Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-930-2020.pdf
PDF · 123.49 KB
Case nature
Subarea
58Ek/930/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Vladimír Jankuv, s miestom podnikania 090 42 Soboš 1, IČO 37 882 635, právne zastúpený JUDr. Martin Timko, advokátom, Hlavná 23, 080 01 Prešov proti povinnému T&B Project, s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 930 41 Hviezdoslavov, IČO 47 374 179, o vymoženie 12.540,20 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, Exekútorský úrad Trnava, Andreja Hlinku 34/A, 917 01 Trnava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/930/2020 zo dňa 18.01.2021 takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/930/2020 zo dňa 18.01.2021 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 308,63 eur.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 58Ek/930/2020 zo dňa 18.01.2021, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 29.3.2020 mu bola Okresným súdom Svidník do elektronickej schránky štatutára doručená pošta, ktorá obsahovala niekoľko príloh. Pri sťahovaní príloh z elektronickej schránky došlo k pochybeniu ľudského faktora alebo nefunkčnosti samotnej schránky, v dôsledku čoho príloha samotného platobného rozkazu nebola stiahnutá a povinný sa oboznámil iba s ostatnými prílohami správy vrátane návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz nebol stiahnutý, povinný odpor proti platobnému rozkazu nepodal a očakával doručenie platobného rozkazu do 10 dní na základe preštudovania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Následne dňa 05.04.2020 povinný podal prostredníctvom elektronickej schránky vyjadrenie k návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Svidník. Povinný sa so samotným platobným rozkazom oboznámil až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a následnom informovaní sa na Okresnom súde Svidník, kde bol povinný upozornený, že v správe zo dňa 29.03.2020 tento návrh je ako príloha. Povinný v prípade, že by bol s platobným rozkazom oboznámený v deň prebratia pošty z elektronickej schránky, určite by podal odpor proti platobnému rozkazu v lehote do 15 dní. Navyše povinný uplatnený nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu a vzhľadom aj na tieto skutočnosti žiadal súd na to prihliadnuť.
3. Ďalej povinný uviedol skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru považuje za rozhodujúce pre zastavenie exekúcie. Povinný podal na Okresný súd vo Svidníku návrh na neodkladné opatrenie proti SHR Vladimír Janku, Soboš 1 a následne podal aj žalobu vo veci samej sp. zn. 4C/26/2018. Hoci návrhu na neodkladné opatrenie bolo vyhovené, následne bolo zrušené z dôvodu, že v uvedenom znení nebolo
vykonateľné. V návrhu na neodkladné opatrenie boli uvedené pôdne diely, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie o priamych platbách na pôdu Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a nie konkrétne parcelné čísla, ktoré sú pre súdny spor rozhodujúce. Ďalej povinný uviedol, že samotné súdne konanie o žalobe naďalej prebieha a povinný upravil v petite žaloby a vyšpecifikoval parcely pôdnych dielov. Vo veci samej sa nerozhodlo a nepreukázalo, kto má právo na užívanie spornej poľnohospodárskej pôdy - pôdnych dielov, z ktorých si oprávnený nárokuje škodu. Neodkladné opatrenie bolo zrušené a tým bola zrušená povinnosť oprávneného zdržať sa užívania a akýchkoľvek zásahov na pôdnych dieloch, z ktorých si oprávnený nárokuje vzniknutú škodu, avšak nebol uznaný právny nárok na ich vlastnícke, či nájomné právo. Povinný ďalej argumentoval tým, že oprávnený si nárokuje na škodu, ktorá mu vznikla na pôvodných dieloch, avšak nehnuteľnosti tvoriacej pôdny diel patria do podielového spoluvlastníctva vlastníkov, avšak nie je zrejmé, či oprávnený disponuje právom na nehnuteľnosti spadajúce do pôdnych dielov a tým oprávnený nepreukázal právny nárok na náhradu škody v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom k tomu, že nie je preukázané, že oprávnený má právny vzťah k tomu, na čo si nárokuje škodu, je nárok na náhradu škody neopodstatnený. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený poľnohospodárske činnosti v roku 2018 na pôdnych dieloch vykonával a tým vyvracia tvrdenie, že ho neodkladné opatrenie nejakým spôsobom v jeho činnostiach na pôdnych dieloch obmedzilo alebo mu spôsobilo škodu. Ďalej sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný vyjadril ku grafickému spracovaniu tzv. digitálnym ortofotomapám, ktoré majú preukazovať, že na nich zobrazená pôda je nesporne povinného, je na týchto mapách graficky vyznačená a bola vyňatá z celkovej výmery pôdnych dielov a tým mu nebola táto výmera uznaná ako oprávnený nárok, v dôsledku čoho ani nie je správne uvedená výmera pôdnych dielov, z ktorej si nárokuje oprávnený náhradu škody. Povinný ďalej uviedol, že oprávneného listom zo dňa 23.8.2018 oslovil, aby si úrodu vzal. Oprávnený na túto výzvu nejako nereagoval a nemal záujem o úrodu a tým si sám zámerne spôsobil škodu. Povinný sa túto skutočnosť snažil vyriešiť a predísť znehodnoteniu úrody. V konečnom dôsledku po zrušení neodkladného opatrenia oprávnený vykonal na tomto pôdnom diely obhospodárenie. Povinný na základe vyššie uvedených skutočnosti preto odmieta spôsobenú škodu voči oprávnenému, je toho názoru, že škoda, ktorú oprávnený vyčíslil, je irelevantná, nakoľko škodu dokáže vyčísliť relevantný znalecký posudok. Ďalej vzhľadom na to, že oprávnený nemá súdom určené užívacie práva, nemôže si nárokovať na škodu, ktorá mu mala vzniknúť na predmetných pôdy dieloch, ďalej podľa povinného oprávnený nepreukázal akýkoľvek záujem o úrodu a tým zámerne spôsobil sám sebe prípadnú škodu na tejto úrode. Na Okresnom súde Svidník naďalej prebieha konanie, na ktorom sa riešia otázky dôležité a zásadné pre rozhodnutie v tomto konaní a v neposlednom rade má povinný za to, že nie je vykonateľné riešiť otázku nároku na náhradu škody uvádzaním pôdnych dielov, ktoré majú identifikačný charakter len pre potreby Jednotných žiadosti o priame platby a nemajú evidenčný charakter, ktorý by mal byť súčasťou rozhodovacieho konania.
4. Oprávnený vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu so zastavením exekúcie nesúhlasil, nakoľko jeho vykonateľná pohľadávka nebola v exekučnom konaní vymožená a nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Podľa názoru oprávneného povinný neuvádza skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za niektorý zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, iba opätovne uvádza svoje argumenty, ktoré už uviedol v inom civilnom sporovom konaní. Tvrdenia povinného obsiahnuté v návrhu na zastavenie mal využiť v riadne odôvodnenom odpore podanom včas. Nakoľko je povinný obchodná spoločnosť, doručovanie obchodnej spoločnosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky presne definované a zároveň právny poriadok Slovenskej republiky nepovažuje “pochybenie ľudského faktora alebo nefunkčnosť samotnej schránky“ za dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu v lehote na podanie odporu, ale čakal na jeho opätovné doručenie. Ďalej oprávnený prezentoval názor, že inštitút návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok voči návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani nemá konvalidovať nečinnosť povinného v pôvodnom civilnom sporovom konaní. K tvrdeniam povinného, že pred Okresným súdom Svidník prebieha konanie, oprávnený uviedol, že z procesného hľadiska sa jedná o konanie odlišné od konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a jeho predmetom nie je nárok na náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený žiadal v začatej exekúcii pokračovať v súlade s Exekučným poriadkom.
