoju adresu stále na dotknutom byte E. XXXX/XX B., v ktorom prehlasuje, že v byte od marca 2011 jej otec a syn nebývajú. Dokument je podpísaný aj jej susedmi a bol žalobcovi predložený v kontexte zmeny počtu nahlásených osôb obývajúcich byt, ku ktorému došlo od apríla 2011 z 2 osôb na 1 osobu (od 01.12.2010 do 31.03.2011 boli na byte bez zmeny nahlásené 2 osoby - zrejme žalovaná a jej syn, a od 01.04.2011 do 31.10.2013 jedna osoba) a ktorým preukazuje za súhlasného podpisu svojich susedov, že v predmetnom byte zostala bývať skutočne od marca 2011 iba jedna osoba (žalovaná) a otec a syn tam už nebývajú. Predmetný dokument riadne doručený žalobcovi resp. jeho správcovi logicky nesedí s tvrdením žalovanej a jej čestným prehlásením, že byt od februára 2011 neobývala a zostal tam bývať len jej otec. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že žalovaná byt vo februári 2011 trvalo neopustila, ale v ňom naďalej bývala, zrejme bez svojho otca a syna. Žalobca ďalej uviedol, že otec žalovanej nebol spoločným nájomcom bytu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná bola povinná predmetný byt na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -63 zo dňa 09.09.2020 vypratať a na jeho základe bolo aj zrealizované exekučné vypratanie predmetného bytu, pričom v predmetnom konaní vystupovala ako povinná.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu dňa 09.01.2024 doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že zotrváva na svojich skutkových tvrdeniach a právnom stanovisku, ako uviedla vo vyjadrení zo dňa 16.11.2023 a žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na svojom tvrdení, že od februára 2011 v predmetnom byte nebýva. Vzhľadom k tomu, že neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého by mala oprávnenie bývať v predmetnom byte, je potrebné nároky, ktoré si uplatňuje voči nej žalobca, posúdiť ako bezdôvodné obohatenie voči tomu, kto získal bývaním v predmetnom byte v rozhodnom období, ktoré definuje žalobca ako majetkový prospech, ktorý mal vzniknúť za obdobie od júla 2020 do septembra 2022, ktorým bol podľa jej názoru jej otec P. H., nar.XX.XX.XXXX, ktorý mal aj evidovaný trvalý pobyt na A. R. B. na byt E. XXXX/XX, XXX XX B.. Prehlásenie, ktoré žalobca pripojil k replike, je potrebné hodnotiť ako listinu, v ktorej sa vyskytla zrejmá nesprávnosť, pretože v mieste, ktoré je vytvorené ako medzera, som mala uviesť výraz „býva“ a pokračovať v texte - teda „býva otec P. H.“. Zotrvala na tom, že správcovi bytu v roku 2011, ktorým bol M., N., Žilina doručila vyhlásenie o vysporiadaní právnych vzťahov k predmetnému bytu, v ktorom uviedla, že čestne vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že v predmetnom byte nebýva, pretože sa natrvalo odsťahovala so svojím synom O. E. a v predmetnom byte nemá žiadne osobné veci a kľúče odovzdala nájomcovi bytu P. H. a tiež že sa vzdáva všetkých práv spojených s nájmom bytu a všetky povinnosti prechádzajú na P. H.. Svoj podpis na uvedenom vyhlásení úradne overila u notára H. L. O. dňa 17.02.2011. Žalovaná ďalej uviedla, že v máji 2011 ešte predkladala čestné prehlásenie, kde potvrdzovali svedkovia, že v byte býva P. H. - jej otec, ale nedopatrením, ako už uviedla, sa za písmeno „a“ nedopísal výraz „býva“ otec P. H.. M., N.. Žilina a súčasný správca celé roky mali vedomosť o tom, že v byte býva jej otec P. H.. Do čestných prehlásení žalovaná uviedla adresu E. XXXX/XX, B., avšak bolo to len z dôvodu, že stále mala trvalé bydlisko evidované na úrade na uvedenej adrese, hoci ako preukázala nájomnými zmluvami, celé obdobie po roku 2011 bývala v prenajatých bytoch. V období, ktoré nemôže preukázať nájomnými zmluvami, bývala u svojich známych, na rôznych ubytovniach a pod., pretože jej finančná situácia a aj rodinné vzťahy boli na veľmi zlej úrovni, takže otázku bývania riešila ako to len bolo možné, pretože bývanie v mestskom byte bolo neznesiteľné, stávalo sa, že situácie v rámci rodinných väzieb pri stretnutiach v uvedenom byte boli riešené aj na úrovni policajných orgánov, takže bola nútená v záujme zabezpečenia svojho života a zdravia ako aj zdravých životných podmienok pre svojho maloletého syna zabezpečiť si bývanie iným spôsobom po nevyhnutnom opustení predmetného bytu. Žalovaná ďalej uviedla, že keďže od roku 2011 nebola užívateľkou predmetného bytu, ani pri vyprataní predmetného bytu exekútorom, ku ktorému malo dôjsť dňa 12.09.2022, nebola prítomná a len z toho, že jej bola doručená zápisnica o odovzdaní bytu exekútorom v súvislosti s týmto konaním, zistila, že byt bol konečne odovzdaný preberajúcemu P. S. - pracovníkovi B. Q.. B. dňa 12.09.2022 pri exekúcii. Zo žaloby je možné zistiť, že si bezdôvodné obohatenie uplatňuje žalobca za obdobie od júla 2020 až do vypratania predmetného bytu v septembri 2022 v celkovej sume 5.864,72 EUR. K výške žalovanej pohľadávky žalovaná uviedla, že sa nevie vyjadriť, pretože počas celého žalovaného obdobia v predmetnom byte nebývala, býval tam len jej otec P. H., s ktorým mala veľmi zlé vzťahy, pre ktoré sa aj odsťahovala vo februári 2011 z predmetného bytu a nemá vedomosť o tom, či P. H. v období, ktoré je predmetom sporu, resp. už od roku 2011 si plnil či už čiastočne alebo úplne povinnosti spojené s bývaním v predmetnom byte. Žalovaná uviedla, že v súvislosti s vyjadrením, že aj na Mestskom úrade v Žiline je evidovaný na trvalý pobyt jej otec P. H. v predmetnom byte a mala za to, že bez súhlasu vlastníka bytu, ktorým je mesto Žilina, by k zápisu trvalého pobytu na evidenciu v prospech P. H. nemohlo dôjsť, teda mesto Žilina ako aj správa bytu B.

