Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_58Ek-930-2020.pdf
PDF · 92.85 KB
No categories available
58Ek/930/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Vladimír Jankuv, s miestom podnikania Soboš 1, 090 42 Soboš, IČO: 37 882 635, práv. zast.: JUDr. Martin Timko, advokát, so sídlom AK Hlavná 23, 080 01 Prešov, proti povinnému: T&B Project, s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 930 41 Hviezdoslavov, IČO: 47 374 179, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 12.540,20 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom Exekútorského úradu Andreja Hlinku 34/A, 917 01 Trnava, IČO: 43 167 411, pod sp. zn. 343EX 361/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12.540,20 Eur, s prísl., a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6Cb/2/2020 zo dňa 12.03.2020. Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Čerešňu vydaním poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2020:6120316342.1, a následne vydaním dodatku poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2020:6120316342.2. Súdny exekútor ju vedie pod sp. zn. 343EX 361/20.
3. Dňa 02.09.2020 exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.08.2020, doručený exekútorskému úradu dňa 14.08.2020 s prílohami (Upovedomenie o začatí exekúcie, Vyjadrenie k návrhu na vydanie platobného rozkazu, Uznesenie ORPZ Svidník, Digitálne ortofotomapy, List zo dňa 23.08.2018, Oznámenie o zmene sídla, Výpis z OR SR). S návrhom povinného exekútor predložil súdu aj Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.07.2020 spolu s doručenkou preukazujúcou prevzatie upovedomenia povinným do vlastných rúk dňa 31.07.2020. Exekútor sa bližšie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
4. Na základe súdnej výzvy exekútor dňa 11.01.2021 doručil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.07.2020, ktoré k svojmu podaniu zo dňa 31.08.2020 nepripojil.
5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 29.3.2020 mu bola Okresným súdom Svidník do elektronickej schránky štatutára doručená pošta, ktorá obsahovala niekoľko príloh. Pri sťahovaní príloh z elektronickej schránky došlo k pochybeniu ľudského faktora alebo nefunkčnosti samotnej schránky, v dôsledku čoho príloha samotného platobného rozkazu nebola stiahnutá a povinný sa oboznámil iba s ostatnými prílohami správy, vrátane návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom
k tomu, že platobný rozkaz nebol stiahnutý, povinný odpor proti platobnému rozkazu nepodal a očakával doručenie platobného rozkazu do 10 dní na základe preštudovania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Následne dňa 5.4.2020 povinný podal prostredníctvom elektronickej schránky vyjadrenie k návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Svidník. Povinný sa so samotným platobným rozkazom oboznámil až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a následnom informovaní sa na Okresnom súde Svidník, kde bol povinný upozornený, že v správe zo dňa 29.3.2020 tento návrh je ako príloha. Povinný v prípade, že by bol s platobným rozkazom oboznámený v deň prebratia pošty z elektronickej schránky , určite by podal odpor proti platobnému rozkazu v lehote do 15 dní. Navyše povinný uplatnený nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu a vzhľadom aj na tieto skutočnosti žiada súd na to prihliadnuť. Ďalej povinný uvádza skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru považuje za rozhodujúce pre zastavenie exekúcie. Povinný podal na Okresný súd vo Svidníku návrh na neodkladné opatrenie proti SHR Vladimír Janku, Soboš 1 a následne podal aj žalobu vo veci samej sp. zn. 4C/26/2018. Hoci návrhu na neodkladné opatrenie bolo vyhovené, následne bolo zrušené z dôvodu, že v uvedenom znení nebolo vykonateľné. V návrhu na neodkladné opatrenie boli uvedené pôdne diely, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie o priamych platbách na pôdu Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a nie konkrétne parcelné čísla, ktoré sú pre súdny spor rozhodujúce. Ďalej povinný uviedol, že samotné súdne konanie o žalobe naďalej prebieha a povinný upravil v petite žaloby a vyšpecifikoval parcely pôdnych dielov. Vo veci samej sa nerozhodlo a nepreukázalo, kto má právo na užívanie spornej poľnohospodárskej pôdy - pôdnych dielov, z ktorých si oprávnený nárokuje škodu. Neodkladné opatrenie bolo zrušené a tým bola zrušená povinnosť oprávneného zdržať sa užívania