Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-1076-2020.pdf
PDF · 97.74 KB
Case nature
Subarea
9Ek/1076/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S-Profit Opava s. r. o., so sídlom Jindřichov 88, 79 383 Jindřichov, Česká republika, IČO: 619 43 649, zast. JUDr. Tünde Keszegh, PhD., advokátka so sídlom Alžbetínske nám 1203/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42 155 932, proti povinnému: AGROITAL PLUS s. r. o., so sídlom Staničná 207, 076 62 Dvorianky, o vymoženie 8200 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefanom Barilikom, so sídlom exekútorského úradu Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice, IČO: 31 962 441, pod číslom 197EX 356/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 129,29 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.07.2020 domáhal od povinného vymoženia 8200 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.01.2019, sp. zn. 2Cb/14/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2020 a vykonateľnosť dňa 13.06.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 2Cb/14/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2019 a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.08.2018, sp. zn. 4Cob/25/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2020 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 28.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika, so sídlom exekútorského úradu Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice, IČO: 31 962 441, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 197EX 356/2020. 3. Súdny exekútor dňa 12.10.2020 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 09.09.2020 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 24.09.2020. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sumu, ktorá je predmetom exekučného konania uhradil 17.08.2020 o čom predkladá aj potvrdenie o úhrade. Keďže v súlade s upovedomením o začatí exekúcie, exekúcia začala dňom 20.08.2020 dlžnú sumu uhradil ešte pred začatím exekučného konania, čím považuje svoj dlh za uhradený v plnej výške. Povinný namieta skutočnosť, že žiadna pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha oprávnený v rámci tohto exekučného konania na podklade exekučného titulu neexistuje. Vzhľadom na uvedené povinný žiada o zastavenie exekúcie. Zároveň povinný uviedol, že namieta trovy exekúcie - či trovy oprávneného alebo trovy exekútora, keďže dlh zanikol splnením iný exekučný titul nie je a teda nie sú dané podmienky na to, aby povinný hradil trovy exekúcie. Podľa povinného sa exekúcia začala aj keď nebol splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje povinnosť uložená exekučným titulom z dôvodu jej splnenia. Zároveň oprávnený žiada o odklad exekúcie. 5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom povinného nesúhlasí. Oprávnený
uviedol, že je pravdou, že povinný uhradil po začatí exekučného konania istinu v sume 8200 Eur, t. j. v celej výške, čo oznámil aj exekútorovi dňa 26.08.2020. Povinný túto sumu uhradil dňa 18.08.2020 pripísaním tejto sumy v prospech bankového účtu oprávneného. Nakoľko predmetný návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 01.07.2020, v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku sa predmetné exekučné konanie začalo dňom 01.07.2020.Nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené exekútorovi dňa 28.07.2020, predmetná exekúcia sa začala dňom 28.07.2020. Z uvedených skutočností vyplýva, že povinný uhradil istinu až po začatí exekučného konania a až po začatí exekúcie. Nie je teda pravdou tvrdenie povinného, že istinu zaplatil pred začatím exekučného konania. Vzhľadom na to, že istina bola uhradená až po začatí exekučného konania, oprávnený má za to, že návrh na vykonanie exekúcie podal odôvodnene a navrhuje súdu, aby námietky povinného zamietol. Zároveň oprávnený uviedol, že povinný uhradil len časť vymáhanej pohľadávky, len istinu. Povinný neuhradil ani úroky z omeškania, ani zmluvnú pokutu, vymoženie ktorých je tiež predmetom tohto exekučného konania. Podľa oprávneného teda nie je pravdou tvrdenie povinného, že žiadna pohľadávka neexistuje. Pohľadávka je uhradená len čiastočne, len v časti vymoženej istiny. Na záver svojho podania oprávnený uviedol, že žiada, aby súd exekúciu nezastavil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň sa oprávnený bližšie vyjadril k odkladu exekúcie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti so svojím vyjadrení, a to vo výške 129,29 Eur. 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení bližšie uviedol skutočnosti týkajúce sa doručovania. Zároveň uviedol, že oprávnený mu podaním doručeným 26.08.2020 oznámil úhradu istiny zo strany povinného v sume 8200 Eur dňa 18.08.2020 Dňa 24.9.2020 mi povinný doručil námietky, ktoré exekútor spolu s výzvou predložil oprávnenému na vyjadrenie sa. Povinný zároveň podal námietky proti trovám exekúcie. Trovy exekúcie súdneho exekútora boli v UoZE vyčíslené v súlade so zákonom. O plnení povinného som sa dozvedel až 26.8.2020. Zároveň súdny exekútor uviedol, že povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadny doklad o úhrade. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 12. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 13. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohol ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 16. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 17. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.01.2019, sp. zn. 2Cb/14/2017, nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2020 a vykonateľnosť dňa 13.06.2020, a to v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 2Cb/14/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2019 a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.08.2018, sp. zn. 4Cob/25/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2020. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 20. Podľa § 57 odsek 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 21. Povinný ako hlavný dôvod, pre ktorý žiada zastavenie exekúcie, uvádza, že pohľadávka oprávneného bola zaplatená ešte pred začatím exekúcie a exekučného konania. Povinný uviedol, že pohľadávku oprávneného zaplatil dňa 18.08.2020, pričom exekúcia začala 20.08.2020. Súd musí konštatovať, že sa s tvrdeniami povinného nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov. Súd mal zo spisu za nesporne preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie podaný oprávneným bol súdu doručený dňa 01.07.2020. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie sa začína dňom, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. V danom prípade táto okolnosť nastala práve dňom 01.07.2020. Moment začiatku exekučného konania a exekúcie nie je možné spájať. Momentom začatia exekučného konania je moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Pri posudzovaní momentu začatia exekúcie je v zmysle ustanovenia § 57 odsek 1 Exekučného poriadku rozhodujúci okamih doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 28.07.2020, pričom toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.07.2020. Dňom 28.07.2020 začala exekúcia. Z týchto skutočností je zrejmé, že k úhrade istiny vo výške 8200 Eur došlo až po začatí exekučného konania a zároveň až po začatí exekúcie. Súd konštatuje, že tak exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. Zároveň nenastala žiadna okolnosť uvedená v ustanovení § 61k odsek 1 Exekučného poriadku. 22. Súd k uhradeniu istiny vo výške 8200 Eur ďalej konštatuje, že aj samotný oprávnený túto skutočnosť oznámil poverenému súdnemu exekútorovi, preto úhrada tejto sumy nie je sporná. Oprávnený uznal, že k tejto úhrade došlo dňa 18.08.2020, pričom túto úhradu zohľadní vo vymáhanom nároku poverený
súdny exekútor (nie súd), a to z dôvodu, že k tejto úhrade došlo po začatí exekúcie. Zároveň povinný namietal skutočnosť, že pohľadávka oprávneného v zmysle exekučného titulu neexistuje, a to z toho dôvodu, že ju splnil pred začatím exekučného konania. K týmto skutočnostiam súd uvádza, že exekútor eviduje úhradu sumy 8200 Eur zo dňa 18.08.2020 (s poukazom na oznámenie od oprávneného zo dňa 26.08.2020). Súd ďalej však uvádza, že v tomto exekučnom konaní nie je vymáhaná len istina vo výške 8200 Eur, ale aj ďalšie nároky oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu. Oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 8200 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia a tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 8200 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia. K týmto nárokom povinný súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o ich splnení. Preto súd považuje námietku neexistencie pohľadávky za neopodstatnenú. 23. Povinný zároveň vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na to, že súdu predkladá doklad o zaplatení sumy 8200 Eur zo dňa 17.08.2020. K tejto skutočnosti súd uvádza, že žiadna takáto príloha mu nebola od povinného k návrhu na zastavenie exekúcie predložená. Zároveň aj poverený súdny exekútor uviedol, že povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadny doklad o úhrade. Súd teda nemal k dispozícii žiadny relevantný dôkaz, na ktorý sa povinný odvoláva. Naviac súd uvádza, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je ovládané revíznou zásadou. Povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať listinnými dôkaznými prostriedkami. Súd v tomto prípade konštatuje, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie. 24. Podľa § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 26. Podľa § 199a odsek 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Súd pri posudzovaní splnenia resp. nesplnenia záväzku povinného voči oprávnenému v tomto prípade vychádzal zo skutočností, ktoré uviedol oprávnený a poverený súdny exekútor, a teda, že povinný uhradil sumu 8200 Eur oprávnenému dňa 18.08.2020, pričom ako už bolo uvedené, túto úhradu zohľadní súdny exekútor. 29. K námietke týkajúcej sa trov exekúcie súd uvádza, že súdny exekútor na tieto trovy má nárok, nakoľko nedošlo ku splneniu pohľadávky pred začatím exekučného konania a zároveň súd uvádza, že súdny exekútor postupoval pri vyčíslovaní trov exekučného konania, ktoré sú uvedené v upovedomení o začatí exekúcie v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 30. Zároveň súd uvádza, že trovy exekúcie patria aj oprávnenému, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom tento návrh bol podaný dôvodne. Oprávnený teda má nárok na tieto trovy tak, ako to stanovuje Exekučný poriadok v § 199a odsek 1 v spojení s § 199e. 31. Súd nepovažoval návrh povinného za dôvodný, nakoľko povinný súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku celého vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok) 33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 36. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 37. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 38. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal. 39. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 129,29 Eur pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 118,67 Eur a jedného režijného paušálu za rok 2020, vo výške 10,62 Eur. 40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 129,29 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.