Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. N. republika, bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., sídlo: Mudroňova 29, 040 01 Košice, IČO: 36 861 855, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, Kalvárska 2, 949 01 Nitra, v konaní o prepustenie zo zaistenia žalobcu, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 08.10.2020, doručenú správnemu súdu dňa 13.10.2020, žiadal právny zástupca žalobcu o nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia v zmysle (ďalej len „“). Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov súdneho konania.

I. Administratívne konanie

2. Dňa 03.08.2020 v čase o 14.20 hod. bol správny orgán vyrozumený prostredníctvom Operačného strediska Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra o zadržaní troch cudzích štátnych príslušníkov. Cudzinci boli zadržaní v objekte Kameň Slovakia s.r.o., Tesárske Mlyňany 809, okres Zlaté Moravce, (pri ČS BENZINA), kde do objektu zaparkovalo nákladné motorové vozidlo výrobnej značky N., TEČ: L. XXXX H. s návesom TEČ: L. XXX H., ktoré priviezlo kameň z Republiky Severného Macedónska. Po otvorení návesu bolo zistené vodičom nákladného motorového vozidla H. O., nar. XX.XX.XXXX, T. číslo pasu: X., že sa v jeho priestore nachádzajú tri neznáme osoby (medzi nimi aj žalobca). Následne bola privolaná hliadka Obvodného oddelenia policajného zboru Zlaté Moravce s volacím znakom NARCIS 710, ktorá osoby strážila do príchodu hliadky správneho orgánu.

3. Na základe zistených skutočností bol žalobca dňa 03.08.2020 v čase o 16.50 hod. predvedený podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na správny orgán v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení.

4. Na základe právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP- BA11-83-012/2020-AV zo dňa 03.08.2020, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa , a ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 3 rokov podľa

ods. 3 písm. b) , správny orgán žalobcu podľa ustanovenia rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA11-83- 016/2020-AV zo dňa 04.08.2020, dňom 04.08.2020 zaistil. Lehota zaistenia bola stanovená najviac do 04.02.2021. Proti rozhodnutiu o zaistení žalobcu nebola podaná správna žaloba.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

5. Žalobca v právnom zastúpení podal správnu žalobu na tunajší správny súd o prepustenie žalobcu zo zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

6. Právny zástupca žalobcu s rozhodnutím o zaistení žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-83- 016/2020- AV zo dňa 04.08.2020 žalobca v celom jeho rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je zároveň nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných nižšie.

7. V správnej žalobe argumentuje: „V prejednávanej veci je trvanie zaistenia žalobcu neúčelné a neefektívne, nakoľko správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vyhostenie, ani nešpecifikoval krajinu, do ktorej má byt' žalobca vyhostený. Žalobca tvrdí, že je štátnym príslušníkom H.. Žalobcu nemožno vyhostiť do jeho domovskej krajiny, ani do inej krajiny. Žalovaný pochybil, keď sa v konaní o zaistení, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, a nedostatočne sa zaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia žalobcu.“

8. Ďalej v žalobe uvádza: „Žalovaný v konaní o vyhostení, a ani v konaní o zaistení, nijakým spôsobom ďalej nezisťoval, aká krajina má byť domovskou krajinou žalobcu. Žalobca sám uviedol, že je štátnym občanom Afganskej islamskej republiky. Žalovaný neskúmal podmienky, aké prevládajú v Afganistane a aké zaobchádzanie, by mu v prípade návratu hrozilo. Tieto skutočnosti absentujú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom sú nanajvýš dôležité z pohľadu predpokladu a úspešnosti, resp. vyhostiteľnosti žalobcu z územia SR. Žalovaný pochybil tým, že v konaní nezadovážil žiadne informácie o situácii v krajine, kam má byť údajne vyhostený, a či je jeho vrátenie prípustné v zmysle čl. 3 Dohovoru a . Vyhostenie žalobcu do Afganistanu za súčasnej bezpečnostnej situácie a pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt, by znamenalo porušenie čl. 3 Dohovoru a vyššie citovaných ustanovení ako aj porušenie medzinárodného princípu non-refoulement.“

