Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/147/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcov: 1. J.. Q. N., bytom D., A. XX, 2. J.. K. N., bytom D., A. XX, obaja zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom v Žiline, M. Rázusa 14, proti žalovaným: 1. Q. R., bytom N., W. XXXX/XX a 2. K. R., bytom N., W. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o zaplatenie 7.302,66 eura oproti povinnosti vydať vozidlo, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. júna 2015 č. k. -382 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania na súde prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok týkajúci sa trov odvolacieho konania sa m e n í tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.689,73 eura a náhradu iných trov konania v sume 438 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 4.286,08 eura a náhradu iných trov konania v sume 100 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v sume 2.008,42 eura a náhradu iných trov konania v sume 438 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresnému súdu Nitra trovy štátu v sume 43,19 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a a uviedol, že Okresný súd Nitra rozhodol dňa 04. 03. 2013 rozsudkom č. k. -224, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 7.302,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 22. 07. 2008 do zaplatenia, žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne vydať žalovanému osobné motorové vozidlo VW Bora Variant 1,9Tdi, rok výroby 2001, číslo karosérie: G číslo motora: AJM, EVČ: NR XXX DU a rozhodol, že o trovách konania účastníkov a trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 04. 12. 2014 č. k. -345 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol. Právny zástupca žalovaných podaním doručeným súdu dňa 05. 12. 2014 vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 5.030,14 eura, ktoré pozostávali z nasledovných úkonov právnej služby: 06. 08. 2009 prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 eura, 07. 08. 2009 písomné vyjadrenie k veci 237,34 eura, 13. 10. 2009 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 03. 12. 2009 nazretie do súdneho spisu 237,34 eura, 15. 12. 2009 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 04. 03. 2010 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura,

08. 04. 2010 písomné vyjadrenie k veci samej 237,34 eura, 20. 05. 2010 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 21. 05. 2010 písomný návrh na položenie otázok znalcovi 237,34 eura, 11. 01. 2011 odvolanie voči uloženiu povinnosti zaplatiť preddavok 118,67 eura, 14. 10. 2011 písomné vyjadrenie k znaleckému posudku 237,34 eura, 13. 03. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 24. 04. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 07. 06. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 02. 08. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 20. 09. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 14. 02. 2013 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 04. 03. 2013 zastupovanie na pojednávaní 59,34 eura. Ďalej uplatnené trovy pozostávali z režijného paušálu v sume 132,18 eura (5 x 6,95, 4 x 7,21, 2 x 7,41, 5 x 7,63, 2 x 7,81), z náhrady cestovných výdavkov v sume 228,99 eura (za cestu na pojednávanie súdu 13. 10. 2009, 03. 12. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, na trase Topoľčany - Nitra a späť), náhrady za stratu času v sume 593,52 eura (2 x 4 x 11,59, 2 x 4 x 12,02, 4 x 12,02, 5 x 4 x 12,71, 2 x 4 x 13,01) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie súdu 13. 10. 2009, 03. 12. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, z iných trov konania v sume 100 eur (súdny poplatok za znalecký posudok). Predmetným podaním právny zástupca žalovaných vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 2.008,42 eura, ktoré pozostávali z nasledovných úkonov právnej služby: 12. 03. 2013 podanie odvolania 237,34 eura, 21. 11. 2013 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura, 06. 02. 2014 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura, 27. 11. 2013 písomné vyjadrenie 237,34 eura, 20. 03. 2014 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura, 12. 11. 2014 prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 eura, 13. 11. 2014 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura. Ďalej uplatnené trovy odvolacieho konania pozostávali z režijného paušálu v sume 55,59 eura (4 x 8,04, 3 x 7,81), z náhrady cestovných výdavkov v sume 78,61 eura (za cestu na pojednávanie súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014, na trase Topoľčany - Nitra a späť), náhrady za stratu času v sume 212,84 eura (4 x 13,01, 3 x 4 x 13,40) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014, z iných trov konania v sume 438 eur (súdny poplatok za odvolanie). O trovách konania súd pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa z dôvodu, že žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto im priznal celú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 4.286,08 eura za 14 úkonov právnej služby po 237,34 eura vypočítaných zo základu podľa vyhlášky vo výške 7.302, eura (prevzatie a príprava zastúpenia 06. 08. 2009, písomné vyjadrenie k veci 07. 08. 2009, zastupovanie na pojednávaní 13. 10. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, písomné vyjadrenie k veci samej 08. 04. 2010, zastupovanie na pojednávaní 20. 05. 2010, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku 14. 10. 2011, zastupovanie na pojednávaní 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, za 1 úkon právnej služby po 59,34 eura vo výške 1 podľa vyhlášky vypočítané zo základu podľa vyhlášky vo výške 7.302, eura (účasť na pojednávaní 04. 03. 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok), režijný paušál podľa vyhlášky v sume 110, eura (4 x 6,, x 7,, x 7,, x 7,, x 7,), náhrada cestovných výdavkov podľa vyhlášky v sume 211, eura (za cestu na pojednávanie súdu 13. 10. 2009, . 12. 2009, . 03. 2010, . 05. 2010, . 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, na trase Topoľčany - Nitra a späť), náhrada za stratu času podľa vyhlášky v sume 581, eura (2 x 4 x 11,, x 4 x 12,, x 12,, x 4 x 12,, x 4 x 13,) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie súdu 03. 12. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013 a z iných trov konania v sume 100 eur (zložený preddavok na znalecké dokazovanie). Súd nepriznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to nazretie do súdneho spisu dňa 03. 12. 2009 a k nemu prislúchajúci režijný paušál, cestovné výdavky a náhradu za stratu času, keď nemal preukázané, že tento úkon právnej služby bol potrebný na účelné uplatňovanie práva, ďalej písomný návrh na položenie otázok znalcovi 21. 05. 2010, ktorý úkon mohol právny zástupca žalovaných vykonať priamo na pojednávaní súdu a odvolanie voči uloženiu povinnosti zaplatiť preddavok 11. 01. 2011, nakoľko žalovaní neboli v rámci tohto odvolania úspešní, a k nim prislúchajúce režijné paušály. O trovách odvolacieho konania súd rovnako rozhodol podľa z dôvodu, že žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, a preto im priznal celú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 2.008,42 eura za 7 úkonov právnej služby po 237,34 eura vypočítaných zo základu podľa vyhlášky vo výške 7.302, eura (podanie odvolania 12. 03. 2013, zastupovanie na pojednávaní 21. 11. 2013, . 02. 2014, písomné vyjadrenie 27. 11. 2013, zastupovanie na pojednávaní 20. 03. 2014, prevzatie