5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia
jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd je obsahom tohto rozhodnutia viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z uvedeného teda vyplýva, že povinným vytýkaná nevedomosť o existencii exekučného titulu je pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
6. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa s obsahom vyjadrenia oprávneného, ako aj priložených dokumentov. Na základe zistených skutočností súd konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov. V posudzovanej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu - platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Cb/2/2020 zo dňa 12.03.2020. Exekučný titul bol súdu predložený v zákonnej forme a s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Platobný Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Cb/2/2020 zo dňa 12.03.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2020. Z predmetného exekučného titulu si oprávnený voči povinnému návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 12.540,20 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.540,20 eur od 04.10.2019 do zaplatenia a trov základného konania vo výške 1.613,42 eur, ktorá doposiaľ nebola povinným splnená. Súd ku skutočnostiam uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v danom prípade sa jedná o tzv. odvolacie dôvody, ktorými môže nespokojná strana sporu napadnúť prvostupňové rozhodnutie súdu a o ktorých prináleží rozhodovať odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania. V prípade platobného rozkazu sú to dôvody na podanie odporu, v dôsledku čoho je platobný rozkaz zrušený a vo veci prebieha ďalšie konanie vrátane ďalšieho dokazovania. Ďalej súd dal do pozornosti tú skutočnosť, že práve súdu v základnom konaní prináleží skúmať a vyhodnocovať podmienky konania ako aj skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou, resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu (vlastnícky vzťah oprávneného alebo povinného k pôdnym dielom, prípadne ich užívacie právo k nim, či škoda vnikla, v akej výške, komu, kto ju spôsobil ...).
7. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v plnom rozsahu. Okrem sumy istiny, náhrady trov základného konania bol povinný v exekučnom titule zaviazaný aj na úhradu úroku z omeškania. Súd v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie
exekúcie opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, pričom dospel k rovnakému záveru, a to že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Argumenty uvádzané povinným (nevedomosť o existencii platobného rozkazu) neodôvodňujú zastavenie exekúcie, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného, pričom prostriedky, ktorými sa toto uspokojenie dosiahne, ponecháva zákon výlučne na úvahe súdneho exekútora. Súd konštatoval, že v tomto konaní je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie a zároveň ani súd iný dôvod na zastavenie exekúcie nezistil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku (v plnom rozsahu), o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a tak súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Preto má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a exekúcia je vedená zákonne.
8. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Súd sa oboznámil aj s prílohami, ktoré boli súčasťou podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, avšak konštatoval, že tieto obsahujú skutočnosti, ktorých skúmanie bolo relevantné v základnom konaní, teda jedná sa o podklady vzťahujúce sa k dôvodom podania odporu proti platobnému rozkazu, ktoré mal povinný možnosť uviesť v rámci základného konania. Z tohto dôvodu ich súd pre posudzovanie začatej exekúcie považoval za irelevantné, nakoľko ich posudzovanie spadá do kompetencie prvostupňového súdu v rámci základného konania.
9. Pre úplnosť súd vo vzťahu k námietke povinného ohľadom doručovania exekučného titulu uviedol, že je nepochybné, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený, čo v konečnom dôsledku nepoprel ani povinný. Za oboznámenie sa s obsahom doručovaných súdnych písomností nezodpovedá konajúci súd, ale samotný adresát, v tomto prípade povinný a je výlučne v jeho záujme oboznámiť sa s obsahom súdnej zásielky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre správoplatnenie súdneho rozhodnutia a v nadväznosti na to pre nadobudnutie jeho vykonateľnosti je moment doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk účastníka konania a nie oboznámenia sa s jeho obsahom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. d), § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61l ods. 4 Exekučného poriadku.
11. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, nakoľko uvádza nové skutočnosti a dôkazy, ktoré súvisia s povahou a okolnosťami sporu. Sťažovateľ podal dňa 05.02.2021 na Okresnom súde Svidník Žalobu na obnovu konania podľa § 397 a nasl. CSP v konaní pod sp. zn. 6Cb/2/2020-36, kde rozhodol Okresný súd Svidník tak, že vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 12.540,20 eur spolu s úrokom 5 % ročne zo sumy 12.540,20 eur od 04.10.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 752,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 861,42 eur. Svoju žalobu o obnovu konania opiera o ust. § 397 písm. a) CSP, pretože sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Sťažovateľ uvádza nové skutočnosti a dôkazy, ktoré sú so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Sťažovateľ dňa 05.04.2020 predložil Okresnému súdu Svidník vyjadrenie, v ktorom upozornil na to, že na Okresnom súde Svidník beží konanie pod sp. zn. 4C/26/2018, v ktorom sa skúmajú dôležité otázky pre rozhodnutie
v novom konaní o vydaní platobného rozkazu. Toto konanie skúma predbežnú otázku, ktorej predmetom je spor o užívacie práva na predmetných pôdnych dieloch, z ktorých bola predmetom nového konania náhrada škody. De facto Okresný súd Svidník vydaním platobného rozkazu rozhodol aj v otázke konania pod sp. zn. 6Cb/2/2020 tým, že uznal náhradu škody oprávnenému na pôdne diely a tým mu dal aj za pravdu v predbežnej otázke, či má nárok na užívanie pôdnych dielov. Z uvedeného vyjadrenia sťažovateľ odkazuje na prebiehajúce konanie a toto vyjadrenie súd v posúdení obsahu mal posúdiť ako podaný odpor proti platobnému rozkazu.
12. Žaloba a Návrh na vydanie platobného rozkazu boli podané oprávneným na Okresnom súde Svidník. Návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva na príslušný súd, ktorým je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, proti žalovanému. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. V prípade konania 6Cb/2/2020-36 vedené na Okresnom súde Svidník malo byť podanie realizované povinným toho času, na miestne príslušnom okresnom súde navrhovateľa v Dunajskej Strede. Toto podanie je zmätočné. Náležitosti návrhu na vydanie platobného rozkazu upravuje Civilný sporový poriadok. Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené. Oprávnený svoj Návrh na vydanie platobného rozkazu adresoval Okresnému súdu Banská Bystrica a nie Okresnému súdu Svidník. Citujúc ust. § 265 ods. 1 CSP povinný uviedol, že majú za to, že aj ďalšie skutočností a dôkazy, ktoré predložil oprávnený súdu s návrhom na vydanie platobného rozkazu vyvolávajú pochybnosti, ktoré mali byť podrobne posúdené pred vydaním samotného platobného rozkazu a z ktorých vyplývajú pochybnosti o splnení zákonných podmienok na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení CSP. Oprávnený vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza vyčíslenie škody na kultúrnych dieloch za rok 2018. Oprávnený nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého vyčíslenie škody prebehlo. Na základe akých dôkazov kvantifikoval priemer ekonomickej návratnosti. Sám oprávnený uvádza, že na ustálenie výšky škody je potrebný znalecký posudok. - oprávnený uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu, že 07.05.2018 kúpil osivo, ku ktorému predkladá faktúru č. 1804061. Podľa faktúry však bolo osivo oprávnenému dodané už 09.04.2018. Sťažovateľovi bol doručený dňa 29.03.2020 Návrh na vydanie platobného rozkazu, avšak neboli mu doručené dôkazy k návrhu - evidencia o hnojení pozemkov, fotodokumentácia, výpovede svedkov, s ktorými by sa mal možnosť oboznámiť.
