Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/20/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 3, Šaľa, pod sp. zn. EX 1600/2005, o vymoženie 1.283,01 eura a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. -40 zo dňa 11. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolanie povinného s a vo vzťahu k výroku I., ktorým súd prvej inštancie zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie, o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie s a vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol a výrokom II. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Uznesenie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou , , Exekučný poriadok (ďalej len EP), , o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , (ďalej len ). Skutkovo súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že dňa 15.01.2018 súdny exekútor doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle EP. Povinný v podaní uviedol, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným. Povinný namietal aj premlčanie vymáhaného plnenia, pričom ďalej argumentuje, že súd prihliada z úradnej povinnosti na preklúziu, nakoľko právo na výkon rozhodnutia bolo možné vykonať do 5 rokov. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe platobného výmeru. Povinný poukázal na zákonne ustanovenia zákona o zdravotnom poistení týkajúce sa premlčania, a to právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (, a zákona o zdravotnom poistení) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť , a zákona o zdravotnom poistení sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť. Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. Povinný ďalej podal námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, ku ktorým uviedol, že nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie dane z pridanej hodnoty pri výkone exekúcie, upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Povinný v podnete ďalej uvádza, že základným predpokladom na

úspešné a zákonné vedenie exekúcie opravného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Povinný sa domáha rozhodnutia, ktorým by súd exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a oprávnenému nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.

3. Oprávnený dňa 29.11.2018 súdu doručil vyjadrenie k návrhu povinného, v ktorom uviedol k námietke premlčania vznesenej povinným, že s ohľadom na splatnosť poistného, dátum vydania platobného výmeru, právoplatnosť výmeru a dátum podania návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo k premlčaniu práva predpísať poistné v zmysle a ani k premlčania práva poistné vymáhať podľa . Desaťročná premlčacia doba na predpísanie poistného by uplynula v roku 2005, pričom poisťovňa si právo poistné predpísať platobným výmerom uplatnila včas, a to v roku 2004 a následne uplatnila nárok podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 24.06.2005, t. j. pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby práva poistné vymáhať, ktoré by márne uplynula lehota v roku 2007.

4. Súd prvej inštancie k námietkam povinného proti trovám exekúcie uviedol, že lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u exekútora. Podanie námietok na exekučnom súde, inom súde alebo na inom štátnom orgáne môže byť včasné len vtedy, ak dôjde k ich doručeniu exekútorovi v zákonom ustanovenej lehote.

5. Súd preskúmal námietky povinného proti trovám exekúcie a dospel k záveru, že námietkam povinného nie je možné vyhovieť. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.10.2005. Súdnemu exekútorovi bol návrh na zastavenie exekúcie, ktorého obsahom boli aj námietky povinného proti trovám exekúcie doručené dňa 11.01.2018. Nakoľko predmetným podaním povinný v zákonnej lehote na podanie námietok nereagoval na upovedomenie o začatí exekúcie, bolo predmetné podanie - námietky proti trovám exekúcie posúdené ako námietky podané oneskorene. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Námietky povinný doručuje súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote, ktorá v tomto prípade uplynula dňom 28.10.2005. Keďže povinný vzniesol námietky proti exekúcii oneskorene a v exekučnom konaní nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty, exekučný súd námietky povinného proti exekúcii ako podané oneskorene v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd námietkami povinného proti trovám exekúcie nezaoberal bližšie, nakoľko tieto ako podané oneskorene, zamietol (výrok I).

6. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že v prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 24.06.2005 podaním návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sumy 1.283,10 eura (38.652,- Sk). Exekučným titulom je Platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Trnava č. 2083/2004/1 zo dňa 23.02.2004, ktorý sa stal právoplatný dňa 17.03.2004, vykonateľný dňa 25.03.2004 a na základe ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.283,10 eura (38.652,-- Sk) ako poplatok z omeškania a poistné, pričom výška poplatku z omeškania a výška poistného v platobnom výmere bola bližšie špecifikovaná. Okresný súd Trnava vydal dňa 27.07.2005 poverenie číslo 5207 028718 na vykonanie exekúcie.

7. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 EP), alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 EP. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Zo spisového materiálu je zrejmé, že Okresný súd Trnava v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

8. Premlčanie práva priznaného exekučným titulom nespôsobuje neúčinnosť exekučného titulu. Súd na premlčanie prihliadne iba na námietku povinného, exekúciu vtedy zastaví z dôvodu podľa EP. Účelom inštitútu premlčania upraveného aj v ustanoveniach je okrem stimulácie

veriteľa (oprávneného) k včasnému uplatneniu jeho práv aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane oprávneného v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť práva, možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vymáhanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho vymáhateľnosti. Premlčanie, ktoré je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa (oprávneného), či dlžníka (povinného), vyžaduje teda márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva oprávneným. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, teda riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe (úspešnému výkonu exekúcie) zo strany veriteľa.

