Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoCsp-62-2020.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Subarea
11CoCsp/62/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobkyne: P. S., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom O. XXX/X, W., zastúpenej JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom so sídlom Nám. M.R. Štefánika 29/36, Brezno, proti žalovanému: S. F., a.s., G.: XX XXX XXX, so sídlom X. L. 7, W., zastúpeného STRELÁK & Partners, s.r.o., IČO: 52 451 747, so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 5Csp/32/2020-56 zo dňa 22. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 01.12.2011, ktoré žalobkyňa uzatvorila so žalovaným a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila poukázaním na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2020, podľa ktorého ide o zmluvy spotrebiteľské, pričom poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, niektoré zmluvné dojednania sú neplatné pre rozpor so špeciálnou právnou úpravou a rozpor so všeobecnými zásadami pre posudzovanie platnosti právnych úkonov. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považovala aj rozhodcovskú doložku a skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa vo veci oboznámenia sa s obchodnými podmienkami.
1.2 Žalovaný vo vyjadrení vzniesol námietku res iudicata z dôvodu existencie rozhodnutia Okresného súdu Brezno sp.zn. 1Ro/501/2013, v ktorom súd priznal plnenie žalovanému, ktorý svoj nárok odvodzoval od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011.
1.3 Súd prvej inštancie zo spisu sp.zn. 1Ro/501/2013 zistil, že dňa 29.07.2013 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 794,27 Eur s príslušenstvom, a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvorila spoločnosť TELERVIS PLUS a.s. s P. S.. Dlžníčka sa zaviazala zaplatiť celkovo 966,- Eur (700,- Eur istina + 266,- Eur odplata) v 13 mesačných splátkach, pričom do podania návrhu uhradila sumu 171,73 Eur. Vo veci bol dňa 09.10.2013 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal P. S. zaplatiť spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. sumu 794,27 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 794,27 Eur od 13.06.2012 do zaplatenia,
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 138,60 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 55,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur. Platobný rozkaz obsahoval aj poučenie o možnosti podať proti nemu odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia. Z doručenky založenej v súdnom spise mal okresný súd za preukázané, že P. S. prevzala platobný rozkaz osobne dňa 16.10.2013 a odpor proti nemu nepodala, preto nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.11.2013.
1.4 Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že právny základ, ktorý súd pri vydaní platobného rozkazu posudzoval a následne plnenie priznal, vychádzal zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 uzavretej medzi žalobkyňou (v predchádzajúcom konaní v postavení žalovanej) a žalovaným (v postavení žalobcu). Súd v prejednávanej veci zohľadnil právny názor vyslovený okrem iného v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 42/2006, 3Cdo 288/2009 a uviedol, že súd je povinný vychádzať z premisy, že pri vydávaní platobného rozkazu musel (mal) súd posúdiť platnosť zmluvy o úvere a zmluvných dojednaní v nej obsiahnutých, vrátane vyporiadania sa s eventuálnou neplatnosťou zmluvy, ktorej určenia sa žalobkyňa dovoláva v tomto spore. Žalobkyňa mala možnosť domáhať sa vecnej nesprávnosti platobného rozkazu prípustnými zákonnými opravnými prostriedkami, o čom bola poučená v predmetnom platobnom rozkaze. V predchádzajúcom konaní však bola pasívna, odpor nepodala a tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zastavil, keďže na základe tých istých skutkových okolností, na podklade ktorých už súd právoplatne rozhodol a pri totožnosti strán sporu (pričom opačné procesné postavenie nemá na konanie žiadny vplyv), nemohol opakovane o merite veci rozhodnúť.
1.5 O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, pretože konanie zastavil iba ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, avšak žalobkyňa sa domáhala aj určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 01.12.2011.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila odvolacie dôvody s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) C.s.p.; napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala nesprávne len z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobkyňa v podanom odvolaní zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe a názore o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 ako aj zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 01.12.2011, a to pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2.2 S názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bola daná prekážka res iudicata, sa nestotožnila, keďže platobným rozkazom Okresného súdu Brezno sp.zn. 1Ro/501/2013 zo dňa 19.09.2013 bolo rozhodnuté o plnení a nie o určení neplatnosti úverovej zmluvy. Tvrdila, že v prejednávanej veci ide síce o rovnakých nositeľov práv v opačnom právnom postavení, ale na inom skutkovom základe.
