Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-24-2019.pdf
PDF · 134.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek PhD., v spore žalobcu: A. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. E. XX, právne zastúpená Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o žalobe o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti - nehnuteľností evidované na LV. č XXX pre obec a k.ú. E., a to domu so súpisným číslom XX, stojaceho na parcele KN-C 63, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 804 m2, ďalej parcely KN-C 63 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 804 m2 a parcely KN-C 65 záhrady o výmere 585 m2, nie sú zaťažené záložným právom, zapísaným v časti „C“ na liste vlastníctva č. XXX k.ú. E., pričom je evidované ako Záložné právo v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, podľa zmluvy zo dňa 19.5.2008, č. 414/2008 - PTR na nehnuteľnosť
- dom, s.č. XX, na parc. č. 63, parc. č. 63, 65 V 1913/2008 z 21.8.2008 - 31/08, Záložné právo v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, podľa zmluvy zo dňa 29.1.2009, č. 89/2009-ZIL na nehnuteľnosť- dom s.č. XX, na parc. č. 63, parc. č. 63, 65, V 526/2009 z 21.4.2009-32/09.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 22.8.2019 žalobný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. E., a to domu so súpisný číslom XX stojaceho na parcele KN-C 63 zastavená plocha nádvorie o výmere 804 m2, ďalej parcely KN - C 63 zastavaná plocha nádvorie o výmere 804 m2 a parcely KN - C 65 záhrady o výmere 585 m2 nie sú zaťažené záložným právom, zapísaným v časti „C“ na liste vlastníctva č. XXX k.ú. a náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. 7054008 dňa 24.9.2008. Súčasťou zmluvy bola i splnomocňovacia doložka, na základe ktorej bol advokát Mgr. Bruno Žlnay splnomocnený k uzatvoreniu záložnej zmluvy v prospech žalovaného. Boli uzatvorené dve záložné zmluvy, ktorých obsah žalobca ani nepozná. Žalovaný pokladá uzatvorené záložné zmluvy za neplatné, právne neexistujúce. Žalovaný ich však pokladá za platné, nakoľko listom zo dňa 28.6.2017 zaslal žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy. Z obsahu splnomocnenia daného žalobcom Mgr. Žlnayovi, ktoré bolo inkorporované do ÚZ, vyplýva, že toto splnomocnenie malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ, pozostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za
účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Predmetné plnomocenstvo vzhľadom na jeho obsah a formu neplatné z viacerých dôvodov, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 37 ods. 1 a § 39 OZ). Plnomocenstvo predovšetkým vôbec neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohy. Formulácia, že predmetom zabezpečenia záväzku sú nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na liste vlastníctva, tvoriaceho prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá, vágna a nejasná a teda predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy je neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. V predmetnom splnomocnení nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia ÚZ nemohli objektívne vedieť, čo by malo byť predmetom zálohu, čo teda spôsobuje nemožnosť uzavretia platnej záložnej zmluvy. Z obsahu úverovej zmluvy ďalej vyplýva, že splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je súčasťou ÚZ v predtlačenom texte v zmluve vypracovanom výlučne žalovaným bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto splnomocnenie poskytuje žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka môže byť zabezpečená okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, resp. že by o tom dlžník vôbec vedel. Manžel žalobcu ako spoluvlastník nehnuteľnosti k uzavretiu záložnej zmluvy navyše nikoho nesplnomocnil a záložnú zmluvu nepodpísal. Hodnota založenej nehnuteľnosti je vyše 40.000 Eur a údajná pohľadávka žalovaného je vo výške 1.228,12 Eur v zmysle rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02717/09 z 1.6.2009. Nemôže byť záložným právom k nehnuteľnosti zabezpečená pohľadávka, ktorá je neporovnateľne nižšia, než je hodnota založenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s dobrým mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Okrem toho danie plnej moci dlžníkom, jemu neznámemu advokátovi, vybraného veriteľom, je nekalou obchodnou praktikou žalovaného, keďže dlžníkovi sám doslova vnucuje osobu, ktorá ho má zastupovať. Z uvedeného je potom možné považovať takúto klauzulu za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a tým aj neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Z vyššie uvedených dôvodov sú potom neplatné aj všetky právne úkony, ktoré v mene žalobcu Mgr. Žlnay vykonal. Údaje do predtlačeného formulára ÚZ spisoval zástupca veriteľa, pričom žalobca zmluvu len podpísal a teda nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a že výber splnomocnenca vykonal žalovaný bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Navyše, v ÚZ absentuje nielen dátum udelenia splnomocnenia splnomocnencovi splnomocniteľom, ale splnomocnenie, ktoré je dvojstranným právnym úkonom, splnomocnený advokát ani nepodpísal. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom aj pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva, spôsobuje, že aj zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Akékoľvek ďalšie úkony záložného veriteľa sú preto neplatné a sú obmedzením práv žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného, je teda zrejmé, že žalovaný realizuje práva záložného veriteľa aj napriek tomu, že právny úkon od ktorého svoje práva odvodzuje, je neplatným, resp. nebol ani uzatvorený. Žalobca má obavu, že žalovaný má snahu realizovať práva, ktoré nikdy nenadobudol, pretože nie je oprávnený vykonávať a realizovať práva záložného veriteľa, ktorým sa nikdy nestal. Žalobca nemá ani inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a dosiahnuť nápravu poškodených práv. Žalobca sa stále nachádza v stave právnej neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a jeho práva sú permanentne ohrozované. Rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri nehnuteľnosti a bez takého rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich nehnuteľnosť viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra povinná akceptovať. Okrem toho naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe je preukázaná aj z dôvodov, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom a záložné právo žalovaného k nehnuteľnosti žalobcov na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere vôbec nevzniklo.
3. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 22.8.2019, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02717/09 zo dňa 1.6.2009, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28.6.2017, Zmluvu o úvere č. 7054008 zo dňa 24.9.2008, Zmluvu o zriadení záložného práva č. 414/2008-PTR zo dňa 19.5.2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva č. 89/2009-ZIL zo dňa 29.1.2009.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.10.2019, v ktorom uviedol, že Žalobca uzatvoril so Žalovaným dňa 24.09.2008 zmluvu o úvere č. 7054008, na základe ktorej bol Žalobcovi poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa Žalobca zaviazal vrátiť späť spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 Eur, t.j. vrátiť späť celkom sumu vo výške 908,19 Eur v 12. mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom 25.10.2009 (ďalej len „Zmluva “). Na základe Zmluvy 7054008 a zmluvy o zriadení záložného práva bolo na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom/spoluvlastníkom je Žalobca (ďalej len „Zmluvy o zriadení záložného práva“). Žalovaný má za to, že Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe dostatočne preukázaný a strohé konštatovanie „bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je moje právne postavenie neistým“ Žalobcu je bezpredmetné. Naliehavý právny záujem nemôže byť založeným len na subjektívnom pocite Žalobcu, že uzavreté Zmluvy sú pre neho nevýhodné. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä v prípadoch, keď možno podať žalobu na plnenie. „Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany žalovaného. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.“ (z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11Co/173/2013 z 21.05.2014). Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože v katastri je už zriadené záložné právo v prospech Žalovaného a Žalobca jeho zriadenie nenamietal v katastrálnom konaní. Žalobca taktiež mohol predísť zriadeniu záložného práva tým, že by si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv plnil riadne a včas. Ak je však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006). Právny záujem Žalobcu na žiadanom určení pritom musí byť podľa požiadavky zákona dokonca kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Je pritom zrejmé, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Inými slovami, podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Naliehavý právny záujem teda vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo okrem časového akcentu súvisí aj s otázkou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009). Žalobca doposiaľ na Zmluvu 1 neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru. Žalovaný poukazuje na to, že v zmysle ust. § 