Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/22/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného P. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 22.12.2023 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom 04. apríla 2024 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného P. L., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 22.12.2023 sp. zn. bol obžalovaný P. L. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10.12.2022 v čase od 01:26 hod. do 01:31 hod. na chodníku pred podnikom L. Bar na B. námestí v Bratislave pod vplyvom alkoholu bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného P. L. spôsobom, že ho udrel zboku päsťou do oblasti sánky, následne sa na poškodeného napriahol ďalšou ranou päsťou, avšak poškodeného netrafil, následne strhol poškodeného na zem, kde si poškodený zakrýval tvár a obvinený ho ešte na zemi viackrát udrel rukami do hornej časti tela, čím mu spôsobil dvojitú zlomeninu sánky, a to zlomeninu uhla sánky vpravo s posunom a zlomeniu tela sánky vľavo v oblasti zubov 33-35 s posunom, so vznikom nesprávneho zhryzu, s nutnosťou hospitalizácie a operačného výkonu - repozície a fixácie dvojitej zlomeniny sánky v celkovej anestézii, pričom zranenie závažným spôsobom sťažovalo obvyklý spôsob života poškodeného po dobu minimálne 6 týždňov v dôsledku obmedzenej pohyblivosti sánky, nutnosti požívania kašovitej a nedráždivej stravy, zvýšenej ústnej hygieny, trénovania otvárania úst, opuchom tváre a bolestivosťou, užívaním analgetík a antibiotík.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (správne malo byť uvedené podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenému P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., P. 8, vo výške 1.677,97 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný P. L., smerujúce výlučne do výroku o treste. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch podaného odvolania bolo v prvom rade konštatované, že uložený trest je neprimeraný. V danej trestnej veci sa on (obžalovaný) priznal ku spáchaniu skutku a nahradil väčšiu časť škody, pričom sa priamo na hlavnom pojednávaní zaviazal aj k úhrade zvyšku škody, ktorá mala poškodenému vzniknúť. Súd v jeho prípade mal uložiť niektorý z alternatívnych trestov. Aj obhajoba na hlavnom pojednávaní navrhovala uloženie trestu povinnej práce, pričom on sám v rámci konania výslovne vyhlásil, že súhlasí s uložením trestu povinnej práce. Obhajoba v rámci konania taktiež odôvodňovala vhodnosť uloženia peňažného trestu. nevylučuje uloženie trestu povinnej práce spolu s peňažným trestom. Práve táto kombinácia trestov je podľa jeho názoru najspravodlivejším a najúčelnejším spôsobom jeho potrestania. Ku trestu povinnej práce odvolateľ uviedol, že ide o alternatívny trest, ktorý je zvyčajne považovaný za menej prísny, než trest odňatia slobody, ale prísnejší, ako trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Trest povinnej práce môže priniesť určitý spoločenský osoh, pretože odsúdený vykonáva prácu v prospech spoločnosti alebo komunity, napríklad údržbu verejných priestorov, práce v charitách alebo iné verejnoprospešné aktivity. Povinná práca môže mať aj rehabilitačný účinok, pretože odsúdený je nútený pracovať a prispievať k spoločnosti, čo môže byť prvým krokom k lepšiemu začleneniu do spoločnosti. V rámci odvolania apeluje na to, že pri jeho veku treba považovať za najdôležitejšiu jeho prevýchovu a resocializáciu. Považuje to za účelnejšiu formu nápravy ako uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, kde si bude musieť dávať pozor, najmä počas skúšobnej doby, avšak nebude tým spôsobom dostatočne zabezpečená jeho prevýchova. V prípade spáchaného skutku išlo zjavne o hromadnú bitku chlapcov do 20 rokov, pričom všetci boli pravdepodobne pod vplyvom alkoholu. Išlo o skrat, ktorý sa mohol stať aj inému z nich. Odvolateľ si je vedomý svojho pochybenia a v budúcnosti si bude dávať pozor, aby podobné správanie sa z jeho strany neopakovalo. Zo znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v rámci trestného konania je zrejmé, že poškodený nebude mať na základe jeho konania trvalé následky. Udelenie peňažného trestu zároveň v dostatočnej miere ho potrestá za jeho nezákonné konanie aj v tom ohľade, že bude musieť zaplatiť finančné prostriedky, ktoré ubudnú z jeho majetku. Peňažné prostriedky získané zaplatením peňažného trestu, môže následne štát využiť aj na ochranu pred páchaním inej trestnej činnosti a podobne. Záverom sa obžalovaný domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest povinnej práce alebo peňažný trest, prípadne kombináciu týchto alternatívnych trestov. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného P. L. sa vyjadril aj prokurátor. V písomných dôvodoch tohto vyjadrenia konštatoval, že napadnutý rozsudok v časti výroku o treste považuje za zákonný a spravodlivý. Uložený trest jednoznačne nemožno považovať za neprimeraný, keďže súd dokonca pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného uvedenej v odvolaní, že ako vhodnejší trest na prevýchovu sa javí trest povinnej práce, prokurátor uviedol, že práve uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom, ktorý bude vykonávať probačný a mediačný úradník, ktorý bude kontrolovať správanie obžalovaného v priebehu skúšobnej doby, ako aj dodržiavanie uloženého zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, považuje za vhodne uložený trest, ktorý bude dostatočne viesť obžalovaného k náprave a vyvarovaniu sa obdobného konania v budúcnosti. Čo sa týka v odvolaní navrhovaného uloženia peňažného trestu, tak prokurátor poukázal na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde sa vyjadril, že je nezamestnaný, resp. je študentom. Vo vzťahu k náhrade škody uviedol, že jeho rodičia si zobrali úver, aby škodu uhradili a aspoň takto odčinili jeho neospravedlniteľné konanie. Prokurátor poukázal aj na to, že súd v napadnutom rozsudku zaviazal obžalovaného na náhradu škody vo výške 1.677,97 eur. Uvedené skutočnosti tak nasvedčujú tomu, že obžalovaný nemá peňažné prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť peňažný trest, pričom prokurátor má za to, že prípadným uložením peňažného trestu by mohla byť zmarená aj náhrada škody spôsobenej trestným činom podľa § 56 ods. 5 Tr. zák. Napokon prokurátor poukázal aj na tú skutočnosť, že z výpisu priestupkov obžalovaného vyplýva, že dňa 06.11.2021 sa dopustil priestupku proti majetku, keď v podniku poškodil dve stoličky tým, že sotil do osoby sediacej na stoličke, ktorá sa pri páde zlomila a do druhej stoličky kopol, čím zlomil nohu stoličky, pričom spôsobil škodu v odhadovanej výške 200,- eur. Konanie, ktoré je predmetom obžaloby, tak nebolo jediným vybočením vekom mladého obžalovaného z inak riadne vedeného života, ale dopustil sa už aj v minulosti agresívneho konania, na úrovni priestupku, z čoho

