Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/120/2017

Potvrdené rozhodnutím 9Co/50/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. P., L. XX/B, zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, IČO: 44 285 884 proti žalovaným: 1. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. P., T. G. N. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, 2. S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., R. XXX, o zaplatenie 2 207,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. januára 2021 č. k. 16C/120/2017-297 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanej v 1. rade (I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalobkyne voči žalovanej v 1. rade (III.) p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyne: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P., L. XX/B, zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, IČO: 44 285 884, proti žalovaným: 1. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P., T. G. N. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, 2. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXX, o zaplatenie 2 207,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2 207,46 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 31.08.2017 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky, úrokov z omeškania voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1 rade vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.

V. Súd p r i z n á v a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 2 207,46 eur spoločne a nerozdielne s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 299,84 eur od 18.02.2013 do 04.10.2014, s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 249,84 eur od 11.10.2014 do zaplatenia, s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 354,36 eur od 13.02.2014 do zaplatenia a s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 903,10 eur od 18.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania vo výške 100 %. Žalobu odôvodňovala tým, že uzavrela so žalovanými Zmluvu o nájme bytu, v zmysle ktorej nájom trval od 05.06.2012 do 31.08.2014, kedy došlo k odovzdaniu bytu žalovanou v 1. rade. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 270 eur mesačne a zálohy za energie vo výške 30 eur mesačne s tým, že vyúčtovanie energií sa vykoná raz ročne a prípadný preplatok alebo nedoplatok sú strany povinné zaplatiť do 7. kalendárnych dní od vyúčtovania. Prvé vyúčtovanie bolo vykonané 10.02.2013 za obdobie od 04.06.2012 do 31.12.2012, kde vznikol nedoplatok vo výške 299,84 eur. K druhému vyúčtovaniu za rok 2013 došlo 05.02.2014 a nedoplatok bol vo výške 1 054,52 eur. K poslednému vyúčtovaniu za obdobie roku 2014 do 31.08.2014

došlo 10.09.2014, pričom nedoplatok bol vo výške 903,10 eur. Všetky úhrady za nájom boli realizované na bankový účet žalobkyne. Od podpísania zmluvy sa žalobkyňa nikdy nestretla so žalovanou v 2. rade. Komunikácia prebiehala výlučne so žalovanou v 1. rade, ktorá platby za nájomné vkladala na účet žalobkyne. Nedoplatky za spotrebovanú energiu, plyn a vodu žalované neuhradili ani po jednom vyúčtovaní napriek tomu, že žalovaná v 1. rade úhrady sľubovala. V auguste 2014 žalovaná v 1. rade oznámila žalobkyni, že si našla iný nájom, lacnejší, 1-izb. byt. Dňa 31.08.2014 bol spísaný preberací protokol, kde odovzdávajúca žalovaná v 1. rade potvrdila a uznala dlh za vzniknuté nedoplatky z predchádzajúcich období. V dodatku ku zmluve o nájme sa zaviazala, že až do úplného zaplatenia pohľadávok bude oznamovať svoju aktuálnu korešpondenčnú adresu skutočného pobytu a telefónneho čísla. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala nedoplatky uhradiť do 31.12.2014. Všetky vyúčtovania, ako i s tým súvisiace doklady osobne prebrala žalovaná v 1. rade, pričom k nim nemala výhrady a prebratie vyúčtovaní vrátane príloh vlastnoručne podpísala a výhrady neuviedla. Napriek písomnému uznaniu dlhu si žalovaná v 1. rade tieto povinnosti neplnila a 04.10.2014 vložila jediný a poslednýkrát sumu 50 eur na účet žalobkyne. Z dôvodu, že pokusy o zmierlivé riešenie sa minuli účinkom, žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej pohľadávky, ktorá pozostáva z nedoplatkov za elektrickú energiu, plyn a vodu za obdobie trvania nájmu cestou súdu.

2. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k žalobe písomne podaním cestou svojej právnej zástupkyne zo dňa 27.07.2018 (č. l. 61), v ktorom uviedla, že je pravdou, že užívala byt vo vlastníctve žalobkyne v období od 04.06.2012 do 31.08.2014 na základe nájomnej zmluvy. Po skončení nájmu dňa 10.09.2014 prevzala vyúčtovanie energií, ktoré jej odovzdal manžel žalobkyne a dohodli sa na splácaní deklarovaného nedoplatku žalobkyňou splátkami po 50 eur mesačne. Žalovaná v 1. rade nemala skúsenosti s obdobnými situáciami, a preto v tom čase nenamietala výšku vyúčtovaných nedoplatkov energií ani spôsob, akým bolo vyúčtovanie zrealizované. Žalobkyňa nikdy žalovanej riadne energie nevyúčtovala a žalovanej v 1. rade nebola predložená vyúčtovacia faktúra. Na základe uvedeného má žalovaná pochybnosti o tom, či skutočne vznikli tak vysoké nedoplatky za energie za obdobie, v ktorom byt ona užívala. Namietala, že pri uzavretí zmluvy zaplatila kauciu vo výške 600 eur, i napriek tomu, že zo zmluvy vyplýva len suma 540 eur, ktorá mala byť použitá práve na vzniknuté prípadné nedoplatky a výšku tejto kaucie však žalobkyňa v žalovanej sume nezohľadnila. Mala za to, že žalobkyňa si uplatňuje nárok aj za obdobie, v ktorom žalovaná byt už zjavne neužívala a v preberacom protokole pri prevzatí bytu do nájmu absentuje údaj o počiatočnom stave spotrebovanej elektrickej energie na merači. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobkyni zaplatila viac ako je ňou deklarovaná suma 50 eur, pričom vždy všetky platby uhrádzala vkladom na účet žalobkyne. Pokiaľ aj vznikol nejaký dlh na energiách, výška tohto dlhu nie je vo výške uvádzanej žalobkyňou, ale nižšia minimálne o sumu kaucie, ktorá bola žalobkyni zaplatená pri vzniku nájomného vzťahu. Nárok žalobkyne považovala za nepreukázaný aj z dôvodu absencie vyúčtovacích faktúr, ktoré mali byť podkladom pri vyúčtovaní energií.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 27.09.2018 (č. l. 79) uviedla, že žalovanej boli vždy predkladané vyúčtovania riadne spolu s vyúčtovacími faktúrami. Žalovaná bola už po prvom mesiaci upozornená, že záloha 30 eur vzhľadom na odbery je veľmi nízka a vznikne jej nedoplatok. Číselné údaje vo vyúčtovaniach korešpondujú s údajmi v preberacích protokoloch a vyúčtovacích faktúrach. Žalobkyňa uviedla, že tvrdená neskúsenosť žalovanej v 1. rade je účelová. Po prvom vyúčtovaní žalovaná v 1. rade vedela, že vznikol nedoplatok a nijako to neriešila. Po druhom vyúčtovaní žiadala kontrolu plynomeru, ktorú však odmietla po tom, ako jej bolo oznámené, že ak závada nebude preukázaná, bude musieť kontrolu zaplatiť. Po poslednom vyúčtovaní dlh uznala. Námietka ohľadne vyúčtovania zo dňa 10.09.2014 je nenáležitá, nakoľko dátum vyúčtovania je irelevantný a bol vykonaný 9 dní po spätnom odovzdaní bytu, t. j. po odpísaní meračov. Podstatné sú číselné údaje, ktoré korešpondujú s preberacím protokolom zo dňa 31.08.2014 a predchádzajúcim vyúčtovaním. Žalobkyňa si uplatňuje len skutočne spotrebované energie. Všetky úhrady okrem prevzatej zábezpeky vo výške 600 eur boli zaplatené výhradne na účet žalobkyne bezhotovostne. Od júna 2012 do súčasnosti uhradila žalovaná v 1. rade 20 x 300 eur a 1 x 50 eur. Žalovaná zaplatila spolu 6 650 eur spolu so zábezpekou. Žalobkyňa ľutovala žalovanú v 1. rade z dôvodu jej tvrdení, že sa jej rodina obrátila chrbtom a preto chcela vec riešiť zmierlivo. Nedomáhala sa nezaplateného nájomného ale len platieb za spotrebované médiá, ktoré žalobkyňa zaplatiť musela. Žalovaná v 1. rade nikdy dlh nespochybňovala. V sms komunikácii zo dňa 01.03.2015 uvádzala, že od 01.03.2015 bude mať prácu a že bude posielať peniaze. Obratom jej bol navrhnutý splátkový kalendár a následne sa už žalovaná neozvala a prestala komunikovať.

