Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-69-2024.pdf
PDF · 139.23 KB
Case nature
Subarea
7Cob/69/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci navrhovateľa: 4av.sk, s. r. o., Bilíkova 26, 841 01 Bratislava, IČO: 45 926 859, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: X/ H.. C.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX L., zastúpený: DUDÁŠ & partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kováčska 6, 831 04 Bratislava, IČO: 36 867 080, X/ A.. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX L., o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 79Cb/67/2023-31 zo dňa 19.12.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 79Cb/67/2023-31 zo dňa 19.12.2023 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave žalovanému v prvom rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %. Krajský súd v Bratislave žalovanému v druhom rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 79Cb/67/2023-31 vydaným dňa 19.12.2023, (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh navrhovateľa (ďalej aj žalobca) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 22.11.2023 domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia v nasledovnom znení: Nariaďuje sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1/ v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní na nasledovné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ (i) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k Bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v L. na ulici H., vchod (číslo): H. XX, popis stavby: Bytový dom H. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností pod por. č. 29 na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: Bratislava- Staré Mesto, katastrálne územie: R. H.; (ii) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4982/427952 k zastavanému pozemku bytovým domom, a to pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností pod por. č. 30 na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie: R. H.; a to do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky Žalobcu voči Žalovanému 1 v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní,
alebo alternatívne, aby súd vydal nasledovné uznesenie: Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému 2/ zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami (i) spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2 k Bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v Bratislave na ulici H., vchod (číslo): H. XX, popis stavby: Bytový dom H. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností pod por. č. 29 na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie: R. H.; (ii) spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 4982/427952 k zastavanému pozemku bytovým domom, a to pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností pod por. č. 30 na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie: R. H.; a to najmä uzavrieť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu alebo iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti, vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, uzavrieť záložnú zmluvu, predmetom zálohu ktorej by boli nehnuteľnosti, zriadiť k nehnuteľnostiam vecné bremeno, vykonať zabezpečovací prevod práva resp. uzavrieť nájomnú zmluvu k uvedeným nehnuteľnostiam, a to do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky Žalobcu voči Žalovanému 1 v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia žalobca skutkovo tvrdil, že má v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní voči žalovanému 1/ judikovanú pohľadávku vo výške 47.190,-- EUR s prísl.. Nakoľko zo strany žalovaného 1/ nedošlo k dobrovoľnému plneniu ani po priznaní nároku vykonateľným rozhodnutím súdu, inicioval žalobca začatie exekučného konania. Vykonaním exekúcie vedenej pod sp. zn. 104EX 153/23 bol poverený Exekútorsky úrad Bratislava I, súdny exekútor Mgr. Ing. Štefan Majchrák, so sídlom: Palárikova č. 13, 811 04 Bratislava. Doručením Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13.04.2023, ktoré si žalovaný 1/ riadne prevzal dňa 17.04.2023, bolo žalovanému 1/ v súlade s ustanovením § 61d zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) zakázané nakladať so svojim majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora. Žalovaný 1/ sa začal zbavovať svojho nehnuteľného majetku, ktorý predstavoval jeho základný majetok podliehajúci exekúcii. Žalovaný 1/ bol podielovým spoluvlastníckom vo veľkosti podielu 1/2 k bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v Bratislave, vchod (číslo): H. XX, popis stavby: H. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 (ďalej aj ako „bytový dom“); byt je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie: R. H. (ďalej aj ako „byt“) a príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu vo veľkosti 9664/427952 z titulu vlastníctva bytu; b) podielovým spoluvlastníckom vo veľkosti podielu 4982/427952 k zastavanému pozemku bytovým domom, a to pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností pod por. č. 30 na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie: R. H. z titulu vlastníctva bytu; (ďalej písm. a) a b) spolu ako „nehnuteľnosť“). Napriek vyššie popísaným skutočnostiam však žalovaný 1/ porušil zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii scudzením nehnuteľnosti na tretiu osobu, žalovaného 2/. Z uvedeného bolo celkom zrejmé, že žalovaný 1/ svojim konaním marí výkon exekúcie. Žalovaný 1/ sa úmyselne zbavuje svojho majetku, čo významne ovplyvňuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, prípadne celkom marí jej uspokojenie. Žalobca mal za to, že v zmysle ustanovenia § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“) je právny úkon, na základe ktorého žalovaný 1/ scudzil vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť, s poukazom na skutkový stav veci, vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný. Žalovaný 1/ týmto právnym úkonom, s cieľom zmariť výkon exekúcie, v konečnom dôsledku ukrátil žalobcu na svojich právach. Nakoľko žalovaný 1/ po tom, ako žalobca voči nemu uplatnil svoju pohľadávku v exekučnom konaní vykonal prevod svojho nehnuteľného majetku na tretiu osobu, žalovaný 1/ situáciu nerieši, pohľadávku nespláca, prevody exekvovateľného majetku realizoval bez vyrozumenia žalobcu a súdneho exekútora, vyvoláva dôvodnú obavu, že exekúcia pohľadávky nielenže bude, ale už je ohrozená. Vzhľadom na popísaný skutkový stav žalobca považoval za spravodlivé zabezpečenie majetku,
napriek uskutočnenému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2/, nariadením zabezpečovacieho opatrenia, aby prípadným ďalším konaním nedošlo k ohrozeniu alebo sťaženiu uspokojenia pohľadávky žalobcu, do času úspešného odporovania právneho úkonu, ktorým došlo k neoprávnenému zmenšeniu majetku žalovaného 1/ podliehajúceho exekúcii. Žalobca mal za to, že na základe vyššie uvedených skutočností je na daný skutkový stav možné, pri aplikácii analógie iuris, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (príp. neodkladného opatrenia) smerovať proti tomu, v koho prospech žalovaný 1/ právny úkon urobil, t. j. voči žalovanému 2/. Bol toho názoru, že účel sledovaný žalobcom, predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný 1/ zbavuje svojho majetku, je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, ako poskytnutie dočasnej ochrany práv žalobcu do rozhodnutia vo veci samej. Ak by konajúci súd nevzhliadol dôvody na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, navrhol žalobca alternatívne zároveň, aby konajúci súd nariadil neodkladné opatrenie. S poukazom na skutkový stav veci a charakter konania žalovaného 1/ mal žalobca za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery za účelom zamedzenia ďalšieho scudzenia nehnuteľnosti žalovaným 2/. V danom prípade bola obava žalobcu z ohrozenia exekúcie legitímna z rovnakých dôvodov, ako v prípade zabezpečovacieho opatrenia. Ako prostriedky procesného útoku okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil a do spisu doložil Platobný rozkaz sp. zn. 33Up/212/202, doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 104EX 153/23 spolu s doručenkou, Výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k.ú. R. H. zo dňa 24.01.2023, Aktuálne výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k.ú. R. H.. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), a to § 325 ods. 1, § 324 ods. 3, § 326 ods. 1, ods. 2, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 344 konštatoval, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia alternatívne nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené v bode 2. tohto uznesenia. Neodkladné opatrenia súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Pri charakterizovaní inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa upúšťa od ich chápania dočasnosti. Zabezpečovacie opatrenie sa nespájajú ani s vlastnosťou provizórnosti, teda akejsi predbežnej ochrany. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Systematika začlenenia tohto druhu opatrení naopak zdôrazňuje, že ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2tcyi>a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na predmetný vzťah bude v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, teda návrh musí smerovať voči dlžníkovi žalobcu. Avšak v danom prípade tento predpoklad nie je splnený. Žalobca neosvedčil žiaden záväzkový vzťah k žalovanému. Neosvedčil, že by žalovaný bol v postavení dlžníka voči žalobcovi. Prípadný nárok, ktorý žalobca uvádza je odporovateľnosť právneho úkonu § 42a Občianskeho zákonníka, avšak neúčinnosť právneho úkonu medzi žalovanými 1/ a 2/ nezakladá záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/. Z uvedeného je zrejmé, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť. Ďalej žalobca navrhol neodkladné opatrenie na nehnuteľnosti žalovaného 2/, ktorým sa mu zakáže nakladať so spoluvlastníckym podielom k bytu a k spoluvlastníckym podielom 4982/427952 k pozemku bližšie špecifikovaným v bode 2 tohto uznesenia, a to do úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči
