Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13Csp-81-2020.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedušovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. C., B.. X.X.XXXX, XXX XX O. XXX, o návrhu na vydanie platobného rozkazu, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 956,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.8.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu elektronicky 29.4.2020 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.696,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky 2.696,- Eur od 23.8.2016 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo výške 180,- Eur, poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, zmluvný úrok vo výške 32,85% ročne zo sumy 2.700,- Eur od 23.8.2016 do 25.8.2016 a zo sumy 2.696,- Eur od 26.8.2016 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.696,- Eur od 23.8.2017 do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.8.2016 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 2.700,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0,- Eur, taktiež sa zaviazal zaplatiť poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur a úrok vo výške 32,61 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Ďalej uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve, žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej čiastky, a tiež že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur s tým, že žalovanému bolo zaslaných spolu 6 upomienok, t.j. celkovo vo výške 180,- Eur. Dodal, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 4,- Eur.
3. Žaloba bola vo vzťahu k podrobnostiam a dôvodom jednotlivých nárokov (najmä úrokov a rôznych poplatkov i splatnosti dlhu) všeobecná a málo konkrétna, pričom platí, že „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670). V súvislosti s úvahami o úplnosti podania mal ale súd za to, že žaloba mala po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je v nej obsiahnuté čoho sa týka a čo sleduje, ako aj uvedenie podľa žalobcu podstatných (rozhodujúcich) skutočností, a jej posúdenie ako aj posúdenie (ne)úplnosti týchto tvrdení tak bolo už len vecou posúdenia a rozhodnutia súdu vo veci samej (v opačnom prípade by žalobu, pre neunesenia bremena tvrdenia, nebolo možné nikdy zamietnuť). Pre úplnosť pritom treba uviesť, že dopĺňanie ďalších rozhodujúcich skutočností už ani neprichádzalo do úvahy - keďže podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
4. Súd však už od začiatku prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP), a podľa predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že žalovaná (spotrebiteľka) mala podľa zmluvy zaplatiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky mala zaplatiť vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky vo výške 435,- Eur vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.9.2016. Z uvedeného potom ale vyplýva, že prvých 8 splátok (4 x 1,- Eur a 4 x 435,- Eur = 1.744,- Eur), splatných viac ako 3 roky pred podaním žaloby od 23.9.2016 do 23.4.2017, bolo v čase podania žaloby už premlčaných, a preto ich v zmysle ust. § 54a OZ v tomto konaní už nebolo možné vymáhať.
5. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci ju na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval, a žaloba s prílohami jej bola doručená ešte dňa 2.12.2019. V súvislosti s tým však súd pripomína, že „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk)
6. Keďže v danom prípade zostávajúca hodnota sporu bez príslušenstva (po odpočítaní súm, ktoré v zmysle ust. § 54a OZ už nemožno vymáhať) neprevyšuje sumu 1.000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
8. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 23.8.2016 uzatvorili žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.700,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 684,- Eur a „poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne malo predstavovať sumu 784,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 3.484,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky mala zaplatiť vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky vo výške 435,- Eur vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.9.2016.
10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.
12. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 ZoSU spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
15. Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, r) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101> a y) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/ znenie-20110101> a § 10 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>.
17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
Všeobecné východiská
18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane niektorých otázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený dispozitívnymi normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2
ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).
19. V písomnej zmluve o úvere musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená: i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov), a k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - a to preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia), alebo aspoň rozlíšení (stanovení) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov.
20. Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení), prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na úver poskytovaný spotrebiteľovi sa totiž nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.
Právne posúdenie
21. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným spotrebiteľom uzavrel platnú písomnú zmluvu o úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky) podľa dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu jej uplatňovania vyjadrené ako percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z čerpaného spotrebiteľského úveru, a ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky) podľa dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu jej uplatňovania. Pre právo na úroky a poplatky mal žalobca zároveň aj bremeno tvrdenia, že zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti a veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubo neporušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca však všetky tieto skutočnosti, okrem poskytnutia peňažných prostriedkov, v konaní riadne ani netvrdil.