4. Žalovaná v 1. rade v duplike zo dňa 21.12.2018 (č. l. 92) uviedla, že má za to, že nárok žalobkyne je nepreukázaný a popiera, že by dĺžila žalobkyni peňažné prostriedky v takej výške ako tvrdí žalobkyňa. Nesúhlasila s tým, že žalobkyňa bola oprávnená si ponechať kauciu vzhľadom na spôsob ukončenia nájmu. Žalobkyňa mala použiť kauciu na vyrovnanie dlžných zostatkov. Z týchto dôvodov žiadala žalobu žalobkyne voči nej zamietnuť.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, ktorej bola žaloba doručená dňa 25.07.2019 podľa a predvolania podľa .

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

6.1 Dňa 05.06.2012 uzavrela žalobkyňa ako prenajímateľ so žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami Zmluvu o nájme bytu podľa a 685 a nasl. . Predmetom zmluvy podľa čl. 1.1 je prenájom bytu v Y. P. na ulici L. XX/B, ktorý je vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa. Nájom začal dňa 04.06.2012 a bol uzavretý na dobu neurčitú minimálne na dobu 12 mesiacov podľa čl. 2 zmluvy. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi za celý byt nájomné vo výške 270 eur čl. 3.2 a zálohy za spotrebovanú elektrickú energiu, spotrebovaný zemný plyn a vodu vo výške 30 eur mesačne s tým, že platby sa zúčtujú raz za kalendárny rok zároveň s platbou príslušného nájomného. Ak sa pri zúčtovaní zistí preplatok, prislúcha tento nájomcovi a prenajímateľ je povinný ho vrátiť do 7 dní. Prípadný nedoplatok za elektrickú energiu a zemný plyn spotrebované nájomcami je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi do 7 dní, v zmysle čl. 3.3. Nájomca zloží prenajímateľovi kauciu za prípadné poškodenie alebo neplatenie poplatkov, a to vo výške dvoch mesačných nájmov, t. j. 540 eur. Kaucia bude nájomcovi vrátená najneskôr do 15-tich dní po skončení trvania zmluvy. V prípade, že nájomca neuhradí niektorú z platieb uvedených v zmluve alebo poškodí vybavenie bytu, má prenajímateľ právo použiť túto sumu na vyrovnanie dlžných zostatkov. V tom prípade nájomcovi zaniká nárok na vrátenie kaucie podľa čl. 3.4 zmluvy. Zmluvu podpísali strany sporu.

6.2 Z preberacieho protokolu k zmluve o nájme bytu zo dňa 04.06.2012 mal súd preukázané, že byt sa skladá z 2 obytných miestností, kúpeľne, WC, kuchyne, predsiene a komory a je v štandardnej výbave podľa čl. 1.2 protokolu. V uvedenom článku sú uvedené i stavy meračov ku dňu 04.06.2012 ohľadne vodomeru WC, vodomeru kúpeľňa, plynomeru a elektromeru. Preberací protokol podpísali strany sporu a manžel žalobkyne.

6.3 Z vyúčtovania energií zo dňa 10.02.2013 v súlade so zmluvou o nájme bytu mal súd preukázané, že celkový nedoplatok za služby za účtovné obdobie od 04.06.2012 do 31.12.2012 predstavuje sumu 299,84 eur. Nedoplatok za odber plynu s poukazom na počiatočný stav plynomeru k 04.06.2012, ktorý je totožný so stavom plynomeru na preberacom protokole. Spotreba plynu za účtovné obdobie do dňa odčítania plynomeru k 19.12.2012 bola vo výške 312 m3. Cena plynu 259,86 eur. Cena elektriny za rovnaké obdobie 125,47 eur. Cena vodného a stočného 123,83 eur. Celková cena služieb 509,16 eur s tým, že zaplatené zálohy predstavovali sumu 210 eur. Vyúčtovanie prevzala žalovaná v 1. rade.