131 CSP žaloba slúži na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé ochrany ktorého svojho konkrétneho (hmotného) práva sa žalobkyňa domáha. Ak ide iba o požiadavku, aby súd autoritatívne bez ďalších osobitných dôvodov (záujmu) deklaroval to, čo vyplýva (v prípade naplnenia hypotézy právnej normy) priamo zo zákona, nie je zrejmé na ochranu akého ohrozeného alebo porušeného práva Žalobcu by to malo slúžiť (bez požadovaného rozhodnutia Žalobcovi nehrozí žiadna ujma na jej právach, ich premlčanie, alebo preklúzia). Ak by pritom snáď išlo o posúdenie prípadného bezdôvodného obohatenia zo strany Žalovaného, Žalovaný poukazuje na to, že v takom prípade by bola eventuálne namieste priamo žaloba na plnenie, kde by sa otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti riešila ako predbežná, a súčasná žaloba je tak pre nedostatok naliehavého právneho záujmu kvôli absencii konečného riešenia veci nedôvodná. Okrem nedostatku naliehavej potreby osobitného určovania neexistencie práva na výkon záložného práva v užšom slova zmysle uvedenom,
pritom Žalovaný má za to to, že v danom prípade Žalobca požaduje určenie neexistencie práva len vo vzťahu k časti jej právneho vzťahu založeného zmluvou so Žalovaným, avšak požadované určenie sa nijako nedotýka určenia a vyjasnenia ďalšieho obsahu právneho vzťahu (súvisiaceho, vzhľadom na Zmluvu, s právom Žalovaného na vrátenie istiny, eventuálne s právom Žalovaného na zaplatenie prípadných zákonných úrokov z omeškania), teda požadované určenie nie je spôsobilé vyriešiť celý komplex právnych vzťahov so Žalovaným, neurčuje jeho pevný právny rámec a nevylučuje tak ďalšie právne spory v budúcnosti. V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Taktiež žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 a aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Upriamil žalovaný pozornosť aj na ustanovenie § 137 CSP, ktoré uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ust. § 137 CSP neuvedená, je prípustná ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne) existencie práva, či právnej skutočnosti. Žalovaný má za to, že žaloba doručená súdu dňa 23.08.2019, ktorou sa Žalobca domáhal o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom na základe Zmlúv o zriadení záložného práva nemá povahu žiadnej zo žalôb uvedených v ustanovení § 137 CSP (ktoré vymedzuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb) a oprávnenie súdu rozhodnúť o predmetnej žalobe nie je založené ani ustanoveniami hmotného práva. Žalovaný si na tomto mieste dovoľuje požiadať súd, aby v prejednávanej veci posudzoval procesnú prípustnosť žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. d) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným právnym predpisom, t.j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti je Zákonník práce (žaloba o určenie neplatnosť skončenia pracovného pomeru, podľa ust. § 77), zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražieb podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d) CSP je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalovaný má za to, že v danom prípade Žalobca, ktorý by sa domáhal neplatnosti záložnej zmluvy a následne určenia, že Žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu záložného práva, domáhal sa určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že mu patrí postavenie spotrebiteľa od čoho odvodzuje aj skutočnosť, že záložná zmluva uzatvorená ako prostriedok zabezpečenia veriteľovej pohľadávky je neplatná. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami Žalobcu a má za to, že Zmluva 1 a Zmluva 2 sa riadi ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že Zmluva 1 a 2 má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že Zmluvu 1 a 2 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová zmluva je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzavieraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom. Pre právnu úpravu katastra nehnuteľností je charakteristická zásada intabulácie, zásada verejnosti, zásada voľnosti, zásada legality atď., v dôsledku čoho nemožno mať pochybnosti o vedomosti Žalobcu, že na nehnuteľnosti patriacej do jeho vlastníctva bolo zriadené záložné právo. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že odosielal Žalobcovi upomienky a výzvy na úhradu dlžnej sumy, čo Žalobca ignoroval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Žalovaný považuje „žalobu o určenie, že právna skutočnosť
- právo domáhať sa výkonu záložného práva“ za neprípustnú bez preukázaného naliehavého právneho záujmu. Žalovaný má ďalej za to, že CSP nezakladá právomoc civilného súdu rozhodovať o Žalobcom uplatnenom nároku.
