Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Nt-103-2023.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/103/2023
Uznesenie
Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Jánom Šmrholom, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.04.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, t.č. v ÚVTOS F., na povolenie obnovy konania trestnej veci, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice pod sp. zn. 2T 8/2022 zo dňa 26.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To 72/2022 zo dňa 27.09.2022
z a m i e t a ,
pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 2T 8/2022 zo dňa 26.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To 72/2022 zo dňa 27.09.2022 bol A. B. právoplatne uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený A. B. podal dňa 30.10.2023 na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej veci, ktorý odôvodnil tým, že namieta postup vyšetrovateľa z prípravného konania ako nezákonný a rozpore so zákonom. Pri výsluchu uviedol, že užil alkohol vo väčšom množstve aj lieky, napriek tomu ho vyšetrovateľ vypočul. Žiada, aby do konania bol pribratý znalec z odvetia toxikológie, ktorý by určil, či v čase činu jeho konanie bolo spáchané vedome alebo či bol nepríčetný.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Z výpisu registra trestov súd zistil, že A. B. bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 19/2022 zo dňa 23.01.2023, právoplatným dňa 16.02.2023 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste.
Z výpovedí odsúdeného A. B. na verejnom zasadnutí vyplýva, že v čase, keď mal spáchať predmetný trestný čin, bol pod vplyvom alkoholu a ešte užil aj tabletky. V danej veci bol vypočúvaný nejaký sused, ktorý tvrdil, že bol vnútri a že je z toho videozáznam. Ak je na videozázname a vidieť, že je to on, tak sa priznáva k spáchaniu skutku a je mu to ľúto. V danej veci bol aj vyšetrený znalcom G. H., avšak znalec nezisťoval, či užil alkohol, alebo tabletky a pýtal sa ho, či vidí nejakého ducha, či má halucinácie. Ďalej navrhol vypočuť dvoch svedkov a to manželku G. B. a I. J., s ktorými bol v spoločnej domácnosti a oni videli, že požíval alkoholické nápoje a vedeli by posúdiť, či bol príčetný alebo nie.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T 8/2022 súd zistil, že odsúdený A. B. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 2T 8/2022 zo dňa 26.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To 72/2022 zo dňa 27.09.2022 zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku / podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez ohľadu, ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila, či navrhla vykonať /, aj so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku. V rámci dôkazov boli zabezpečené videozáznamy z bezpečnostných kamier zobrazujúce pohyb odsúdeného v priestoroch dvora rodinného domu č. XXX v obci D. E. ako aj znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalca G. G. H. zo záverov ktorého vyplynulo, že vyšetril odsúdeného a v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania i jeho spoločenskú nebezpečnosť a tiež mohol ovládať svoje konanie. Pri znaleckom vyšetrení i pri výpovedi popísal relatívne presne detaily situácie, napriek tomu, že udával na čas skutku narušenie pamäti vplyvom alkoholu. Požitie alkoholu aj napriek možnej prítomnosti palimpsestu, nemalo chorobný vplyv na konanie odsúdeného, uplatňoval sa len jeho prirodzený a očakávateľný účinok, o takomto efekte alkoholu mal však odsúdený dostatočné vedomosti a mal s jeho užívaním aj bohaté predchádzajúce skúsenosti. Ohľadom výsluchu obvineného v prípravnom konaní súd poznamenáva, že odsúdený bol vypočutý v procesnom postavení ako obvinený dňa 29.12.2021 v čase od 10.15 h do 10.55 h, pričom skutok, ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu, spáchal dňa 11.09.2021 a pri výsluchu uviedol, že nepociťuje závislosť na alkohole, ani iných návykových látkach. Zápisnicu o výsluchu obvineného dobrovoľne podpísal a nežiadal jej opravu alebo doplnenie.