6.4 Z vyúčtovania energií zo dňa 05.02.2014 za účtovné obdobie roku 2013 mal súd preukázané, že fakturovaná suma plynu za účtovné obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013 v zmysle vyúčtovacej faktúry SPP 7418729259 bola vo výške 1 203,32 eur. Fakturovaná suma elektrickej energie v zmysle vyúčtovacej faktúry ZSE 7102105862 bola vo výške 211,2 eur. Celková cena za odobraté médiá predstavovala sumu 1 414,52 eur, od ktorej bola odpočítaná suma 360 eur, ktorá predstavovala zaplatené zálohy a nedoplatok za energie bol vo výške 1 054,52 eur. Vyúčtovanie prevzala žalovaná v 1. rade.

6.5 Z vyúčtovania energií zo dňa 10.09.2014 mal súd preukázané, že cena plynu za účtovné obdobie od 18.12.2013 do 31.08.2014 bola vo výške 645,57 eur, cena elektrickej energie za účtovné obdobie od 14.09.2013 do 31.08.2014 vo výške 192,94 eur a vodné a stočné od 01.01.2013 do 31.08.2014 vo výške 304,59 eur. Celková cena poskytnutých služieb predstavovala sumu 1 143,10 eur, od ktorej boli odpočítané zaplatené zálohy vo výške 240 eur a nedoplatok za energie bol vo výške 903,10 eur. Vyúčtovanie prevzala žalovaná v 1. rade.

6.6 Dňa 31.08.2014 žalobkyňa a žalovaná v 1. rade podpísali preberací protokol ku zmluve o nájme bytu spätné prevzatie, na základe ktorého žalovaná ako odovzdávajúca odovzdala žalobkyni prenajímateľke a preberajúcej predmet nájmu, byt v Y. P. na ulici L. XX/B v zmysle čl. 1.1 protokolu. V preberacom protokole sú uvedené stavy meračov ku dňu 31.08.2014 podľa čl. 1 bod 2 protokolu. Byt bol odovzdaný bez závad a žalovaná v 1. rade podpísaním protokolu uznala dlh vo výške 1 354,36 eur vzniknutý z nedoplatkov za spotrebovanú vodu, plyn a elektrickú energiu pozostávajúci zo sumy 299,84 eur z vyúčtovania zo dňa 10.02.2013 a zo sumy 1 054,52 eur z vyúčtovania z 05.02.2014. Žalovaná v 1. rade prehlásila, že dlh riadne zaplatí do 31.12.2014.

6.7 Dňa 10.09.2014 žalovaná podpísala Uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky voči veriteľke, t. j. žalobkyni s tým, že výška uznaného dlhu je 2 257,46 eur, ktorý pozostáva z nedoplatkov za elektrickú energiu, vodu a plyn z nájomnej zmluvy. Dlh sa zaviazala uhradiť najneskôr do 31.12.2014.

6.8 Z sms komunikácie žalovanej v 1. rade vyplýva, že žalovaná mala uhradiť v decembri 2014 sumu 500 eur a zaplatila do 18.12.2014 len 50 eur. Dňa 19.12.2014 oznámila, že viac ako 50 eur nevie splácať a že uviedla, že 500 eur zaplatí len keď ich dostane a nič nesľubovala. Dňa 24.02.2015 oznámila, že je u matky v Nemecku, nemá robotu a preto neplatila. Od prvého začína v novej práci a bude posielať peniaze. Žalovanej bolo navrhnuté v uvedený deň, aby došlo k podpísaniu dohody a splátkového kalendára tak, aby bol dlh uhradený do konca augusta budúceho roku.

6.9 Z výpisu z účtu žalobkyne mal súd preukázané, že vklad vo výške 50 eur bol realizovaný 27.10. 2014. Z výpisov z účtu žalobkyne (č. l. 83 a nasl.) zo dňa 25.09.2018 mal súd preukázané, že za obdobie od 16.07.2012 do 24.09.2014 žalovaná v 1. rade zaplatila 20 x sumu po 300 eur a 1x sumu po 50 eur.

6.10 Vyúčtovacia faktúra za plyn č. 7439129129 za fakturačné obdobie od 19.12.2011 do 18.12.2012, konečný stav meradla 31.12.2011 428 m3, konečný stav meradla ku dňu 18.12.2012 715 m3. Celková fakturovaná suma 237,10 eur plus 20 % DPH vo výške 47,42 eur.

6.11 Príloha k faktúre za elektrinu č. 7170555034 za zúčtovacie obdobie od 27.09.2011 do 27.09.2012 s počiatočným stavom ku dňu 31.03.2012 16 831 kWh.

6.12 Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 a príloha k vyúčtovaniu za rok 2012 spotreba spolu 54 m3 vo výške 126,78 eur.

6.13 Vyúčtovacia faktúra za plyn č. 7418729259 fakturačné obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013, fakturovaná suma 1 203,32 eur.

6.14 Príloha k faktúre za elektrinu č. 7102105862 za zúčtovacie obdobie od 28.09.2012 do 24.09.2013 s konečným stavom na merači ku dňu 31.12.2012 17 434 kWh. Celková fakturovaná suma 176,67 eur.

6.15 Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013, preplatok 15,48 eur.

6.16 Vyúčtovacia faktúra za plyn č. 7421191491 za fakturované obdobie od 19.12.2013 do 18.12.2014, fakturovaná suma 645,11 eur, prijaté preddavkové platby 1 188 eur, preplatok - 542,89 eur. Konečný stav meradla ku dňu 18.12.2014 3 537 m3.