a príprava zastúpenia 12. 11. 2014, zastupovanie na pojednávaní 13. 11. 2014), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 55,59 eura (4 x 8,04, 3 x 7,81), náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhlášky v sume 78,61 eura (za cestu na pojednávanie súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014, na trase Topoľčany - Nitra a späť), náhrada za stratu času podľa § 15 písm. a) vyhlášky v sume 212,84 eura (4 x 13,01, 3 x 4 x 13,40) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014 a z iných trov konania v sume 438 eur (súdny poplatok za odvolanie). V súvislosti s vykonaným dokazovaním vznikli v priebehu konania trovy, ktoré znášal štát. Išlo o znalečné, ktoré Okresný súd Nitra uznesením č. k. -150 zo dňa 07. 11. 2011 priznal znalcovi - Ing. Miroslavovi Jarkovskému, Helsinská 41, Martin, spolu v sume 243,19 eura a vyplatil zo zložených preddavkov v sume 200 eur a z rozpočtových prostriedkov v sume 43,19 eura. Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania (znalečné), ktoré štát platil z rozpočtových prostriedkov v sume 43,19 eura (č. l. 150). Súd na úhradu týchto trov zaviazal žalobcov v sume 43,19 eura, vzhľadom na výsledok konania a vzhľadom k tomu, že u žiadneho z účastníkov nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sumu náhrady trov konania sú žalovaní povinní zaplatiť buď v hotovosti do pokladne Okresného súdu Nitra, alebo bezhotovostným prevodom na účet Okresného súdu Nitra a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, odôvodniac ho tým, že došlo k vadám uvedeným v , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (. Žalobcovia v 1. a . rade sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňujú a majú za to, že pri rozhodovaní o trovách konania súd svojim postupom im odňal možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o trovách konania je neoddeliteľnou súčasťou občianskoprávneho konania a účastník konania má neodňateľné právo na spravodlivý súdny proces aj v tejto časti konania. Pri rozhodovaní o trovách konania sa nesporne rozhoduje o právach a povinnostiach účastníka. Preto jeho súčasťou by malo byť právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú alebo môžu byť pre súd podstatné pri rozhodovaní o trovách konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza z vyčíslenia uplatnených trov konania, ktoré súdu predkladá v spore úspešný účastník. Vyčíslene je takou skutočnosťou, ktorú súd berie do základu rozhodovania o trovách konania, a ktorou je čo do uplatnenej výšky viazaný v tom, že nemôže priznať viac než je v spore úspešným účastníkom uplatnené. Žalobcovia zastávajú názor, že ako účastníci konania, v ktorom sa rozhodovalo o ich právach a povinnostiach, mali procesné právo byť s týmto vyúčtovaním právne relevantne oboznámiť a súd im mal poskytnúť priestor na kvalifikované vyjadrenie sa k jeho obsahu. Tým, že im súd neposkytol výkon týchto procesných práv a ani vo svojom rozhodnutí právne relevantne neodôvodnil prečo tak neurobil, svojim postupom odňal žalobcom ako účastníkom konania právo konať pred súdom a tým porušil ich základné právo na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia zastávajú názor, že tento postup súdu napokon viedol k vydaniu nespravodlivého rozhodnutia. Žalobcovia v 1. a 2. rade predovšetkým namietajú priznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade za celé konanie, vrátane tých, ktoré vznikli výlučne pôvodnému žalovanému P. R., bez toho, že by sa súd vysporiadal s otázkou, či toto právo na žalovaných v 1. a 2. rade od P. R. právne relevantne prešlo, resp. či toto právo nadobudli. Je zrejme nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade Q. R. a K. R. sú dedičmi žalovaného P. R., a tým v rozsahu zdedených aktív a pasív a k ním pripadajúci a s nimi súvisiacich práv a povinností jeho právnymi zástupcami. Žalobcovia v 1. a 2. rade v tejto súvislosti zdôrazňujú fakt, že sú a môžu byť právnymi nástupcami P. R. a na nich prešli tie práva a povinnosti, ktoré existovali v súvislosti s majetkovými aktívami a pasívami P. R. v čase jeho smrti a ktorých prevod je preukázaný dedičským rozhodnutím. P. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX, v priebehu odvolacieho konania. Dovtedy, t.j. do 22. 02. 2014, všetky trovy konania na strane žalovaného boli nesporne trovami P. R.. Po smrti pôvodného žalovaného P. R. na strane žalovaných mohli vzniknúť trovy odvolacieho konania a to iba v súvislosti s konaním pojednávania dňa 13. 11. 2014 v čase od 09.00 do 11.00 hod. a konaním pojednávania dňa 04. 12. 2014 od 09.00 hod., na ktorom bolo iba vyhlásený rozsudok odvolacieho súdu. Z do konania predloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot 38/2014 zo dňa 24. 06. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 06. 2014, ktorým bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi P. R., je nesporné, že trovy tohto konania neboli predmetom dedičstva, a to ani na strane aktív dedičstva (ako pohľadávka proti žalobcom), ani na strane pasív (ako dlh voči právnemu zástupcovi). Z obsahu osvedčenia teda možno urobiť záver, že pokiaľ ide o trovy tohto konania žalovaného P. R., v čase smrti P. R. buď také trovy na strane P. R. ešte neexistovali, teda ešte neboli vynaložené alebo ich existencia (a výška) nebola v konaní stranou žalovaných právne relevantne preukázaná. S poukazom na výroky uznesenia treba prijať záver, že také trovy mali existovať, lebo nahradiť možno iba to, čo už bolo

