Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-20-2024.pdf
PDF · 135.19 KB
Case nature
Subarea
27Co/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: BSZempraStav s. r. o., IČO: 48 166 057, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 6864/17, právne zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v spore o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. januára 2024, č.k. 11C/65/2023-28, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal v priebehu sporu o vydanie veci, uloženia povinnosti žalovanému vydať mu do jeho užívania ním identifikované osobné motorové vozidlo.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáha vydania rozhodnutia vo veci samej a to uloženia povinnosti žalovanému, vydať žalobcovi motorové vozidlo druh: osobné, značka: A. - B., Obchodný názov: C. XXXXXX, ŠPZ: D., rok výroby: 09.04.2014, VIN: E. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Spolu s podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi do jeho užívania a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej motorové vozidlo druh: osobné, značka: A. - B., Obchodný názov: C. XXXXXX, ŠPZ: D., rok výroby: 09.04.2014, VIN: E.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobca tým, že vlastnícky právny vzťah žalobcu k motorovému vozidlu bol preukázateľne založený kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2017, ktorou nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu od predávajúceho Maycon s.r.o. (v súčasnosti už zrušenej spoločnosti), ktorú počas celej jej existencie zastupoval ako jediný konateľ F. A. G., ktorý bol zároveň aj jej jediným spoločníkom. Prevod bol aj evidenčne zapísaný na príslušnom Okresnom dopravnom inšpektoráte, čo vyplýva z osvedčenia o evidencii časť II. č. H. XXXXXX, v zmysle ktorého je ako vlastník a držiteľ vozidla stále vedený žalobca. Dňa 16.02.2023 žalobca oznámil žalovanému skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin voči nemu a to zo strany osoby I. J. ktorá v uvedenom čase neoprávnene používala dotknuté motorové vozidlo bez toho, aby jej žalobca užívacie právo udelil, ktorému trestnému oznámeniu predchádzala výzva žalobcu zo dňa 11.1.2023 adresovaná I. J. na dobrovoľné odovzdanie motorového vozidla, ktorá na túto výzvu reagovala negatívne tvrdením o jej vlastníckom práve k vozidlu, označujúc žalobcu len za akéhosi formálneho vlastníka, zároveň táto tvrdí zaplatenie kúpnej ceny, čo však nepreukázala. Trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo vedené pod ČVS: ORP-222/TN-TN-2023 na Obvodnom oddelení PZ, Kvetná 7, 911 42 Trenčín bolo zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Žalobca nepopiera, že I. J. užívacie
právo v určitom rozsahu k vozidlu dal, nikdy ale nedošlo k prevodu vlastníckeho práva ani k žiadnemu odovzdaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov za kúpu predmetného vozidla, poukazuje tiež na to, že od roku 2015, kedy údajne mala páchateľka kúpiť predmetné vozidlo neuskutočnila žiadne kroky k tomu, aby prevod oficiálne zrealizovala na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorým spôsobom nekonala preto, lebo nedisponovala žiadnym zákonným titulom nadobudnutia, ktorý by bol akceptovateľný pre dopravný inšpektorát. Za podstatné považuje, že v roku 2017 uzatvoril havarijné poistenie na predmetné vozidlo, uhradil poistné a odviedol aj daň za motorové vozidlo. Keďže bolo do vedeného trestného konania dňa 26.3.2023 motorové vozidlo vydané a trestné konanie bolo následne zastavené, pričom v konaní si uplatňovali vlastnícke právo k vozidlu tak žalobca, ako aj I. J. u ktorej sa vozidlo nachádzalo v čase jeho zaistenia (nastali pochybnosti o jeho vlastníctve), žalovaný vec ponechal v úschove podľa § 94 TP a žalobcu odkázal na civilné konanie, ktoré touto cestou iniciuje, pretože pokiaľ by si nárok neuplatnil v civilnom procese do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa stane v zmysle § 97 Trestného poriadku majetkom štátu, prípadne sa vráti tomu, kto ju vydal, t.j. I. J.. Keďže v dôsledku trestného konania a zaistenia vozidla stratil možnosť užívať automobil, ktorý je v jeho vlastníctve, je opodstatnené, aby do skončenia konania vo veci samej mu bolo umožnené užívať tento svoj majetok. Spôsob úschovy žalovaného je realizovaný tak, že vozidlo je ponechané bez akejkoľvek prevádzky na nekrytom parkovisku, kde dochádza do kontaktu so všetkými vplyvmi poveternostných podmienok, čím degraduje a stráca na hodnote, k čomu dochádza už len samotným plynutím času. Je preto potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery s cieľom eliminovať priamo hroziace škody a degradáciu na motorovom vozidle požadovaným neodkladným opatrením.