6.17 Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 spolu vo výške 233,89 eur.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne vo výpovediach upresnila, že vo vyúčtovaní energií zo dňa 10.02.2013 žalovaná v 1 rade potvrdila uvedené údaje a nikdy ich nenamietala až do doručenia žaloby. Žalovaná až teraz namieta to, čo v skutočnosti spotrebovala. K celkovej neurčitosti, ktorú namietala žalovaná v 1 rade uviedla, že žalovaná preberala ročné vyúčtovania, prílohou ktorých boli i vyúčtovacie faktúry a nikdy nenamietala predmetný dlh, keďže mala v nájme len jeden byt a uznávala ich. Nemohla sa pomýliť. Žalovaná v 1 rade nikdy nenamietala žiadnu výšku vyúčtovania ani vady na kúrení, prípadne

iné vady a ani nežiadala z týchto dôvodov nejaké zľavy. Podľa udania žalobkyne, v neprítomnosti žalovanej v 2 rade byt užívali rodinní príslušníci spolu so žalovanou v 1 rade. Vyúčtovanie za rok 2014 bolo urobené tak, že bol odpočítaný stav plynomeru ku dňu odovzdania bytu, t. j. 31.08.2014 a skutočná spotreba bola vynásobená jednotkovou cenou plynu za rok 2013, pretože ešte vyúčtovaciu faktúru žalobkyňa k dispozícii nemala. Rovnaký postup bol i pri odbere elektrickej energie, pretože aj stav elektromeru je uvedený v preberacom aj odovzdávacom protokole. Čo sa týka namietaných rozdielov ohľadne stavu elektromeru, je to preto, že ak v byte nikto nebýval, musí byť stav elektromeru rovnaký. Po vykonanom dokazovaní mala za to, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o nájme a tiež nie je sporné, že nájom skončil. Uznávací prejav žalovanej vylučuje premlčanie a zároveň nepriamo potvrdzuje aj doručenie vyúčtovania. Doručenie vyúčtovaní pritom žalovaná v 1. rade priamo viacnásobne potvrdila. Uznávací prejav spochybnila žalovaná v 1. rade až po podaní žaloby. Žalovaná nepreukázala, že by zaplatila čiastku, ktorá je predmetom žaloby a ani v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Žalobkyňou predložený výpis z účtu teda nebol riadne a účinne procesne popretý. Ani jedna zo žalovaných nereklamovala spotrebu, ani po prvom ani po druhom a ani po treťom vyúčtovaní. Uznanie dlhu spochybňuje žalovaná v 1. rade tým, že bola mladá, pričom vek nie je v tomto smere diskvalifikačným kritériom. Raz žalovaná tvrdí, že spolu s vyúčtovaním na asi 1000,- eur jej boli doručené faktúry, na ďalšom pojednávaní tvrdí, že faktúry jej nikdy neboli doručené a poprela aj doručenie príloh k žalobe, hoci tieto boli so žalobou pevne zošité. Žalovaná nepoprela, že ponúkla sama možnosť splácať sumu po 50,- eur a neurobila tak len preto, lebo žalobkyňa túto sumu považovala za nedostatočnú. V samotnej nájomnej zmluve nebolo dohodnuté predkladanie faktúr ako podmienka účinnosti vyúčtovania. Žalovaná v 1. rade tiež netvrdila, že by si kedykoľvek akúkoľvek faktúru od žalobkyne pýtala. Žalovaná sa vyjadrila, že tesne pred odchodom t. j. pred ukončením nájmu reklamovala kotol, pričom ale sama vypovedala, že byt bol vykurovaný gamatkami a teda nie plynovým kotlom. Celé roky od skončenia nájmu až po podanie žaloby nenamietala žalovaná v 1. rade a v podstate ani žalovaná v 2. rade ani výšku nedoplatkov, ani doručenie príloh a žalovaná v 1. rade ani akúkoľvek vadu uznávacieho prejavu. Naopak sama potvrdzovala pravdivosť textových správ, ktorých sa zaväzovala nedoplatok zaplatiť s odkazom na rôzne situácie, ktoré mali byť zdrojom jej príjmov. Žalovaná si vo svojich výpovediach protirečí a preto jej výpovede a vyjadrenia navrhla hodnotiť tak v kontexte jej procesného postavenia ako aj v súvislosti so všetkými ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Navrhla žalobe vyhovieť a to voči žalovanej v 1. rade na základe vykonaného dokazovania a voči žalovanej v 2. rade na základe jej procesnej pasivity, keďže nepoprela žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne a ani nenamietala žiaden z vykonaných dôkazov, ani sa k nim nevyjadrila. Žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia aj pre prípad, že by súd nevychádzal z uznávacieho prejavu a zároveň žalované nie sú spotrebiteľkami resp. nejde o spotrebiteľský právny vzťah, preto je potrebné hodnotiť ho ako zmluvný vzťah uzavretý medzi tromi rovnocennými subjektmi. O trovách konania žiadala rozhodnúť podľa pomeru procesného úspechu strán sporu.

8. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi upresnila, že pri podpise zmluvy bola i žalovaná v 2 rade a pán Y., ktorý vyhotovil zmluvu a on odpisoval merače. Keď prišli do bytu so žalovanou v 2 rade, dal im zmluvu pán Y., vtedy, keď sa tam nasťahovali, 05.06. alebo 04.06.2012, k čomu sa presne vyjadriť nevedela. Naraz podpisovali zmluvu a preberací protokol. Je pravdou, že údaje ohľadne meračov dopisoval pán Y. vtedy, keď prišli do bytu. Údaje odpísal pán Y., neboli pri tom. Domnievala sa, že zmluvu o nájme a preberací protokol dostali. Nepoprela, že neprekontrolovala údaje, ktoré sú na meračoch a ktoré sú uvedené na preberacom protokole. V tom čase vyplatila i zábezpeku. Hovorili o tom, že keď bude preplatok, že im to vrátia, keď bude nedoplatok, že to musia doplatiť. Nehovorili o podmienkach vyúčtovania. So žalobkyňou nikdy nekomunikovala. Je pravdou, že ju vyhľadal pán Y. ohľadne nedoplatkov trikrát a doniesol jej vyúčtovaciu faktúru za plyn a elektrinu, mohlo to byť okolo 1 000 eur, voda bola v minimálnej sume. Pri tomto vyúčtovaní bola iba ona a pán Y.. V tom čase už žalovaná v 2 rade v byte nebývala. Žalovaná v 2 rade bývala v spornom byte asi 6 mesiacov. Keď žalovaná v 2 rade z bytu odišla, hneď to oznámila pánovi Y. telefonicky jedenkrát. Pri tomto vyúčtovaní sa rozplakala, pretože nemala toľko peňazí naraz a pri odchode z nájmu povedala, že to zaplatí v splátkach po 50 eur. Následne jej telefonicky o 21.30 hod. bolo oznámené, že tento jej návrh je neakceptovateľný. Zaplatila dve splátky po 50 eur. Manžel žalobkyne ju vyhľadal z dôvodu vyúčtovania nedoplatkov trikrát. Pamätala si, že jej dal podpísať uznanie dlhu, keď odchádzala a preberali byt. Bola to suma okolo 1 300 eur, a nevedela, že to podpisuje. Nepoprela, že to podpísala, mala za to, že podpisuje to, že odovzdanie bytu je v poriadku. Bolo jej povedané, že za ňou príde pán Y. do druhého bytu a donesie ešte nedoplatok vo výške 2 000 eur. Manžel žalobkyne jej do druhého bytu doniesol podpísať uznanie dlhu ako aj nedoplatok, čo vznikol, avšak žiadne faktúry. Bolo jej povedané, že nedoplatok za energie je za veľkú spotrebu plynu, vody