vynaložené. Čo dedičstvom, ako právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, prešlo alebo sa previedlo z poručiteľa P. R. na žalovaných v 1. a 2. rade, právne relevantne preukazuje a môže preukazovať a preukazuje iba dedičské rozhodnutie. Osvedčenie preukazuje, že žiadne trovy toho konania na dedičov - žalovaných v 1. a 2. rade neprešli, resp. inak tiež povedané, osvedčenie ako rozhodnutie s deklaratórnym účinkom neosvedčuje, že žalovaní v 1. a 2. rade nejaké práva v súvislosti s trovami tohto konania od poručiteľa P. R. nadobudli. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného P. R. si v dedičského konaní po poručiteľovi P. R. neprihlásil žiadnu svoju pohľadávku ako dlh poručiteľa, možno logicky odvodiť, že trovy konania v čase smrti P. R. už existovali, boli právnemu zástupcovi uhradené. Samozrejme to automaticky neznamená, že skutočne aj boli, preto právny zástupca svoje nároky opomenul v dedičskom konaní uplatniť alebo si ich neuplatnil z iných dôvodov. Toto sú však iba úvahy o možných alternatívach stavu v čase smrti P. R.. Podľa názoru žalobcov podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade v tomto konaní je a musí byť obsah osvedčenia a z neho vyplývajúci nesporný záver, že žalovaní v 1. a 2. rade dedičstvom právne relevantne nenadobudli žiadne právo poručiteľa na náhradu jeho trov, ktoré mu do jeho smrti vznikli v tomto konaní. Ak také právo nenadobudli, súd nemôže toto právo im priznať. Inak povedané súd môže svojim rozhodnutím priznať účastníkovi iba také právo, ktorého je tento účastník bez akýchkoľvek pochybností nositeľom, také právo, ktoré mu patrí. S poukazom na uvedené žalobcovia zastávajú názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je spochybnené priznanie trov konania žalovaným spoločne a nerozdielne, keď podľa uzavretej dohody jediným dedičom aktív poručiteľa je Q. R., bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim dedičom. Žalobcovia v 1. a 2. rade zastávajú názor, že súd pri rozhodovaní o určení a priznaní trov právneho zastúpenia žalovaným nepostupoval v súlade so o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Žalobcovia poukazujú nielen na nedôvodné priznanie trov konania súdom, ale zrejme aj na ich nesprávne vyúčtovanie právnym zástupcom žalovaných, z ktorého súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania vychádzal. K položkám súdom priznaných náhrad trov konania uviedli, že náhrada trov konania za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08. 04. 2010 vo veci samej 237,34 eura bolo produkované iba z dôvodu, že žalovaný P. R. zo zdravotných dôvodov nechodil na pojednávanie. Išlo iba o náhradu výsluchu účastníka jeho písomným vyjadrením, a to iba z dôvodov na strane žalovaného. Ak by sa dostavil čo iba jedenkrát na pojednávanie, tento úkon právnej pomoci by sa nemusel vykonať. Podľa žalobcov takéto vyjadrenie, ktorého obsahom je písomný skutkový opis toho, čo žalovaný svojimi zmyslami vnímal, nie je úkonom právnej pomoci advokáta, iba ak tak pisár- ska pomoc, ak toto vyjadrenie žalovaného spísal. Úkon zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 20. 03. 2014 v sume 237,34 eura, toto pojednávanie sa vôbec nekonalo, bolo zrušené pred jeho začatím z dôvodu úmrtia žalovaného P. R.. Úkon prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 12. 11. 2014 v sume 237,34 eura, právny zástupca bol vo veci činný od počiatku a znalý skutkového i právneho stavu veci. Obsahom tohto úkonu právnej pomoci je v časti prevzatia predovšetkým oboznámenie sa so skutkovým stavom veci a v časti prípravy zastupovania predovšetkým potom právna analýza veci. Preto právny zástupca v rámci prevzatia a prípravy zastupovania nevykonával žiadnu činnosť právnej pomoci, okrem administratívneho vyhotovenia plných mocí. K priznaniu režijných paušálov uviedli, že režijný paušál za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08. 04. 2010 v sume 7,21 eura je režijný paušál k nedôvodnému úkonu právnej pomoci, režijný paušál z úkonu zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 03. 2014 v sume 8,04 eura, ide o režijný paušál k úkonu, ktorý sa nekonal a režijný paušál z úkonu prevzatia a prípravy zastupovania zo dňa 12. 11. 2014 v sume 8,04 eura, ide o režijný paušál k úkonu, ktorý je nedôvodný. K priznaniu náhrady trov konania za stratu času právneho zástupcu uviedli, že dňa 03. 12. 2009 - pri ceste na pojednávanie Topoľčany - Nitra a späť (4 polhodiny x 12,02) 48,08 eura je priznané za stratu času na ceste na pojednávanie, napriek tomu, že v tento deň sa žiadne pojednávanie nekonalo. Dňa 20. 03. 2014 - pri ceste na odvolacie pojednávanie Topoľčany - Nitra a späť (4 polhodiny x l3,40) 53,60 eura, účtovaná strata času na ceste na pojednávanie, ktoré bolo zrušené vopred, pred dňom jeho konania, z dôvodu úmrtia odporcu P. R.. K priznaniu náhrady trov konania za stratu času právneho zástupcu uviedli, že dňa 20. 03. 2014 - pri zastupovaní na odvolacom pojednávaní na ceste Topoľčany - Nitra (4 polhodiny x l3,40) 53,60 eura, súd priznal žalovaným náhradu za stratu času na ceste Topoľčany - Nitra a späť (spolu cca 66 km) pri cestovaní motorovým vozidlom na pojednávania v rozsahu 4 polhodín u každej cesty. Pri ceste osobným motorovým vozidlom a celkovej vzdialenosti cca 70 km je to neúmerne. Cesta osobný vlakom jedným smerom pri 13 zastávkach podľa cestovného poriadku trvá 48 min. Ak by sa odrátal čas zastávky v jednotlivých staniciach a časové straty spôsobené zastavovaním a rozbiehaním vlaku v jednotlivých staniciach, tak osobný vlak stihne jazdu

