Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_76Ek-284-2023.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Subarea
76Ek/284/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hravé plávanie, s.r.o., IČO: 47 452 137, Kozia 13, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, v konaní právne zast. LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 47 236 230, proti povinnému: A. B. C. D., nar: 17.06.1975, E. XXXXX/ XX, XXX XX F. F., o vymoženie 1 696,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/284/2023 zo dňa 24.01.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 24.01.2024 uznesenie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur (výrok II.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučné tituly – rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 8C/47/2019 zo dňa 15.11.2022 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 8C/47/2019 zo dňa 03.01.2023, v čase začatia exekúcie neboli právoplatné a vykonateľné, nakoľko neboli doručené žalovanému, čím sa nestali exekučnými titulmi podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku a na podklade takých rozhodnutí nemožno viesť exekúciu. Vo vzťahu k trovám súdneho exekútora poukázal na ustanovenia § 196, § 197, § 198 ods. 2, § 199, § 199c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanovení § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že súdny exekútor si nevyčíslil trovy exekučného konania pre prípad jej zastavenia, preto mu priznal ich náhradu vo výške 36 Eur. Povinnosť nahradiť ich uložil oprávnenému, pretože oprávnený podal zjavne nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie (v čase začatia exekučného konania exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť). K námietke oprávneného, že nemôže byť zaviazaný na úhradu trov konania, nakoľko neboli predmetné rozhodnutia doručené žalovanej, poukázal na to, že oprávnený je povinný znášať procesné riziko, pod ktoré patrí aj zastavenie exekúcie z dôvodu nemožnosti ďalšieho vymáhania exekučného titulu. Na vyššie uvedenom nič nezmení ani skutočnosť, že k reálnemu zrušeniu doložky vykonateľnosti došlo až po začatí exekúcie, keďže samotný exekučný titul ani nikdy de jure nenadobudol vykonateľnosť.
2/ V zákonom stanovenej lehote podal voči výroku II. uznesenia sťažnosť oprávnený. Mal za to, že konanie sa muselo zastaviť v dôsledku skutočnosti, ktorú mu nemožno pričítať, ale len súdu, ktorý nesprávne doručoval písomnosti. Súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s tou časťou
ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, ktorá predpokladá práve to, že dôvody pre zastavenie exekúcie môžu spočívať aj v objektívnych dôvodoch, ktoré oprávnenému pričítať nemožno, tak ako je to v prejednávanej veci. Je nepochybné, že oprávnený disponoval verejnou listinou, t.j. exekučným titulom, na základe ktorého došlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzal pritom z predpokladu riadneho vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za pravdivé až kým sa nepreukáže opak), resp. ani nemal dôvod sa domnievať, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nebola vyznačená riadne. Nedošlo teda k naplneniu hypotézy ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na možnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 110/2009 a I. ÚS 335/2006 mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, keď konštatuje len strohú aplikáciu zákona, bez zohľadnenia jeho účelu a konkrétnych skutkových okolností. Do pozornosti daj aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrcia, sp. zn. 43Ek/966/2020 zo dňa 10.02.2022, kde súd rovnakú skutočnosť vyhodnotil tak, že ju nemožno pričítať oprávnenému. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, čím je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia rozhodol v prejednávanej veci obdobne ako už bolo skôr rozhodnuté v rovnakej veci. Ak oprávnený bude naďalej zaviazaný na náhradu trov konania a trov exekúcie, je pripravený si túto škodu uplatňovať voči štátu, resp. zodpovednému subjektu za riadne doručovanie, s následkami regresného postihu. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby sťažnostný súd zmenil vo výroku II. napadnuté rozhodnutie tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná a oprávnenému prizná náhradu trov vo výške 65,28 Eur za podanú sťažnosť, ktoré mu má nahradiť povinný, alternatívne uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
3/ Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.
