Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/77/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benka a členiek senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: I. G., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/ XX, B. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13. októbra 2020, č.k. -24, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100000366 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.10.2007.

II. Žalovaný je povinný oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne: Fekollini, s.r.o., so sídlom Veľkoúľanská 208, Sládkovičovo, IČO: 36255220, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100000366 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.10.2007.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok náhrad trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

IV. Žalovaný sa poučuje, že môže podať proti žalobkyni žalobu o plnenie zo zmluvy o úvere č. 8100000366 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.10.2007, pričom súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súdu prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 81000004366 a súčasne uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa aj výkonu zrážok zo mzdy na základe uzatvorenej zmluvy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovením , , , ,, a , , , a , keď po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadení neodkladného opatrenia a nepodarilo sa jej ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Žalobkyňa k návrhu pripojila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100000366 zo

dňa 25.10.2007, z ktorej však nebolo vôbec možné zistiť podmienky, ku ktorým sa žalobkyňa zaviazala, nakoľko celá zmluva je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami, ako aj v slovách. Žalobkyňa teda k návrhu nepredložila žiadne listinné a ani iné dôkazy, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku a nepodarilo sa jej ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Na základe toho súd z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a žalovanému voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že úspešný žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil, a ani nežiadal žiadne výdavky v súvislosti s konaním, ako to predpokladá .

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadeného opatrenia vyhovieť. S napadnutým rozhodnutím a jeho odôvodnením zásadne nesúhlasila, keď bola toho názoru, že súdu dostatočne osvedčila právny vzťah medzi ňou a žalovaným. Doterajšie nedôvodné vykonávanie zrážok z jej mzdy doložila predovšetkým listinami: žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa 24.11.2014, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100000366 zo dňa 25.10.2007, prehľad aktívnych zrážok zo mzdy z 23.11.2018, prehľad aktívnych zrážok zo mzdy do dňa 29.7.2020 a žiadosť o vyčíslenie dlhu z 17.7.2020. Z predložených dôkazov jasne vyplýva právny vzťah medzi ňou a žalovaným, vrátane hrozby, ktorú doložila neoprávnenými zrážkami z jej mzdy. Ďalej žiadala, aby súd zaobstaral čitateľnú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere, pretože uvedenú ona nemá a musela si ju vyžiadať od žalovaného, ktorý jej poslal horšie čitateľnú kópiu. Podľa jej názoru dostatočne súdu osvedčila dôvodnosť a potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu prostredníctvom jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov. Poukazovala na skutočnosť, že vykonávaním zrážok zo mzdy a iných príjmov za situácie, keď je dôvodne spochybnená platnosť uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere a dohody zrážkach zo mzdy, vrátane výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená práve zrážkami zo mzdy, hrozí jej majetková ujma, ktorá vyplýva aj z výšky poskytnutého úveru 63.000 Sk (2100 eur) a jej doterajších zrážok zo mzdy vo výške 7,779,74 eur (233.392,20 Sk). Preto je potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov, a to až do skončenia právoplatného konania vo veci, v ktorom súd preskúma platnosť uzatvorených zmlúv. Podľa žalobkyne tu je obava, že výkon zrážok zo mzdy ju ohrozuje v jej právach a spôsobí jej vážnu ujmu, ku ktorej dochádza uplatňovaním domnelého práva žalovaného pokračovaním zrážok zo mzdy.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( C.s.p) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možno podať odvolanie ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným pred začatím konania domáhala uloženia povinností žalovanému zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100000366, ako aj uloženia zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe predmetnej zmluvy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne žiadala, aby jej súd v lehote do 60 dní od právoplatnosti uznesenia uložil podať žalobu vo veci samej. Uzatvorenú Zmluvu o revolvingovom úvere a v rámci nej uzatvorenú zmluvu o zrážkach zo mzdy považovala žalobkyňa za neplatnú a obsahujúcu neprijateľné podmienky, keď žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne nikde neuviedol celkovú sumu svojho nároku a požaduje

iba vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 126,30 eur bez špecifikácie na ako dlho. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný na základe uzatvorenej zmluvy by mohol pokračovať v zrážkach neurčito, donekonečna, a to podľa vlastného záujmu a ľubovôle, čo sa aj deje. Žalobkyňa poukázala na to, že jej bol poskytnutý úver vo výške 2.100 eur a zamestnávateľom jej k augustu 2020 bola zrazená suma vo výške 7.779,74 eur.

9. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť v pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

10. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

11. Procesné zabezpečenie má vždy i nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotno-právnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym subjektom

12. Zo spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 25.10.2007 uzatvorená zmluva o úvere č. 8100000366, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté žalovaným finančné prostriedky podľa zmluvy spolu vo výške 63.000 Sk, pričom súčasťou zmluvy bola i dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na zabezpečenie pohľadávky voči dlžníkovi. Listom zo dňa 24.11.2014 sa žalovaný obrátil na zamestnávateľa žalobkyne s tým, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne, pričom žalovaný uviedol, že z úveru zostáva žalobkyni uhradiť 4.282,92 eur.

13. Predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy bola podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy (na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou) ako dvojstranný právny úkon má spotrebiteľský charakter, a preto napriek prípustnosti aplikácie tohto inštitútu v právnom poriadku neznamená vylúčenie dohody o zrážkach zo mzdy z obligatórneho súdneho prieskumu súdnej rovnováhy a neprijateľných zmluvných podmienok.

15. Žalobkyňa osvedčila danosť práva na súdnu ochranu pred ďalšou realizáciou zrážok zo mzdy bez súdnej kontroly zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré súd skúma z úradnej povinnosti ex offo, ako i naplnenie obligatórnych náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca pohľadávku žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje presnú a určitú výšku pohľadávky, ktorá má byť zmluvne zabezpečená, ale opisuje možné spôsoby jej vzniku. Dojednania vymedzujúce predmet dohody o zrážkach zo mzdy sú preto neurčité, osvedčujú (na účely neodkladného opatrenia) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska spotrebiteľského práva, a teda i neplatnosť. Neprípustne umožňujú navyšovanie výšky dlhu i jeho zrážaním zo mzdy (jednostranným vymedzení výšky dlžnej pohľadávky) a uspokojenie veriteľa práve prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže je založená na subjektívnej predstave veriteľov o výške pohľadávky a jej príslušenstva, konkrétne ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, umožňujúce postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej

viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok jej neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 O.z.). Žalobkyňa ako zmluvná strana nemá možnosť ako jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom.

18. Zmluvná sloboda spotrebiteľa najmä vo vzťahu k obsahovým náležitostiam formulárovej zmluvy je len iluzórna, keďže listinu vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ.

19. Na základe uvedeného preto odvolací súd mal osvedčenú potrebu ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľa v prípade realizujúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy vykonávaných bez dohody o konkrétnej sume dlžnej pohľadávky a súdneho prieskumu pohľadávky zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy.

20. Neodkladnosť úpravy pomerov vyplývala z požiadavky vyžadujúcej zásah do vzniknutej situácie, ktorý spĺňa podmienku adekvátnosti. V dôsledku zrealizovania zrážok spornej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom neodkladným opatrením sa len pozastavuje výkon zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy - vyplácanie sporných dlžných súm. Neodkladným opatrením dochádza len k zmrazeniu vyplácania spornej dlžnej sumy, preto sa nejedná o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovanému v porovnaní s následkami, ktoré by malo ďalšie realizovanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne.

21. Potreba neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu hroziacej ujmy na majetkových právach žalobkyne je teda daná, pričom neodkladným opatrením nebudú dotknuté práva žalovaného, ktorému nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky žalobou na príslušnom všeobecnom súde, v ktorom konaní sa budú môcť k výške dlhu vyjadriť obe zmluvné strany.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd považoval za dôvodné uložiť žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, keď ide o opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať nenapraviteľný stav. Petit návrhu bol posudzovaný výlučne z hľadiska obsahového, o ktorom bolo rozhodnuté tak, aby bola zachovaná podstata petitu a nemenil sa jeho zmysle (porovnaj najprv uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. ).

23. Pretože zákon súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (ak žalobcovi povinnosť podľa neukladá) pre stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu (v danej veci ide o splnenie povinnosti v zmysle o plnenie z uzatvorenej zmluvy) a o právnych následkoch s tým spojených, v záujme rovnosti sporových strán a na zabezpečenie adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strany, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, odvolací súd tak žalovanému poskytol v zmysle a kvalifikované poučenie vo výroku tohto uznesenia.

24. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná podľa a v spojení s vznikol jej nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako i odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

25. Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).