a akýchkoľvek zásahov na pôdnych dieloch, z ktorých si oprávnený nárokuje vzniknutú škodu, avšak nebol uznaný právny nárok na ich vlastnícke, či nájomné právo. Povinný ďalej argumentuje tým, že oprávnený si nárokuje na škodu, ktorá mu vznikla na pôvodných dieloch, avšak nehnuteľnosti tvoriacej pôdny diel patria do podielového spoluvlastníctva vlastníkov, avšak nie je zrejmé, či oprávnený disponuje právom na nehnuteľnosti spadajúce do pôdnych dielov, a tým oprávnený nepreukázal právny nárok na náhradu škody v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom k tomu, že nie je preukázané, že oprávnený má právny vzťah k tomu, na čo si nárokuje škodu, je nárok na náhradu škody neopodstatnený. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený poľnohospodárske činnosti v roku 2018 na pôdnych dieloch vykonával a tým vyvracia tvrdenie, že ho neodkladné opatrenie nejakým spôsobom v jeho činnostiach na pôdnych dieloch obmedzilo alebo mu spôsobilo škodu. Ďalej sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný vyjadruje ku grafickému spracovaniu tzv. digitálnym ortofotomapám, ktoré majú preukazovať, že na nich zobrazená pôda je nesporne povinného, je na týchto mapách graficky vyznačená a bola vyňatá z celkovej výmery pôdnych dielov a tým mu nebola táto výmera uznaná ako oprávnený nárok, v dôsledku čoho ani nie je správne uvedená výmera pôdnych dielov, z ktorej si nárokuje oprávnený náhradu škody. Povinný ďalej uvádza, že oprávneného listom zo dňa 23.8.2018 oslovil, aby si úrodu vzal. Oprávnený na túto výzvu nejako nereagoval a nemal záujem o úrodu a tým si sám zámerne spôsobil škodu. Povinný sa túto skutočnosť snažil vyriešiť a predísť znehodnoteniu úrody. V konečnom dôsledku po zrušenie neodkladného opatrenia oprávnený vykonal na tomto pôdnom diely obhospodárenie. Povinný na základe vyššie uvedených skutočnosti preto odmieta spôsobenú škodu voči oprávnenému, je toho názoru že, škoda ktorú oprávnený vyčíslil je irelevantná, nakoľko škodu dokáže vyčísliť relevantný znalecký posudok. Ďalej vzhľadom na to, že oprávnený nemá súdom určené užívacie práva, nemôže si nárokovať na škodu, ktorá mu mala vzniknúť na predmetných pôdy dieloch, ďalej podľa povinného oprávnený nepreukázal akýkoľvek záujem o úrodu a tým zámerne spôsobil sám sebe prípadnú škodu na tejto úrode. Na Okresnom súde Svidník naďalej prebieha konanie, na ktorom sa riešia otázky dôležité a zásadné pre rozhodnutie v tomto konaní a v neposlednom rade má povinný za to, že nie je vykonateľné riešiť otázku nároku na náhradu škody uvádzaním pôdnych dielov, ktoré majú identifikačný charakter len pre potreby Jednotných žiadosti o priame platby a nemajú evidenčný charakter, ktorý by mal byť súčasťou rozhodovacieho konania.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.8.2020 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko jeho vykonateľná pohľadávka nebola v exekučnom konaní vymožená a nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Podľa názoru oprávneného povinný neuvádza skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za niektorý zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, iba opätovne uvádza svoje argumenty, ktoré už uviedol v inom civilnom sporovom konaní. Tvrdenia povinného obsiahnuté v návrhu na zastavenie mal využiť v riadne odôvodnenom odpore podanom včas. Nakoľko je povinný obchodná spoločnosť, doručovanie obchodnej spoločnosti je v právnom poriadku slovenskej republiky presne definované a zároveň právny poriadok slovenskej republiky nepovažuje “ pochybenie ľudského faktora alebo nefunkčnosť samotnej schránky“ za dôvod
na zastavenie exekúcie. Povinný sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu v lehote na podanie odporu, ale čakal na jeho opätovné doručenie. Ďalej oprávnený prezentuje názor, že inštitút návrhu na zastavenie exekúcie podľa paragrafu 61k ods. 1 Exekučného poriadku nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok voči návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani nemá konvalidovať nečinnosť povinného v pôvodnom civilnom sporovom konaní. K tvrdeniam povinného, že pred Okresným súdom Svidník prebieha konanie, oprávnený uviedol, že z procesného hľadiska sa jedná o konanie odlišne od konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a jeho predmetom nie je nárok na náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený žiada v začatej exekúcii pokračovať v súlade s exekučným poriadkom.
7. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v zákonnej 15- dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného obsahoval odôvodnenie.
8. Podľa § 45 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 18. Exekučný súd ďalej uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd je obsahom tohto rozhodnutia viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z uvedeného teda vyplýva, že povinným vytýkaná nevedomosť o existencii exekučného titulu je pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
19. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa s obsahom vyjadrenia oprávneného, ako aj priložených dokumentov. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov: V posudzovanej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu -platobný rozkaz Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6Cb/2/2020 zo dňa 12.03.2020. Exekučný titul bol súdu predložený v zákonnej forme a s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Platobný Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6Cb/2/2020 zo dňa 12.03.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2020. Z predmetného exekučného titulu si oprávnený voči povinnému návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 12.540,20 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.540,20 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a trov základného konania vo výške 1.613,42 Eur, ktorá doposiaľ nebola povinným splnená. Súd ku skutočnostiam uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že v danom prípade sa jedná o tzv. odvolacie dôvody, ktorými môže nespokojná strana sporu napadnúť prvostupňové rozhodnutie súdu a o ktorých prináleží rozhodovať odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania. V prípade platobného rozkazu sú to dôvody na podanie odporu, v dôsledku čoho je platobný rozkaz zrušený a vo veci prebieha ďalšie konanie vrátane ďalšieho dokazovania. Ďalej súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že práve súdu v základnom konaní prináleží skúmať a vyhodnocovať podmienky konania ako aj skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou, resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu (vlastnícky vzťah oprávneného alebo povinného k pôdnym dielom, prípadne ich užívacie právo k nim, či škoda vnikla, v akej výške, komu, kto ju spôsobil,...).
20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v plnom rozsahu. Okrem sumy istiny, náhrady trov základného konania bol povinný v exekučnom titule zaviazaný aj na úhradu úroku z omeškania. Súd v súvislosti s podaným návrhom povinného na
zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, pričom dospel k rovnakému záveru, a to, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Argumenty uvádzané povinným (nevedomosť o existencii platobného rozkazu) neodôvodňujú zastavenie exekúcie, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného, pričom prostriedky, ktorými sa toto uspokojenie dosiahne, ponecháva zákon výlučne na úvahe súdneho exekútora. Súd konštatuje, že v tomto konaní je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie a zároveň ani súd iný dôvod na zastavenie exekúcie nezistil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku (v plnom rozsahu), o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a tak súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Preto má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a exekúcia je vedená zákonne.
21. Súd sa oboznámil aj s prílohami, ktoré boli súčasťou podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, avšak konštatuje, že tieto obsahujú skutočnosti, ktorých skúmanie bolo relevantné v základnom konaní, teda jedná sa o podklady vzťahujúce sa k dôvodom podania odporu proti platobnému rozkazu, ktoré mal povinný možnosť uviesť v rámci základného konania. Z tohto dôvodu ich súd pre posudzovanie začatej exekúcie považuje za irelevantné, nakoľko ich posudzovanie spadá do kompetencie prvostupňového súdu v rámci základného konania.
22. Pre úplnosť súd vo vzťahu k námietke povinného ohľadom doručovania exekučného titulu uvádza, že je nepochybné, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený, čo v konečnom dôsledku nepoprel ani povinný. Za oboznámenie sa s obsahom doručovaných súdnych písomností nezodpovedá konajúci súd, ale samotný adresát, v tomto prípade povinný a je výlučne v jeho záujme oboznámiť sa s obsahom súdnej zásielky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre správoplatnenie súdneho rozhodnutia a v nadväznosti na to pre nadobudnutie jeho vykonateľnosti je moment doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk účastníka konania a nie oboznámenia sa s jeho obsahom.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
24. Oprávnený ani povinný si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili žiadne trovy, preto súd o náhrade trov exekúcie v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.