9. Na podporu svojich tvrdení uviedol niektoré príklady z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a taktiež rozhodnutie Migračného úradu MV SR vydaného dňa 31.10.2019 pod ČAS: MU- PO-201-29/2018-Ž, v ktorom migračný úrad rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany žiadateľovi z Afganistanu. Právny zástupca žalobcu sa preto nazdáva, že bolo teda povinnosťou žalovaného vyhodnotiť účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu vo vzťahu k prípustnosti a možnosti vyhostenia žalobcu, zaoberať sa v konaní a následne aj riadne vyhodnotiť a odôvodniť možné prekážky vyhostenia žalobou na územie krajiny, ktorej podľa tvrdenia žalobcu je štátnym príslušníkom, teda Afganistanu, keďže v Afganistane stále pretrváva zlá bezpečnostná situácia.

10. Taktiež má právny zástupca žalobcu za to, že rozhodnutie o zaistení č.: PPZ-HCP- BA11-83-016/2020-AV zo dňa 04.08.2020 trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa právneho zástupcu vyplýva, že na realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu, stanovil vo výroku rozhodnutia za čas nevyhnutne potrebný na zaistenie maximálnu dobu 6 mesiacov. V tejto súvislosti v správnej žalobe uvádza: „Žalovaný, ako už bolo uvedené vyššie, v odôvodnení rozhodnutia o zaistení v súvislosti s odôvodnením dĺžky doby zaistenia žalobcu, spomenul, že bude vykonávať úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu na základe rozhodnutia o vyhostení. Keďže zaistenie žalobcu je z vyššie uvedených dôvodov od jeho počiatku neúčelné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, je aj stanovená maximálna doba zaistenia žalobcu neopodstatnená a nedôvodná. Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal pri stanovení dĺžky doby zaistenia, a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, pretože iba blankytne a formálne uvádza, že bude vo veci vykonávať úkony a bude zabezpečovať materiálne proces vyhostenia. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať za účelom vyhostenia žalobcu, a či je zrealizovanie cesty do Afganistanu v prvom rade bezpečné a možné.“

11. Listom č. PPZ-HCP-BA11-83-024/2020-AV zo dňa 12.10.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení uviedol doterajší priebeh správneho konania, pričom zdôraznil, že žalobca dlhodobo neoprávnene migruje a na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt. V tejto súvislosti uvádza: „(...) v súlade s uvedenými ustanoveniami stanovil dĺžku zaistenia žalobcu do 04.02.2021. Uvedená doba zaistenia bola žalovaným preverená prostredníctvom Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „ÚPZC- 1, ktorý je zodpovedný za prípravu a realizáciu samotného odsunu cudzincov z územia Slovenskej republiky. V prípade žalobcu, ktorý je štátnym príslušníkom Afganskej islamskej republiky, ktorý nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi ÚPZC, je potrebné preštudovať kompletný spisový materiál, vykonať lustrácie a následne zisťovať totožnosť žalobcu. Po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na Konzulárnom odbore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Potvrdenie totožnosti žalobcu, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, preto bola stanovená doba zaistenia žalobcu do 04.02.2021 (...) Žalovaný ďalej uvádza, že žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky a určil lehotu na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť, a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt, alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalovaný neuviedol konkrétnu krajinu, do ktorej je žalobca vyhostený, nakoľko v čase rozhodovania nebolo možné takúto krajinu určiť. Na základe uvedeného v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky nebolo možné postupovať podľa a následne, ani podľa ustanovenia a .“

12. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza, že v prípade žalobcu bola zo strany žalovaného daná možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky vo forme azylu v zápisnici podľa o správnom konaní vedenej pod č. PPZ-HCP-BA11-83-010/2020-AV zo dňa 03.08.2020. V tejto súvislosti uvádza: „Otázka žalovaného: Chcete požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky? odpoveď žalobcu: Nie, nechcem, chcem ísť do Belgicka, kde mám bratrancov. Otázka žalovaného: Máte možnosť požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat, možnosť kontaktovať mimovládne organizácie, v prípade, ak ste podali žiadosť o azyl, máte možnosť kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. Odpoveď žalobcu: Nie, nechcem využiť žiadnu možnosť.“

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Konanie na správnom súde a vyjadrenie žalovaného a právneho zástupcu žalobcu.