5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného dňa 15.1.2020 uviedla, že naliehavý právny záujme je daný tým, že rozsudok bude podkladom pre zosúladenie právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti. Je zjavné, že žalovaný je presvedčený, že je nositeľom práv zo záložných zmlúv, a
preto je nutné vec rozhodnúť v navrhovanom smere. Rozsudok vyrieši spornú otázku, či sú predmetné nehnuteľnosti založené v prospech žalovaného. Podaná žaloba je žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP a nie písm. d/ cit. ustanovenia. Argumentácia žalovaného sleduje len účelovú obranu v snahe nezaoberať sa meritom veci. Žalovaný sa v podanom vyjadrení vyjadruje veľmi všeobecne a nereaguje na konkrétne skutkové tvrdenia. Tieto sa teda stali nespornými. Záverom žalobca odkazuje na vybrané súdne rozhodnutia (Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/72/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208850 Dátum vydania rozhodnutia: 06.06.2018) a na pripojený rozsudok (Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/115/2017, Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809201297 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018), z ktorého vyplýva možnosť požadovať aj výrok o tom, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v duplike doručenej súdu 6.8.2020. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v písomnom vyjadrení.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 22.1.2021, na ktoré predvolal žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd v súlade s ustanovením § 180 CSP pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
8. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovné:
9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v roku 2008 uzatvoril zmluvu so žalovaným. Vtedy si požičala 14.000 Sk. Až neskôr vyplatila celú pôžičku, avšak žalovaný ešte žiada okolo 7.000 Eur za úroky. Nemá vedomosť, žeby v zmluve bolo uvedené, že splnomocňuje nejakú osobu, aby mohla uzavrieť v jej mene záložnú zmluvu. Bolo jej povedané, že to má zaplatiť a vrátiť tieto peniaze. Pôžička bola uzatvorená v priestoroch obchodného domu Jednota v Spišskej Novej Vsi u pani R., ktorá jej vyplatila 14.000,- Sk. Nebola v kontakte s osobou Brunom Žolnayom, ktoré mala splnomocniť na nejaké právne úkony. Potvrdila, že naďalej je nehnuteľnosť zaťažená a nevedela sa vyjadriť o dvoch zápisoch v katastri ohľadne záložného práva.
10. Z výpisu z lista vlastníctva č. LV XXX vyplynulo, že pre obec a k.ú. E., a to domu so súpisný číslom XX stojaceho na parcele KN-C 63 zastavená plocha nádvorie o výmere 804 m2, ďalej parcely KN - C 63 zastavaná plocha nádvorie o výmere 804 m2 a parcely KN - C 65 záhrady o výmere 585 m2 sú zriadené záložné práva v prospech Pohotovosť, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35807598 podľa zmluvy zo dňa 19.5.2009 č. 414/2008-PTR, zavkladované V 1913/2008 z 21.8.2008 - 31/08 a podľa zmluvy zo dňa 29.1.2009 č. 89/2009-ZIL, zavkladované V 526/2009 z 21.4.2009-32/2009.
11. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02717/09 zo dňa 1.6.2009 vyplynulo, že žalovaný (t.j. žalobkyňa A. R.) je povinný zaplatiť žalobcovi (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.) sumu vo výške 1.228,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 908,16 Eur od 30.11.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 278,15 Eur.
12. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28.6.2017 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu - nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k.ú. E., obec E., okres Spišská Nová Ves.
13. Zo Zmluvy o úvere č. 7054008 zo dňa 24.9.2008 vyplynulo poskytnutie úveru žalobcovi žalovaným vo výške 464,71 Eur (14.000,-Sk) v 12. mesačných splátkach 75,68 Eur (2.280,-Sk) počnúc dňom 25.10.2008. Súčasťou tejto zmluvy o úvere je aj splnomocnenie žalobkyne pre Mgr. Bruna Žlnaya, ktorým ho splnomocnila, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., v jej mene uzatvorila záložnú zmluvu podľa § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu zmluvy o úvere uzatvorenej 24.9.2008.
14. Okresný úrad Spišská Nová Ves, Katastrálny odbor zaslal kópie listín, a to Zmluvu o zriadení záložného práva č. 414/2008-PTR zo dňa 19.5.2008, kde vklad bol povolený dňa 21.8.2008 pod č.