3. Vychádzajúc z teoretických východísk plynúcich z ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré súd prvej inštancie na skutkový stav plynúci z tvrdení žalobcu a pripojených listín na vec aplikoval, návrh na nariadenie NO zamietol. Z odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, a to kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 02.11.2017, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2017, osvedčením o evidencii - časť II pre motorové vozidlo s ev. č. D., oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 16.02.2023, výzvou na dobrovoľné vydanie motorového vozidla zo dňa 11.01.2023 spolu s doručenkou, odpoveďou na výzvu zo dňa 11.01.2023, uznesením ČVS:ORP-222/TN-TN-2023 zo dňa 23.10.2023, návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. XXX, daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel, upozornením a výzvou na uplatnenie si nároku na vlastnícke právo k veci zo dňa 23.10.2023, fotografiou 1ks. Z kúpno - predajne zmluvy zo dňa 02.11.2017 uzatvorenej v Nitre medzi predávajúcim spoločnosťou Maycon s.r.o., IČO: 46 853 910 so sídlom v Nitre, Sládkovičova 11 a kupujúcim spoločnosťou BSZempraStav s.r.o., IČO: 48 166 057 so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 281/18 mal za preukázané, že na základe nej nadobudol žalobca motorové vozidlo A. - B., Obchodný názov: C. XXXXXX, ŠPZ: D., rok výroby: 09.04.2014, VIN: E. za kúpnu cenu 15.600,- eur spolu s DPH, ktorá žalobcovi bola tiež fakturovaná. V technickom preukaze - Osvedčení o evidencii - časť II je ako držiteľ/vlastníkom vozidla zapísaný žalobca. Z návrhu poistnej zmluvy č. XXX XXXXXXX uzatvorenej s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurence Group a poisteným - žalobcom dňa 09.11.2017 vyplýva, že predmetom zmluvy o havarijnom poistení bolo motorové vozidlo s ev. č. D., A. - B. C. XXXXXX, VIN: E.. Z daňového priznania k dani z motorových vozidiel vyplýva, že v zdaňovacom období od 01.01.2017 do 31.12.2017 žalobca zaplatil daň za motorové vozidlo s ev. č. D.. Z výzvy zo dňa 11.01.2023 adresovanej I. J. vyplýva, že žalobcu ju vyzval vrátenie motorového vozidla s ev. č. D., A. - B. C. XXXXXX, VIN: E. a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy v mieste odovzdania A., Brnianska 30, Trenčín. Z odpovede I. vyplýva, že táto od počiatku užíva predmetné motorové vozidlo s vedomím žalobcu, ktorý vie o tom, že skutočným vlastníkom predmetného motorového vozidla je ona, ktorá aj uhradila kúpnu cenu za dané motorové vozidlo. Následne žalobca podal na Okresnú prokuratúru Trenčín oznámenie v ktorom tvrdí, že bol voči nemu zo strany I. J. spáchaný trestný čin podľa § 216 ods. 1 a § 217 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie začaté pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla na základe oznámenia žalobcu, bolo podľa § 217 ods. 7 Trestného zákona zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Následne zo strany Okresného riaditeľstva policajného zboru adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu bol žalobca písomne upozornený, aby si nárok na vlastnícke právo k motorovému vozidlu s ev. č. D., A. - B. C. XXXXXX, VIN: E. uplatnil v civilnom procese v lehote 1 mesiaca od doručenia výzvy a upozornenia, inak sa vec vráti tomu, kto ju vydal (I. J.). Žalobcom predložená fotografia zobrazuje neurčitý výhľad so zeleňou, poľnou cestou
a autami z bližšie neurčiteľného miesta. Súd prvej inštancie vyhodnotením predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, naliehavosť vzniknutej situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca netvrdí ani neosvedčuje, že by mu bez nariadenia neodkladného opatrenia a bez uloženia povinnosti žalovanému vydať predmetné motorové vozidlo do jeho užívania hrozila nenahraditeľná, ťažko odstrániteľná, alebo neodstrániteľná škoda. Nepreukázal nevyhnutnú potrebu predmetné motorové vozidlo užívať. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil fotografiu zobrazujúcou neurčitý výhľad so zeleňou, poľnou cestou a autami z bližšie neurčiteľného miesta. Z tohto dôkazu nemožno vyvodiť záver, že spôsob úschovy vozidla je realizovaný tak, že vozidlo je ponechané bez akejkoľvek prevádzky na nekrytom parkovisku, kde dochádza do kontaktu so všetkými vplyvmi poveternostných podmienok, čím degraduje a stráca na hodnote. Fotodokumentácia sama osebe bez ďalších dôkazov neosvedčuje, aký je stav na mieste samom, a preto jej predloženie nie je dostačujúce na vyhovenie návrhu žalobcu. Neodkladným opatrením sa žalobca domáha takmer identického rozhodnutia ako vo veci samej, ktorého výsledkom by bolo odovzdanie motorového vozidla do užívania žalobcu, čím by došlo k nastolenie stavu, ktorý sa nedá následne už nijako zvrátiť, pričom nastolenie takéhoto stavu nikdy nemá byť podľa ustálenej súdnej praxe výsledkom nariadeného neodkladného opatrenia. Odovzdaním motorového vozidla do dispozície žalobcu, by mohlo dôjsť napr. k jeho scudzeniu. V tejto súvislosti tiež vzal do úvahy, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je výsledkom dokazovania tak, ako konanie vo veci samej, ale iba výsledkom osvedčenia základných relevantných okolností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, žalovaný by bol povinný sa podriadiť výroku o povinnosti odovzdať predmetné motorové vozidlo do užívania žalobcu, ktorý by bol výsledkom zjednodušeného a zrýchleného procesného režimu, ktorý sa uplatňuje pri nariadení neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 vety prvá CSP) a nastolil by stav, ktorý by nevzišiel z riadne vykonaného dokazovania. Zvolenie inštitútu neodkladného opatrenia zo strany žalobcu ako prostriedku na ochranu jeho vlastníckeho práva, jeho vhodnosť a nevyhnutnosť, nemôže mať nikdy prednosť pred tým, aby tak vážny a nezvrátiteľný zásah, akým je odovzdanie motorového vozidla do užívania žalobcu, bol výsledkom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, a to všetko za stavu, keď žalobca neosvedčuje, že by ponechanie motorového vozidla u žalovaného predstavovalo pre neho akúkoľvek objektívnu hrozbu. S poukazom na uvedené návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude v plnom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, v konkrétnosti nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o nenaplnení zákonných predpokladov pre využitie tohto inštitútu a to pre neexistenciu resp. nepreukázanie naliehavej situácie, ktorá by využitie tohto inštitútu odôvodňovala. Je toho názoru, že si nemožno predstaviť intenzívnejší zásah do výkonu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu, než je jeho odňatie, teda nemožnosť ju akýmkoľvek spôsobom užívať a zároveň jej nešetrné uschovanie po dobu jej odňatia na nekrytom priestranstve podliehajúcom vonkajším vplyvom, čím degraduje na hodnote. Podľa jeho názoru, už samotným tvrdením v návrhu, že vozidlo je na nekrytom parkovisku, kde dochádza do kontaktu so všetkými vplyvmi poveternostných podmienok, čím degraduje a stráca na hodnote, k čomu dochádza už len samotným plynutím času. S cieľom eliminovať priamo hroziace škody, je podľa jeho názoru dostatočne opodstatnené využitie neodkladného opatrenia. Žalobca preukázal, že vozidlo bolo odňaté pre potreby orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali zabezpečiť úschovu odňatých vecí, tiež fotodokumentáciu spôsobu, akým sa úschova vykonáva a povinnosťou žalobcu nebolo dokázať v rámci konania o nariadenie NO, ale len osvedčiť ním tvrdené skutočnosti. Poukazuje na to, že pokiaľ sa súd prvej inštancie obáva scudzenia vozidla, mal právomoc pri rozhodovaní uložiť žalobcovi povinnosť vozidlo do rozhodnutia vo veci samej nescudziť, čím by zabezpečil svoju obavu z prípadného negatívneho dopadu prípadného scudzenia vozidla. Nie je tiež pravdou, že vydaním vozidla by došlo k nezvrátiteľnému stavu, keďže nejde o jeho zničenie, či navrátenie do pôvodného stavu, vec má žalobca len užívať, čím sa eliminuje riziko trvalého znehodnotenia, keď vozidlo nebude stáť, nebude degradovať, chátrať, ale bude sa využívať na to, na čo bolo predurčené a vyrobené. Preto podľa jeho názoru nie je dôvod na to, aby sa nemohli upraviť pomery medzi stranami. Zastáva názor, že sú naplnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zákon vyžaduje. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, príliš všeobecné, závery súdu za zmätočné, nepravdivé, nesprávne, neobjektívne.