Q. museli mať vedomosť o tom, že užívateľom predmetného bytu je P. H. a nie žalovaná. Pokiaľ sa uvádza v replike, že od 01.04.2011 na byte bola uvádzaná jedna osoba, pričom podľa žalobcu by malo byť zrejmé, že by to mala byť žalovaná, takúto domnienku vylučuje, pretože touto jednou osobou už v apríli 2011, ktorá bývala v tomto byte, bol jej otec, ktorý ako jediný býval v predmetnom byte aj v čase, ktorý je predmetom sporu a býval v byte aj v čase vypratania bytu exekútorom. Rozhodne trvala na tom, že v žalovanom období v byte nebývala, byt trvalo opustila už v roku 2011. Mala za to, že pokiaľ by pri prihlásení na trvalé bývanie jej otca v uvedenom byte bývala, bol by si príslušný orgán, ktorý vyznačoval evidenciu trvalého pobytu, vyžadoval aj jej súhlas. Skutočnosti o tom, že v predmetnom byte nebýva od roku 2011, boli známe mestu Žilina, pretože už v súdnom konaní, na ktoré v žalobe poukazuje aj žalobca, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , žalovaná poukazovala. Zotrvala na tom, že bezdôvodné obohatenie by mal hradiť žalobcovi ten, kto v predmetnom byte býval - to znamená jej otec P. H. a pokiaľ si žalobca uplatnil nároky z titulu bezdôvodného obohatenia, žalovanej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, pretože v predmetnom byte nebývala a práve z titulu bývania v inom byte platila dohodnuté nájomné prenajímateľom týchto bytov, čo je preukázané listinami, ktoré priložila.

