Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-3832-2011.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/3832/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: FUCHS OIL CORP.SK, spol.s.r.o., Štúrova 51, 977 01 Brezno, IČO: 31 567 355, proti povinnému: Vaško plus, s.r.o., Rožňavská 1, 040 01 Košice, IČO : 44 095 422, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom V., pod sp. zn. EX 210/2011 takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie zastavuje. II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a následnej žiadosti súdneho exekútora doručenej tunajšiemu súdu dňa 26.7.2011 bolo Okresným súdom Košice I dňa 26.8. 2011 vydané poverenie na vykonanie exekúcie J. 2. Dňa 27.3.2012 bol tunajšiemu súdu doručený zo strany súdneho exekútora podnet na zastavenie exekučného konania ex lege v zmysle § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní. Súčasťou podania bolo aj vyúčtovanie trov exekučného konania. 3. Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 4. Lustráciou obchodného registra súd zistil, že povinný Vaško plus s.r.o. bol dňa 28.4.2020 vymazaný z obchodného registra. Spoločnosť bola ex offo vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 29Cbr/21/2018 zo dňa 24.9. 2019. Spoločnosť Vaško plus s.r.o. bola nástupníckou spoločnosťou po pôvodnom povinnom, PRK s.r.o. Košice, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vaško plus s.r.o. 5. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. 6. Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. 7. K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 28.4.2020 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania. 9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa ust. § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok) za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 12. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd exekúciu v tomto prípade zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, avšak nie pre nemajetnosť povinného, ale pre stratu jeho právnej subjektivity. Iba vzhľadom na to, že výmaz z obchodného registra by bolo možné považovať za analogickú situáciu ako nemajetnosť povinného, nie je správny postup zaviazať na ich úhradu oprávneného. 14. Ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať v prípadoch zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím. g) Exekučného poriadku, nakoľko jednoznačne stanovuje, že platí iba za podmienky, že sa exekúcia zastavila podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. pre nemajetnosť povinného. Analógia v tomto prípade neprichádza do úvahy, nakoľko analógiou sa má prekonať medzera v zákone, teda ak právny predpis neupravuje, resp. nerieši situáciu, o ktorej rozhoduje súd. V danom prípade však Exekučný poriadok upravoval tzv. nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie, a preto nebol dôvod, ak sa súd domnieval, že je povinný nemajetný, zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 15.6.2016, č.k. II.ÚS 500/2016-22 konštatuje, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a povolením reštrukturalizácie a teda zastavením exekúcie, a tak oprávneného nemožno v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať na úhradu trov exekúcie. Zároveň uvažovanie nad možnosťou zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, je irelevantné, nakoľko k zastaveniu došlo z dôvodu vyhlásenia reštrukturalizácie na majetok povinného a nie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 16. Súd zároveň vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, kedy by trovy exekúcie znášal oprávnený, ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Takým dôvodom by bola skutočnosť, ak by na majetok povinného (dlžníka) bol na základe jeho žiadosti počas reštrukturalizačného konania súdom vyhlásený konkurz alebo v prípade ak by príslušný súd vykonávajúci dohľad nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov bez návrhu, uznesením reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a to v prípadoch taxatívne uvedených v § 131 ods. 2 písm. a) až i) ZoKR. (uznesenie ÚS SR č. 500/2016-22 zo dňa 15.6.2016). 17. Podľa § 119 ods. 1 ZoKR, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. (uznesenie ÚS SR č. 500/2016-22 zo dňa 15.6.2016). 18. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 121 ZoKR, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane. S poukazom na uvedené citované ustanovenia ZoKR si mal súdny exekútor vyčísliť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli do začatia reštrukturalizačného konania a následne do 30 dní od zastavenia exekúcie t. j. povolenia reštrukturalizácie prihlásiť túto pohľadávku u príslušného správcu, čo však neurobil aj napriek tomu, že o povolení reštrukturalizácie bol (alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal byť) informovaný vzhľadom na publikačnú činnosť v Obchodnom vestníku. (uznesenie ÚS SR č. 500/2016-22 zo dňa 15.6.2016). 19. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exek. por. určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exek. činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exek. por. teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exek. por., t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosťou nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. V ustanovení § 203 Exek. por. je upravené, že oprávnenému možno uložiť
povinnosť znášať trovy zastavené exekúcie v prípade jeho procesného zavinenia zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2). V zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Zásadná je tá skutočnosť že k zastaveniu exekúcie v danom prípade došlo dňa 8. 11. 2011 zo zákona, keď Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1 Er 10/2011 zo dňa 8. 11. 2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka (pôvodného povinného MAK TRADE s.r.o., IČO: 36 189 219). Pokiaľ následne ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 118 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v dôsledku povolenia reštrukturalizácii povinného možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nemožno byť tá skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Prešov bola povolená reštrukturalizácia povinného
- dlžníka , nakoľko zákonná úprava citovaného ustanovenia § 203 ods. 3 Exek. por. pri rozhodovaní o tom, kto a za akých podmienok je povinný zaplatiť náhradu trov exekúcie je striktná. Ak by totiž bolo úmyslom zákonodarcu, aby trovy exekúcie znášal oprávnený aj v prípade, ak bola exekúcia zo zákona zastavená v dôsledku povolenia reštrukturalizácie povinného, bol by to uzákonil, resp. aspoň uviedol v dôvodovej správe. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 a § 120 ods. 1, § 121 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii má súdny exekútor povinnosť vyčísliť si trovy exekúcie, ktoré mu vznikli do začatia reštrukturalizačného konania a následne do 30 dní od zastavenia exekúcie, t. j. povolenia reštrukturalizácie, prihlásiť pohľadávku u príslušného správcu. (uznesenie ÚS SR č. 500/2016-22 zo dňa 15.6.2016). 20. Samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá je riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výhodami tejto profesie. Takéto rozhodnutie súdov je napokon plne v súlade so sledovaným účelom a zmyslom samotného exek. konania, ktorého prvoradým cieľom je nesporne zabezpečiť nútený výkon povinnosti vyplývajúcej z exek. titulu, ktorá nebola povinným subjektom splnená dobrovoľne, teda uspokojiť predovšetkým nárok oprávneného. K tomuto zámeru má smerovať aj snaha a úkony súdneho exekútora, ktorý by mal mať záujem na efektívnom vymožení pohľadávky. (uznesenie ÚS SR č. 500/2016-22 zo dňa 15.6.2016). 21. Súd opakovane uvádza, že má možnosť a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. 22. Na základe uvedeného vyplýva, že neboli splnené predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, teda zavinenie oprávneného, následkom ktorého by došlo k zastavenie exekúcie, preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.