14. Správy súd rozhodol o správnej žalobe rozsudkom č. k. -47 z 22. októbra 2020 tak, že správnu žalobu zamietol a nepriznal účastníkom právu na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal právny zástupca včas kasačnú sťažnosť, na základe ktorej kasačný súd rozsudkom č. zo dňa 08.12.2020 zrušil vyššie uvedený rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Kasačný súd považoval uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa (nesprávne právne posúdenie veci) za naplnený. Kasačný súd vo svojom rozsudku uviedol, že rozsudok správneho súdu vedie k pochybnostiam o jednoznačnom ustálení druhu konania pred správnym súdom, keďže: „keď v prípade konania o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia krajský súd v bode 5 uvádza, že sťažovateľ podal správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia proti preskúmavanému rozhodnutiu (zrejme o zaistení - pozn. kasačného súdu), v bode 18 ozrejmuje účel správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia, avšak v bode 15 zároveň konštatuje, že žalovaný náležite zistil skutkový stav veci, čo za súčasného citovania ustanovení Správneho poriadku týkajúcich sa náležitostí odôvodnenia rozhodnutia a povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci vedie k pochybnostiam o jednoznačnom ustálení druhu konania pred správnym súdom.“

16. Kasačný súd vytkol správnemu súd taktiež pochybenie v tom smere, že správny súd neskúmal účelnosť a efektívnosť zaistenia cudzinca vzhľadom na argumenty žalobcu v správnej žalobe (pozri bod 7. a 8. rozsudku), nakoľko podľa názoru správneho súdu tieto mohli byť predmetom posudzovania len

v konaní podľa , teda v konaní o preskúmanie rozhodnutia o zaistení. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza: „Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byt' neúčelné už od počiatku, t.j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu. (...) Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t.j. účelnosť a efektívnosť, musia byt' splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia ( ).“

17. Kasačný súd v závere svojho rozsudku vymedzil úlohu správneho súdu v ďalšom konaní tak, že: „Identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu vyhostenia, čo je dôvodom jeho držania v zaistení) poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti. Avšak v prejednávanej veci sťažovateľ podal správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia v čase, keď bol v zaistení už viac ako dva mesiace. V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mat' zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu (úspešný výkon vyhostenia), pričom prípadne zistená pasivita žalovaného by dôvodne viedla k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa je samoúčelné. Bolo preto potrebné na základe dokazovania vykonaného krajským súdom zistiť, či a aké úkony a vo vzťahu, ku ktorej krajine boli ku dňu rozhodovania krajského súdu za účelom realizácie administratívneho vyhostenia sťažovateľa už vykonané, resp. ako hodnotí otázku prípadnej prekážky vyhostenia vo vzťahu ku krajine, ktorá by prichádzala do úvahy na vyhostenie (keďže v rozhodnutí o vyhostení takáto krajina identifikovaná nebola) tak, aby ďalšie trvanie zaistenia bolo legitímne zdôvodnené.“

18. V súlade s právnym názorom kasačného súdu vyzval správny súd žalovaného na oznámenie, aké úkony boli urobené pre úspešnú realizáciu vyhostenia žalobcu. Žalovaný správny orgán sa listom zo dňa 28.12.2020 vyjadril tak, že zotrval na svojej pôvodnej argumentácii, že zaistenie žalobcu je zákonné a k úkonom, ktoré boli urobené v súvislosti s vyhostením žalobcu uviedol: „Žalovaný si vyžiadal informáciu Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, kde je žalobca umiestnený. Do dnešného dňa boli so žalobcom vykonané nasledovné úkony: - po umiestnení do ubytovacích priestorov bol vykonaný vstupný pohovor, za prítomnosti tlmočníka, počas ktorého mu boli vysvetlené podmienky zaistenia, - následne bol žalobcovi predložený dotazník k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu - do dnešného dňa žalobca neuvažuje podať žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, - 06.08.2020 bol oslovený Kriminalistický a expertízny ústav PZ o vykonanie lustrácie daktyloskopického materiálu v systéme AFIS a systéme AFIS aktívnych členských krajín Európskej a o zaslanie daktyloskopickej karty žalobcu - 14.08.2020 bola oslovená Národná ústredňa Interpol Bratislava o vykonanie lustrácie žalobcu v domovskej krajine, v Turecku, Grécku, Severnom macedónsku a Srbsku na základe daktyloskopickej karty a fotografie žalobcu, - 14.08.2020 bola zaslaná žiadosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove o vystavenie náhradného cestovného dokladu, - 20.08.2020 bola doručená informácia, že Národná ústredňa Interpol v Belehrade eviduje v systéme AFIS osobu s identickými odtlačkami ako cudzinca U. V., nar. XX.XX.XXXX, - 07.09.2020 bolo Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove zaslané doplnenie žiadosti o vybavenie náhradného cestovného dokladu o informácie z Národnej ústredne Interpol v Belehrade, - 06.10.2020 zaslaná urgencia vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu, - 09.10.2020 doručená odpoveď Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, že do 06.10.2020 nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavanie náhradného cestovného dokladu, - 19.11.2020 zaslaná urgencia vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu, - 20.11.2020 doručená odpoveď Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, že do 19.11.2020 nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavanie náhradného cestovného dokladu, - 18.12.2020 zaslaná urgencia vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu.“