žalovanému 1/ podľa platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní dňa 08.02.2023. Súd prvej inštancie skúmal, či sú dané predpoklady na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil, že voči žalovanému 1/ má peňažnú pohľadávku 47.190,-- EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Avšak žalobca neosvedčil vzťah ku žalovanému 2/, voči ktorému smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu neboli opísané také skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku vo vzťahu k nemu. Z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 24.01.2023 k danej polovici bytu ako aj podielu na pozemku vyplýva, že vlastníkom bol žalovaný 1/ a na tieto nehnuteľnosti bolo od 19.09.2019 zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/. Ďalej z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 15.11.2023 vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.2023 zavkladovanej pod c. Y.-XXXXX/XXXX sa žalovaný 2/ stal vlastníkom polovice bytu patriacej žalovanému 1/ ako aj podielu na pozemku patriacemu žalovanému 1/, zároveň zaniklo záložné právo v prospech žalovaného 2/. Je osvedčené, že žalovaný 1/ kúpnou zmluvou po doručení upovedomenia o začatí exekúcie previedol uvedené nehnuteľnosti na žalovaného 2/, čo môže byť postihované v trestnom konaní s poukazom na upovedomenie o začatí exekúcie so zákazom nakladať s majetkom. Avšak žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku medzi žalobcom a žalovaným 2/. Žalobca neosvedčil voči žalovanému 2/ akékoľvek právo či nárok. Žalobou o neúčinnosť právneho úkonu nezaloží právo medzi žalobcom a žalovaným 2/, keď aj na dôvodnosť takejto žaloby je potrebné splnenie predpokladov (právny úkon medzi dlžníkom veriteľa a tretej osoby, ukrátenie veriteľa takýmto úkonom, včasnosť žaloby a blízky vzťah medzi dlžníkom a stranou ukracujúceho právneho úkonu). Nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo vzťahu k žalovanému 2/, neosvedčil bezodkladnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným 1/. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť tiež žalobcom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom, ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie. Súd má za to, že tento predpoklad osvedčený nebol. Žalobca sa nedomáha neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/, voči ktorému má pohľadávku. A vo vzťahu k žalovanému 2/ neuviedol žiadne konanie, ktorým by sa žalovaný 2/ zbavoval akéhokoľvek majetku, prípadne znižoval svoj akýkoľvek majetok. Žalobca neosvedčil žiadne konanie žalovaného 2/, ktoré by podstatnou mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. Z uvedeného je zrejmé, že nebola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na § 343 CSP súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na čl. 2 ods. 2, čl. 4 a čl. 17 CSP, keď už nerozhodoval samostatne o nároku a následne o výške trov konania, keď výška týchto trov je 0,-- EUR. Voči napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 03.01.2024, a to v súlade s ustanovením § 357 písm. d) CSP, ktoré odôvodnil v intenciách ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP: § 365 (1) písm. d) CSP: „ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci “ § 365 (1) písm. f) CSP: „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ § 365 (1) písm. h) CSP: „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca trval na všetkých svojich v doterajšom konaní prezentovaných a uvedených skutočnostiach. Nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, ktoré uviedol v odôvodnení napadaného uznesenia, ktoré považoval za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal vysporiadať so všetkými jeho argumentmi. Žalobca sa návrhom zo dňa 22.11.2023 domáhal právnej ochrany svojich ohrozených práv a to vydaním zabezpečovacieho opatrenia alebo alternatívne neodkladného opatrenia. Konajúci súd mal v konaní za osvedčené (i) vymáhateľnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1/, (ii) porušenie zákazu žalovaného 1/ nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii scudzením nehnuteľnosti na tretiu osobu, t. j. na žalovaného 2/. Konajúci súd prvej inštancie však nevyhovel ad1) návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko mal za to, že neúčinnosť právneho úkonu nezakladá záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, a rovnako zamietol aj ad2) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca podľa tvrdení konajúceho súdu neosvedčil vzťah ku žalovanému 2/, dôvodnosť a trvanie nároku voči
žalovanému 2/ a v neposlednom rade neuviedol žiadne konanie, ktorým by sa žalovaný 2/ zbavoval akéhokoľvek majetku. S takýmito závermi sa žalobca nestotožnil v celom rozsahu, a to s poukazom na nasledovné skutočnosti. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázky týkajúce sa možnosti vydania zabezpečovacieho opatrenia, čím prijal nezákonné a právne neudržateľné rozhodnutie. Konajúci súd sa nedostatočne zaoberal posúdením možného odporovania právneho úkonu a následným vznikom vzťahov, práv a povinností medzi účastníkmi konania z toho vyplývajúcich. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech, t. j. žalovaný 2/. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“) nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov (žalobca a žalovaný 2/) sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. V pomere medzi veriteľom (žalobca) a osobou (žalovaný 2/), ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, v tomto vzťahu, nenastali. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca zato, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo možné v celom rozsahu vyhovieť. Vzhľadom na popísaný skutkový stav považoval za spravodlivé zabezpečenie majetku, napriek uskutočnenému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2/, nariadením zabezpečovacieho opatrenia, aby prípadným ďalším konaním nedošlo k ohrozeniu alebo sťaženiu uspokojenia jeho pohľadávky, do času úspešného odporovania právneho úkonu, ktorým došlo k neoprávnenému zmenšeniu majetku žalovaného 1/ podliehajúceho exekúcii. Mal zato, že na základe vyššie uvedených skutočností je na daný skutkový stav možné, pri aplikácii analógie iuris, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (príp. neodkladného opatrenia) smerovať proti tomu, v koho prospech žalovaný 1/ právny úkon urobil, t. j. voči žalovanému 2/, a to s poukazom najmä aj na tú skutočnosť, že pri úspešnom odporovaní právneho úkonu sa žalobca môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti žalovanému 1/ domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (žalovaného 1) majetku, a to nie proti žalovanému 1/ samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený, t. j. voči žalovanému 2/. Mal zato, že na základe uvedeného bola naplnená hypotéza pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Konajúci súd nesprávne dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nesúvisí so žiadnym procesne relevantným hmotno-právnym nárokom strán sporu o právo. Práve žalovaný 2/ nadobudol nehnuteľnosť od dlžníka, žalovaného 1/, na základe právneho úkonu, ktorému sa bude odporovať - ide o vzťah, ktorý hmotné právo predpokladá a práve žalovaný 2/ bude žalovaným v tomto spore. V neposlednom rade žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“
V súlade s ustanovením § 324 ods. 3 CSP „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“ Ak teda súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (s čím sa s poukazom na vyššie popísané skutočnosti nestotožnil), mal žalobca zato, že bolo potom na mieste nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Konajúci súd sa podľa názoru žalobcu nesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami, a to vo vzťahu posúdenia rozhodných otázok pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/. V konaní je a bolo nesporné, že je to práve žalovaný 2/, kto pri odporovaní právneho úkonu bude stranou sporu. Konajúci súd nesprávne právne posúdil, že žalobca neosvedčil voči žalovanému 2/
akékoľvek právo alebo nárok. Práve naopak, tieto skutočnosti, právny vzťah, práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným 2/ nesporne plynú z titulu odporovateľnosti právneho úkonu. Keďže žalobca v danom prípade nemal k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane bolo potrebné nariadiť priamo žalovanému 2/, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou nadobudnutou z odporovaného právneho úkonu. Žalobca mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného 2/, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. V kontexte predpokladu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie podľa konajúceho súdu žalobca neosvedčil žiadne konanie žalovaného 2/, ktoré by podstatnou mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery, čo však za daného skutkového stavu považoval žalobca za absurdné. Vzhľadom na špecifickosť predmetnej právnej veci je predpoklad existencie obavy, že exekúcia bude zmarená sama o sebe konzumovaná v popísanom skutkovom stave. Nanajvýš v danom prípade nejde o budúce marenie, ale nútený výkon exekučného titulu už ohrozený bol a takýto úkon na strane žalovaných bol zo strany žalobcu nesporne preukázaný - skutočnosť, že konkrétny právny úkon žalovaných ukracuje uspokojenie už v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávky žalobcu. Žalovaný 1/ porušil zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii scudzením nehnuteľnosti na tretiu osobu, žalovaného 2. Z uvedeného je celkom zrejmé, že žalovaný 1/ svojim konaním už maril výkon exekúcie. Žalovaný 1/ sa úmyselne zbavuje svojho majetku, čo významne ovplyvňuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, prípadne celkom marí jej uspokojenie. Žalovaný 2/ o ukracujúcom úmysle žalovaného 1/ vedel alebo vedieť mal a mohol. Uvedené skutočnosti sú pre nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené a predmetom dokazovania majú byť až v konkrétnom sporovom konaní. Opätovne zdôraznil, že všeobecný súd nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Žalobca mal za to, že tieto skutočnosti v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia riadne osvedčil a na preukázanie svojich tvrdení predložil pre konanie a rozhodnutie vo veci relevantné dôkazné prostriedky. Aj v konaní o návrhu na vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. V odôvodnení rozsudku úplne absentuje akékoľvek logické a odôvodnené vysvetlenie, z ktorého by vyplývalo, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou žalobcu. Konajúci súd sa nezaoberal popísaným skutkovým stavom v širších súvislostiach čoho výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré žalobca považoval za svojvoľné, vysoko prekvapivé a nedostatočne zdôvodnené.