5. Žalovaný potom, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu prvej inštancie a tiež žalobcom podané odvolanie vrátane samotnej žaloby a návrhu na NO, vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukazuje podrobne na právnu úpravu zaistenia veci v trestnom konaní, vychádzajúc z ktorej povinnosť predložiť, alebo v prípade potreby vydať vec dôležitú pre trestné konanie sa týka každej osoby, ktorá má vec momentálne pri sebe, bez ohľadu na jej vzťah k veci (vlastník, držiteľ, nálezca, páchateľ a pod.), pričom sa predpokladá jej dobrovoľná súčinnosť. Vecou dôležitou pre trestné konanie sú najmä vecné dôkazy, listinné dôkazy atď. podľa § 153 Trestného poriadku a veci, ohľadne ktorých môže byť uložený trest prepadnutia, či zhabania veci. Osoba, ktorá uplatnila vlastnícke právo k veciam vydaným podľa § 89 Trestného poriadku alebo odňatým podľa § 91 TP, je oprávnená podať sťažnosť proti rozhodnutiu o vrátení, či vydaní veci podľa § 97 ods. 1 TP, pričom v konaní podľa tohto ustanovenia možno k právu inej osoby na vec prizerať len vtedy, ak táto toto právo uplatňuje, ak tomu tak nie je, vráti sa vec tomu, kto ju vydal, resp. komu bola odňatá, bez toho, aby sa skúmala otázka, či je táto osoba vlastníkom veci. Podľa názoru žalovaného, žaloba v tomto prípade nespĺňa obligatórne náležitosti. Žalobca sa domáha vydania veci, pričom za žalovaného označuje osobu, ktorá vlastníkom veci nie je, ale vykonáva len administratívny úkon v zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku do rozhodnutia súdu, ktorý určí, kto je vlastníkom predmetného vozidla. Zo žaloby sa javí, že táto v podstate smeruje k určeniu vlastníckeho práva tak, ako boli žiadatelia poučení v rámci trestného konania. Poukazuje na to, že z obsahu žaloby nie je možné ustáliť ani vecnú legitimáciu. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu a ochrany práv žalobca domáha. Zastáva názor, že využitie inštitútu neodkladného opatrenia aj s ohľadom na existujúce nedostatky žaloby, ako aj z dôvodu neopodstatnenosti samého návrhu, nie je možné.
6. Žalobca vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalovaného prostredníctvom svojho PZ uviedol, že postup žalovaného pri zaistení veci vôbec nespochybňuje. Žalobu však iniciuje v súlade s § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore, ktorou žalobou môže byť aj žaloba o vrátenie (vydanie) veci a nemusí ísť nutne o žalobu na určenie vlastníckeho práva, keďže účelom žaloby podľa tohto ustanovenia je vyriešiť otázku komu vec vydať, nie je nevyhnutné vyriešiť aj otázku vlastníctva. Bežnou praxou však je, že v rámci konania sa vyrieši ako predbežná otázka vlastníctvo k zaistenej veci, pričom potom, ako mu bolo odporučené útvarom Policajného zboru SR takúto žalobu uplatniť, túto svoju povinnosť si splnil a je zrejmé, že vydanie veci bude možné až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení vlastníckych práv k zaistenej veci. Pokiaľ žalovaný namietal otázku pasívnej legitimácie, tak táto je už dlhodobo vyriešená judikatúrne, pričom príkladmo poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/20/2017 a tiež KS v NR sp. zn. 6Co/168/2011. Žaloby o vydanie veci sú tak v týchto prípadoch vecne správne a dôvodné, keďže vec je v úschove MV SR, ktoré ju nevydá, teda uloží ju do úschovy do času právoplatného skončenia civilného konania, v ktorom sa rieši otázka komu vec vydať, pričom pri určení pasívnej legitimácie a pri konštruovaní žaloby, žalobca vychádzal z podkladov žalovaného, konkrétne z upozornenia a výzvy na uplatnenie si nároku na vlastnícke právo k veci zo dňa 23.10.2023. Žalobca sa v žalobe náležite venoval jasnému popisu rozhodných skutočností, ku ktorým doplnil a predložil aj náležité dôkazy, ktoré zakladajú vlastnícky právny vzťah žalobcu k motorovému vozidlu, zároveň navrhol vypočuť aj dotknuté osoby, ktoré majú osvedčiť tak faktické, ako aj právne prevedenie vozidla na žalobcu. Nie je preto dôvodom spochybňovať opodstatnenosť žaloby.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
9. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v priebehu konania vo veci samej (o vydanie osobného motorového vozidla) nevyhovel, keď podľa jeho názoru žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok na využitie tohto inštitútu, keďže otázku spornosti
vlastníckeho práva je možné vyriešiť až na základe plnohodnotne vykonaného dokazovania súdom v postupe predchádzajúcom rozhodnutiu vo veci samej.
10. Žalobca odvolaním namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie, uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), namieta tiež nedostatky odôvodnenia rozhodnutia (ako dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. d/ CSP). Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre využitie ním požadovaného inštitútu.