13. Sťažovateľ zistil z verejne dostupného zdroja webovej stránky Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že Vladimír Jankuv, zapísaný ako SHR podľa finančného roku 2018 a 2019, za ktorý žiada náhradu škody, poberal na kultúrne diely, na ktorých škodu si nárokuje - kultúrny diel Olšava 8305/1, kultúrny diel Olšava 9203/1, kultúrny diel Olšava 9208/4, kultúrny diel Olšava 7301/2, kultúrny diel Olšava 7301/2, podporu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry v opatreniach I.2- Režim jednotnej platby na plochu, II.10, II.4- Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, IV./ A.15, IV./A.16, IV./A.18, všetky opatrenia IV.A platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, v celkovej výške za finančný rok 2018 86.981,97 eur a finančný rok 2019 85.653,77 eur. Podľa nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb žiadosť o priame platby predkladá osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov. Jednotná platba na plochu - opatrenie I.2, platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie II.4, sa poskytujú na základe 342/2014 Z. z., kedy žiadateľ musí spĺňať minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2 toho zákona. Sťažovateľ objektívne nemal možnosť dostať sa k týmto informáciám skôr. Samotný oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu hovorí o vzniknutí škody na kultúrnych dieloch (nazývaných pôdne diely) v dôsledku, že ich nikto neobhospodaroval, ani nezožal, z čoho podľa jeho tvrdení a v súlade so zák. 342/2014 Z. z. plynulo, že žiadnu podporu mu ani nebolo možné priznať. Toto tvrdenie v návrhu na vydanie platobného rozkazu je v rozpore so zistenými skutočnosťami, nakoľko v prípade, že toto tvrdenie povinného by bolo pravdivé, tak Pôdohospodárska platobná agentúra podľa nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 342/2014 Z. z. by nemohla poskytnúť rôzne druhy podpôr za rok 2018 pre SHR Vladimír Jankuv. Avšak skutočnosť o vyplatení podpôr predkladajú, ktoré mali byť vyplatené na základe zákona, ktorý hovorí o tom, že pôdu mal k dispozícii k 31. máju príslušného roka a ktorú obhospodaruje v danom roku.
14. Citujúc ust. § 265 ods. 1 CSP povinný uviedol, že platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené a jednoznačne preukázané relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi. V prípade konania na Okresom súde Svidník išlo až o extrémne rýchle konanie súdu. Poukazujú aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 305/08. Všetky skutočnosti uvádza sťažovateľ aj v žalobe na obnovu konania podanej na Okresnom súde Svidník dňa 05.02.2021. Na základe uvedeného zastávajú názor, že platobný rozkaz nebol vydaný Okresným súdom Svidník v súlade s ust. CSP, a preto sťažovateľ dňa 05.02.2021 podal žalobu na obnovu konania. Z uvedených dôvodov a skutočností žiadajú predmetné uznesenie zmeniť podľa § 250 ods. 2 CSP, na základe § 245 CSP a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť. K sťažnosti povinný priložil Žalobu na obnovu konania s prílohami, potvrdenie o odoslaní podania, doručenku, vyjadrenie zo dňa 05.04.2020, Návrh na vydanie platobného rozkazu, výpis z verejne dostupného zdroja apa.sk - celkový prehľad o poberaní podpôr za finančný rok 2018, výpis z verejne dostupného zdroja apa.sk - celkový prehľad o poberaní podpôr za finančný rok 2019, výpis z verejne dostupného zdroja apa.sk - prehľad o žiadosti o podporu na pôdne diely, ktoré sú predmetom náhrady škôd za rok 2018 a popis opatrení.
15. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v nadväznosti na obsah predmetného podania povinného má za to, že k jeho právnym a skutkovým argumentom, ktoré povinný neustále opakuje v každom prostriedku právnej obrany bez toho aby aspoň po formálnej stránke mohli byť tieto aspoň čiastočne subsumované pod príslušnú právnu normu, na ktorú povinný chaoticky odkazuje, povinný dostal opakovane odpoveď v zákonom požadovanom rozsahu a kvalite. Odôvodnenie predmetnej sťažnosti ako celok nemožno priradiť pod žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, či Civilného sporového poriadku, ktoré by umožňovalo rozhodnúť tak, ako si to želá povinný. Má za to, že jediným cieľom povinného je umelo predlžovať konanie a zaťažovať súd podaniami a dôvodmi, ktoré nesúvisia s predmetom konania, resp. s aktuálnym procesným štádiom, v ktorom sa konanie momentálne nachádza. V súlade s vyššie uvedeným má za to, že súd prvej inštancie konajúci vyšším súdnym úradníkom o veci rozhodol vecne správne a rozhodnutie náležitým spôsobom riadne, prehľadne a systematicky odôvodnil. Poukazuje preto najmä na obsah súdneho rozhodnutia, no tiež na obsah súdneho spisu. Má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol vecne správne, na základe správnych skutkových zistení a na základe správneho právneho posúdenia veci, čo vyplýva z obsahu samotného rozhodnutia.