19. Správny súd na základe rozsudku kasačného súdu č. zo dňa 08.12.2020 nariadil pojednávanie v zmysle na deň 04.01.2021. Na nariadenom pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a taktiež právny zástupca žalovaného. Správny súd na pojednávaní oboznámil právneho zástupcu žalobcu s vyjadrením žalovaného a doručil mu jeho kópiu. Na pojednávaní právny

zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších názoroch uvedených v správnej žalobe a považoval zaistenie žalobcu za neúčelné a neefektívne. Právny zástupca žalovaného taktiež zotrval na svojich doterajších právnych názoroch a ozrejmil správnemu súdu jeho činnosť v súvislosti s prípravou žalobcu na jeho vyhostenie (odsun), ktoré má prebehnúť v druhej polovici januára 2021. Na otázku správneho súdu, čo znamená v praktickej rovine, že útvar policajného zaistenia nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavanie náhradného cestovného dokladu, právny zástupca žalovaného uviedol, že ide o informácie o totožnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že tým, že žalobca uvádzal v rôznych krajinách svojho tranzitu rôzne mená a dátumy narodenia (pozri bod 18. rozsudku), je zložitejšie zistiť jeho totožnosť, ktorá je potrebná na vystavenie náhradného cestovného dokladu. Z uvedeného dôvodu právny zástupca žalovaného považuje takéto konanie žalobcu za odmietanie spolupráce.

IV. Právny názor správneho súdu

20. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal dôvody zaistenia žalobcu a na nariadenom pojednávaní dňa 04.01.2020 podľa ustanovenia a nasl. , postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti a dôvodnosti zaistenia žalobcu dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

21. Podľa , správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že neexistujú také dôvody, pre ktoré je možno nariadiť žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

22. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti dôvodov zaistenia žalobcu. Správny súd poznamenáva, že účelom správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení, resp. predĺžení lehoty zaistenia bolo síce súladné so zákonom, avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. K takejto situácii môže dôjsť nielen vtedy, ak žalobca zostal zaistený aj po uplynutí doby vyplývajúcej z rozhodnutia o jeho zaistení, resp. predĺžení lehoty zaistenia, ale aj z dôvodu, že dôvod zaistenia sa stal nezákonným, resp. ho možno za takýto označiť.

23. V preskúmavanom prípade žalobcovi uplynula lehota na podanie správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia o zaistení, preto možno konštatovať, že uvedené rozhodnutie žalovaného možno považovať z formálneho hľadiska za právoplatné a súladné so zákonom. To isté možno tvrdiť o rozhodnutí o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP-BA11-83-012/2020-AV zo dňa 03.08.2020. Uvedené však neznamená, že zaistenie žalobcu nemôže byť nezákonné počas doby zaistenia založenej rozhodnutím správneho orgánu.