11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdením obsahu podaného odvolania, námietky odvolateľa vyhodnotil ako nespôsobilé k odlišnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené (osvedčené) skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správne právne závery o nesplnení zákonných podmienok pre vydanie žalobcom v konkrétnostiach danej veci požadovaného neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami predpísanými procesným kódexom. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:
13. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
16. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom NO tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa tento domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí reálne vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy a to porušovaním, alebo ohrozovaním jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z dikcie zákona teda vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Touto úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
20. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk, dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci neboli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie z hľadiska existujúceho, v rovine osvedčenia zisteného skutkového stavu, naplnené zákonné predpoklady pre žalobcom (navrhovateľom NO) požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia, keď ani preskúmaním námietok, ktoré boli v odvolaní vznesené, nebolo možné dospieť k záveru, že tieto rozhodujúcim spôsobom vyvracajú skutočnosti doposiaľ zistené, súdom prvej inštancie tiež správne vyhodnotené a vo výsledku správne právne kvalifikované, z ktorého dôvodu sa odvolací súd stotožnil so zamietajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie.
21. Z obsahu listín, ktoré sú doposiaľ súčasťou spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 02.11.2017 kúpnopredajnú zmluvu so spoločnosťou Maycon s.r.o. so sídlom v Nitre, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla A. – B., obchodný názov: C. XXXXXX, ŠPZ: D., rok výroby 09.04.2014, VIN: E., za kúpnu cenu 15.600,- eur vrátane DPH, ktorá kúpna cena bola fakturovaná žalobcovi predávajúcim faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2017. Žalobca uzatvoril s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group poistnú zmluvu č. 5729013390, a to dňa 09.11.2017, predmetom ktorej bolo dojednanie havarijného poistenia vyššie identifikovaného osobného motorového vozidla. Žalobca predložil daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, z ktorého vyplýva, že v zdaňovacom období od 01.01.2017 do 31.12.2017 zaplatil za vyššie identifikované motorové vozidlo daň. V technickom preukaze – osvedčení o evidencii v časti II. je ako držiteľ/majiteľ identifikovaného motorového vozidla od 02.07.2017 zapísaný žalobca.
22. Žalobca listom zo dňa 11.01.2023 adresovaným I. J. túto vyzval na vrátenie mu vyššie identifikovaného motorového vozidla s tým, že z obsahu výzvy vyplýva, že táto ho má užívať bez právneho dôvodu.
23. Adresátka tejto výzvy I. J., v reakcii na túto výzvu oznamuje žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že ju považuje za neopodstatnenú dôvodiac, že skutočným vlastníkom motorového vozidla je ona, ktorá tiež za vozidlo zaplatila kúpnu cenu a to s plným vedomím a po dohode so žalobcom, od doby jeho kúpy vozidlo užíva po celé roky, rieši všetky záležitosti a znáša všetky náklady súvisiace s motorovým vozidlom, pričom medzi ňou a ním nikdy až doposiaľ nebol spor o vlastníctvo tohto vozidla.
24. Žalobca v reakcii na obsah písomnej odpovede I. J. prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu (Okresnej prokuratúre Trenčín), z ktorého vyplýva, že I. J. neoprávneným používaním dotknutého vozidla a tým, že mu ho nevrátila, mohla spáchať trestný čin podľa § 216 ods. 1 a § 217 ods. 1 Trestného zákona. 