9. V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou právo predpísať (uplatniť) poistné a právo vymáhať poistené. Pod pojmom právo uplatniť nárok na poistné sa rozumie právo vyrubiť, t. j. vymerať poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu. Pod pojmom právo vymáhať poistné sa spája výlučne možnosť oprávneného v tomto prípade zdravotnej poisťovne domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov, ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania. Predmet premlčania „právo vymáhať poistné“ - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája sa s ním faktické uspokojenie oprávneného. Právo vymáhať poistné nemožno stotožňovať s právom vykonať rozhodnutie. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím 5 rokov, a námietku možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistené začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím 3 rokov a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.

10. Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov obrany účastníkov konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex offo) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP, t. j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP možno pripustiť i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, to znamená premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.

11. V danej veci mal súd z obsahu spisu preukázané, že titulom na vykonanie exekúcie bol platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 23.02.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2004 a vykonateľnosť dňa 25.03.2004. Týmto dňom začala oprávnenému plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva vymáhať predmetnú pohľadávku. Dňa 11.07.2005 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (t. j. uplatnil právo na vymáhanie pohľadávky) v rámci premlčacej lehoty, z čoho vyplýva, že nárok oprávneného nebol premlčaný.

12. Uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť, súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania na ňu prihliadať. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že uplynula lehota, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, súd uvádza, že platobný výmer oprávneného bol vydaný v čase účinnosti o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý neobsahuje ustanovenie o tom, že platobný výmer vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou týkajúci sa zdravotného poistenia možno vykonať najneskôr do 5 rokov, prípadne 3 rokov ako uvádza povinný. Navyše na vykonanie súdneho rozhodnutia, ktorým bol priznaný vymáhaný nárok, nie je zákonom stanovená prekluzívna lehota, t. j. maximálna doba výkonu rozhodnutia, po uplynutí ktorej by musel súd

exekúciu zastaviť. K námietke povinného, že súd prihliada z úradnej povinnosti na preklúziu, nakoľko právo na výkon rozhodnutia bolo možné vykonať do 5 rokov, súd uvádza, že lehota 5 rokov sa týka práva na uplatnenie nároku na poistné a nie na právo vymáhať poistné, čo sú dva odlišné pojmy v zmysle zákon o zdravotnom poistení.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, zamietol (výrok II.).

14. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Povinný v odvolaní uviedol, že mu nikdy nebolo doručené žiadne súdne rozhodnutie, preto v stanovenej lehote nemohol podať žiadne námietky. Od roku 2005 žije v cudzine. O exekúcii sa dozvedel v roku 2017 na podnet Unicredit Bank, keď chcel zrušil účet, nakoľko ho nepoužíval. Čo sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej sa exekúcia týka, keď sa odhlasoval pri sťahovaní do cudziny, oznámili mu, že má voči nim pohľadávku okolo 8.000,- Sk za neplatenie poistného od 09/1996 do 05/1998. V tomto období pôsobil ako AU-PAIR v Anglicku cez agentúru. Pri odchode do Anglicka im neodovzdal zdravotný preukaz, čo však nebola jeho chyba, keďže ho na to neupozornili. V danom období bolo veľa takýchto chýb. Zdokladoval im to pracovnou zmluvou od agentúry. Na podnet Unicredit Bank Slovakia a.s., pobočky Trnava splnomocnil v roku 2018 svoju matku Boženu Gubalovú k vykonávaniu všetkých úkonov ohľadom bánk a taktiež na preberanie jeho pošty. Zároveň dňa 15.01.2018 poslal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) EP. Povinný žiadal o zohľadnenie týchto skutočnosti v odvolacom procese. Všetky skutočnosti, ktoré uviedol, sú pravdivé a podľa EP existujú dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. V neposlednom rade uviedol, že , ktorý nadobudne účinnosť od 01.01.2020 sa vzťahuje na staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo zo zákona, ak uplynula rozhodná doba.

15. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie povinného podané voči výroku I. je potrebné odmietnuť a odvolanie povinného podané voči výroku II. nie je dôvodné.

