Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/387/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. trieda XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o vymoženie 1 930,76 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lenka Borovská, Kováčska 32, 040 01 Košice, IČO: 35 570 636, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 22.05.2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 22.05.2020 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu, keď existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že zmluva, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, je neplatná. Poukázal pritom na ustanovenie (ďalej len „”) a ustanovenie a (ďalej len „”) týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Pri postúpení pohľadávky nebolo dodržané ustanovenie o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „”), keďže predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a vykonané postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné ako medzi zmluvnými stranami, tak aj navonok voči dlžníkovi. Ďalej namietol výšku nároku priznanú exekučným titulom. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, nakoľko povinný neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuviedol žiaden zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Namietanú neplatnosť zmluvného vzťahu a iné s ňou súvisiace skutočnosti mal povinný možnosť namietať počas trvania súdneho konania.

2/ Aplikujúc ustanovenia , , a prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“) vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného ako návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý nebol dôvodný. Uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a

predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. -20). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Vyšší súdny úradník v prvom rade poukázal, že exekučným titulom v tomto konaní nie je povinným uvádzaný rozsudok, ale Platobný rozkaz č. k. - 36, ktorý bol vydaný Okresným súdom Košice II dňa 13.03.2018, a teda nie v upomínacom konaní podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „”), tak ako to uviedol povinný.

3/ K povinným namietaným skutočnostiam, a to neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky ako i výške vymáhaného nároku, uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Vyšší súdny úradník sa tak nezaoberal uvedenými dôvodmi, nakoľko by tým riešil otázky rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. súd by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Zároveň uviedol, že všetky namietané skutočnosti si mal povinný uplatniť v základnom konaní, t. j. postupovať v zmysle poučenia exekučného titulu, a teda podať odpor proti exekučnému titulu. Keďže tak neurobil, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť (t. j. dňa 12.04.2018), čím sa stalo spôsobilým exekučným titulom. K výške uplatneného nároku oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie konštatoval, že exekučným titulom bol výrokom I oprávnenému priznaný nárok na sumu vo výške 1 970,76 eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 970,76 eur od 16.07.2016 do zaplatenia a výrokom II mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 333,78 eur z toho 118 eur za zaplatený súdny poplatok a 215,78 eur za trovy právneho zastúpenia. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na istinu vo výške 1 930,76 eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 970,76 eur od 16.07.2016 do 30.11.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 1 960,76 eur od 01.12.2016 do 03.01.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 1 950,76 eur od 04.01.2017 do 02.10.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 1 940,76 eur od 03.10.2017 do 03.11.2017 a vo výške 8 % ročne zo sumy 1 930,76 eur od 04.11.2017 do zaplatenia a trovy súdneho konania (označené ako v poverení ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) vo výške 333,78 eur, t. j. oprávnený si uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom, resp. nižší nárok, než mu bol priznaný, a to z dôvodu vykonaných čiastočných úhrad uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoľko podaný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v súlade s Exekučným poriadkom, a teda neobsahoval žiadnu vadu, ktorá by bránila vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Lenku Borovskú. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal preto nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník konštatoval, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v plnom rozsahu. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech, súd o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu nepriznal.

4/ Voči uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť. Uznesenie považoval za nepreskúmateľné a nesprávne. Naďalej zotrvával na tom, že zmluva, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, je neplatná. K vydaniu platobného rozkazu došlo v rozpore so zákonom. Pohľadávka

nebola platne postúpená z právneho predchodcu oprávneného na oprávneného, pretože právny predchodca oprávneného nedodržal ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnený, resp. jeho právny predchodca nevyzval povinného na splnenie záväzku a povinný nezotrval v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní pred postúpením pohľadávky banky. Nedodržaním zákonných podmienok oprávnený podľa názoru povinného nedisponoval jednak v predchádzajúcom konaní aktívnou legitimáciou a teda nemôže byť ani v tomto exekučnom konaní legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa názoru povinného sú vyššie uvedené skutočnosti dostatočne relevantné na to aby vyvrátili dôvodnosť podaného návrhu a rovnako tak aj predpokladom zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie a preto ide o skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2013, sp. zn. , ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval nasledovné: ,,Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné. Exekučný súd teda skúma, či exekučný titul je vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii, na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.“; a na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.07.2014 sp. zn. , podľa ktorého: ,,Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. ). Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek práv ...“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol exekúciu zastaviť a uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy konania.