4/ Súd nedoručoval sťažnosť povinnému, nakoľko smerovala len voči výroku o trovách súdneho exekútora, ktorý sa v tejto časti podľa § 35 Exekučného poriadku považuje za účastníka konania. Sťažnosť mu bude zaslaná spolu s týmto rozhodnutím.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
10/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
12/ Podstatou sťažnosti podanej oprávneným nebola vec sama (zastavenie exekúcie), ale trovy súdneho exekútora, ktoré má podľa napadnutého výroku uhradiť. Exekučný poriadok má komplexnú úpravu trov (šiesta časť Exekučného poriadku). Súdny exekútor sa na účely rozhodovania o jeho trovách rovnako v tejto časti exekučného konania považuje za účastníka (§ 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku).
13/ Sudca uvádza, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Hoci trovy exekúcie zásadne znáša povinný, z tohto pravidla existujú výnimky. Povinnosť oprávneného znášať trovy súdneho exekútora (§199c ods. 1 Exekučného poriadku) je spojená s dôvodom zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať. Preto sa sudca ďalej zaoberal správnosťou povinnosti náhrady trov exekúcie uloženej oprávnenému.
14/ Ak exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilým rozhodnutím - podkladom vykonania exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, resp. ak túto skutočnosť zistí v jej priebehu, exekúciu zastaví, a to bez ohľadu na to, či nespôsobilosť exekučného titulu vznikla pričinením oprávneného. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že exekučný titul nebol v čase začatia exekučného konania vykonateľný (pretože nebol doručený žalovanému). Oprávnenému môže byť podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku uložená povinnosť znášať trovy exekúcie i v prípade, že inicioval exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (v tomto prípade rozsudok a uznesenie s pripojenými doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. V rámci exekúcie ako i každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť, vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (teda ani súd, ktorý exekučný titul vydal). V exekučnom konaní je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Niet normy v Exekučnom poriadku, podľa ktorej by nesprávnosť postupu súdu základného konania pri vyznačení vykonateľnosti exekučného titulu bolo možné preniesť či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy. Nakoľko oprávnený v uvedenej exekučnej veci podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo vykonateľné už v čase začatia exekučného konania, a to i napriek tomu, že bola k nemu pripojená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, a v dôsledku tejto skutočnosti musela byť exekúcia zastavená, ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, čo je v súlade nielen so staršou judikatúrou Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 278/2014 z 13.05.2014), ale aj aktuálnou (sp. zn. III. ÚS 114/2023 z 02.03.2023).
15/ Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že prax tunajšieho súdu sa prikláňa k názoru, že oprávnenému aj v takých prípadoch možno pričítať zavinenie (napr. konania sp. zn. 13Ek/989/2021, sp. zn. 54Ek/3969/2021, a pod.), sú poukaz oprávneného na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 43Ek/966/2020 zo dňa 10.02.2022 a požiadavka na rovnaké rozhodnutie aj v prejednávanej veci, celkom nenáležité. Len skutočnosť, že pri obdobnom skutkovom stave tunajší súd rozhodol v ojedinelej veci sp. zn. 43Ek/966/2020 inak, hoci prax tunajšieho súdu je opačná, nie je predpokladom na rovnaký postup súdu vo veci 76Ek/284/2023 (v zmysle princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 CSP).
16/ Po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď vyšší súdny úradník oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 198 ods. 2 v spojení s ustanovením § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, považoval sudca rozhodnutie v sťažnosťou napadnutom výroku II. za správne. Preto sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol. Na záver možno dodať, že pokiaľ by nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a uznesenia Okresným súdom Bratislava II došlo k nesprávnemu úradnému postupu, oprávnený je tým subjektom, ktorý si môže uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej týmto postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
17/ V súvislosti s podanou sťažnosťou si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia. Nakoľko v konaní nebol úspešný, pretože sťažnosti nebolo vyhovené, a súčasne preto, že predmetom sťažnosti nebolo rozhodnutie o zastavení exekúcie ako také, nárok na náhradu trov konania sťažnostného konania oprávnenému v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ani nemohol vzniknúť. Povinnému trovy konania v sťažnostnom konaní nevznikli. Z uvedených dôvodov sudca o trovách tohto sťažnostného
konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, t.j. žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu takýchto trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).