16. Sťažovateľ v podanom opravnom prostriedku podľa jeho názoru označuje procesné pochybenia, ktoré v predmetnom konaní nie sú dané. Súd je samozrejme povinný rešpektovať zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania. Civilný sporový poriadok však zaviedol zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní nesúhlasí so zastavením exekúcie, keďže jeho vykonateľná pohľadávka nebola v exekučnom vymožená a nie je daný zákonný dôvod deklarovaný povinným na zastavenie exekúcie. Má za to, že povinný v rozpore s Exekučným poriadkom a Civilným sporovým poriadkom si zamenil inštitút návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj opravný prostriedok voči rozhodnutiu o tomto návrhu za inštitútu odporu voči platobnému rozkazu, na podanie ktorého mu samozrejme lehota dávno uplynula. Podobne tak samotný obsah podania povinného je vnútorne rozporný a v predmetnom podaní, ale aj v celom exekučnom, ale aj pôvodnom konaní povinný neuvádza skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za niektorý zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie a povinný iba opätovne opakuje svoje argumenty, ktoré uvádza v inom civilnom sporovom konaní, resp. konaniach. Podľa jeho názoru nie je úlohou oprávneného, resp. súdu vyvracať nesubstancované tvrdenia povinného, ktoré mal využiť v riadne odôvodnenom odpore podanom včas. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. 61k ods. 1 Exekučného poriadku nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok voči návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani nemá konvalidovať nečinnosť povinného v pôvodnom civilnom sporovom konaní. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/65/2011. S poukazom na vyššie uvedené považuje oprávnený právnu obranu povinného za snahu oddialiť plnenie svojho splatného záväzku priznaného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, preto navrhuje v začatej exekúcii pokračovať v súlade s Exekučným poriadkom a uplatňuje si náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
17. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
19. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
20. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
21. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
22. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
23. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný svoju sťažnosť odôvodnil len novou okolnosťou podanou žalobou o obnovu konania, avšak neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.
26. K samotnému dôvodu sťažnosti exekučný súd uvádza, že v predmetnej veci zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a oprávnený bol oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Samotné podanie žaloby na obnovu konania nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Podaním žaloby na obnovy nemožno očakávať, že jej bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnému. Prijatie názoru povinného, že podaním žaloby na obnovu konania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
27. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže
naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ teda povinný namieta vlastnícky vzťah k pôdnym dielom, užívacie práva k nim, vznik škody, jej výšku a pod., ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom, a to podaním odporu proti platobnému rozkazu, čo však povinný neurobil. V súvislosti s nepodaním odporu povinným z dôvodu, že sa so samotným platobným rozkazom po jeho doručení neoboznámil a očakával jeho doručenie, súd poukazuje na starú rímsko - právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „právo patrí bdelým“ (na ktorú správne poukázal aj oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Návrh na zastavenie exekúcie teda nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a ktorý nebol doposiaľ zrušený, ani zmenený a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného a postupu, ktorý viedol k vydaniu exekučnému titulu, nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
28. S poukazom na vyššie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/930/2020 zo dňa 18.01.2021 zamietol.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 143,57 eur, a to písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.08.2020 a písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 28.02.2021 a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 10,62 eur za úkon v roku 2020
a vo výške 10,87 eur za úkon v roku 2021, spolu suma 308,63 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.