24. Podľa právneho zástupcu žalobcu, dôvod na nariadenie prepustenia žalobcu vyplýva z neúčelnosti a neefektívnosti zaistenia, nakoľko správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vyhostenie, ani nešpecifikoval krajinu, do ktorej má byt' žalobca vyhostený. Na podporu tohto názoru citoval viaceré rozhodnutia kasačného súdu, ktoré zdôrazňovali požiadavku reálnosti vyhostiteľnosti cudzinca do konkrétnej krajiny.

25. Kasačný súd stanovil postup, akým spôsobom má správny súd postupovať v ďalšom konaní (pozri bod. 17. rozsudku). Správny súd si vyžiadal stanovisko žalovaného správneho orgánu a vec právne posúdil.

26. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný neúčelne zaistil žalobcu z dôvodu, pretože neurčil v nadväzujúcom rozhodnutí o vyhostení žalobcu č.: PPZ-HCP-BA11-83- 012/2020-AV zo dňa 03.08.2020 krajinu vyhostenia. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 18.03.2016 (taktiež v publikácii Berthotyová E.: Zaistenie cudzincov, str. 129), v ktorom kasačný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný zaistil cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia a podkladom takéhoto rozhodnutia bolo rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, v ktorom nebola určená krajina vyhostenia, nemožno sa stotožniť s námietkou navrhovateľa (cudzinca), že k jeho zaisteniu nemohlo dôjsť z dôvodu neurčenia krajiny vyhostenia, pretože zákonodarca takúto možnosť, teda neurčenie krajiny vyhostenia pripúšťa (podobne aj v rozsudku č. zo dňa 01.02.2018).

27. Správny súd posúdil úkony žalovaného, špecifikované v bode 18. rozsudku ako úkony, ktoré sú účelné a reálne vedú k realizácii vyhostenia žalobcu. Správny orgán musí zistiť jednoznačne a bez pochýb, o akú osobu (žalobca) sa jedná (nestačí predpoklad o totožnosti a štátnej príslušnosti cudzinca), pretože od tejto otázky závisí otázka určenia štátnej príslušnosti a následne aj otázka určenia krajiny vyhostenia. Tým, že žalobca počas svojej migrácie uvádzal v rôznych štátoch rôzne mená a dátumy narodenia, správny súd považuje takúto skutočnosť za sťaženie postupu správneho orgánu na reálny výkon vyhostenia. Správny súd počas pojednávania zisťoval, či je reálny predpoklad vyhostenia žalobcu po zistení jeho totožnosti, čo žalovaný správny orgán potvrdil uvedením termínu vyhostenia „druhá polovica januára 2021“.

28. Podľa ustálenej praxe a ďalšieho postupu zariadenia pre zaistenie cudzincov (u ktorého treba akceptovať dlhodobé praktické skúsenosti pri výkone vyhostenia aj štátnych príslušníkov Afganistanu) uvedeného v rozsudku je zrejme, že ak štátny príslušník tretej krajiny nedisponuje platným cestovným dokladom, po preštudovaní spisového materiálu pristupujú k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, odovzdáva sa žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Následne sa pristupuje k určeniu krajiny, do ktorej bude cudzinec vyhostený. Nakoniec sa zabezpečuje doprava, resp. sa zvolí spôsob odsunu cudzinca (pozn. správny súd zo svojej praktickej činnosti uvádza, že presun sa uskutočňuje vždy skupinovo, teda sa čaká na naplnenie istej kvóty). Z uvedeného je zrejmé, že v tejto fáze zaistenia, nie je možné bez ďalších okolností vyriecť, že nie je možno žalobcu vyhostiť ani do inej (tranzitnej) krajiny.

29. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o reálnej nevyhostiteľnosti občana Afganistanu (prekážkach z dôvodu vojenského konfliktu) je v rozpore so štatistickými údajmi z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky, ktoré každoročne publikuje Ministerstvo vnútra SR na svojej web stránke (<https://www.minv.sk/?rocenky>), z ktorých vyplýva, že zo Slovenskej republiky bolo zrealizovaných niekoľko návratov, a to dobrovoľných a z drvivej väčšiny nútených, a to aj napriek aktuálnej situácii a dlhšej lehote pre vydanie náhradného cestovného dokladu. Podľa údajov Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2018 bolo v roku 2018 z územia Slovenskej republiky realizovaných 12 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Afganistanu. Podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 bolo v roku 2019 z územia Slovenskej republiky realizovaných 23 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Afganistanu. Za rok 2020 spracovaná štatistika zatiaľ nie je. Preto tieto zistené skutočnosti potvrdzujú, že výkon administratívneho vyhostenia je potencionálne možný a reálny.

