Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/94/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca - spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. E. XX, proti žalovanej: F. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., D. XXXX/X, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol. s r.o., so sídlom Martin, Zvolenská 4014/31, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -27 zo dňa 28. 6. 2024 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že zakazuje žalovanej nakladať s bytom č. XX nachádzajúcim sa vo vchode č. X, na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, na ulici D. X, XXX XX F., postavenom na CKN parcele č. 494/44 o výmere 1076 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., okres F., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku v rozsahu 2928/226065, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že mal osvedčenú existenciu notárskej zápisnice N 112/2010 zo dňa 14. 7. 2010, ktorej obsahom bola okrem iného dohoda veriteľa I. B. a dlžníčky F. G. B. o zriadení predkupného práva v prospech veriteľa I. B. pre prípad nedodržania podmienok pôžičky peňazí a hnuteľných vecí v bode I. a III. predmetnej notárskej zápisnice. Rovnako mal osvedčené, že žalovaná je vlastníčkou sporného bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie H.. Na liste vlastníctva je pri tomto byte vyznačená plomba na základe V – 1871/2024 (Kúpna zmluva). Žalobca požadoval uloženie zákazu nakladať so sporným bytom, pričom vo veci samej sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu tejto nehnuteľnosti a v súvislosti s ktorou aktuálne prebieha na katastri vkladové konanie. 3. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, išlo teda o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Podmienkou takéhoto nároku je, že možnosť jeho uplatnenia vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca však v žalobe neoznačil, z akého predpisu vyplýva ním požadované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorou by eventuálne mohlo byť porušené jeho predkupné právo). Takýto osobitný predpis ani neexistuje, resp. v súdenom prípade určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ nebol osvedčený nárok vo veci samej, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná a dočasná ochrana, nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 4. Okresný súd zdôraznil, že nie je daná relevantná súvislosť medzi uplatneným nárokom vo veci samej a neodkladným opatrením v skutkových okolnostiach vecí tvrdených žalobcom. Žalobca sa totiž žalobou domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak neobjasňuje, akým spôsobom súvisia jeho nároky vyplývajúce z predkupného práva s určením neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej sa týka vkladové

konanie vedené na Okresnom úrade Martin pod sp. zn. V 1871/2024. Nie je teda zrejmé, ako by eventuálne určenie neplatnosti kúpnej zmluvy riešilo deklarovaný nárok žalobcu – „záujem o kúpu nehnuteľnosti“. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že, ako uviedol žalobca, nemá prístup do vkladového konania a bližšie údaje o predmetnej kúpnej zmluve získa až zabezpečením dôkazu – kúpnej zmluvy súdom. Predmetný nárok vo veci samej je v rozpore s podstatou predkupného práva, ktorou je oprávnenie oprávneného z predkupného práva nadobudnúť vec, ktorú povinný z predkupného práva má zámer scudziť, nie znemožnenie scudzenia veci povinným z predkupného práva. 5. Okrem toho podľa súdu prvej inštanciu žalobca osvedčil nadobudnutie pohľadávky z titulu pôžičky a zapožičania hnuteľných vecí podľa notárskej zápisnice N 112/2010 zo dňa 14. 7. 2010 po svojom otcovi dedením, avšak predkupné právo podľa neprechádza na dediča oprávnenej osoby. Žalobca by sa tak na základe dedenia nemohol stať oprávneným z predkupného práva zriadeného označenou notárskou zápisnicou. Okresný súd tiež podotkol, že zo skutkových tvrdení žalobcu nie je zrejmé, či žalobca označil pôvodnú dohodu o predkupnom práve, z ktorej odvodzoval svoje nároky alebo ide o novú dohodu o zriadení predkupného práva v prospech žalobcu dojednanú medzi žalobcom a žalovanou. Nie je preto zrejmé, či predkupné právo k predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi vôbec prináleží, resp. existencia predkupného práva v prospech žalobcu ako oprávneného z predkupného práva nebola osvedčená.

6. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že bude návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. 7. Namietal, že bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami okrem iného aj tým, že žalovaná a žalobca sa za prítomnosti svedkov dohodli na predkupnom práve k nehnuteľnosti. Žalobca a žalovaná svoju ústnu dohodu pred dedičským konaním aj písomne potvrdili za osobnej prítomnosti jednotlivých dedičov. Prítomná bola aj odborne spôsobilá notárka JUDr. Školníková. Predmetom dohody bolo, že oprávnenie z predkupného práva k nehnuteľnosti vznikne žalobcovi. Je logické, že notárka informovala prítomných, že predkupné právo k nehnuteľnosti sa nededí, a teda, že predkupné právo pre žalobcu bolo dohodnuté ústne pred dedičským pojednávaním a potvrdené formou, ktorú zvolila notárka na dedičskom pojednávaní v zmysle zásady „súd pozná právo“. Na základe zvoleného postupu notárky dňa 26. 10. 2015 a prejavenej vôle strán sporu je zrejmé, že išlo o novú dohodu o predkupnom práve s obsahom uvedeným v notárskej zápisnici N 112/2010 zo dňa 14. 7. 2010. 8. Podľa odvolateľa okresný súd svojím postupom poprel ústavné právo žalobcu preukázať svoj nárok v priebehu procesu. V prejednávanej veci je podstatné, aby žalovaná bola stále vlastníčkou bytu. Vzhľadom na záväzkový charakter predkupného práva žalobcu by bol prípadný úspech v spore žalobcu zbytočný, pokiaľ byt nebude vedený na žalovanú. Zdôraznil, že sporové strany na dedičskom pojednávaní dňa 26. 10. 2015 dostatočne prejavili svoju vôľu a prejavili aj určité správanie, ktoré viedlo k skutočnosti vzniku nového oprávnenia z predkupného práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Toto nové oprávnenie z predkupného práva vzniklo a bolo novo dohodnuté na základe toho, že žalobca v roku 2010 prispel na pôžičku pre žalovanú sumou 1.300 eur a z tohto dôvodu vznikla dohoda medzi sporovými stranami z predkupného práva pre žalobcu k nehnuteľnosti a žalobca aj plánoval byt kúpiť, pokiaľ by sa ho žalovaná rozhodla v budúcnosti predať. 9. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že nie je daná relevantná súvislosť medzi uplatneným nárokom vo veci samej a neodkladným opatrením. Predkupné právo má v danej veci záväzkovo-právny charakter a nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, keďže nezaväzuje tretie osoby. Ak teda žalovaná reálne byt predá tretej osobe, tak natrvalo zanikne oprávnenie žalobcu z predkupného práva k nehnuteľnosti. Podľa princípu zmluvnej slobody môže vlastník uzatvoriť dohodu o predkupnom práve s kýmkoľvek aj samostatne, t. j. tak, ako sa stalo v tomto prípade, keď bolo predkupné právo k nehnuteľnosti dohodnuté osvedčením o dedičstve plynúcim z predchádzajúcej ústnej dohody, aby nehnuteľnosť ostala v rodine. Odvolateľ mal za to, že v danej veci je relevantné, aby súd dočasne obmedzil dispozičné právo žalovanej do doby, kým sa nerozhodne o predkupnom práve žalobcu. Na základe uvedeného mal za to, že v danej veci je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že sporný byt nadobudla na základe kúpnej zmluvy a hoci žalobca v rámci dedičského konania nadobudol pohľadávku poručiteľa proti žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke peňazí, zapožičania hnuteľných vecí, o uznaní dlhu a dohode o predkupnom práve spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 14. 7. 2010, predkupné právo tu zriadené zaniklo smrťou poručiteľa I. B. a toto neprešlo na jeho dediča A. B., pretože to vylučuje znenie . Mala za to, že z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia ani z predložených listinných dôkazov nie sú osvedčené skutočnosti tvrdené žalobcom, t. j. žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vydaním neodkladného opatrenia.

11. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa toto rozhodnutie postupom podľa tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov. 13. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. 14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.

15. Skutkovo je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený nebezpečenstvom spočívajúcim v zmarení (zániku) práv žalobcu vyplývajúcich z jeho predkupného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, a to v dôsledku dispozície (prevodu) tejto nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej aktuálne prebieha vkladové konanie. Spornou právnou otázkou bola existencia predkupného práva žalobcu ako právneho nástupcu oprávneného z predkupného práva. 16. Na účely posúdenia danej veci odvolací súd podotýka, že subjekty občianskeho práva práva môžu uzatvárať aj také zmluvy, ktoré nie sú presne definované právnym poriadkom ( ); disponujú tak pomerne širokou slobodou upraviť svoje pomery podľa vlastných potrieb. Regulácia občianskeho práva nemôže upravovať každú právnu situáciu a každý právny prípad. Naopak má poskytovať primeraný rozsah oprávnení účastníkom zmluvných vzťahov tak, aby ich hmotné práva boli dostatočne chránené podľa ich individuálnych požiadaviek. Obsah zmlúv preto treba vykladať podľa zámeru, ktorý bol sledovaný pri vstupe subjektov do kontraktačného procesu. Konkrétne použitý názov zmluvy pritom neznamená, že táto musí zodpovedať typu kontraktu podľa presnej definície . 17. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podstata predkupného práva upraveného v spočíva v myšlienke zabrániť tomu, aby predmet predkupného práva vlastnila iná osoba ako kupujúci, a preto pre prípad prevodu si predávajúci vyhradí možnosť primárne kúpiť vec, pokiaľ by sa kupujúci rozhodol pristúpiť k predaju. Súvisiaca úprava vyjadrená v vylučujúca prechod predkupného práva je vyjadrením tohto „osobného“ záujmu predávajúceho. „Účelom zákonnej úpravy je vylúčiť možnosť, aby vec, ku ktorej bolo dohodnuté predkupné právo, zostala po neurčitú dobu závislá od dispozície cudzích osôb. Predkupné právo je preto poňaté ako právo osobné a vzťahuje sa len na osobu oprávneného“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2266 – 2267). 18. Odvolací súd vnímal Zmluvu o pôžičke peňazí, zapožičaní hnuteľných vecí, o uznaní dlhu a dohode o predkupnom práve vo forme Notárskej zápisnice N 112/2010 spísanej dňa 14. 7. 2010 ako čiastočne nepomenovanú zmluvu. Jej obsahom bola totiž štandardná zmluva o pôžičke a výpožičke spojená s uznaním dlhu, avšak následná dohoda o predkupnom práve má podľa obsahu zabezpečovaciu povahu; nešlo teda o „klasické“ zriadenie predkupného práva so všetkými zákonnými dôsledkami.

19. Je totiž zrejmé, že dohodu o pôžičke a výpožičke uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou spolu so zabezpečovacím záväzkom pre prípad „nedodržania podmienok o pôžičke peňazí a pôžičke hnuteľných vecí“. Toto zabezpečenie malo formu predkupného práva k spornému bytu. Spôsob vymedzenia vedľajšieho dojednania v podobe predkupného práva výslovne slúžilo veriteľovi na ochranu jeho práv. Skutočnosť nepoužitia iného zabezpečovacieho inštitútu, azda efektívnejšieho z hľadiska úhrady dlhu, nebolo z pohľadu odvolacieho súdu relevantné. Predkupné právo sa malo aktivovať až pri omeškaní dlžníčky, preto mu treba prisúdiť význam zabezpečovacieho prostriedku a tým spôsobom ho aj vykladať. Predkupné právo bolo teda zriadené ako akcesorický záväzok s odkladacou podmienkou jeho vzniku v prípade porušenia podmienok zmluvy zo strany dlžníčky (žalovanej). V konaní bolo nesporné, že žalovaná svoje záväzky podľa zmluvy porušila, a preto v zmysle uvedenej dohody predkupné právo vzniklo v prospech veriteľa – právneho predchodcu žalobcu. 20. Keďže krajský súd neidentifikoval v danej veci naplnenie podmienok pre aplikáciu , pretože predkupné právo malo „len“ zabezpečovať záväzok, dospel k záveru, že predkupné právo vzniknuté v dôsledku porušenia záväzkov žalovanej prešlo ako dedičstvo spolu s hlavnou pohľadávkou na právneho nástupcu pôvodného veriteľa – žalobcu. Zabezpečovací záväzok totiž sledoval osud záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a výpožičke ( per analogiam), z ktorého dôvodu je aktuálny veriteľ (žalobca) oprávnený uplatňovať svoje nároky v celom rozsahu tak, ako vyplývajú z Notárskej zápisnice N 112/2010. Uvedeným mal odvolací súd osvedčený nárok, ktorému sa má v spore poskytnúť ochrana.