V 1913/2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva č. 89/2009-ZIL zo dňa 29.1.2009, kde vklad bol povolený dňa 21.4.2009 pod č. V 526/2009.
15. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 414/208-PTR zo dňa 19.5.2008 vyplýva, že záložný veriteľ: Pohotovosť, s.r.o., Bratislava (žalovaný) a záložca: A. R. (žalobkyňa) v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, sa dohodli na zriadení záložného práva na základe zmluvy o úvere č. 7053670 zo dňa 7.12.2007 ( z obsahu spisu na č. l. 55 druhá strana vyplýva, že aj v tomto prípade žalobkyňa splnomocnila splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, uzatvorila v jej mene uzatvoril záložnú zmluvu podľa § 552 OZ k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, ktoré budú špecifikované v liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy) a záložca dal do zálohu nehnuteľnosti: stavby súpisné číslo XX, na parcele 63, druh stavby dom a parcely registra C č. 63 o výmere 804m2 a č. 65 o výmere 585 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec E., okres Spišská Nová Ves.
16. Z ďalšej zmluvy o zriadení záložného práva č. 89/2009-ZIL zo dňa 29.1.2009 vyplýva, že záložný veriteľ: Pohotovosť, s.r.o., Bratislava (žalovaný) a záložca: A. R. (žalobkyňa) v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Brunom Žlnayom, sa dohodli na zriadení záložného práva na základe zmluvy o úvere č. 7054008 zo dňa 24.9.2008 a záložca dal do zálohu nehnuteľnosti: stavby súpisné číslo XX, na parcele 63, druh stavby dom a parcely registra C č. 63 o výmere 804m2 a č. 65 o výmere 585 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec E., okres Spišská Nová Ves.
17. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom Mgr. Bruna Žolnaya, pretože táto osoba nebola účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ale iba osobou, ktorá prijala plnú moc od žalobkyne.
18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
22. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
24. Podľa § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zaniká právo zánikom zabezpečenej pohľadávky.
25. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) /ďalej len ako „katastrálny zákon“/, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá listina v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne
osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní, počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
26. Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahuje označenie a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo, a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku, podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácii, druhu pozemku, súpisného čísla stavby, a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, súpisného čísla stavby, a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza podiel vyjadrený zlomkom k celku.
27. Podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona, podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec, alebo vyšší územný celok, alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.
28. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
29. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
30. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinností, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
31. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý záujem musí dosahovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. V tomto prejednávanom prípade, ak sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku súdu o neexistencií záložného práva, takýto rozsudok je listinou spôsobilou na zápis v katastri záznamom a túto je kataster povinný akceptovať v zmysle katastrálneho zákona. Pri žalobách, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, je naliehavý právny záujem žalobcu daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené práva patrí.
32. Z obsahu splnomocnenia daného žalobkyňou Mgr. Brunovi Žlnayovi (zmluva o úvere zo dňa 24.9.2008) a Mgr. Tomášovi Kušnírovi (zmluva o úvere zo dňa 7.12.2007) a , ktoré bolo inkorporovanédo ÚZ, vyplýva, že toto splnomocnenie malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ, pozostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Aj podľa právneho názoru súdu je predmetné plnomocenstvo (z oboch zmlúv o úvere) vzhľadom na jej obsah a formu neplatné z viacerých dôvodov, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 37 ods. 1 a § 39 OZ). Plnomocenstvo predovšetkým vôbec neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohy. Formulácia, že predmetom zabezpečenia záväzku sú nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu
zapísané na liste vlastníctva, tvoriaceho prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá, vágna a nejasná a teda predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy je neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 zákona č. 165/1992 Zb.. V predmetnom splnomocnení nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia ÚZ nemohli objektívne vedieť, čo by malo byť predmetom zálohu, čo spôsobuje nemožnosť uzavretia platnej záložnej zmluvy. Splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je súčasťou ÚZ v predtlačenom texte v zmluve vypracovanom výlučne žalovaným bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto splnomocnenie poskytuje žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka môže byť zabezpečená okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, resp. že by o tom dlžník vôbec vedel. Manžel žalobkyne ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti k uzavretiu záložnej zmluvy navyše nikoho nesplnomocnil a záložnú zmluvu nepodpísal. Okrem toho nemôže byť záložným právom k nehnuteľnosti zabezpečená pohľadávka, ktorá je neporovnateľne nižšia, než je hodnota založenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s dobrým mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Okrem toho danie plnej moci dlžníkom, jemu neznámemu advokátovi, vybraného veriteľom, je nekalou obchodnou praktikou žalovaného, keďže dlžníkovi sám doslova vnucuje osobu, ktorá ho ma zastupovať. Z uvedeného dôvodu súd považoval tiež predmetné splnomocnenie v ÚZ pre advokáta za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a tým aj neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Z vyššie uvedených dôvodov sú potom neplatné aj všetky právne úkony, ktoré v mene žalobkyne Mgr. Bruno Žlnay, resp. Mgr. Tomáš Kušnír vykonal. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobkyne, a síce, že údaje do predtlačeného formulára ÚZ spisoval zástupca veriteľa, pričom žalobkyňa zmluvu len podpísala, a preto súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že táto nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a že výber splnomocnenca vykonal žalovaný bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom (v prípade, že žalovaný disponuje s ÚZ podpísanou advokátom aj pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva, spôsobuje, že aj zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Akékoľvek ďalšie úkony záložného veriteľa sú preto neplatné a sú obmedzením práv žalobkyne.
33. Na základe vyššie uvedeného, je zrejmé, že žalovaný realizuje práva záložného veriteľa aj napriek tomu, že právny úkon od ktorého svoje práva odvodzuje, je neplatným, resp. nebol ani uzatvorený. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný má snahu realizovať práva, ktoré nikdy nenadobudol, pretože nie je oprávnený vykonávať a realizovať práva záložného veriteľa, ktorým sa nikdy nestal. Žalovaný nerešpektuje vlastnícke a majetkové práva žalobkyne. Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky však každému priznáva právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ústava Slovenskej republiky zároveň aj vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka a to iba na základe zákona, v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Žiadna z týchto podmienok nie je a nebola splnená a obmedzenie realizácie vlastníckych práv žalobcov konaním žalovaného preto nie je len v hrubom rozpore s dobrými mravmi a Občianskym zákonníkom ale aj v rozpore s ústavou garantovanou ochranou vlastníckeho práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia, je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku I. rozsudku nie je zaťažená záložným právom. Žalobca nemá inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a dosiahnuť nápravu poškodených práv. Žalobkyňa sa stále nachádza v stave právnej neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a jeho práva sú permanentne ohrozované. Ust. § 137 CSP len demonštratívne uvádza, o čom môže súd rozhodnúť. Žalobkyňa v celom rozsahu preukázala svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne, udelené splnomocnenie nespĺňa náležitosti, nebolo udelené riadne, nemohlo vyvolať teda právne predpokladané náležitosti vo vzťahu oprávnení splnomocneného na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu ktorého sa žalobca dôvodne bojí o svoj majetok, pretože žalovaný začal s výkonom záložného práva. Keďže žalovaný si uplatňuje proti žalobkyni práva, ktoré nikdy nemohol nadobudnúť, dôvodne žalobkyňa žiadala súd, aby vyslovil, že nehnuteľnosť v jej vlastníctve zapísaná na LV č. XXX, k.ú. E. nie je zaťažená záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, na základe ktorého rozhodnutia bude následne poskytnutá žalobkyni riadna ochrana jej práv tým, že kataster zapíše, resp. zruší plombu na dotknutom liste vlastníctva. Žalobkyňa má na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri nehnuteľnosti
a bez takého rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcu neisté v tom, či na nehnuteľnosť viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra povinná akceptovať. Okrem toho naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe je preukázaná aj z dôvodov, že zmluvy o zriadení záložného práva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a záložné právo žalovaného k nehnuteľnosti žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere vôbec nevzniklo.
34. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, na základe čoho jej bola náhrada trov konania priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.