prokurátor vyvodzuje, že je práve vhodnejšie, aby obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho správaním počas skúšobnej doby, čím bude na neho pôsobené aj individuálne preventívne. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd podané odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný P. L., jeho obhajca, prokurátor a poškodený P. L.. Splnomocnený zástupca poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, sa verejného zasadnutia nezúčastnil, hoci bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti splnomocneného zástupcu tejto poškodenej poisťovne, nakoľko na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky. Treba tiež dodať, že poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, svojim písomným podaním zo dňa 12.12.2023, ktoré bolo doručené mestskému súdu dňa 18.12.2023, oznámila, že nežiada od obžalovaného P. L. náhradu škody, nakoľko náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3.322,34 eur, boli v plnej výške uhradené.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží iný druh trestu v zmysle návrhu uvedeného v dôvodoch podaného odvolania, prípadne ponecháva na úvahu súdu, či nezníži výmeru trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o priestupky na úseku dopravy, obhajca odvolaciemu súdu zvýraznil aj to, že jeho klient podniká v oblasti dopravy a preto je tam vyšší výskyt priestupkov na úseku cestnej premávky.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Poukázal na argumentáciu, ktorá bola uvedená v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného.

Poškodený P. L. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k ústnemu prednesu prokurátora. Dodal, že mu zostali trvalé následky po predmetnom zranení, keďže sa mu zmenšilo otváranie úst, tŕpne mu pravá strana dolnej čeľuste, nakoľko tam nemá nerv, pričom mu opúcha táto strana tváre. Stáva sa mu to vtedy, keď musí veľa rozprávať. Už nie je študentom, ale je zamestnaný vo firme svojho otca.

Obžalovaný P. L. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa chce ešte raz ospravedlniť poškodenému P. L., veľmi ho to mrzí.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( ) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného P. L. nie je dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani výrok o náhrade škody.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný P. L. na hlavnom pojednávaní konanom 22.12.2023 urobil vyhlásenie v zmysle , t. j. že je vinný zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca mestského súdu prijal vyhlásenie obžalovaného podľa Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanému položil podľa a , , , h/ otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle , odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému P. L. bol v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery, pričom súčasne treba konštatovať, že tu boli vylúčené eventuálne úvahy o uložení trestu povinnej práce alebo peňažného trestu.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.

Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 a pol roka s probačným dohľadom, za použitia zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam, bol síce mestským súdom uložený v súlade so zákonom, čím tak zodpovedal zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., ale na strane druhej, paradoxne použitá aplikácia ustanovení § 38 ods. 3, § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/ Tr. zák. nezodpovedala stavu veci a zákonu.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zák., tak súd I. stupňa prehliadol, že túto poľahčujúcu okolnosť môže priznať iba takému páchateľovi, u ktorého vek (vrátane osoby vo veku blízkom veku mladistvých) mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by vek obžalovaného (v čase skutku išlo o vek 19 rokov ) mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. Pre úplnosť treba zvýrazniť, že táto skutočnosť nebola ani nijako zisťovaná, a už vôbec nebola doložená relevantnými dôkazmi. Za takejto dôkaznej situácie nebolo možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zák.