5/ Oprávnený žiadal sťažnosť povinného zamietnuť. Uviedol, že povinný vo svojom písomnom podaní neuvádza povinný žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuvádza žiaden zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 53 Exekučného poriadku, na základe ktorého by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Pokiaľ mal povinný námietky v súvislosti s ním uzatvoreným zmluvným vzťahom založeným úverovou zmluvou č. 31711999, ako spotrebiteľským zmluvným vzťahom alebo sa chcel vyjadriť k iným skutočnostiam, mal možnosť tieto skutočnosti na svoju obranu predložiť súdu počas trvania súdneho konania. Na podanom návrhu na vykonanie exekúcie preto trváme aj naďalej.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

10/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná. Podstatnou námietkou povinného v návrhu na zastavenie exekúcie a aj sťažnosti boli tvrdenia o vydaní exekučného titulu v rozpore so zákonom, najmä keď zmluvu, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný považoval za neplatnú, pri postúpení pohľadávky neboli dodržané o bankách v dôsledku čoho oprávnený nedisponoval aktívnou legitimáciou tak v základnom konaní a ani exekučnom konaní.

13/ Exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice II, sp. zn. -36 zo dňa 13.03.2018. V súdenej veci ide bez akýchkoľvek pochybností o spotrebiteľskú vec, o čom svedčí aj spisová značka , pod ktorou bolo konanie na Okresnom súde Košice II vedené, pričom v takom prípade súd v základnom konaní musel postupovať aj podľa ustanovení III. časti, II. hlavy prvého oddielu (spotrebiteľské spory). Pre rozhodnutia vydané v spotrebiteľských veciach, ktoré sa majú vykonať podľa ustanovení Exekučného poriadku (v konaniach začatých po 01.04.2017) platí, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, pokiaľ bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať, alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou ( Exekučného poriadku). Povinný (zastúpený právnym zástupcom) však nenamietal existenciu konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok, resp. za také nemožno považovať nedostatok hmotnoprávnej legitimácie v základnom konaní a ani neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorú bližšie nedefinoval. Zároveň je nutné dodať, že ak by aj v exekučnom konaní riadne namietal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom všeobecný súd ex offo mal skúmať a prihliadať na existenciu takých podmienok, a zároveň povinný ako strana konania v pozícii žalovaného mal možnosť uvedené namietať, a to i podaním odporu, čo však neurobil. Pokiaľ povinný nevyužil prostriedky nápravy v základnom konaní, exekučný súd, nie je tým orgánom, ktorý ich má dodatočne naprávať. Vzhľadom na uvedené nebola judikatúra, na ktorú povinný v sťažnosti poukazoval, pre rozhodnutie súdu o sťažnosti, relevantná (rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline sa týkali rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní, v ktorom nebolo možné namietať neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň išlo o rozhodnutia podľa staršej právnej úpravy exekučného konania).

14/ Vo vzťahu k namietanému nedostatku (aktívnej) vecnej legitimácie je potrebné uviesť, že tento pojem sa v občianskom (procesnom) práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Následkom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je pri vecnom posúdení nároku žalobcu zamietnutie jeho žaloby. Aktívnu legitimáciu žalobcu posudzoval už súd (Okresný súd Košice II) v základnom konaní, a preto následné prešetrenie správnosti takého posúdenia exekučným súdom neprichádza do úvahy. Opačným postupom by došlo k vecnému preskúmavaniu exekučného titulu. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným

spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

15/ Vzhľadom k tomu, že v exekučnom titule bol za oprávneného označený subjekt Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, a teda išlo o aktívne legitimovanú osobu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, pretože išlo o tú istú osobu, ktorej právo bolo priznané exekučným titulom, exekučný súd v prospech takto označenej osoby v návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 48 ods. 2, 3 a § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi určenému podľa § 55 Exekučného poriadku.

16/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za vecne správne, povinný netvrdil a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 22.05.2020 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia ju zamietol.

17/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

18/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

19/ V súvislosti s podanou sťažnosťou si povinný uplatnil trovy konania. Keďže nebol v sťažnostnom konaní úspešný, k zastaveniu exekúcie nedošlo, podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. O uplatnených trovách povinného potom rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. O trovách oprávneného súd nerozhodoval, pretože si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).