2.3 Zároveň nepovažovala za rozhodujúce, či zmluvu o poskytovaní domáceho servisu podpisovala iba žalobkyňa alebo aj jej manžel; dôležité je, že súd prvej inštancie len konštatoval, čo bolo predmetom zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a k čomu a na aké plnenie bola danou zmluvou žalobkyňa zaviazaná, z rozhodnutia však nevyplýva, prečo zmluvu o poskytovaní domáceho servisu nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú.
3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne vyjadrenie nepodal.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobkyne, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo ako aj pripojený spis Okresného súdu Brezno sp.zn. 1Ro/501/2013. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu oboznámil so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, vychádzal z listín obsiahnutých v súdnom spise a pripojenom spise; náležite zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledujúce skutočnosti.
6. Predmetom odvolacieho konania bolo zodpovedanie otázky o existencii alebo neexistencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Ak už raz bolo právoplatne v tej istej veci rozhodnuté, nemožno o nej rozhodovať opäť; takáto prekážka tvorí neodstrániteľnú vadu konania a zistenie jej existencie vedie k zastaveniu konania. Súd prvej inštancie konštatoval zhodnosť predmetu konania majúci základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011, zhodnosť strán sporu, pričom za nepodstatné podľa ustálenej judikatúry považoval procesné postavenie týchto strán a dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, čo bolo dôvodom zastavenia konania. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
6.1 Platobný rozkaz zo dňa 09.10.2013, právoplatný a vykonateľný dňa 01.11.2013, vydaný v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 1Ro/501/2013, má účinky právoplatného rozsudku. Žalobkyni (v danom konaní v procesnom postavení žalovanej) bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, napriek tomu ostala v konaní nečinná a odpor proti nemu nepodala. Platobným rozkazom bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorá mala skutkový základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011. Žalobou podanou súdu dňa 11.05.2020, teda po viac ako 6 rokoch od právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 1Ro/501/2013, sa žalobkyňa domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 a zmluva o poskytovaní domáceho servisu sú neplatné. Súdne konanie vedené pod sp.zn. 1Ro/501/2013 však tvorí v zmysle ustanovenia § 230 C.s.p. prekážku rozsúdenej veci aj pre konanie o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011, vedené na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 5Csp/32/2020. Takýto názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 3 Cdo/100/01 zo dňa 28. mája 2002, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, v ktorom konštatoval, že „právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku)“.
6.2 Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, zastáva názor, že v konaní o žalobe na plnenie musela byť ako prejudiciálna vyriešená otázka platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa (v predchádzajúcom konaní v postavení žalovanej) mala možnosť zvrátiť rozhodnutie o žalobe na plnenie podaním odôvodneného odporu, ktorú však nevyužila, a preto rozhodnutie vydané v konaní vedenom pod sp.zn. 1Ro/501/2013 predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie precízne odôvodnil, z akých dôvodov ide o totožnú vec a teda o vec, ktorá má totožných účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa návrh odvodzuje.
6.3 Odvolací súd považoval za nedôvodné odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 01.12.2011. Napadnutým uznesením bolo rozhodnuté len o žalobe v časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011. Súd prvej inštancie neskúmal, kto zmluvu o poskytovaní domáceho servisu podpisoval, neskúmal obsah zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, nároky z nej vyplývajúce a ani neposudzoval, či je daná zmluva zmluvou spotrebiteľskou. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k zmluve o poskytovaní domáceho servisu je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v rozpore s jeho výrokom; súd prvej inštancie doposiaľ vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu vecne nerozhodoval a ani procesné rozhodnutie - zastavenie konania v časti uplatneného nároku, sa predmetnej zmluvy (zmluva o poskytovaní domáceho servisu) netýkalo. O tejto časti žaloby rozhodne súd samostatným rozhodnutím.
6.4 Odvolací súd napokon uvádza, že aj keď žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm. a), b), e), f) a h) C.s.p. z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že namietla len nesprávne právne posúdenie a aj to len všeobecne, vyjadrením nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím.
7. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zastavené z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej veci, je správne, preto napadnuté rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
8. Okresný súd rozhodol o zastavení konania v časti uplatneného nároku; v tejto časti, po podaní odvolania a rozhodnutí odvolacieho súdu sa konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 končí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní (vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania) bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný; zo spisu mu však žiadne trovy nevyplynuli, preto mu krajský súd ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).