25. OO PZ Trenčín uznesením zo dňa 23.10.2023 pod ČVS: ORP-222/TN-TN-2023 podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku, trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (začaté na základe oznámenia žalobcu), zastavilo s odôvodnením, že skutok, ktorý bol predmetom oznámenia žalobcom nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že z vykonaných úkonov v trestnom konaní nebolo preukázané, že užívanie identifikovaného osobného motorového vozidla I. J. by bolo protiprávne, pretože ako ona sama uvádzala, toto užívala od jeho samotnej kúpy, až pokiaľ ho nevydala polícii, čo potvrdili aj v trestnom konaní vypočutí svedkovia F. K. H., F. J. G. a tiež F. A. G. (konateľ spoločnosti, ktorá vozidlo odpredala), tiež, že vozidlo riadne zaplatila do rúk A. B. a následne toto malo byť po ich vzájomnej ústnej dohode administratívne prepísané na dopravnom inšpektoráte na ňu, čo sa však doposiaľ nestalo. Podľa orgánov činných v trestnom konaní nebolo možné preukázať podozrivej úmyselné konanie spočívajúce v neoprávnenom používaní motorového vozidla, pretože predmetné vozidlo užívala v presvedčení, že skutočným vlastníkom je ona, žalobca bol ako vlastník evidovaný len formálne, vzhľadom k čomu bude oznamovateľ (v tomto konaní v procesnom postavení žalobca) vyzvaný uplatniť si možné vlastnícke právo k uvedenému vozidlu cestou príslušného súdu. Zároveň z rozhodnutia vyplýva, že identifikované osobné motorové vozidlo vrátane jedného kusa kľúča a osvedčenia o evidencii vozidla bolo podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku vydané F. I. J. do trestného konania a doposiaľ nedošlo k jeho vydaniu (vráteniu) I. J., od ktorej bolo vozidlo odobraté a zaistené. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že F. I. J. v priebehu trestného konania vypovedala, že užívateľom dotknutého vozidla je od počiatku ako toto bolo kúpené a len formálne zaevidované na žalobcu, pričom od počiatku bola dohoda medzi ňou, žalobcom a K. H., ktorý sa poznal s konateľom žalobcu taká, že toto vozidlo je kupované pre ňu, peňažné prostriedky na uhradenie kúpnej ceny jej poskytol K. H., s ktorým v tom čase žila a ktorý v tom čase nechcel mať toto vozidlo evidované na seba
a preto mu v tomto smere takúto službu poskytol žalobca. Od počiatku jeho kúpy (kúpna cena mala byť žalobcovi zaplatená na dvakrát z jej strany, na čo sú svedkovia), toto vozidlo užívala a po celú dobu až do doby, ako bolo vozidlo zaistené na základe oznámenia žalobcu, nebolo ani najmenšieho sporu medzi ňou, žalobcom a tiež K. H. o tom, že je nositeľkou vlastníckeho práva k tomuto vozidlu a že toto je len formálne na základe minulých dohôd evidované na žalobcu. Presne konkretizovala miesta a čiastky, kedy mala byť kúpna cena žalobcovi zaplatená, pričom do roku 2020 akékoľvek náklady spojené s prevádzkou vozidla financoval jej priateľ K. H. (resp. jej na to poskytoval prostriedky) a potom ako sa rozišli, všetky náklady v spojitosti s vozidlom hradí ona, o čom v trestnom konaní predkladala aj rôzne doklady, v konkrétnosti aj vzťahujúce sa k riešeniu dopravnej nehody, ktorú mala spôsobiť v novembri 2021. Tiež tvrdila, že súčasťou dohody medzi nimi bol aj prepis vozidla na ňu, čo však žalobca neustále odďaľoval až toto jeho konanie v rozpore s dohodou vyústilo do toho, že podal na ňu trestné oznámenie. Uviedla tiež to, že koncom roka 2022 ju mal telefonicky kontaktovať nejaký pán L., ktorý tvrdil, že zbiera a zabavuje majetky konateľa žalobcu a vyzýval ju k vráteniu auta, keď ho však vyzvala na zaslanie plnej moci na e-mail, viac sa jej neozval. Vzniknutú záležitosť považuje za riešenie si vzájomných nezhôd (sporov) medzi konateľom žalobcu a jej bývalým priateľom K. H., obeťou ktorého sporu sa takto stala ona. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, vypočutý svedok F. K. H. potvrdil skutočnosti ohľadom kúpy, užívania a dohôd o vlastníctve vozidla, o ktorých vypovedala v konaní I. J. a tiež potvrdil, že uvedené vozidlo patrí I. J. a konateľ žalobcu by mal dodržať ich spoločnú ústnu dohodu a prepísať vozidlo na ňu, keďže zápis v osvedčení o vlastníkovi vozidla je len formálny a nezodpovedajúci faktickému stavu. V prospech tvrdení F. H. a F. J. svedčí tiež výsluch svedkyne F. J. G..
26. Z listu zo dňa 23.10.2023 Okresného riaditeľstva policajného zboru adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva upozornenie, aby si nárok na vlastnícke právo k motorovému vozidlu s ev. č. D., A. - B. C. XXXXXX, VIN: E. uplatnil v civilnom procese v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy a upozornenia, pretože v prípade ak si svoj nárok neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa vráti tomu, kto ju vydal.
27. Súd sa tiež oboznámil so žalobcom predloženou fotografiou zobrazujúcou neurčitý výhľad so zeleňou, poľnou cestou a odparkovanými autami z bližšie neurčiteľného miesta.
28. Pokiaľ ide o splnenie podmienok predpísaných platnou právnou úpravou pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia v posudzovanej veci z hľadiska uplatnených dôvodov na odvolanie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), možno sa plne identifikovať so súdom prvej inštancie v záveroch, že tieto splnené neboli. Z obsahu pripojených listín vyplýva zjavná spornosť právnych vzťahov k označenému motorovému vozidlu založená však nie medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je len administratívnym vykonávateľom úkonov predpísaných trestným procesným kódexom, ale medzi žalobcom a F. I. J., čo bolo tiež dôvodom zvoleného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré po zastavení trestného stíhania vo veci pre nepreukázanie spáchania trestného činu neoprávneného užívania vozidla F. J. (vychádzajúc z výsluchov, ktoré boli v prípravnom konaní realizované), nevydali v priebehu vyšetrovania vedeného na základe oznámenia žalobcu vozidlo ani F. J. u ktorej bolo zaistené, ani žalobcovi, ktorý si ho nárokoval a to pre pochybnosti o vlastníctve vozidla, pričom vo vzťahu k žalobcovi je preukázané, že ho odkázali postupom podľa § 97 ods. 1 v spojitosti s § 95 Trestného poriadku na uplatnenie si tvrdeného práva v civilnom procese, na čo žalobca reagoval podaním žaloby o vydanie veci, ktorej posudzovanie je predmetom tohto konania a ktorý obmedzil svojou dispozíciou účastníctvo v ňom na žalovanej strane výlučne na Ministerstvo vnútra SR.
29. Nesporne orgánmi činnými v trestnom konaní v okolnostiach danej veci zvolený postup, ktorý má oporu v ust. § 97 ods. 1 Trestného poriadku smeruje k naplneniu úmyslu zákonodarcu, aby všetky potrebným dokazovaním zistené skutočnosti (teda nielen tie, ktoré boli zistené v rámci trestného konania, ale všetky ďalšie, ktoré budú výsledkom dôkazných návrhov produkovaných dotknutými subjektmi) vyhodnotil súd a otázku sporu o vlastnícke právo/či iné právo odôvodňujúce vydanie vozidla, vo výsledku prostredníctvom ním vydaného rozhodnutia v sporovom konaní aj vyriešil, pričom predstava žalobcu, že za prítomnosti konkurenčného nároku F. J. sprevádzaného skutkovými tvrdeniami produkovanými v prípravnom konaní, podporenými výsluchom svedkov, bude možné potrebné dokazovanie obísť a žalobcovi priznať preferenciu prostredníctvom ním požadovaného inštitútu neodkladného opatrenia, v štádiu rozhodovania o ktorom výsledky plnohodnotného dokazovania prítomné nie sú, za stavu, že konkurentku žalobca za účastníčku ani neoznačil, čím je diskvalifikovaná v tomto štádiu z produkovania
prostriedkov procesnej obrany a pri absencii zistenia, či tejto bol vytvorený rovnaký priestor na uplatnenie si jej práv (príkladmo rovnakým postupom majúcim pôvod v ust. § 97 TP – z obsahu spisu nevyplýva, že by to bolo zisťované), je na strane žalobcu iluzórnym a neudržateľným. Žalobca sa prostredníctvom návrhu na NO uchádza o ochranu práva, ktoré je však v tomto štádiu sporné do takej miery, že udržateľne poskytnutie mu ochrany týmto zrýchleným spôsobom, ktorý požaduje, do úvahy neprichádza. Už v tomto štádiu sa totiž javí, že kúpu vozidla sprevádzala prítomnosť dohôd s ďalšími osobami, a to F. J. a F. H., obsah ktorých môže byť spôsobilý mať dopad na záver o tom, kto je vlastníkom vozidla, čo umocňuje fakt, že od doby jeho kúpy, vychádzajúc z doposiaľ produkovaných tvrdení v trestnom konaní, toto vozidlo výlučne užívala I. J., u ktorej tiež vozidlo pre potreby trestného konania bolo zaistené a ktorá sa vlastníčkou tohto vozidla aj cíti, voči čomu žalobca až do doby zaslania jej výzvy aktívne nenamietal (nič také netvrdil ani neosvedčoval). Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke nároky od kúpnej zmluvy a zápisu v osvedčení, F. J. mu konkuruje svojimi tvrdeniami, popísanými v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, smerujúcimi k identickému právu vo svoj prospech, ktoré orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili ako vierohodné do takej miery, že v užívaní vozidla ňou nevzhliadli páchanie trestnej činnosti neoprávneného užívania vozidla, ktoré tvrdil žalobca a trestné stíhanie zastavili. Žalobca nerozporuje, že vozidlo dlhodobo F. J. (od doby kúpy) užívala, neidentifikuje však zároveň právny dôvod takéhoto užívacieho stavu a k ňou tvrdeným vzájomným dohodám sa nevyjadruje. Prítomnosť zjavnej netransparentnosti vzájomných vzťahov konkurujúcich subjektov v štádiu rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie NO, tak znemožňuje udržateľne prijať záver o preferenčnom postavení žalobcu a tým aj opodstatnenosti dočasnej úpravy pomerov o to viac vo vzťahu k žalovanému, ktorý nie je vo vzťahu k nemu konkurenčným subjektom v spore o vlastnícke právo k dotknutému vozidlu. Dôsledky takto vzniknutého