22. Vo vzťahu k požadovaným úrokom, poplatkom a zmluvnej pokute žalobca neuviedol žiadne skutočnosti o povahe odplaty a o dojednaní spôsobu uplatňovania úrokovej sadzby 32,61% (!) ročne, ktorú si v konaní uplatňuje, ako aj o výške a konkrétnych dôvodoch požadovaných poplatkov „za expresné spracovanie úveru, za upomienky a zmluvnej pokuty, vrátane ich primeranosti s vysvetlením hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti a s tým spojených nákladov.
23. Na spotrebiteľský úver sa totiž, ako už bolo uvedené vyššie, nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba) na ročnom základe, podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na konkrétne úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.
24. Okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo na vyúčtované a uplatnené úroky a iné poplatky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy o úvere poskytovanom spotrebiteľovi, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v nadväznosti na stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSU) - ako, z akej sumy, odkedy a dokedy, a poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje aj podľa § 11 ods. 1 ZoSU za bezúročný a bez poplatkov.
25. V súvislosti s bremenom tvrdenia zo skutočností uvedených žalobcom tiež nevyplýva, že by v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU pred uzavretím zmluvy o úvere so spotrebiteľom posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, a preto ak veriteľ takto nepostupoval, hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, a tento sa tiež z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností odôvodňujúcich nárok na úroky a iné poplatky - ako percento na ročnom základe pri vracaní poskytnutých peňažných prostriedkov (keďže úroky, resp. odplata, sa podľa zákona majú platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov), ako aj s poukazom na absenciu obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, a hrubé porušenie vyššie uvedenej povinnosti veriteľa, s ktorými zákon spája bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, má žalobca, z titulu pohľadávky z úverovej zmluvy nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (bez zmluvných úrokov a ďalších poplatkov). Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.700 Eur, ide o túto sumu, pričom dlh mal byť podľa zmluvy uhradený v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky mala žalovaná zaplatiť vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky vo výške 435,- Eur vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.9.2016 (bez toho aby bolo podľa zmluvy zrejmé či sa mala splácať najprv istina a potom úroky, alebo naopak, prípadne že by malo ísť o rovnomerné splátky istiny a úroku alebo o tzv. anuitné splátky - teda aká časť splátky mala tvoriť istinu). Pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by tak dlžná istina bola vrátená v 4 splátkach po 1,- Eur, 6 splátkach po 435,- Eur a 1 splátkou vo výške 86,- Eur. V tejto súvislosti súd pripomína, že pri riešení tohto prípadu nie je dôvod favorizovať počet splátok istiny pred ich výškou, ak zo zmluvy nevyplýva aká časť istiny mala byť v tej ktorej splátke zahrnutá, a rýchlejšie splácanie istiny je pre spotrebiteľa výhodnejšie (k tomu pozri podporne aj ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka k výkladu prejavu vôle na ťarchu veriteľa, ktorý zmluvu koncipoval). Prvých 8 splátok (4 x 1,- Eur a 4 x 435,- Eur = 1.744,- Eur) bolo pritom splatných viac už ako 3 roky pred podaním žaloby od 23.9.2016 do 23.4.2017, v čase podania žaloby boli teda už premlčané a v zmysle ust. § 54a OZ ich v tomto konaní už nebolo možné vymáhať, a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu zostávajúcim 2 splátkam po 435,- Eur a 1 splátke po 86,- Eur, teda sumu 956,- Eur spolu s úrokom z omeškania. Keďže žalovaná je v omeškaní s ich zaplatením, súd jej v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v
súlade so zákonom za čas po ich splatnosti (úroky z omeškania boli uplatnené až za čas po splatnosti poslednej splátky od 23.8.2017), a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
27. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Okrem toho, že žaloba bola jednak úplne „formulárová“ /viď § 257 CSP a primerane aj uznesenie NS SR, sp. zn. 6 MCdo 9/2013, podľa ktorého „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.“/, žalobca bol v konaní o zaplatenie 2.976,- Eur (istiny 2.696,- Eur, poplatkov za upomienky 180,- Eur a poplatku za expresné spracovanie úveru 100,- Eur) úspešný v časti o zaplatenie 956,- Eur, procesne úspešnejšia (vo zvyšku) tak bola žalovaná, a preto by jej mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.