Na verejné zasadnutie na Krajskom súde v Nitre, ktoré sa konalo dňa 27.09.2022 v neprítomnosti odsúdeného, bol odsúdený riadne a včas predvolaný, pričom požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Odsúdený, resp. jeho obhajca mal vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije.
Súd mal za to, že bolo vykonaných dostatok dôkazov potrebných na uznanie viny odsúdeného za spáchanú trestnú činnosť. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odsúdený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2022 sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe.
Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, medzi ktoré Trestný poriadok zaraďuje aj obnovu konania.
Povolenie obnovy konania je v zásade prípustné za splnenia podmienok uvedených v § 394 Trestného poriadku. Súd musí preto najprv skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov, ktoré neboli súdu skôr známe a až následne zisťovať, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami, či dôkazmi známymi súdu už predtým, môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu než v pôvodnom konaní. Súd teda nemôže bez ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy bez toho, aby ich hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné rozhodnutie. Nie každá nová skutočnosť, či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať následky prezumované v § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli súdu známe.
Každý návrh na povolenie obnovy konania treba posudzovať individuálne a prihliadnuť na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré boli známe už v pôvodnom konaní, a ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Skutočnosťou súdu skôr neznámou je objektívne existujúci jav, ktorý v predmetnej veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. V konaní o obnove treba túto novú skutočnosť preukázať dôkazom, ktorý sa v čase rozhodovania súdu v spise nenachádzal.
Účel obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní, nemožno opakovať. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu a to aj vtedy, keď sa s nimi vo svojom rozhodnutí súd nevysporiadal, resp. ich vykonanie na hlavnom pojednávaní odmietol. Účelom obnovy konania nie je vykonanie dokazovania na verejnom zasadnutí v nadväznosti na novotvrdené skutočnosti a dôkazy a týmto spôsobom zisťovať ich nový obsah alebo výsledok dôkazov v pôvodnom konaní, ale iba posúdiť, či tvrdené nové skutočnosti, ktoré nevyhnutne musia byť preukázané konkrétnymi dôkazmi s konkrétnym obsahom, sú spôsobilé za podmienok podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V posudzovanom prípade skutočnosti a dôkazy, ktoré podľa odsúdeného odôvodňujú obnovu konania, takými nie sú.
Odsúdený A. B. po podaní návrhu na povolenie obnovy konania nepredložil, resp. neuviedol žiadne také nové skutočnosti, či dôkazy súdu skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, viesť k inému záveru o jeho vine. Žiadne skutočnosti uvádzané odsúdeným by nemali v konečnom dôsledku žiadny vplyv na spáchaný skutok, z ktorého bol uznaný vinným a teda nie sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. o treste odsúdeného. To znamená, že neuviedol také vecné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania, resp. zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka.
Súd odsúdeným navrhnuté dôkazy – predvolanie a vypočutie svedkov a to manželky G. B. a I. J., ktorí by potvrdili, že požíval alkoholické nápoje pred skutkom a vedeli by posúdiť, či bol príčetný alebo nie, odmietol vykonať, keďže uvádzaní svedkovia neboli prítomní žalovaného incidentu a navyše nie sú odborne spôsobilí vyjadrovať sa k tomu, či odsúdený v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a či vedel ovládať svoje konanie.
V predmetnej veci by teda neuviedli podstatné okolnosti potrebné pre rozhodnutie a navyše v trestnej veci bol pribratý do konania znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za účelom vyšetrenia duševného stavu obvineného, t.j. v priebehu trestného konania boli zabezpečené dôkazy postačujúce na objasnenie veci.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím ustanovenia v zmysle § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného zákona v trvaní 3 roky 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nie je v zrejmom nepomere
k závažnosti spáchaného činu odsúdeným alebo k pomerom páchateľa, alebo že uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súd teda dôsledne zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu a taktiež celkové pomery páchateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil dôvody na jeho povolenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 3Nt 103/2023. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor. Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť. Uznesenie možno napadnúť pre a) nesprávnosť niektorého jeho výroku, b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.