17. Podľa § 201 ods. 2 EP účinného v čase začatia exekučného konania účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhodne súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

18. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie má účastník exekučného konania právo podať odvolanie. Odvolanie je však možné podať iba v prípade, pokiaľ to Exekučný poriadok dovoľuje. Z § 201 ods. 2 EP explicitne vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie odvolanie nie je prípustné. Nakoľko povinný podal odvolanie aj voči výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým prvoinštančný súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, odvolací súd odvolanie povinného proti predmetnému výroku I. v zmysle odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

20. Pokiaľ ide o odvolanie povinného podané voči výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, odvolací súd konštatuje, že povinný ako odvolateľ vo vzťahu k argumentom, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, neposkytuje žiadne protiargumenty a túto skutkovú stránku uznesenia súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nenapáda. Napriek uvedenej skutočnosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správne.

21. Z obsahu spisu vyplynulo, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.06.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právnej predchodkyne oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovni na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 38.652,- Sk (1.283,01 eura) na podklade exekučného titulu, a to platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 2083/2004/1 zo dňa 23.02.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2004 a vykonateľnosť dňa 25.03.2004. Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Trnava dňa 27.07.2005 vydal poverenie č. 5207 028718 pre súdneho exekútora na vymoženie sumy 36.652,- Sk a trov exekúcie. V priebehu konania bolo súdu prvej inštancie doručené podanie povinného zo dňa 05.01.2018, ktoré obsahovalo jednak námietky proti trovám exekúcie a jednak návrh na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie sp. zn. , ktorým prvým výrokom zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení účinného v čase začatia exekučného konania, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

23. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 2083/2004/1 zo dňa 23.02.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2004 a vykonateľnosť dňa 25.03.2004. Návrh právnej predchodkyne oprávneného (Všeobecnej zdravotnej poisťovne) na vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade uvedeného platobného výmeru bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.06.2005.

24. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Nakoľko platobný výmer č. 2083/2004/1 nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2004, právo vymáhať poistné sa premlčalo dňa 17.03.2007. Právna predchodkyňa oprávneného však podala návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru č. 2083/2004/1 dňa 24.06.2005, teda v priebehu plynutia premlčacej doby ustanovenej V dôsledku tejto skutočnosti (podania návrhu na vykonanie exekúcie) došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby týkajúcej sa práva vymáhať poistné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19. júla 2012, z ktorého nepochybne pri svojom rozhodovaní vychádzal aj súd prvej inštancie a v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „právo vymáhať poistné v zmysle zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Ide o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať poistenie“ - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. Aplikujúc uvedené východiská možno konštatovať, že odvolací súd správne posúdil význam slov „právo vymáhať poistné“ obsiahnuté v v porovnaní so znením ustanovenia Správneho poriadku (platným do 31. decembra 2003) obsahujúcim slovné spojenie „rozhodnutie možno vykonať“. Zásadný právny rozdiel spočíva v tom, že „právo vymáhať poistné“ sa spája s aktívnou činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento legislatívny pojem neznamená, že vyberanie priznaného plnenia (dlžného poistného) je samotné vymáhanie poistného, pretože poistné už vymožené (predpísané) bolo, len nebolo uspokojené (vykonané).“ I keď Najvyšší súd SR vychádzal z o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, je možné podľa odvolacieho súdu uvedené právne závery analogicky aplikovať aj na znenie Právo vymáhať poistné teda znamená právo uplatniť (a nie vymôcť) pohľadávku zo zdravotného poistenia návrhom na vykonanie exekúcie v prípade, ak táto pohľadávka nebola zo strany poistenca uhradená dobrovoľne a poistné bolo právoplatne predpísané.

25. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko k premlčaniu práva vymáhať poistné v zmysle § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení nedošlo, pretože právna predchodkyňa oprávneného doručila návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (čím inicioval exekučné konanie) v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne, premlčacia doba počas konania neplynie, a to za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Podaním návrhu na začatie exekúcie tak došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ktorá počas exekučného konania spočíva.

26. V súvislosti s aplikáciou o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorej sa povinný dovolával, odvolací súd uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný pred nadobudnutím účinnosti , pričom súd prvej inštancie o ňom rozhodol taktiež pred účinnosťou uvedeného Dôvody na zastavenie exekúcie v takom prípade preskúma súdny exekútor a ak dospeje k záveru, že sú tieto dôvody naplnené, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Odvolací súd však upriamuje pozornosť na , podľa ktorého rozhodná doba podľa neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, preto s poukazom na dochádza k predĺženiu rozhodnej doby.

27. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako vecne správne v zmysle ustanovenia potvrdil.

28. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).