7. K vyjadreniu žalovanej doručil súdu dňa 14.03.2024 vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že jediným dokladom od žalovanej, ktorým disponuje, je čestné vyhlásenie žalovanej, v ktorom v máji 2011 explicitne potvrdzuje za súhlasu jej susedov, že na adrese E. nebýva jej syn ani otec. Predmetné vyhlásenie bolo predložené v súvislosti so zmenou počtu osôb evidovaných na danom byte z 2 osôb (do apríla 2011) na jednu osobu (od apríla 2011). V januári 2011 bol na trvalý pobyt v byte prihlásený otec žalovanej - p H.. Následne však bola na byt až v apríli 2011 (t.j.- nie v januári, ani februári, ani marci 2011) nahlásená zmena počtu osôb na 1 osobu, k čomu bolo priložené čestné vyhlásenie s podpismi susedov, že v byte na E. nebýva od marca 2011 otec ani syn žalovanej, t.j. z toho logicky vyplýva, že otec a syn sa odsťahovali a zostala v byte od apríla 2011 bývať iba žalovaná, ktorá mala uzatvorenú so žalobcom platnú nájomnú zmluvu až do roku 2013, kedy aj riadne uplynula. Žalovaná mala na adrese nahlásený trvalý pobyt ešte mnoho rokov po tejto udalosti. Tvrdenie o vypadnutí jedného slova, ktoré mení presne naopak celý obsah čestného vyhlásenia neobstojí, navyše by išlo aj o oklamanie viacerých susedov, ktorí jednoznačne potvrdili práve ten stav, ktorý je na čestnom prehlásení jednoznačne gramaticky vyjadrený. Všetky udalosti tvrdené žalovanou sa navyše mali odohrať v roku 2011, ale písomná nájomná zmluva žalovanej trvala až do roku 2013. Tým, že v roku 2013 žalovaná neodovzdala žalobcovi ani len kľúče od bytu a ani ho nevypratala, bytom naďalej disponovala, a tým ho aj užívala a naopak znemožňovala ho užívať žalobcovi. Žalobca nemohol voči žalovanej použiť svojpomoc a do bytu iba tak vtrhnúť a vyhádzať všetko čo v ňom nájde. Vyzýval však žalovanú napr. aj v roku 2016, aby byt vypratala a odovzdala žalobcovi. Bezúspešne. Za týmto účelom podal na súd žalobu o vypratanie bytu, ktorej súd právoplatne vyhovel a prikázal vypratanie žalovanej z predmetného bytu, ktoré sa aj exekučne následne zrealizovalo. Uvedeného konania sa zúčastnila aj žalovaná a so žalobou súhlasila. Žalobca uviedol, že má za to, že v otázke kto užíval byt resp. od koho bolo potrebné vypratanie bytu odvodzovať je právoplatne uvedené v rozsudkom o vyprataní. Súd už taktiež právoplatne rozhodol o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu do roku 2020 v právoplatnom rozhodnutí vydanom Okresným súdom Banská Bystrica. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá ako (a ani mu neprináleží aby preukazoval) aké ekonomické či iné vzťahy mohla mať žalovaná od roku 2013 do vypratania bytu (exekúciou vedenou voči nej) s tretími osobami (t.j. či byt prenechávala do podnájmu tretím osobám a zároveň sama užívala byt iný alebo fungovala inak), podstatnou je podľa záveru žalobcu skutočnosť, že po ukončení nájomnej zmluvy v roku 2013 byt neodovzdala do dispozície žalobcovi, písomne ho ubezpečila že byt užíva od marca 2011 iba ona sama, nereagovala na výzvy žalobcu na vypratanie bytu, súhlasila s konaním o jej vypratanie, ktoré bolo napokon aj exekučne zrealizované. O jej užívaní bytu ako predbežnej otázke už súd právoplatne rozhodol v konaní o vypratanie bytu, taktiež v konaní o zaplatenie do roku 2020 a bola potvrdená aj realizáciou exekúcie. Žalobca preto považoval predložené nájomné zmluvy ako irelevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku.

8. Vo veci súd nariadil a dňa 05.04.2024 vykonal pojednávanie v súlade s ust v neprítomnosti žalobcu a za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej. Žalovaná doručila súdu krátkou cestou na pojednávaní svoje vyjadrenie zo dňa 05.04.2024, v ktorom uviedla, že trvá na zamietnutí žaloby a na tom, čo už uviedla vo vyjadreniach doručeným súdu dňa 16.11.2023 a 09.01.2024. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a jej skutkovom odôvodnení.