21. Žalobca odvodzoval potrebu bezodkladnej úpravy od právneho úkonu žalovanej, ktorá vykonala prevod sporného bytu, ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností. Bližšími informáciami žalobca nedisponoval, keďže nebol účastníkom prevodu, v súvislosti s ktorým požaduje predbežnú súdnu ochranu. Tento aspekt bol z pohľadu odvolacieho súdu postačujúcim pre konštatovanie dôvodnosti postupu podľa a nasl. , teda pre nariadenie neodkladného opatrenia. Treba totiž prisvedčiť odvolateľovi, že predkupné právo k nehnuteľnosti má v posudzovanej veci obligačnú povahu a sporný prevod by tak zmaril, resp. sťažil možnosť žalobcu dosiahnuť ochranu svojich práv – realizovať jeho oprávnenia v zmysle záväzku z predkupného práva v zmysle zmluvy uzavretej v zmienenej notárskej zápisnici.

22. Pokiaľ okresný súd poukazoval na absenciu označenia právneho predpisu, podľa ktorého žalobca vo veci samej uplatnil nárok na určenie neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva, k uvedenému treba uviesť, že právna kvalifikácia veci vždy zaťažuje súd a aj aj pri riadnom definovaní právnej podstaty sporu, nie je týmto súd viazaný. 23. Žalobcom zvolený prostriedok ochrany jeho práv podaním žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou sa prevádzal byt a vo vzťahu ku ktorej aktuálne prebieha vkladové konanie na príslušnom katastri, bol zrejme jediným, ktorým mohol žalobca účinne dosiahnuť naplnenie záväzku zo zmluvy. Nemožno súhlasiť so závermi o absencii súvislosti medzi uplatneným nárokom vo veci samej a neodkladným opatrením. Aktuálne totiž byt vlastní stále žalovaná, kataster ešte nerozhodol o vklade vlastníckeho práva v prospech inej osoby. Predkupné právo má obligačnú povahu, preto niet iného prostriedku nápravy, ako je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu práv žalobcu. Regulácia vyjadrená v je formulovaná demonštratívne, preto formálne obmedzovanie prostriedkov ochrany práv subjektov civilného práva môže vykazovať znaky obmedzovania prístupu k súdu.

24. Odvolací súd mal za to, že tu boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia – žalobca osvedčil svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy a zároveň je tu prítomné riziko ujmy, ktorej náprava by mohla byť v dôsledku krokov žalovanej významne sťažená. Na základe toho pristúpil k zmene napadnutého uznesenia v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré súčasne časovo ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, tak ako to požadoval žalobca.

25. Pre úplnosť treba uviesť, že návrh obsahuje chybu v písaní v časti označenia výmery pozemku, na ktorom je postavený bytový dom. Uvedený nedostatok posúdil krajský súd za marginálny, nemajúci za následok nemožnosť rozhodnutia o neodkladnom opatrení, keďže je podľa obsahu podania zrejmé, čoho sa žalobca domáha.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .