Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-27-2013.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Er/27/2013
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. cesta č. XXX/XX, XXX XX R. U. R., o vymoženie 199,24 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XX/XXXX-XX zo dňa 02.09.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. poverením č. XXXX * XXXXXX zo dňa 22.05.2013, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.05.2013, vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2012.
2. Tunajší súd uznesením č. k. XEr/XX/XXXX-XX zo dňa 24.06.2014, právoplatným dňa 15.07.2014, pripustil, aby z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. sp. zn. EX XXXX/XXXX na základe poverenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. XEr/XX/XXXX- X zo dňa 22.05.2013, číslo XXXX*XXXXXX, vystúpil oprávnený: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436 , so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25 a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava.
3. Súdny exekútor Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.03.2020 (ďalej len "upovedomenie") upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon č. 233/2019 Z. z.“ alebo „ZoUNEK“), pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov (k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje) a súčasne vyzval oprávneného na úhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur (t. j. 35,00 eur spolu s DPH vo výške 7,00 eur).
4. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník uznesením č. k. 3Er/27/2013-19 zo dňa 02.09.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (výrok I.) a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie čo do trov exekúcie odmietol (výrok II.). Oprávnený podal včas proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že samotné znenie zákona č. 233/2019 Z. z. pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné“ je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia predpokladaná ust. § 6 ods. 4 zákona (súdny
exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). Pri výklade dotknutého zákonného ustanovenia je potrebné brať na zreteľ, že trovy exekúcie sú súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora, o ktorom v dôsledku nesystémovej a narýchlo prijatej právnej úpravy paradoxne rozhoduje samotný súdny exekútor, a to vo forme „upovedomenia o zastavení starej exekúcie“, ktoré má silu exekučného titulu. Výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu. Stav, keď subjekt, ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, a ktorého prieskum nezávislým súdom je vylúčený. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to s účinkami denegatio iustitiae. V napadnutom uznesení sa súd splnením zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov, ktorou je včasnosť jej zápisu do centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“) vôbec nezaoberal. Podľa § 6 ods. 4 písm. b/ zákona je však pre priznanie nároku na paušálne trovy rozhodujúce, že exekúcia bola v CRE zapísaná; pokiaľ nebola, zákon výslovne uvádza, že v takom prípade exekútor nemá nárok na náhradu trov. Čas kedy mala byť exekúcia zapísaná do CRE rieši § 211a ods. 1 a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, pričom v tomto ustanovení je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcií do centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“) do 30.6.2016. Podľa ustanovenia § 243d ods. 3 Exekučného poriadku „Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.“. Oprávnený už v námietkach poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do CRE podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Okrem iného aj z Doložky vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou dôvodovej správy k uvedenému zákonu, jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu odlišovať exekučné konania, ktoré budú spĺňať podmienky na úhradu paušálnych trov exekúcie a na také, u ktorých exekútorom nárok na úhradu paušálnych trov nevznikne. Potvrdzuje to údaj získaný z CRE a z informačného systému Súdneho manažmentu, ktorý preukazuje rozdiel v počte „starých exekúcií“ evidovaných v jednotlivých systémoch. Podľa názoru oprávneného je v predmetnom prípade potrebné vykladať právnu normu podľa úmyslu zákonodarcu a každá právna norma má svoj zmysel a účel, pre ktorý bola vytvorená, a ktorý možno vyvodiť z dôvodovej správy. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z. z. bolo úmyslom zákonodarcu jednoznačne vylúčiť vznik povinnosti oprávneného nahradiť paušálne trovy starej exekúcie poverenému exekútorovi v prípadoch, keď stará exekúcia nebola zapísaná do CRE v súlade s ustanovením § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, t.j. do 30.06.2016. Oprávnený v súvislosti s výkladom právnych noriem poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v Náleze č. III. ÚS 341/07. Oprávnený poukázal, že tu nejde o retroaktívne pôsobenie zákona, nakoľko táto zákonná úprava nijakým spôsobom nepôsobí do minulosti, ale výhradne do budúcnosti. Oprávnený má za to, že včasnosť zápisu do CRE je nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy konania. Ten, kto si uplatňuje nárok, ktorého vznik odvodzuje od určitej právnej skutočnosti, nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. nielen, že musí tvrdiť, že daná právna skutočnosť nastala a nárok vznikol, ale musí tieto svoje tvrdenia preukázať, a teda dôkazné bremeno preukázať včasnosť zápisu do CRE zaťažuje súdneho exekútora. Ak teda zákonné ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z. obsahuje negatívne vymedzenie nároku na náhradu trov starej exekúcie a stanovuje, že ak stará exekúcia nebola k 30.06.2016 zapísaná do CRE, nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie, potom súdny exekútor musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do CRE zapísaná. CRE pozostáva z technického a programového vybavenia, ktorého súčasťou je aj dátum prvotného zápisu do CRE, čo však nie je verejné a nemôže byť na ťarchu oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je oprávnený toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom uznesení tvrdí, že námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený tiež dal do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č.
357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu.