9. Súd tak na základe stranami sporu produkovaných dôkazov a vyjadrení dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

10. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 06.12.2010 Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom 2 – izbového bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na II. poschodí v bytovom J. C. K. E. B., Q.. T. XXXX zapísanom na LV XXXX pre k.ú L., kategória bytu I., vo vlastníctve žalobcu. Byt bol odovzdaný nájomcovi dňa 01.12.2010. Ako nájomca bola vedená len žalovaná. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú do 30.11.2013. V zmysle nájomnej zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť žalobcovi nájomné a preddavky za služby poskytované s užívaním bytu, a to vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nájomný vzťah skončil uplynutím doby nájmu. Nájomná zmluva nebola obnovená, žalovaná byt dobrovoľne nevypratala a neodovzdala žalobcovi, od 01.12.2013 do 12.09.2022 ho užívala bez právneho dôvodu, čím na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu.

11. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. -63 zo dňa 09.09.2020, právoplatným dňa 21.11.2020 a vykonateľným dňa 08.12.2020 bola žalovanej uložená povinnosť predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania súd nepriznal. Následne bola žalovaná z bytu exekučne vyprataná dňa 12.09.2022, o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí bytového priestoru zo dňa 12.09.2022 (č.l. 92 spisu).

12. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 01.03.2011 do 30.09.2022 súd zistil, že k predmetnému bytu E. XX, B. v zmysle vyúčtovania predloženého žalobcom predstavuje nedoplatok – 20.172,24 EUR (č.l. 5 – 6 spisu). Žalovaná dlhuje dlžné nájomné za obdobie júl 2020 až september 2022, a to: za júl 2020 sumu 190,70 EUR, za august 2020 až jún 2022 po 183,95 EUR mesačne, za júl 2022 a august 2022 po 268,27 EUR mesačne, za september 2022 sumu 107,31 EUR, t.j. spolu 5.065,40 EUR. K tomu je potrebné zohľadniť alikvotnú sumu z ročných zúčtovaní – zo zúčtovania k 30.06.2021 alikvotne 1/2 z preplatku 48,58 EUR t.j. odpočítať sumu 24,29 EUR a pripočítať nedoplatok k 30.06.2022 vo výške 823,61 EUR. Žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške 5.864,72 EUR. Žalovaná dlžnú sumu v lehote splatnosti a ani do podania žalobného návrhu neuhradila.

13. Podľa veta prvá nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

15. Podľa ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

16. Podľa , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

17. Podľa , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

18. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. 22. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od 01.12.2010 do 30.11.2013 existoval nájomný vzťah v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 06.12.2010, pričom dňa 12.09.2022 bola žalovaná z bytu exekučne vyprataná, keďže nájomná zmluva, ktorá bola medzi stranami uzavretá, nebola obnovená a zanikla uplynutím doby nájmu. Súd vzal za nesporné, že od 01.12.2013 žalovaná užívala bez právneho dôvodu byt č. 4, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak – pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia – jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. 23. Zo strany žalovanej došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené plnenia spojené s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná obdobím za užívanie predmetného bytu od júla 2020 do septembra 2022 v celkovej výške 5.864,72 EUR, pričom žalobcovi bolo už právoplatne priznané vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu do júna 2020 v právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp.zn. . Tieto skutočnosti žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku, ktorý zodpovedá výške dlžného nájomného a bezdôvodného obohatenia.

24. Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

25. Žalovaná vo svojich vyjadreniach opakovane uvádzala, že v predmetnom byte nebývala, avšak žalobcovi ako vlastníkovi tento byt riadne neodovzdala. Žalovaná neodovzdala žalobcovi ani len kľúče od bytu a ani ho nevypratala, bytom naďalej ním disponovala, a tým ho aj užívala a naopak znemožňovala ho užívať žalobcovi. Dôležité je uviesť skutočnosť, že žalovaná bola právoplatne vyprataná z predmetného bytu rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -63 zo dňa 09.09.2020, právoplatným dňa 21.11.2020 a vykonateľným dňa 08.12.2020, a keďže bola v tomto konaní ako osoba, ktorá zasahovala do vlastníckeho práva žalobcu (teda osoba pasívne vecne legitimovaná), súd v konaní o vyprataní bytu túto otázku rozhodol, a preto je súd v tomto konaní toto rozhodnutie povinný akceptovať a rešpektovať. Žalovaná na pojednávaní dňa 09.09.2020 vo veci sp. zn. uviedla, že so žalobou súhlasí v celom rozsahu a nemá ďalšie návrhy, ani vyjadrenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2012, v zmysle ktorého pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. NS SR v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval: „keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej nové právne posudzovanie v inom, ďalšom konaní tých istých účastníkov, je neprípustné.

26. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.864,72 EUR tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a , tak že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

30. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.