a elektriny. Ak prišiel jej brat s matkou, bývali v byte 2 týždne, kedy spotreba nemohla byť natoľko navýšená. Nikdy vysokú spotrebu nereklamovala. Nevyznala sa v tom, bola prvýkrát v prenájme, mala 20 rokov. Prestala realizovať navrhované splátky, pretože jej bolo zo strany manžela žalobkyne oznámené, že je to neakceptovateľné. Žiadne faktúry si nikdy nepýtala. Ku koncu nájmu hovorila pánovi Y., že kotol nie je riadne v prevádzke, tiekla jej len studená voda a nedala sa zapáliť gamatka v obývačke, išlo to ťažko, bolo treba opakovane veľakrát stlačiť gombík. Závadu plynomeru ani vysokú spotrebu nikdy nereklamovala. Keď prišla do nájomného bytu, zaplatili nájomné 300 eur za ten mesiac, čo tam boli a kauciu vo výške 300 eur v hotovosti a 300 eur predstavovala cena kuchynskej linky, ktorú zakúpili. Žiadna časť kaucie jej vrátená nebola. Pri odovzdávaní a preberaní bytu bola prítomná pani žalobkyňa a pán Y. a o kaucii sa nerozprávali. Nepýtala sa na kauciu, pretože vedela, že je tam nedoplatok. Po vykonanom dokazovaní žiadala žalobu zamietnuť.

8.1 Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade zdôraznila, že vyúčtovacia faktúra za elektrinu za rok 2014 žalobkyňou predložená nebola. Žalovaná si nemala možnosť prekontrolovať a overiť vierohodnosť vyúčtovania energií, pretože vyúčtovacie faktúry jej nikdy predkladané neboli, dôkazom čoho je i tá skutočnosť, že do dnešného dňa nebola predložená ani namietaná vyúčtovacia faktúra za elektrinu za rok 2014. Rovnako neboli predkladané ani ďalšie vyúčtovacie faktúry. Poukázala na vyúčtovanie energií zo dňa 10.02.2013, kde je uvedený počiatočný stav, ktorý je iný ako na faktúre a vychádza zo stavu plynomeru v čase vzniku nájmu a následne je uvedený stav plynomeru, ktorý je uvedený na faktúre a nie je zrejmé, či sa jedná o skutočný stav ku dňu 19.12.2012. Rovnako považovala za neurčité i uznanie dlhu zo dňa 10.09.2014, pretože tam nie je uvedené, z čoho dlh vznikol, za aké obdobie a je zarážajúce, že ku dňu 31.08.2014 bol dlh vo výške 1 354,36 eur a ku dňu 10.09.2014 vo výške 2 257,46 eur bez bližšieho zdôvodnenia a odôvodnenia. Z týchto dôvodov považovala uznanie dlhu za neplatné. Mala za to, že nárok na zaplatenie nedoplatkov nebol riadne vyčíslený a podložený listinnými dôkazmi a nie je tak urobené ani do dnešného dňa. Na základe týchto skutočností nemohol vzniknúť žalobkyni nárok na zaplatenie nedoplatkov s dôrazom na rozhodnutie uvedené vo vyjadrení. Čo sa týka nedoplatku na nájomnom uviedla, že žalovaná zaplatila nájomné za všetky mesiace a žalobkyňa do dnešného dňa ani nenamietala nezaplatenie nájomného. Nájomné bolo platené na účet, v hotovosti, prípadne žalovaná v 1 rade poprosila kamarátku o zaplatenie na účet žalobkyne. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje voči žalovaným zaplatenie nedoplatkov za energie spotrebované v súvislosti s nájmom bytu. Žalovaná v 1. rade má za to, že žalobkyňa neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, keď jej nárok a teda správna výška nedoplatku na energiách nebol nikdy riadne vyúčtovaný, a to ani pri samotnom vyúčtovaní, ako ani v priebehu konania. Žalobkyňa ešte aj v priebehu tohto konania stále dodatočne dokladala vyúčtovacie faktúry, ktorými sa snažila svoj nárok preukázať. To, že tieto faktúry dokladala len v priebehu konania priebežne preukazuje skutočnosť, že v čase vyúčtovania ich nemala riadne k dispozícii. Ani svedok pán Y. nevedel v rámci svojej svedeckej výpovede riadne vysvetliť, že ako jednotlivé dlžné sumy vypočítal, keď raz tvrdil, že vychádzal z jednotkových cien spotrebovaných energií a inokedy tvrdil, že nedoplatky len refakturovával. V tomto smere poukázala na rozsudok NS ČR, v zmysle ktorého o vyúčtovaní uhrádzaní plnenia s poskytovaním užívania bytu, možno hovoriť a vyúčtovanie môže privodiť splatnosť nedoplatku len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a ak je v ňom uvedená cena vykonanej služby v správnej výške. Ak vyúčtovaniu chýba niektorá z predpísaných náležitostí, alebo je v nej uvedená nesprávna výška, vyúčtovanie nie je riadne spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku č. k. . S poukazom na uvedené mala za to, že pokiaľ aj nejaký nedoplatok žalovanej v 1. rade vznikol, nebol dosiaľ riadne vyúčtovaný a teda nemohla nastať jeho splatnosť. Ďalej poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná zaplatila kauciu pri vzniku nájomného vzťahu, táto kaucia rovnako nebola riadne vyúčtovaná a žalobkyňa ju nezapočítala ani do jedného ňou tvrdeného vyúčtovania za energie. Poukázala na to, že nemá byť povinnosťou nájomcu sa dožadovať vyúčtovania a dohľadávať si vyúčtovacie faktúry, ale je to primárnou povinnosťou prenajímateľa, aby takéto vyúčtovanie riadne urobil. Prenajímateľ túto svoju povinnosť nesplnil, tiež nie je pravdou, že by žalovaná nenamietala výšku vyúčtovaní, keď svedok Y. v rámci svojej výpovede potvrdil, že žalovaná namietala, či nie je pokazený plynomer, avšak svedok ho premerať nedal. Uznávací prejav považovala za neplatný pre jeho neurčitosť, keď poukázala na to, že žalobkyňa dala žalovanej v 1. rade podpísať v rozmedzí 10 dní dva uznávacie prejavy, každý na inú sumu, pričom z nich nie je jednoznačne zrejmé, čo majú tieto sumy zahrňovať. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Vypočutý svedok, manžel žalobkyne N. Y. vo svojej výpovedi upresnil, že žalobkyňa je jeho manželka. Žalované ho kontaktovali, že majú záujem o nájom bytu, ktorý si prišli pozrieť a podpísali zmluvu, ktorú