stavu, tak nemôžu ísť na ťarchu postupu žalovaného, ale ani na ťarchu postupu súdu prvej inštancie, ale výlučne tých subjektov, vrátane žalobcu, ktorí z rôznych dôvodov, ktoré odvolací súd nemá v tomto štádiu dôvod bližšie skúmať (a v rámci rozhodovania o NO na to nie je vytvorený ani priestor), existujúci netransparentný stav svojim konaním nastolili. Neobstojí teda argumentácia žalobcu, že nemôže vozidlo užívať, že toto je v dôsledku zaistenia vystavené poveternostným vplyvom, tiež, že jeho nepoužívaním a plynutím času vozidlo na hodnote degraduje, hrozí vznik škody a podobne, keďže za existujúcich skutkových okolností pre zjavnú neprehľadnosť a neusporiadanosť práv k tomuto osobnému motorovému vozidlu, s takýmto stavom musel reálne počítať. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd naviac dodáva, že sa možno identifikovať s názorom súdu prvej inštancie tiež v tom, že žalobcom priložená fotografia žiadne „ohrozenie“ veci ani nevykazuje/neosvedčuje a charakter zaistenej veci svojou konštrukciou v spojitosti so spôsobom využitia, na ktorý je určená, aktuálne z tejto fotografie ani k odlišným záverom neindikuje, keďže motorové vozidlá sú konštruované na ich prevádzku práve vo vonkajšom prostredí, teda tam, kde sú neustále vonkajším vplyvom prostredia vystavované. Aktuálne nevyužívanie vozidla a strata jeho hodnoty plynutím času je daná charakterom a existenciou sporu o právo, jeho užívanie umožňujúce.
30. Ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie je teda zrejmé, že navrhované NO má priamu väzbu na konanie vo veci samej, pričom vyvolanú spornosť vlastníckeho práva, k vyriešeniu ktorej by mala aj žaloba vo veci samej svojou konštrukciou (tiež z hľadiska žalovaných subjektov) smerovať (čo bolo tiež zmyslom a účelom zákonodarcu pri konštruovaní § 97 ods. 1 TP), ako predpoklad záveru o tom, kto je nositeľom práva opodstatňujúceho vydanie zaisteného vozidla, je možné vyriešiť až na základe plnohodnotného dokazovania postupom a samotným rozhodnutím vo veci samej. A je to práve podľa názoru odvolacieho súdu inštitút zaistenia vozidla v okolnostiach danej veci, ktorý plní úlohu dočasnej úpravy pomerov medzi dotknutými konkurujúcimi si subjektmi do doby vyriešenia zásadných otázok pre vydanie vozidla rozhodujúcich. V tomto štádiu preto súd prvej inštancie všetky osvedčené okolnosti vyhodnotil správne a jeho rozhodnutiu z hľadiska vecnej správnosti nemožno nič vytknúť.
31. K naplneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo a keďže svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP, nebolo možné konštatovať z tohto pohľadu ani naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, či písm. d/ CSP.
32. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP, vysporiadavajúc sa s rozhodujúcimi skutočnosťami a prieskumom nebola zistená ani jeho nekonzistentnosť, vnútorná rozpornosť, neobjektivita, či tvrdená arbitrárnosť. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.
33. Skutočnosť, že žalobca sa so spôsobom posúdenia ním nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy a názorovej línie majúcej pôvod v rozhodovacej praxi súdov. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu vyhodnotenia prítomných skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli v čase rozhodovania o NO najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.
34. Samotná polemika odvolateľa so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvej inštancie, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či len kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu dotknutých právnych otázok, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu vykonávať plnohodnotné dokazovanie, ani vyhodnocovať všetky konkrétne zistenia, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nemal ani odvolací súd za preukázané. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy strán a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neslúži na to, aby sa prostredníctvom neho „obišlo“ konečné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v okolnostiach posudzovanej veci nedošlo. 36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie k záveru o nemožnosti vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli v tomto štádiu (pre potreby rozhodovania o NO) spôsobilé k odlišnému, v jeho prospech vyznievajúcemu rozhodnutiu.
37. Identicky ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia medzi stranami nerozhodoval, keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou konania o žalobe vo veci samej), a to v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom s otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa súdom prvej inštancie vysporiadať až následne v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).