Na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nestačí len to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu nebol súdne trestaný, ale sa vyžaduje, aby zároveň dodržiaval základné normy občianskeho spolunažívania, plnil si svoje povinnosti, nedopúšťal sa priestupkov, prípadne iných disciplinárnych previnení. Z výpisu ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný P. L. už bol postihnutý za priestupky (na č. l. 179 -180), dokonca v jednom prípade išlo o priestupok podľa ods. , na tom skutkovom základe, že dňa 06.11.2021 v čase od 00.01 do 00.18 hod. poškodil v podniku U. pub, na G. ulici XX v Q., dve stoličky tým spôsobom, že sotil do osoby sediacej na stoličke, ktorá sa pri páde zlomila a do druhej stoličky kopol, čím zlomil nohu stoličky, pričom spôsobil L. F. škodu v odhadovanej výške 200,- eur. Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur. Práve tieto zistené skutočnosti bránili tomu, aby obžalovanému bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zák.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., tak súd I. stupňa tiež opomenul, že pri nahradení spôsobenej škody musí ísť o úplnú náhradu škody, nie iba o jej určitú pomernú časť. Napokon mestský súd v napadnutom rozsudku rozhodol takým spôsobom, že podľa obžalovaného P. L. zaviazal, aby poškodenému P. L. uhradil škodu vo výške 1.677,97 eur. Aj z toho výroku je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nenahradil poškodenému P. L. spôsobenú škodu v plnom rozsahu, ale iba určitú jej časť.

Možno preto uzavrieť, že v posudzovanom prípade prvostupňový súd postupoval evidentne nesprávne, keď u obžalovaného P. L. vzhliadol poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/ Tr. zák.

Pri správnom postupe mal súd I. stupňa vo výroku o treste aplikovať ustanovenia § 156 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák., ako aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam, nie však ustanovenia § 38 ods. 3, § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/ Tr. zák. a tak základnú výmeru trestnej sadzby podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. (od 2 rokov do 5 rokov) nemal upraviť podľa režimu § 38 ods. 3 Tr. zák. (od 2 rokov do 4 rokov), ale mal vychádzať zo základnej trestnej sadzby od 2 rokov do 5 rokov, ktorú mal upraviť podľa režimu § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam (od 16 mesiacov do 5 rokov).

Nakoľko však odvolanie podal iba obžalovaný P. L., rešpektujúc zásadu zákazu „reformatio in peius“ ( ), neprichádzala do úvahy akákoľvek zmena rozsudku súdu I. stupňa v neprospech obžalovaného pre nedostatok odvolania prokurátora.

Odvolací súd napokon zastáva taký právny názor, že mestský súd využitím možnosti uplatnenia pravidla upraveného v § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam, súc viazaný názorom vyjadreným v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016, postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému vymeral trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Týmto rozhodnutím nedošlo ani k porušeniu zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanoveniach § 34 Tr. zák. Požiadavka obžalovaného, aby odvolací súd ešte zmiernil takto uloženú výmeru trestu odňatia slobody, bola zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým mestský súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov s probačným dohľadom, tak tomto výroku nemožno nič podstatné vytknúť, s výnimkou istej formálnej nedôslednosti, keď v tomto výroku opomenul aplikovať aj odkaz na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Napriek tomuto konštatovaniu, krajský súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že v posudzovanej veci postačí aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Samotná výmera skúšobnej doby bola zo strany súdu I. stupňa uložená primerane i zákonne a jej stanovenie v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, t. j. v strede trestnej sadzby zakotvenej v § 51 ods. 2 Tr. zák., bolo dôsledkom podmienečného charakteru odsúdenia za posudzovaný trestný čin. Obžalovanému treba pripomenúť, že takto určená skúšobná doba je skôr mierna ako prísna.

Neuniklo tiež pozornosti odvolaciemu súdu, že súd I. stupňa formálne pochybil aj v tom, keď vo výroku napadnutého rozsudku, ktorým obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, nesprávne aplikoval ustanovenie § 51 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., hoci mal správne aplikovať ustanovenie § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Krajský súd vychádzajúc z princípu stability súdnych rozhodnutí na uvedené formálne pochybenie mestského súdu len upozorňuje, bez potreby ho korigovať, lebo z materiálneho hľadiska naznačený stav nemá vplyv na meritum veci.

Obžalovaný P. L. bude povinný v skúšobnej dobe strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a zároveň splniť všetky uložené povinnosti, vrátane dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, vzhľadom na charakter skutku, ale aj na osobu obžalovaného, ktorý sa už v nedávnej minulosti dostal do rozporu so zákonom (pozri evidenciu

priestupkov), krajský súd vyvodil, že uloženie trestu povinnej práce alebo peňažného trestu neprichádzalo vôbec do úvahy. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciu prokurátora v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného a nepovažuje za potrebné túto argumentáciu znovu opakovať alebo bližšie rozvádzať.

Čo sa týka výroku prvostupňového rozsudku ohľadom náhrady škody, ten nebol odvolaním obžalovaného napadnutý, preto odvolací súd nemal ani žiadny relevantný dôvod tento výrok preskúmať a zaujať k nemu akékoľvek stanovisko.

Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania obžalovaného spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.