Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/178/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. januára 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného

P. Z.,

nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom W. O. XXX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 19.11.2020 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 31.10.2012 bol P. Z. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Zároveň mu bola uložená primeraná povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné a platiť aj bežné výživné.

Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 22.05.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 20.06.2019 bolo rozhodnuté tak, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná, pričom bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa s použitím , Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej (1/2) výmery trestu odňatia slobody, pričom naopak u neho nie sú splnené obidve materiálne podmienky, teda prvá materiálna podmienka v podobe polepšenia sa a druhá materiálna podmienka, ktorou je očakávanie vedenia riadneho života.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia - § 66 ods. 1 Tr. zák. krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život.

Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že odsúdený nepreukazuje polepšenie sa. Odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody spočiatku hodnotený ako snaživý pracovník a dosahoval požadované pracovné výsledky, avšak neskôr boli zaznamenané nedostatky, kvôli ktorým bol vyradený z pracovného procesu. Správal sa tiež neslušne voči osobám, s ktorými prichádzal do styku a bol neustrojený. Na nedostatky bol zo strany personálu upozorňovaný, ale rezervy sa mu darilo eliminovať len čiastočne. Sporadicky ho bolo potrebné usmerňovať. Doposiaľ si svojím správaním nevytvoril podmienky na udelenie čo i len jednej disciplinárnej odmeny.

V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza aj to, že odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti. Uvedený záver podporuje vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí, že výživné neplatil, lebo nemal prácu, mal len brigádu. Odsúdený, ktorý je podľa registra obyvateľov otcom 5 detí, si tak zjavne nie je naďalej vedomý svojej zodpovednosti a zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti, ak tieto nie sú schopné sami sa živiť. Na tom nič nemení ani to, že všetky jeho deti sú už aktuálne plnoleté, pretože takéto jeho správanie sa môže prejaviť aj vo vzťahu k iným jeho zákonným povinnostiam.

Krajský súd k tomuto ešte uvádza, že takýto postoj odsúdeného nemôže byt' prejavom polepšenia, keď si odsúdený svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej časti uloženého trestu odňatia slobody neuvedomuje (nepripúšťa). Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Krajský súd len pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie

aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne sťaženú z pohľadu doterajšieho počtu jeho odsúdení. Doteraz bol 6-krát súdne trestaný, pričom 3 odsúdenia má už zahladené. Vo výkone trestu odňatia slobody sa taktiež nenachádza po prvýkrát, keď už bol dokonca v minulosti z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Odsúdenému bola daná viacnásobne možnosť preukázať svoju nápravu, aj formou uloženia trestov prvotne nespojených s odňatím slobody, a viesť riadny život, avšak takúto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Preto sa javí pôsobenie na prevýchovu odsúdeného len plynutím skúšobnej doby, prípadne i s nariadením probačného dohľadu, ako nedostatočné.

Predchádzajúci spôsob života odsúdeného tak nedáva ani pre krajský súd dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie po podmienečnom prepustení sa už nebude opakovať. Takýto záver nemohlo zmeniť ani „vnútorné presvedčenie“ odsúdeného, že sa chce osvedčiť v podmienke a že si výživné si chce riadne plniť. V neprospech odsúdeného napokon svedčí aj konštatované stredné riziko jeho sociálneho zlyhania a jeho menej priaznivá resocializačná prognóza na základe viacerých negatívnych faktorov, akými sú opakované páchanie trestnej činnosti, ku ktorej zaujíma čiastočne kritický postoj, dlhy, nižšia úroveň vzdelania a nižšia mentálna úroveň.

Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov.

Je preto v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával tak, ako to navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.