5. K uvedenej sťažnosti oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že predmetné exekučné konanie bolo zapísané do CRE. Údaj o tom, kto je oprávneným a kedy bola exekúcia zapísaná zákon neuvádza (oprávnení sa zapisujú až v nových exekúciách od 01.04.2017). Exekútor má za to, že exekúcia má byť pre uplatnenie ust. § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z. zapísaná v CRE ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t. j. k 01.01.2020, v opačnom prípade by išlo o retroaktivitu, ktorá je neprípustná. Zákon neuvádza včasnosť ako atribút posudzovania priznania trov exekúcie, ale skutočnosť, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Oprávnený má bezplatný prístup do CRE a mohol si teda kedykoľvek minimálne od 01.04.2017 skontrolovať zápis exekúcie v CRE a žiadať o nápravu. Súdny exekútor poukázal na ust. § 5 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a v súvislosti s týmto výkonom má súdny exekútor postavenie verejného činiteľa. Zákonnosť postupu súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sa nemá preskúmavať v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Nárok exekútora na paušálne trovy exekúcie je stanovený priamo zákonom a presne vymedzený nielen čo do výšky, ale aj čo sa týka subjektu, ktorý ho má plniť (oprávnený), pričom vznik nároku je viazaný na právne skutočnosti vymedzené priamo zákonom. Na základe uvedeného žiada súd, aby návrh oprávneného zamietol ako neopodstatnené námietky proti zastaveniu starej exekúcie.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
8. Podľa § 242 Civilného sporového poriadku sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9. Podľa § 247 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
12. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
13. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
17. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
18. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodné, pretože oprávnený nepreukázal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom a ďalším výrokom odmietol ako neprípustné voči trovám exekúcie, pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený namietal samotný nárok na ich náhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú neprípustné nielen vo vzťahu k výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych trov. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného sudca súdu prvej inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Zo ZoUNEK nevyplýva, že v prípade, ak by exekúcia nebola včas zapísaná do CRE, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia sudca súdu prvej inštancie dopĺňa, že gramatický výklad oprávneného, podľa ktorého z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.“ vyplýva, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom, ale samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný je, považuje sudca súdu prvej inštancie za svojvoľný, účelový, v rozpore so znením, zmyslom a účelom zákona. Neprípustnosť námietok proti paušálnym trovám zahŕňa nepochybne ich neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich neprípustnosť proti ich nároku. Ak by skutočne bolo možné namietať nárok na náhradu paušálnych trov, ako tvrdí oprávnený, tak by to viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o neprípustnosti námietok voči paušálnym trovám je v zákone použité absolútne zbytočne, pretože výšku týchto trov určuje priamo tento zákon a táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z logiky veci je absolútne vylúčený akýkoľvek spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške by nebolo absolútne potrebné uvádzať v zákone normu o neprípustnosti námietok proti paušálnym trovám. Pokiaľ
oprávnený možnosť podania námietok proti nároku na náhradu paušálnych trov opiera aj o zmysel a účel zákona a odvoláva sa na dôvodovú správu k zákonu, tak aj v tomto je jeho argumentácia účelovo prispôsobená jeho záujmu vyhnúť sa plateniu paušálnych trov, pretože cieľom zákona bolo v prvom rade odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré mali byť z tohto dôvodu ukončené (zastavené) priamo zo zákona, pričom tento postup mal byť zjednodušený, čo najmenej zaťažujúci súdy. Pokiaľ oprávnený namieta, že v dôsledku nemožnosti podať námietky proti paušálnym trovám by boli porušené jeho práva, pretože samotný exekútor rozhoduje o svojom vlastnom súkromnoprávnom nároku, tak tu je potrebné uviesť, že exekútor má presne stanovené dva prípady, kedy mu náhrada paušálnych trov nepatrí, výška paušálnych trov je stanovená zákonom a akákoľvek svojvôľa exekútora je tu výrazne obmedzená, ak nie vylúčená, pretože súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Pokiaľ by ktorýkoľvek exekútor vyzýval oprávnených na úhradu paušálnych trov aj v prípadoch, kedy mu nepatria, vystavoval by sa nebezpečenstvu disciplinárneho, prípadne aj trestného stíhania. Oprávnený v sťažnosti ďalej namieta, že exekúcia nemala byť zapísaná v Centrálnom registri exekúcii včas a súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal podmienkou pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov, ktorou je včasnosť zápisu do CRE, a ustanovením § 6 ods. 4 zákona, tak k tomto súd uvádza, že uvedené je pravdou, avšak ani ustanovením § 6 ods. 4 zákona a ani tým, či bola exekúcia do CRE zapísaná včas, prípadne či vôbec, sa súd nemal dôvod v napadnutom uznesení zaoberať a nemá dôvod sa tým zaoberať ani v tomto uznesení, keďže tieto okolnosti sú len dôvodmi námietok oprávneného proti paušálnym trovám, ktoré sú ako také neprípustné. Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo vyporiadať sa s tým, že námietky oprávneného sú nedôvodné a neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod zaoberať samotnou podstatou vzniku nároku exekútora na náhradu paušálnych trov a s tým súvisiacim zápisom exekúcie do CRE. Oprávnený tiež dal do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. K tomuto tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj v iných veciach, podľa zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a rozporovať nezákonné finančné nároky, čo je napokon samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt, je potrebné, aby starostlivo zvážil, či skutočne ide o neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky nápravy má k dispozícií, pretože aj podanie opravného prostriedku (námietok proti paušálnym trovám), ktorý nie je prípustný, za použitia účelovo prispôsobenej argumentácie nemajúcej oporu v zákone, je nehospodárnym úkonom. Na základe uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 C.s.p.).