vyhotovoval on. Pri podpise zmluvy bol podpísaný i preberací protokol. Číselné údaje na preberací protokol dopisoval on. V roku 2012 byt pred nájmom žalovaných nikto neužíval, bola vykonávaná rekonštrukcia, výmena okien, omietky a čiastočne elektroinštalácia, nové svietidlá. Vždy, keď obdržal od jednotlivých dodávateľov vyúčtovacie faktúry, urobil vyúčtovania. Vyúčtovacie faktúry sa vzťahovali len na tento jeden byt. Prvýkrát kontaktoval žalovanú v 1 rade ohľadne vyúčtovania po prvom období, kedy už žalovaná v 2 rade mu nebrala telefón ani ju tam nevidel. Jednalo sa o sumu asi 300 eur s tým, že žalovaná povedala, že to dá do poriadku. Odovzdal žalovanej vyúčtovanie ako aj kópie faktúr. Pri prvom vyúčtovaní faktúry nedopísal, pri druhom ich dopísal, lebo sa jednalo o vysokú sumu. Domnieval sa, že pri prvom vyúčtovaní nebudú žiadne problémy, spoliehal sa na zábezpeku. Nájomné sa vždy platilo na účet jehoj manželky a osobne zobral od žalovaných zábezpeku vo výške 600 eur. Iným spôsobom zábezpeka zaplatená nebola. Nikdy nebola ako zábezpeka započítaná cena kuchynskej linky, ktorú zakúpili žalované v hodnote 230 eur v Jednote v rámci likvidácie nábytku s tým, že kuchynská linka, ktorá tam bola predtým, mala byť zobratá do pivnice a bola vyššej kvality. Nikdy nebolo dohodnuté, že cena kuchynskej linky bude započítaná do hodnoty kaucie. V rámci druhého vyúčtovacieho obdobia žalovaná v 1 rade namietala, či nie je pokazený plynomer, on sa informoval v SPP v Komárne, že je možné dať premerať plynomer, avšak ak sa nezistí závada, bude to na účet spotrebiteľa. S týmto žalovaná nesúhlasila. Svokor chodil odčítavať plynomer každý mesiac. Spotreba plynu bola z dôvodu vysokej spotreby teplej vody, prípadne vetrania v zimných mesiacoch. Videl, keď nosil poštu žalovanej, že boli otvorené okná i v januári, na čo ju upozornil. Bolo to i v čase jej neprítomnosti v byte, pretože pracovala oproti bytu v herni. Následne mu žalovaná v 1 rade oznámila, že už býva v inom prenajatom byte na N.. B.. G. a dohodli sa na tom, že je potrebné odovzdať predmetný byt. K odovzdaniu bytu došlo tak, že v dohodnutom termíne sa dostavila žalovaná v 1 rade, jeho manželka a on. Opäť sa odpísali merače, čo sa doplnilo na štyroch dokumentoch, dva nechali žalovanej a dva im. V čase odpisu meračov pri skončení nájmu, žalovaná v 1 rade žiadne výhrady nemala, čo potvrdila svojim podpisom. Spätné prevzatie bytu bolo podpísané priamo v byte, uznanie dlhu zo dňa 09.10.2014 na M. R. G.. Uznanie dlhu jej zobral on, nikto iný tam nebol. Rovnako jej predložil vyúčtovanie energií bez faktúr, kde vychádzal z jednotkových súm za predchádzajúce obdobie, lebo v tom období vyúčtovacie faktúry ešte nemal. Následne to vychádzalo v jej prospech. V ďalšej sms komunikácii mu žalovaná sľubovala, že dlh zaplatí, dala mu číslo i na svoju matku a otca a matka mu uviedla, že jej finančne pomohla. Nikto mu neoznámil, že žalovaná v 2 rade v byte nebýva. Asi 10 - 15 krát stretol v byte matku žalovanej v 1 rade, s ktorou sa rozprával a bol tam občas mladý muž. Keďže boli nájomníčky dve a jedna bola staršia, domnieval sa, že žiadny problém s nimi nebude. Vyúčtovanie za posledné obdobie bolo o niečo vyššie ako vyúčtovanie, ktoré urobil na základe predchádzajúceho obdobia. Jednalo sa o rozdiely v centoch v jednotkových cenách. Výhodnejšia jednotková cena za plyn v tom období nebola, informoval sa v plynárňach. Plynom sa kúrilo a bol ohrev teplej vody a bol plynový sporák. Nefunkčnosť kotla, gamatiek a predmetu nájmu reklamovaná nebola. So žalovanou v 2 rade sa nestretol. Nikdy žalovaná v 1 rade nereklamovala prevzaté vyúčtovanie. Žalovaná v 1 rade ho nežiadala o doloženie faktúr, pretože jej ich predkladal. Vyplýva to i z sms komunikácie, sľubovala, že zaplatí. Podľa jeho názoru po vytlačení všetkých finančných čiastok, dlh na nájomnom je 5 alebo 7 čiastok. Manželka mu to nepovedala, nie je disponentom manželkinho účtu. Sporný byt bol daný do nájmu po vymaľovaní po dlhšom časovom období, ako odišli žalované, nebolo to v tom roku. Jednotkové ceny vypočítal tak, že zistil jednotkovú cenu a vynásobil to spotrebovanými hodnotami. Výpočet nájomníčkam neodovzdával. V poslednom období roku 2014 vychádzal z predchádzajúceho obdobia, počiatočné a konečné údaje určite sedia. Skutočnosti, že vychádzal z predchádzajúceho obdobia, žalovanú v 1 rade informoval s tým, že ak bude rozdiel, potom sa to dorieši. Vyúčtovacie faktúry za rok 2014 pri vyúčtovaní neodovzdával, lebo ich nemal, ale telefonoval so žalovanou a dal jej ich asi v 03/2015. Žaloba bola podaná až vtedy, keď sama žalovaná v 1 rade sa vyjadrila, že tak nech to dá na súdu.

10. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

12. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa , Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

15. Podľa , Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

16. Podľa Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

17. Podľa , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne voči žalovanej v 1. rade je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaná v 1. rade spolu so žalovanou v 2. rade ako nájomníčky uzavreli so žalobkyňou, t. j. prenajímateľkou Zmluvu o nájme bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zo dňa 05.06.2012, na základe ktorej strany uzavreli nájomný vzťah na dobu neurčitú od 04.06.2012, min. na dobu jedného roka, v zmysle ktorej boli žalované oprávnené užívať byt žalobkyne pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva, čiastočne zariadený v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 04.06.2012. Strany sporu sa dohodli na predmete nájmu, výške nájomného ako aj úhradách za užívanie energií. Zmluva bola uzavretá písomne, spĺňa všetky zákonné náležitosti a preto ju súd považoval za platnú. Platnosť zmluvy v podstate nerozporovala ani jedna zo strán sporu. Byt užívala počas celej doby nájmu, t. j. od 04.06.2012 do 31.08.2014 žalovaná v 1. rade a určitú dobu i žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 1 rade ani žalobkyňa presne neuviedli, dokedy byt užívala i žalovaná v 2. rade, avšak z výpovede žalovanej v 1. rade vyplýva, že to bolo maximálne len do konca roku 2012 a žalobkyňa rovnako potvrdila, že so žalovanou v 2 rade sa stretla iba jedenkrát pri podpise zmluvy. Vypočutý svedok, manžel žalobkyne vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sa tiež so žalovanou v 2. rade stretol iba jedenkrát pri podpise zmluvy a preberacieho protokolu. Žalovaná v 1. rade uznala, že predmet nájmu užívala a občas tam bola i jej matka a brat. Manžel žalobkyne potvrdil, že počas doby nájmu sa stretol s matkou žalovanej v 1. rade asi 15krát, keď nosil žalovanej v 1. rade poštu. I v zimných mesiacoch boli viackrát otvorené okná po dlhšiu dobu na predmete nájmu. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy, z ktorých mal súd preukázaný aktuálny stav meračov v čase podpísania nájomnej zmluvy a preberacieho protokolu, ktoré sa zhodujú s údajmi uvedenými na vyúčtovaniach zo dňa 10.02.2013, kde je uvádzaný počiatočný stav totožný so stavom v preberacom protokole a uvedený stav je i na faktúrach, ktoré predložila žalobkyňa (č. l. 149) ohľadne elektriny, ohľadne plynu a vyúčtovania Bytkomfortu za rok 2012 (č. l. 163) tak ako je to uvedené i na výpočte vyúčtovania (č. l. 265). Žalovaná v 1. rade jednoznačne potvrdila, že všetky vyúčtovania prevzala a nemala voči nim žiadne výhrady. Vyúčtovanie za rok 2014 a stavy meračov a spotreba zodpovedá vyúčtovacím faktúram za plyn č. 7421191491 a za elektrickú energiu faktúre č. 7102105862 ako aj výpočtu vyúčtovania (č. l. 265). V roku 2013 nedoplatok v Bytkomforte nebol. Vyúčtovanie za rok 2014 za obdobie nájmu od 01.01.2014 do 31.08.2014 vychádza zo skutočnej spotreby energií i s poukazom na údaje uvedené v preberacom protokole o spätnom odovzdaní bytu a je totožné s údajmi na vyúčtovacích faktúrach a samotnom vyčíslenom vyúčtovaní. Predmetný byt v roku 2012, kedy začali byt užívať nájomníčky a po skončení nájmu v roku 2014 nikto neužíval, preto údaje ohľadne spotreby energií sa musia jednoznačne vzťahovať na nájomníčku, t. j. žalovanú v 1. rade. Z týchto dôvodov súd s poukazom na predložené listinné dôkazy žalobkyňou, súd považoval vyúčtovania za správne tak, že žalobkyňa v tejto časti uniesla

