Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Ek-864-2020.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Subarea
23Ek/864/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 335 004, proti povinným: 1. Ľ. O., K.. XX.X.XXXX, I. O. W. XXX/XX, XXX XX J., 2. G. O., K.. XX.X.XXXX, I. O. W. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie 24.237,84 EUR s príslušenstvom, o spoločnom návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zastavenie exekúcie povinného v 1. rade vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou pod sp. zn. 189EX 386/20 podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd návrh na zastavenie exekúcie povinnej v 2. rade vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou pod sp. zn. 189EX 386/20 podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
III. Súd povinnému v 1. rade a povinnej v 2. rade náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 1.6.2020, domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 24.237,84 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Up/1064/2019 zo dňa 12.9.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.10.2019. Poverením zo dňa 16.6.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Beatrix Vargovú, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 49, 949 01 Nitra, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 189EX 386/20.
2. Povinnému v 1. rade a povinnej v 2. rade bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.6.2020. Dňa 8.7.2020 povinní podali na poštovú prepravu spoločný návrh na zastavenie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej, to znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinným.
3. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že podľa ich názoru je vydanie exekučného titulu nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom tento exekučný titul považujú za ničotný akt, čo je tak závažný nedostatok exekučného titulu, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu exekúcie. Podľa mienky povinných teda exekučný titul nemal prvostupňový súd správne vydať z dôvodu nevykonania procesnej podmienky podľa § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom pri vydaní exekučného titulu. Podľa povinných sú tu teda okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, pričom vydaním exekučného titulu došlo k uvedeniu povinných do právnej neistoty, nakoľko nevykonanie procesných úkonov, ktoré prvostupňový súd vykonať mal, bránia samotnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu, no napriek všetkému sa exekúcia vykonáva, čím dochádza k protiprávnemu stavu. Z tohto dôvodu povinní žiadajú o odklad exekúcie až do rozhodnutia vo veci samej. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietajú, že súd sa v základnom konaní nedostatočne zaoberal skúmaním neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na základe čoho považujú
exekučný titul za nespôsobilý, pričom uviedli, že aj keď spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Povinní majú za to, že oprávnený sa mal v prvom rade domáhať svojho práva podaním riadnej žaloby. Tým, že podal priamo návrh na vydanie platobného rozkazu a to vo veci nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, možno sa domnievať, že sa jednalo o jeho nekalý zámer. Na základe uvedených skutočností, keďže oprávnený podľa mienky povinných z procesného hľadiska zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť, vznikla mu teda podľa názoru povinných povinnosť nahradiť trovy tohto exekučného konania. Na záver povinní žiadali súd, aby exekučné konanie zastavil v celom rozsahu a aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania.
4. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnou exekútorkou výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu povinných na zastavenie exekúcie a oprávnený jej zaslal svoje vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“) je legitímnym prostriedkom na uplatnenie si práva na súdnu a inú ochranu v zmysle Ústavy SR. Ďalej uviedol, že v zmysle zákonných ustanovení § 6 ods. 1 písm. a) ZoUK a § 3 ods. 6 ZoUK bolo teda povinnosťou súdu zhodnotiť, či spotrebiteľská zmluva medzi oprávneným a povinnými neobsahuje neprijateľné podmienky, ale len také, ktoré by mohli mať vplyv na žalobou uplatňovaný nárok. Ak by zmluva obsahovala také neprijateľné podmienky, ktoré by mali vplyv na uplatňovaný nárok, súd by takú žalobu, resp. návrh odmietol ako neprípustný. Zároveň uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie, resp. návrh na jeho odklad nie je procesným prostriedkom, ktorým by sa povinní mohli brániť voči vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v upomínacom konaní. Riadnym opravným prostriedkom na obranu voči doručenému platobnému rozkazu je odpor, ktorý musí byť podaný v lehote 15 dní od jeho doručenia žalovaným (povinným). Povinní sa v súdnom konaní nijako nebránili, nevyužili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pričom exekučný titul už nie je možné zhojiť vo vykonávacom (exekučnom) konaní. Oprávnený tiež poukázal na to, že povinní neuviedli žiadnu prípadnú neprijateľnú podmienku, ktorú by mala zmluva obsahovať, a kvôli ktorej by mala byť zmluva opätovne preskúmavaná a vyhodnotená ako zmluva, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a bráni tak vykonávaciemu - exekučnému konaniu. Na záver oprávnený uviedol, že na základe uvedených skutočností nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje, aby súd návrh povinných na zastavenie exekúcie odmietol a aby sa v predmetnej exekúcii pokračovalo aj naďalej.
6. Súdna exekútorka predložila návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu so svojim vyjadrením a s vyjadrením oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie dňa 17.7.2020 súdu na rozhodnutie. Súdna exekútorka vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedla, že exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, takže sa domnieva, že exekučné konanie je vedené zákonne.
7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie povinní svoju pohľadávku neplnili, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.10.2019. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Každý exekučný titul sa vyznačuje aj formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31).
17. Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie žiadali zastaviť exekúciu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného dôvodu súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu (v tomto prípade upomínaciemu konaniu), výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinnými si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinných) splnené. Súd v tomto bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinní namietali vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Prípadné nedostatky základného konania, spočívajúce v podobe riešenia otázky týkajúcej sa neprijateľných zmluvných podmienok a pod., ktoré namietali v návrhu na zastavenie povinní, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinní ich mali namietať v základnom konaní, v danom prípade mohli povinní včas podať odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), čo však neurobili, preto platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom. Dôvody, ktoré uviedli povinní v návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
18. Súd preskúmaním návrhu povinných na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.
19. K žiadosti povinných o odklad exekúcie súd konštatuje, že len súdny exekútor môže odložiť exekúciu tým, že vydá upovedomenie o odklade exekúcie, a to iba za splnenia podmienky, čo i len jedného z dôvodov uvedených v ustanovení § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie žiadali súd, aby zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania.
22. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, možno oprávnenému uložiť náhradu vynaložených trov v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Vzhľadom na to, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, súd povinným náhradu trov za podanie návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.