Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/82/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO 36 284 831, proti povinnému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 272,05 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. -18 zo dňa 14. novembra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,58 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.09.2012 sa dňa 25.09.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2012 vydaný oprávneným.

3. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal poverenie č. XXXX XXXXXX dňa 04.10.2012.

4. Podaním zo dňa 13.04.2017 súdny exekútor podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 52,58 eur vrátane DPH. Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, nemá majetok na ich úhradu a tak súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že odvolací súd zamietne návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že v tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by mohol nejaký získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Oprávnený je toho názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Zároveň podotkol, že zastavením exekúcie môže byť právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní premlčané. Ďalej oprávnený vo svojom odvolaní namietal, že exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, v opačnom prípade by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorú podoprel výpisom z Centrálneho registra exekúcii, podľa ktorého sa na povinného vedú ďalšie exekúcie. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Mal za to, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného, nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.10.2011). Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, kde opakovane uviedol, že pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný stále vo veku produktívnom, a teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať a bude tak možné vykonať exekúciu. V súvislosti s vykonanou lustráciou podľa názoru oprávneného počet exekučných konaní evidovaných v registri nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom disponuje povinný, a teda či je alebo nie je nemajetný. Oprávnený zotrval na podanom odvolaní.

9. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a v spojení s Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a v priebehu exekučného konania bol zistený dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Z vykonanej lustrácie súdneho exekútora dňa 11.09.2018 v centrálnom registri exekúcií, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu sp.zn. EX 4338/12 vyplýva, že voči povinnému prebieha ďalších

desať exekučných konaní. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súdny exekútor dňa 12.9.2018 vykonal lustrácie hnuteľného a nehnuteľného majetku, bankových účtov, lustráciou v sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností, súčinnosťou na IRIS, a ich výsledkom je negatívna majetková podstata.

14. Odvolací súd na dôvažok poukazuje aj na skutočnosť, že poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 4.10.2012 na vymoženie uloženej povinnosti 272,05 eur s príslušenstvom, pričom od začatia vykonávania exekúcie do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania dňa 13.04.2017 nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, vzhľadom k účelnosti a hospodárnosti konania, exekučné konanie zastaviť. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok a takéto očakávania musia mať reálny podklad.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. inštancie správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 odsek 2 Exekučného poriadku.

17. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, preto ho podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a ust. , tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).