30. Správny súd súhlasí s citovanou judikatúrou v správnej žalobe a konštatuje, že účel zaistenia musí byť počas celej doby zaistenia jednoznačne preukázaný, a teda administratívne vyhostenie a úkony, ktoré sú vykonávané počas tohto konania, úzko súvisia so samotným zaistením žalobcu. V danom prípade je účelom zaistenia výkon administratívneho vyhostenia v zmysle . Z doteraz vykonaných úkonov žalovaného (výsluch žalobcu, rozhodnutie o administratívnom vyhostení a úkony v bode 18. rozsudku) a ďalších plánovaných úkonov (overenie totožnosti žalobcu a vystavenie náhradného cestovného dokladu, príprava odsunu) v čase od zaistenia žalobcu, t.j. od 04.08.2020 do rozhodovania správneho súdu, t.j. do 04.01.2021 možno povedať, že tieto sú efektívne. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že pri vydávaní rozhodnutia o zaistení a určovaní doby zaistenia, žalovaný vychádzal z informácií zistených o žalobcovi, vrátane jeho správania sa pred zaistením (účel vycestovania, doba migrácie, za úplatu a pomoci prevádzačov...) a hlavne to, že nemá potrebný cestovný doklad, čo je uvedené v rozhodnutí o zaistení. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, preto sa v praktickej rovine činnosti týchto správnych orgánov odporúča zaistiť takéto osoby bez platného cestovného dokladu na dobu dlhšiu. Z praktických skúseností vyplýva, že vystavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako je stanovená doba zaistenia.

31. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe namietal aj dĺžku doby zaistenia žalobcu (bod 10. rozsudku). V tejto súvislosti opäť možno zdôrazniť charakter konania podľa , z ktorého vyplýva, že prieskumná právomoc správneho súdu sa obmedzuje len na kontrolu plynutia už stanovených lehôt zaistenia cudzinca. Argument žalobcu, že neuviedol, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať za účelom vyhostenia žalobcu, a či je zrealizovanie cesty do Afganistanu v prvom rade bezpečné a možné, je v tomto konaní už zodpovedaný. Navyše, žalobca

nevyhostil cudzinca do Afganistanu, ale túto otázku, kde bude cudzinec vyhostený, nechal otvorenú v zmysle .

32. Keďže doba zaistenia bola stanovená v súlade s a táto neuplynula v čase rozhodovania správneho súdu, aj túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

33. Správny súd poukazuje aj na právnu úpravu, ktorá bola prijatá v súvislosti s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19. bol novelizovaný v tom smere, že zákonodarca v odložil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení počas trvania krízovej situácie, ktorou sa rozumie v zmysle ods. 1 mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19. Tento odklad nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia podľa prvého bodu , ktorým je práve zánik účelu zaistenia. Účelom zaistenia v danom prípade je administratívne vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, ktoré musí byť potenciálne možné a reálne, inak by sa nenaplnil účel zaistenia.

34. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že na území Slovenskej republiky bol v čase rozhodovania súdu, t.j. dňa 30.12.2020 vyhlásený núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID-19 uznesením vlády č. zo dňa 29.12.2020, teda účel zaistenia žalobcu nemôže byť naplnený z dôvodu odloženia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a teda nie je možné reálne vyhostiť žalobcu z územia Slovenskej republiky. Táto právna skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť zaistenia žalobcu a zároveň nie je daný dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia z uvedeného právneho dôvodu.

35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa , administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa , výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa odkladá počas trvania krízovej situácie. Tento odklad nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia podľa prvého bodu.

Podľa prvého bodu , zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny ak zanikol účel zaistenia.

36. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

37. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní dôvodov a podmienok zaistenia žalobcu dospel k záveru, že nezistil dôvody, pre ktoré je možné nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť jeho zaistenia správny súd nepovažuje za dôvodné.

38. Z týchto dôvodov správny súd správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.