dôkazné bremeno. Súd poznamenáva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej pohľadávky na základe uznávacieho prejavu žalovanej v 1. rade zo dňa 10.09.2014, ktorý má všetky zákonné náležitosti podľa , pretože je v písomnej forme, je nepochybné, že v čase uznania dlhu dlh existoval a je presne vyčíslený, pretože tvorí súčet vyúčtovaní nedoplatkov za energie za obdobie nájmu. Uznanie dlhu sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu malo také účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné, aby bol dlh priamo v písomnom uznaní určení určený, čo do dôvodu a výšky. Zakladá sa tým iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku podľa . Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi, nie je to však jeho povinnosť. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie dlhu na svoju platnosť vyžaduje existenciu platného záväzku dlžníka a uzavretie zmluvy o uznaní dlhu. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. Uznanie dlhu slúži na odstránenie nejasností, alebo dokonca sporností v existujúcom právnom vzťahu. V prípade uznania dlhu môže veriteľ uplatniť svoj nárok, buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu alebo na základe nového záväzku (uznania dlhu dlžníka). Súd rovnako i uznanie dlhu považoval za platné a uzavreté v súlade so zákonom. Žalovaná v 1. rade do podania žaloby nijakým spôsobom nenamietala existenciu platného záväzku dlžníka voči veriteľovi, t. j. žalobkyni. Tvrdenia, že vzhľadom na svoj vek nevedela, čo má obsahovať vyúčtovanie, prípadne že jej neboli predložené faktúry a že spotreba bola vysoká, súd považuje za irelevantné a ničím nepreukázané. Súd poznamenáva a jednoznačne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v tomto spore vzhľadom na uznanie dlhu bolo na žalovanej v 1. rade, keď v rámci procesnej obrany chcela dokázať opak. Žalovaná v 1. rade nepredložila ani jeden dôkaz a preto neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa nebola povinná k žalobe predložiť dôkazy, na ktoré poukazovala žalovaná v 1. rade, pretože žalovaný nárok si uplatňovala v zmysle uznania dlhu. Žalobkyňa i napriek tomu predložila listinné dôkazy, ktoré potvrdzovali správnosť vyúčtovaní a vyvrátili tvrdenia žalovanej v 1. rade. Vypočutý svedok potvrdil, že je pravdou, že v prvom vyúčtovaní neboli uvedené faktúry, avšak jednalo sa o nižšiu sumu, ktorú žalovaná v 1. rade jednoznačne uznávala a nepoprela, avšak listinnými dôkazmi bolo uvedené vyúčtovanie ako aj všetky ostatné potvrdené a považované za správne. Vo vyúčtovaniach je jednoznačne a nezameniteľne uvedený počiatočný a konečný stav meračov, ktorý je možné následne odkontrolovať i na predložených faktúrach. Zároveň zodpovedá i konečnému stavu meračov v zmysle preberacieho protokolu. Žalovaná v 1. rade nikdy nenamietala vysokú spotrebu, ani sa nesnažila túto situáciu nejakým spôsobom riešiť, poukazovala na ňu až v rámci tohto sporu a to len tak, že posledné 3 - 4 mesiace hovorila manželovi žalobkyne, že sa ťažko zapínajú kachle. Je naivné domnievať sa, že zálohová platba za energie vo výške 30 eur mesačne pri riadnom užívaní dvojizbového bytu jednou a viacerými osobami by bola postačujúca. K uvedenému záveru mohla prísť žalovaná v 1. rade minimálne už v roku 2013, kedy celý rok užívala byt. Súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje s tvrdením žalovanej v 1. rade, že uznanie dlhu je nejasné a neurčité a že je zarážajúce, že ku dňu 31.08.2014 bol uznaný dlh vo výške 1 354,36 eur a o 10 dní už predstavoval sumu 2 257,46 eur. Súd mal preukázané, že uvedená suma pozostáva z vyúčtovania i za príslušné obdobie roku 2014 od 01.01.2014 do 31.08.2014. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd mal za to, že žaloba žalobkyne voči žalovanej v 1. rade je dôvodná, pretože bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade byt užívala v období, počas ktorého vznikol nedoplatok na úhradách z dôvodu užívania bytu vzhľadom na nízku sumu mesačných zálohových platieb. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej pohľadávky na základe uznávacieho prejavu žalovanej v 1. rade zo dňa 10.09.2014, ktorý súd považoval za platný a žalovanou v 1. rade za nevyvrátený. Súd poznamenáva, že celková suma služieb spojených s užívaním bytu za obdobie nájmu od 04.06.2012 do 31.08.2014 predstavovala sumu 2 855,58 eur, ktorá pozostáva zo sumy 509,16 eur za rok 2012, zo sumy 1 203,32 eur za rok 2013 a zo sumy 1 143,10 eur za rok 2014. Z uvedených súm boli odpočítané zálohové platby vo výške 210 eur za rok 2012, 360 eur za rok 2013 a 240 eur za rok 2014. Celkový nedoplatok po vydelení dobou nájmu 27 mesiacov predstavuje sumu 106 eur mesačne (2 855,58 : 27), ktorú je možné považovať za primeranú a nenadhodnotenú. Žalovaná v 1. rade zaplatila 20-krát 30 eur a jedenkrát 50 eur, tak ako to mal súd preukázané z výpisu z účtu žalobkyne a žalovaná v 1. rade nepredložila žiadny dôkaz ohľadne svojich tvrdení a neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná zaplatila za služby spojené s užívaním bytu spolu 650 eur, z čoho vyplýva, že žalovaná pohľadávka je vypočítaná správne a žalobkyňa pri vyúčtovaní za rok 2014 odpočítala zálohové platby vo výške 240 eur, ktoré však žalovaná nezaplatila, pretože zaplatila nájomné spolu s vyúčtovaním len 20-krát a jedenkrát

platbu 50 eur. K namietanej zaplatenej kaucii, ktorá nebola nikde zohľadnená súd udáva, že žalovaná v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo preukázané, že zaplatila nájomné viackrát ako dvadsať, tak ako to vyplýva z listinného dôkazu žalobkyne. Ak zaplatila žalovaná v 1. rade nájomné 20-krát a nájomný vzťah trval po dobu 27 mesiacov, je nepochybné, že nezaplatila nájomné za 7 mesiacov, za čo žalovaná nebola a žalobkyňa si ho nenárokovala a zloženú kauciu v zmysle nájomnej zmluvy podľa čl. 3.4 použila uvedenú kaucia na úhradu týchto platieb. Súd nepovažoval nárok žalobkyne za premlčaný, pretože žalovaná v 1. rade uznala dlh dňa 10.09.2014 a trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 10.09.2017 a žaloba bola podaná na súd dňa 31.08.2017. Súd priznal žalobkyni i príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, pretože sa jedná o peňažné plnenie. Súd mal za to, že žalovaná je v omeškaní s peňažným plnením odo dňa prevzatia žaloby, t. j. od 31.08.2017, kedy bola podaná žaloba na súd. Súd priznal žalobkyni príslušenstvo pohľadávky podľa v znení noviel. V zostávajúcej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania zamietol, pretože žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodnila uplatňované úroky z omeškania ani ich termíny splatnosti a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno.

19. Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, pretože mal za to, že ani jedna zo strán jednoznačne neuviedla, dokedy žalovaná v 2. rade predmetný byt užívala, nebolo jej odovzdané ani jedno vyúčtovanie energií. Rovnako nemal súd preukázané, že by žalovaná v 1. rade bola splnomocnená žalovanou v 2. rade na preberanie vyúčtovania s tým, že je nepochybné, že vzhľadom na zmluvné dojednania si žalobkyňa nesplnila zmluvné povinnosti ohľadne vyúčtovania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v zmysle článku 3.3 nájomnej zmluvy.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobkyni a žalovanej v 2. rade, ktoré mali plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa . Neúspech žalobkyne voči žalovanej v 1. rade bol iba v minimálnom rozsahu ohľadne časti príslušenstva pohľadávky.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.