Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_2T-8-2022.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom JUDr. Lukášom Poperníkom v trestnej veci obžalovaného H. X. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
H. X., narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. S. č. XXX
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e
11. septembra 2021 asi o 15.12 až 15.45 h. bez súhlasu oprávneného užívateľa H. O., narodeného XX.XX.XXXX, ktorého vek mu bol známy, vošiel do dvora rodinného domu číslo XXX v obci Veľké Ludince, okres Levice, po tom, čo prešiel cez neuzamknutú nezabezpečenú vstupnú bránu k dverám garáže, ktoré sa pokúsil rukou otvoriť, ale boli zamknuté, preto prešiel ku vchodovým dverám domu, aj tieto sa pokúsil rukou otvoriť, ale boli zamknuté, prešiel k oknu kotolne, tu našiel pootvorené vetranie, okno potlačil, zvesil z pántov, vnikol do kotolne, odkiaľ sa dostal do kuchyne rodinného domu, následne do spálne, vyfajčil cigaretu, vypil 0,25 l pálenky, pri príprave vecí nepatrnej hodnoty, ktoré chcel odcudziť ako napr. potraviny z chladničky, bol vyrušený susedom E. X. - priestory domu opustil oknom, cez ktoré do domu vošiel,
t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal taký čin voči ochránenej osobe - osobe vyššieho veku
t ý m s p á c h a l
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona
a za to mu u k l a d á
podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. 1Pv 369/21/4402 zo dňa 07.02.2022, podanej pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, prejednal Okresný súd Levice trestnú vec proti obžalovanému H. X. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. X. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2022 po príslušnom zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie uvedenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátorky, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, pričom protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, ako po stránke subjektívnej, tak ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu a oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/74/2020.
V odpise registra trestov má obžalovaný evidovaných sedem záznamov, z ktorých sa v jednom prípade jedná o odsúdenie cudzozemským rozhodnutím, ktoré nebolo uznané na území Slovenskej republiky, v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a v jednom prípade bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu. Ďalej, rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/158/2009 zo dňa 03.05.2012, právoplatný dňa 04.05.2012, bol obžalovaný H. X. uznaný vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k §188 odsek 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest obžalovaný vykonal dňa 12.02.2015. V prípade posledného záznamu sa jedná o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/74/2020 zo dňa 05.06.2020, právoplatný dňa 27.06.2020, ktorým bol obžalovaný H. X. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný 9-krát priestupkovo prejednávaný, zväčša za priestupky na úseku cestnej premávky, pričom mu boli ukladané blokové pokuty nezaplatené na mieste. Zo správy príslušného obvodného oddelenia policajného zboru vyplýva, že obžalovaný H. X. sa zdržiava na adrese trvalého pobytu, kde má povesť radového občana, nadmerne alkoholické nápoje nepožíva a bol viackrát riešený políciou, pričom z lustrácie v systéme avízo vyplýva, že obžalovaný nie je okrem prejednávanej veci trestné stíhaný v inej veci. Zo správy obecného úradu v mieste trvalého bydliska vyplýva, že obžalovaný býva a uvedenej adrese s rodinou, je dlžníkom obce, ale jeho majetkové pomery nie sú známe, pričom komisiou verejného poriadku nebolo jeho správanie prerokúvané.
Z listinného materiálu vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 3T/74/2020 bolo zistené, že v tomto trestnom konaní bol obžalovaný H. X. trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/74/2020
zo dňa 05.06.2020, právoplatný dňa 27.06.2020, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Skúšobná doba podmienečne odloženého trestu odňatia slobody začala obžalovanému plynúť dňom 28.06.2020 a uplynie dňa 28.12.2022.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyhlásenie obžalovaného H. X. o tom, že zo spáchania za vinu mu kladenému skutku sa cíti byť vinný, korešponduje so všetkými ostatnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v trestnom spise, preto nevznikli o ňom žiadne pochybnosti. Obžalovanému priťažuje okolnosť, že ide o opätovné spáchanie zločinu podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona. Na základe vykonaného dokazovania a predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného navrhla súdu, aby uznal obžalovaného H. X. vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona, pričom pri tejto kvalifikácii skutku navrhla uložiť trest nepodmienečný so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ sa týka trestnej sadzby, po dôslednom zvážení navrhla súdu možnosť použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný a z toho jedenkrát bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu pre zločin. Je pravdou, že z evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva 9 záznamov v registri, avšak ani jeden nemá súvis s trestnou činnosťou kladenou mu za vinu v tomto konaní. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne trestný čin oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Súd u obžalovaného zároveň zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Keďže pomer priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností bol vyrovnaný a súčasne sa v predmetnom prípade jedná o opätovné spáchanie zločinu, súd obžalovanému ukladal trest postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 194 odsek 3 Trestného zákona. V danom prípade je sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 3 roky až 8 rokov za zločin porušovania domovej slobody v odseku 3 § 194 Trestného zákona a po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu (v zmysle § 38 odsek 5), bola určená trestná sadzba odňatia slobody v rozpätí 5 rokov 6 mesiacov až 8 rokov. Súd v prejednávanej veci pristúpil k aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, nakoľko dospel k záveru, že použitie vyššie uvedenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to aj napriek tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil na chránenej osobe a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Svoj postup súd odôvodňuje tou skutočnosťou, že obžalovaný sa od začiatku konania k spáchaniu skutku priznával a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, má dve maloleté deti nízkeho veku, trestným činom poškodenému nebola spôsobená žiadna škoda, pričom v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá aj keď sa dostala do rozporu so zákonom, v porovnaní s teraz žalovanou trestnou činnosťou, vynímajúc jeden prípad išlo o trestnú činnosť menej závažného charakteru. Súd dôsledne hodnotil jednak osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a jedenkrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom prihliadol na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ale aj následok spáchaného trestného činu, ktorým nebola spôsobená žiadna škoda, a preto mal za to, že trest odňatia slobody i v upravenej trestnej sadzbe od 5 rokov 6 mesiacov do 8 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a postačujúci bude na jeho nápravu aj z dôvodu generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody je podľa názoru súdu spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie. Za daných okolností je trest zodpovedajúci požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje nebezpečnosť spáchaného zločinu pre spoločnosť.
Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný čin.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 2T/8/2022. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.