Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-183-2019.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/183/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom 841 05 Bratislava - Karlova Ves, Majerníková 3479/3A, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: E. H., nar. 5. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., J.. J.C. XXX/X, o zaplatenie 102,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 102,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 102,- eur od 15. 9. 2016 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,- eur od 14. 9. 2016 do zaplatenia a zo sumy 102,- eur za deň 14. 9. 2016 zamieta.
III. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 9. 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 102,- eur; odplatu vo výške 98,- eur; zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur; poplatky za upomienky vo výške 300,- eur; zmluvný úrok vo výške 70,68 % ročne zo súm:
- 350,- eur € od 14. 9. 2015 do 2. 10. 2015
- 292,- eur od 3. 10. 2015 do 23. 12. 2015
- 282,- eur od 24. 12. 2015 do 20. 1. 2016
- 272,- eur od 21. 1. 2016 do 09. 5. 2016
- 252,- eur od 10. 5. 2016 do 20. 6. 2016
- 232,- eur od 21. 6. 2016 do 18. 7. 2016
- 212,- eur od 19. 7. 2016 do 22. 8. 2016
- 192,- eur od 23. 8. 2016 do 22. 9. 2016
- 172,- eur od 23. 9. 2016 do 21. 10. 2016
- 162,- eur od 22. 10. 2016 do 28. 11. 2016
- 142,- eur od 29. 11. 2016 do 18. 1. 2017
- 122,- eur od 19. 1. 2017 do 20. 2. 2017
- 102,- eur od 21. 2. 2017 do zaplatenia a zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 14. 9. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. č. XXXXXXXXX, zo dňa 14. 9. 2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 98,- eur a úrok vo výške 70,86 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 14. 9. 2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, t. j. celkom vo výške 300,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 248,- eur.
3. Viacerými podaniami, naposledy podaním doručeným súdu dňa 17. 8. 2020 v nadväznosti na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca v zmysle § 144 a násl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, berie žalobu späť a to v časti:
- odplaty vo výške 98,- eur
- zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur
- poplatkov za upomienky vo výške 300,- eur
- zmluvného úroku vo výške 70,68 % ročne zo súm:
- 350,- eur € od 14. 9. 2015 do 2. 10. 2015
- 292,- eur od 3. 10. 2015 do 23. 12. 2015
- 282,- eur od 24. 12. 2015 do 20. 1. 2016
- 272,- eur od 21. 1. 2016 do 09. 5. 2016
- 252,- eur od 10. 5. 2016 do 20. 6. 2016
- 232,- eur od 21. 6. 2016 do 18. 7. 2016
- 212,- eur od 19. 7. 2016 do 22. 8. 2016
- 192,- eur od 23. 8. 2016 do 22. 9. 2016
- 172,- eur od 23. 9. 2016 do 21. 10. 2016
- 162,- eur od 22. 10. 2016 do 28. 11. 2016
- 142,- eur od 29. 11. 2016 do 18. 1. 2017
- 122,- eur od 19. 1. 2017 do 20. 2. 2017
- 102,- eur od 21. 2. 2017 do zaplatenia a žiadal tunajší súd, aby vo zvyšku žaloby rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 102,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 200,- eur od 14. 9. 2016 do zaplatenia.
4. O čiastočnom spätvzatí žaloby súd s poukazom na ust. § 145 ods. 3 CSP nerozhodoval v časti poplatkov za upomienky vo výške 300,- eur, nakoľko k uvedenému procesnému úkonu žalobcu došlo pred doručením žaloby žalovanému a to podaním zo dňa 22. 10. 2019 (č. l. 33 spisu). Vo zvyšnej späťvzatej časti žaloby súd konanie zastavil postupom podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.
5. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 102,- eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 14. 9. 2016 do zaplatenia.
6. Žaloba a ostatné písomnosti spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní boli žalovanému doručené do vlastných rúk. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ani požadovanú sumu na zaplatenie podľa bodu 5. tohto odôvodnenia. Teda žalovaná suma a jej príslušenstvo, ako aj vznik zmluvného vzťahu boli nesporné a súd tak o ňom nevykonáva dokazovanie.
7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav veci:
9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli dňa 14. 9. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 203401921, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur. Keďže žalobca požadoval zaplatenia len istiny úveru, súd sa k ostatným náležitostiam zmluvy nevyjadruje a tieto neskúmal.
10. Žalovaný na dlžnú sumu uhradil celkovo 248,- eur a to v nasledovných splátkach:
- 2. 10. 2015 vo výške 58,- eur
- 23. 12. 2015 vo výške 10,- eur
- 20. 1. 2016 vo výške 10,- eur
- 9. 5. 2016 vo výške 20,- eur
- 20. 6. 2016 vo výške 20,- eur
- 18. 7. 2016 vo výške 20,- eur
- 22. 8. 2016 vo výške 20,- eur
- 22. 9. 2016 vo výške 20,- eur
- 21. 10. 2016 vo výške 20,- eur
- 28. 11. 2016 vo výške 10,- eur
- 18. 1. 2017 vo výške 20,- eur
- 20. 2. 2017 vo výške 20,- eur.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuhradil na istinu 102,- eur (350,- eur - 248,- eur). Vzhľadom k tomu súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy istiny poskytnutého úveru, t. j. 102,- eur.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 27. 10. 2015, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14. 9. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 350,- eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal, celkovo zaplatil sumu 248,- eur, čo je nesporné, nakoľko žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Žalovaný nepoprel ani to, že úver sa stal splatný dňa 14. 9. 2016. Predmetná úverová zmluva (§ 497 ObZ) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných ust. 9 cit. zákona.
14. Keďže žalobca si v konaní uplatnil len istinu nesplateného úveru, súd sa nezaoberal údajom o RPMN a výškou úroku, nakoľko žalobou uplatnené neboli, resp. v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby.
15. V konaní nebolo sporným, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne odo dňa 15. 9. 2016 zo sumy 102,- eur, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splateným tejto sumy. Súd zamietol vo zvyšku uplatnený úrok z omeškania, nakoľko aj napriek výzve súdu žalobca neozrejmil, prečo žiadal úroky z omeškania zo sumy 200,- eur a prečo od 14. 9. 2016, keď v ten deň nastala splatnosť úveru a žalovaný sa tak mohol dostať do omeškania až dňom 15. 9. 2016.
16. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, pričom povolil žalovanému splatiť dlh v splátkach po 20,- eur vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného a jeho doteraz uhradené splátky, s čím žalobca súhlasil. Žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 340,60 eura a vdovského dôchodku vo výške 90,80 eura, spolu tak 432,40 eura. Súdu preukázal pravidelné mesačné výdavky v sume cca. 100,- eur (plyn, telefón, splátky iného úveru), pričom súd vzal do úvahy mimo týchto výdavkov najmä potrebu zabezpečenia základných životných potrieb ako strava, hygiena, preto má súd za to, že takto stanovené splátky neohrozia životné potreby žalovaného a zabezpečia čo najrýchlejšie splatenie záväzku žalovaného voči žalobcovi.
17. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní viac úspešnejší ako žalobca. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného (čo je aj daný prípad), a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného
žalobca. Aj keď procesne súd nerozhodoval o čiastočnom zastavení konania s poukazom na § 145 ods. 3 CSP, pre účely určenia povinnosti na náhradu trov konania súd musel prihliadnuť aj na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo zavinené žalobcom. Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, mal by právo na náhradu trov konania, žiadne mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.