K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 28.03.2024 a a žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že v danom prípade nie je naplnené kritérium proporcionality pri oboch opatreniach, keďže v súčasnosti je aktívne vedená exekúcia voči nemu ako povinnému príslušným exekútorom pod dozorom exekučného súdu. Exekútor disponuje právomocou vydávať v rámci exekúcie obdobné opatrenia voči žalovaným ako požaduje žalobca od konajúceho civilného súdu v predmetnej veci. Je iracionálne a nadbytočné požadovať od civilného súdu vydanie opatrenia, ktorým by sa v danom štádiu procesu ani nemal civilný súd zaoberať. Keďže žalobca má k dispozícii efektívnejší prostriedok jeho právnej obrany a mal sa obrátiť na exekútora, príp. exekučný súd. Žalobca neopodstatnene supluje úkony exekúcie úkonmi civilného súdu, ktoré má požadovať od príslušného exekútora a exekučného súdu. Žalovaný 1/ poukázal na nedostatok neodkladnosti, nakoľko od uzavretia kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu uplynulo už viac ako 7 mesiacov. Samotné trvanie času bez žiadneho negatívneho následku pre možnosti uplatnenia práv žalobcu preukázali neexistenciu žiadneho opodstatneného a zákonného dôvodu pre vydanie žalobcom navrhovaných opatrení. Žalobca doposiaľ nepodal žalobu, ktorou by odporoval uzavretie zmluvy o prevode bytu a pozemku uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 04.08.2023. Záverom žalovaný 1/ uviedol, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie nie je možné zákonne vydať, keďže žalovaný 2/ nie je žalobcovým dlžníkom, neodkladnosť u oboch opatrení absentuje aj z aspektu časového hľadiska, nakoľko doposiaľ nedošlo k nijakému negatívnemu následku, resp. k naplneniu žalobcom tvrdenej hrozby a obavy, absentuje zásada primeranosti, žalobca doposiaľ neodporoval uzavretie kúpnej zmluvy a súd nemal dôvod sa jej neplatnosťou zaoberať.
K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 26.03.2024 vyjadril aj žalovaný 2/ a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoril dňa 04.08.2023 slobodne, vážne, bez právneho omylu a dobromyseľne, o žiadnych podlžnostiach žalovaného 1/ nemal vedomosť a takúto informáciu nemal ani od žalobcu. Na liste vlastníctva sa v čase prevodu bytu nenachádzala žiadna zmienka o exekúcii. Kúpnou zmluvou nadobudnutého majetku - bytu sa nijako nezbavoval a ani nemá takýto zámer. Návrh žalobcu ako aj potrebu neodkladnosti vníma ako absolútne predčasné a fiktívne.
Žalobca sa už ďalej písomne nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379 CSP a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).
Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017).
Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže nariadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie
primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa prostredníctvom zriadenia záložného práva súdom na presne špecifikovaný majetok dlžníka, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorá už je alebo ešte len bude judikovaná, s cieľom zamedzenia možného nebezpečenstva uspokojenia pohľadávky veriteľa. Medzi základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na návrh veriteľa dlžníka je existencia spôsobilého predmetu záložného práva, existencia už judikovanej alebo v budúcnosti judikovanej peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia voči povinnému (žalovanému) subjektu a osvedčenie v návrhu obavy navrhovateľa z budúceho zmarenia, resp. ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie môže konajúci súd nariadiť len v prospech veriteľa dlžníka, t. j. musí jednoznačne existovať priamy vzťah strán sporu, kde jedna strana vystupujúca v pozícii navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (veriteľ) má peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi - osobe povinnej zo zabezpečovacieho opatrenia (žalovaný). V predmetnom prípade odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení musí konštatovať, že táto základná zákonná podmienka pre úspešné uplatnenie zabezpečovacieho opatrenia nie je splnená, nakoľko žalobca neosvedčil, že by mal, resp. že má voči žalovanému 2/ ako osobe povinnej z navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nejakú judikovanú peňažnú pohľadávku, z čoho je zrejmé, že žalobca a žalovaný 2/ nie sú v postavení veriteľ - dlžník. Potom bolo nadbytočné skúmať, či žalobca osvedčil ako ďalší zákonný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia reálnosť existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Odvolací súd však musí korigovať záver súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom uznesení o tom, že prípadne vyslovená neúčinnosť právneho úkonu medzi žalovaným 1/ a 2/ nezakladá záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ a že neexistuje záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/. Naopak žalobca má možnosť domáhať sa súdnou žalobou odporovateľnosti právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.08.2023 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ voči nemu a v takomto spore by bol druhou procesnou stranou práve žalovaný 2/. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
Odvolací súd poukazuje na subsidiárny vzťah zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktoré je možné úspešne uplatniť len v prípade, ak sledovaný účel nie je možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), ktoré má vždy prednosť pred neodkladným opatrením. Pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia musí konajúci súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej sa tento domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v tom prípade, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Povinnosťou súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončil a nebude nasledovať konanie vo veci samej, tak ako je to aj v tomto prípade. Účelom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci bola trvalá úprava pomerov strán sporu, spočívajúca v uložení povinnosti žalovanému 2/ konajúcim súdom prvej inštancie zdržania sa nakladania s v návrhu presne špecifikovanými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného 2/. Vo všeobecnosti pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje obava ohrozenia budúcej exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane sporu (navrhovateľovi) vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní uvádza v prevažnej miere tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol v samotnom návrhu a s ktorými sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vysporiadal v napadnutom uznesení, na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje, nakoľko sa s ním stotožňuje. Súd prvej inštancie po zhodnotení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že zo skutočností uvedených v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj jeho odvolania nijako nie je osvedčené jeho tvrdenie o možnom ohrození exekúcie ako jednej zo základných zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd potom v súlade s názorom súdu prvej inštancie musí konštatovať, že žalobca nijako hodnoverne neosvedčil svoje tvrdenie o existencii hrozby možnej ujmy vyplývajúcej zo správania žalovaného 2/, t. j. že by tento mal úmysel nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami na úkor žalobcu. Neuviedol a teda ani neosvedčil žiadne také konanie žalovaného 2/, resp. úmysel konať, že by mohlo dôjsť podstatnou mierou k negatívnemu vplyvu na jeho majetkové pomery, čím by reálne mohlo dôjsť k ohrozeniu budúcej exekúcie. Žalobca nijako neosvedčil také konanie (správanie) žalovaného 2/, dôsledkom, ktorého by bolo znižovanie hodnoty jeho majetku (hnuteľného, nehnuteľného), ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu dôrazne poprel, že by mal úmysel kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným 1/ nadobudnutými nehnuteľnosťami disponovať v tom zmysle,
že by sa ich plánoval zbaviť prevodom. Potom odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení musí uzatvoriť, že nebola zo strany žalobcu nijako osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami - žalobcom a žalovaným 2/ navrhovaným neodkladným opatrením. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie je možné účinne uplatniť len voči priamemu dlžníkovi navrhovateľa takéhoto opatrenia, pričom v danom prípade žalobca nemá voči žalovanému 2/ ako povinnému, voči ktorému zabezpečovacie opatrenie navrhuje žiadnu pohľadávku (právoplatne priznanú peňažnú pohľadávku má len voči žalovanému 1/), preto sa nemôže úspešne domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému 2/, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd tiež musí konštatovať, že preskúmaním obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu doložených dôkazov v danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčil svoje tvrdenia, ktorými návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval - potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vzhľadom na existenciu hrozby ohrozenia exekúcie a odvolací súd sa stotožnil s takýmto dôvodom uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, nakoľko ho považuje za vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to v časti tak zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v zamietajúcej časti zabezpečovacieho opatrenia.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), a úspešnému žalovanému 1/ tento nárok priznal voči neúspešnému žalobcovi, žalovanému 2/ však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).