Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Csp-5-2019.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-60Csp/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: T. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. X, Q. na V. Q.. W. XX, K., o zaplatenie 401,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 290,87 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 31.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 401,27 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo tejto sumy od 31.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezhotovostný úver vo výške 300 eur za celkový úrok vo výške 36,80 % z istiny, t. j. 110,40 eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 410,40 eur uhradiť v 12 mesačných splátkach vo výške 34,20 eur. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť Zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 06.10.2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.11.2016 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 30.10.2016. Žalovaný ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil žalobcovi celkovo 9,13 eur. Dlžná čiastka k dnešnému dňu činí 401,27 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 410,40 eur a čiastkou vo výške 9,13 eur, ktorá bola uhradená žalovaným (410,40 - 9,13 = 401,27 eur).
2. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
5. V danej veci oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 07.10.2020.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Amortizačnou tabuľkou pre zmluvu č. XXXXXXXXX, Predžalobnou upomienkou zo dňa 06.10.2016, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.11.2016, a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.06.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, a to v lehote 5 dní od uzavretia zmluvy. V časti I. zmluvy je uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 36,80 % z istiny. Odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z. je 36,80 % z istiny za rok. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) činí 84,95%. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona je 22.06.2017. Úver je poskytnutý bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov. V časti II. zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu 300 eur ako istinu a sumu 110,40 eur ako úrok, spolu celkovo sumu 410,40 eur. Ďalej je tam uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 12 mesačných splátkach vo výške 34,20 eur. Prvá splátka je splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je ku dňu podpisu vo výške 25,87 %. V časti III. zmluvy je uvedené, že veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.
8. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 06.10.2016 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlžných neuhradených splátok vo výške 136,80 eur najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy.
9. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnil celý dlh ku dňu 30.10.2016 z dôvodu omeškania žalovaného s jeho splácaním.
10. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí zmluva obsahovať, sú vymenované v ods. 2 pod písmenom a) až aa).
24. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná avšak len čo do časti istiny vo výške 290,87 eur.
25. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 300 eur. Súčasťou dohodnutých splátok úveru mali byť aj úroky - podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 36,80 % ročne. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutých úrokov z úverov. Z internetovej stránky NBS <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/ urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank> súd preveroval úrokové miery spotrebiteľských úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roku v období uzavretia zmluvy v júni roku 2016 činil úrok maximálne 7,87 % p.a.. Z toho je zrejmé, že úroky dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy v danom prípade boli niekoľkonásobne (skoro štyri a pol násobne) vyššie ako úroky poskytované bankami. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca, je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to však neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty zaužívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 36,80 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Preto nemožno považovať za dôvodný ani postup žalobcu, ktorý časť uhradených splátok žalovaným mal podľa zmluvy započítavať na úrok, na ktorý mu nárok nevznikol. Súd preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie zmluvných úrokov, zamietol.
27. Pri vyčíslení dlžnej úverovej istiny súd vychádzal z toho, že sumu 9,13 eur uhradenú žalovaným celú započítal na požičanú úverovú istinu bez úroku, t. j. 300 - 9,13 = 290,87 eur a v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
28. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho, t. j. od 31.10.2016. Súd zamietol nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznanú istinu, nakoľko do omeškania s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaný dostať nemohol, keďže v prevyšujúcej časti požadovanej istiny bola žaloba zamietnutá. Ak nie je dôvodná istina, nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.
29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 401,27 eur a súd mu priznal sumu 290,87 eur. Žalobca tak bol v konaní úspešný len čiastočne v percentuálnom vyjadrení 72,5 % a úspech žalovaného je v pomere 27,5 %. Úspešnejší tak bol v konaní žalobca, ktorého miera úspechu v spore je 45 % (72,5 % - 27,5 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.)