jedným smerom do 30 min. Preto pri normálnej jazde motorovým vozidlom cestu z jedným smerom z jedného miesta do druhého je možné prejsť určite do 30 min. Vyhláška priznáva náhradu za čas strávený cestou „z miesta sídla do miesta výkonu úkonu právnej služby a späť“, čo podľa názoru žalobcov treba vykladať, že časom strávený cestovaním nie je čas strávený cestovaním po alebo v mieste (meste, obci) výkonu úkonu právnej služby. Súčasne žalobcovia zastávajú názor, že čas „strávený cestou“ tam a späť sa má sčítať, a nie počítať samostatne cestu tam a samostatne cestu späť. Pri účto- vaní 3 polhodín by priemerná rýchlosť presunu „tam a späť" predstavovala 44 km/hod., čo je menej oproti povolenej rýchlosti v obci. Žalobcovia majú za to, že uznesenie vykazuje vadu nedostatočne odôvodneného rozhodnutia, pretože z neho nie je zistiteľné v časti trov konania priznaných titulom cestovného, aké údaje boli vzaté do základu výpočtu výšky cestovného (kilometre, cena pohonných hmôt, použité motorové vozidlo a jeho spotreba a pod.). Žalobcom vznikli podaním odvolania trovy konania vo výške 147,44 eura, ktoré pozostávajú z trov právnej pomoci podľa ceny sporu 7.302,66 eura za 1 úkon á 118,67 eura + paušálna náhrada 8,39 eura/2015 + 20 % DPH, pretože advokát je platiteľ DPH. S poukazom na uvedené skutočností si žalobcovia myslia, že podanie odvolania je dôvodné a navrhujú, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. -382 zo dňa 03. 06. 2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcom v 1. a 2. rade priznal trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že majú za to, že napadnuté uznesenie je vecne správne a súd prvej inštancie vec správne posúdil po právnej stránke a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nie je pravdou, že by konaním súdu došlo k odňatiu práva žalobcov konať pred súdom. Súd správne priznal žalovaným náhradu trov konania za celé konanie. Žalobcovia uvádzajú niekoľko špekulatívnych a účelových argumentov. Právo na náhradu trov konania právne relevantne prešlo na neskorších žalovaných z viacerých dôvodov. Žalobcovia podali návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného a žiadali, aby namiesto zomrelého žalovaného vstúpili do konania aktuálne žalovaní v 1. a 2. rade. Oni sami súdu dôvodili, že nastala právna skutočnosť, a to úmrtie žalovaného dňa 22. 02. 2014 a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k prechodu práva a povinnosti na jeho právnych nástupcov dedičov, dôvodili, že podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve sa stal Q. R., ktorý má vstúpiť do konania ako žalovaný v 1. rade a K. R. do konania ako žalovaná v 2. rade, čo žalobcovia odôvodňovali tým, že s nebohým žalovaným boli manželmi, čím tvorili nerozlučné majetkové spoločenstvo o majetku BSM. Odvolací súd tomuto ich návrhu vyhovel. Majú za to, že ustanovenie , upravuje procesné nástupníctvo, ku ktorému dochádza v súvislosti s právnou univerzálnou alebo singulárnou sukcesiou. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť vtedy, ak s poukazom na konkrétnu právnu skutočnosť je podaný návrh, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti vstúpil do konania namiesto doterajšieho účastníka. V danej veci došlo k právnej skutočnosti, ktorou bola smrť pôvodného žalovaného v priebehu predmetného súdneho konania a následne došlo k návrhu samotných žalobcov, ktorému bolo vyhovené, a teda došlo k prechodu práv a povinností, o ktorých sa v tomto konaní jednalo a došlo k prechodu všetkých práv, o ktorých sa jednalo, teda aj práva na náhradu trov súdneho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (

- ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými osobami - žalobcami vo výroku, ktorý bol v ich neprospech, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon v čase podania odvolania odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania a dôvodmi odvolania a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania na súde prvej inštancie je potrebné ho podľa ako vecne správne potvrdiť a vo výroku týkajúcom sa trov odvolacieho konania je potrebné ho podľa zmeniť.

5. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od pôvodne žalovaného P. R. zaplatenia žalovanej sumy 7.302,66 eura spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 22. 07. 2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia oproti ich povinnosti vydať žalovanému osobné motorové vozidlo. Okresný súd Nitra rozhodol dňa 04. 03. 2013 rozsudkom č. k. -224, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 7,302,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 22. 07. 2008 do zaplatenia, žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne vydať žalovanému osobné motorové vozidlo VW Bora Variant 1,9Tdi, rok výroby 2001, číslo karosérie: G číslo motora: P., EVČ: NR XXX DU a rozhodol, že o trovách konania účastníkov a trov konania štátu súd rozhodne

samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 04. 12. 2014 č. k. -345 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol. Keďže súd v týchto rozhodnutiach nerozhodoval o trovách konania, rozhodol o nich až následne, napadnutým uznesením, vydaným za účinnosti . Toto rozhodnutie je t. č. predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť , ktorý zrušil dovtedy platný v znení neskorších predpisov . Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania ( ). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného konania, a ako také spadá pod , prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s ), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v čase vydania napadnutého rozhodnutia v , z ktorého aj odvolací súd pri posudzovaní správnosti napadnutého rozhodnutia musel vychádzať, a to za aplikácie už aj nového . Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.

13. Jednou zo skutočností, ktorá bola žalobcami namietaná v odvolaní bolo to, že žalobcovia ako strana sporu, v ktorom sa rozhodovalo o ich právach a povinnostiach, mali procesné právo byť s týmto vyúčtovaním oboznámení a súd im mal poskytnúť priestor na kvalifikované vyjadrenie sa k jeho obsahu. S touto ich argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Takáto povinnosť súdu nevyplývala, pričom vzhľadom k možnosti podať odvolanie voči výroku o trovách konania je im takýmto spôsobom daná možnosť namietať výšku priznaných trov konania a reagovať tak aj na záver súdu prvej inštancie ohľadom výšky. Podľa názoru odvolacieho súdu teda tým, že im vyúčtovanie trov konania protistrany nebolo doručené, nedošlo k porušeniu práv žalobcov na spravodlivý súdny proces. Následne sa odvolací súd zaoberal samotnou výškou priznaných trov konania.

14. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa trov konania uvádza, že aj napriek zásade úspechu vo veci, ktorú nemožno s prihliadnutím na výsledok konania spochybniť, ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno opomenúť ani skutočnosť, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie

uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (, ).

15. Aj v tomto konaní nebolo žalobcami namietané to, že žalovaným boli trovy konania priznané, vzhľadom k ich úspechu vo veci, ale ich výška.

16. V danej veci bol pôvodne žalovaný P.. Voči tomu bolo vydané aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a on podal aj odvolanie. Počas odvolacieho konania bolo súdu oznámené, že pôvodný žalovaný P. R. dňa XX. XX. XXXX zomrel. Dňa 28. 08. 2014 podali žalobcovia návrh, aby súd do konania na miesto zomrelého žalovaného pripustil t. č. žalovaných v 1. a 2. rade Q. R. a K. R. a zároveň navrhli aj zmenu žaloby tak, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade žalovanú sumu. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 16. septembra 2014 č. k. -325 návrhu žalobcov vyhovel a rozhodol, aby do konania na miesto žalovaného vstúpili ako žalovaní 1. Q. R. a 2. K. R.. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13. novembra 2014 č. k. -333 pripustil žalobcami navrhovanú zmenu žaloby. Následne odvolací súd rozsudkom zo dňa 4. decembra 2014 č. k. -345 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Žalovaným ako úspešným v konaní preto vzniklo právo na náhradu trov konania.

17. Čo sa týka toho, že žalovaným v 1. a 2. rade nemala byť priznaná náhrada trov konania za celé konanie, vrátane tých, ktoré vznikli pôvodnému žalovanému P. R. a súd sa mal vysporiadať s otázkou, či toto právo na žalovaných v 1. a 2. rade od P. R. právne relevantne prešlo, k tomu je potrebné uviesť, že v čase smrti P. R. nebolo v tejto veci právoplatne rozhodnuté a ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd o trovách konania v rozsudkoch nerozhodli. O trovách konania v tomto konaní je rozhodnuté až napadnutým uznesením. V čase smrti P. R. tak trovy tohto konania, teda ani trovy pôvodného žalovaného P. R. nemohli byť predmetom dedičského konania a v tom čase ani nebolo zrejmé, ktorá zo strán bude úspešná v konaní a vznikne jej právo na náhradu trov konania. Osvedčenie teda nepreukazuje, že žiadne trovy toho konania na dedičov žalovaných v 1. a 2. rade neprešli, pretože ani nemohli prejsť. Dedičské rozhodnutie nie je jediné, čo môže preukazovať, čo prešlo z poručiteľa P. R. na žalovaných v 1. a 2. rade. Prihlásenie alebo neprihlásenie pohľadávky právneho zástupcu žalovaného P. R. v dedičskom konaní po poručiteľovi P. R. tiež nemá na napadnuté rozhodnutie vplyv, pretože keďže v tom čase ešte nebolo rozhodnuté o trovách konania, jeho právny zástupca by si mohol uplatňovať len pohľadávku titulom neuhradeného preddavku na trovy právneho zastúpenia, čo tiež nemá na napadnuté rozhodnutie vplyv.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade sa stali stranou sporu po tom, ako pôvodný žalovaný P. R. dňa XX. XX. XXXX zomrel, pričom žalobcovia podali návrh, aby súd do konania na miesto zomrelého žalovaného pripustil t. č. žalovaných v 1. a 2. rade Q. R. a K. R., pričom žalobcovia túto zmenu na strane žalovaných odôvodnili tým, že Q. R. je jediným dedičom po P. R., čo má vyplývať z osvedčenia o dedičstve sp. zn. -21, zo dňa 24. 06. 2014 a vstup K. R. odôvodnili tým, že s nebohým žalovaným boli manželmi, čím tvorili nerozlučné majetkové spoločenstvo, a keďže predmetné motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania ich manželstva, patrilo do ich spoločného BSM. Žalovaní v 1. a 2. rade sa stali stranou sporu na základe úkonu žalobcov, vstúpili do právneho postavenia pôvodného žalovaného P. R., a teda aj do všetkých jeho práv, a keďže o trovách konania bolo rozhodované až následne, po ich vstupe do konania, o celých trovách konania, prvoinštančných aj odvolacích, bolo potrebné rozhodnúť vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade, tak ako to urobil súd prvej inštancie, a keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, trovy konania im boli správne priznané. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcov v tejto časti za nedôvodné. To, že trovy boli žalovaným v 1. a 2. rade priznané spoločne a nerozdielne pritom vyplýva práve z toho, ako žalobcovia po zmene strán sporu a z toho vyplývajúcej zmeny žaloby zmenili petit, pričom práve oni navrhli zmenu a žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom žalovanú sumu spoločne a nerozdielne. V konaní boli úspešní obaja žalovaní, voči obom bola žaloba zamietnutá, preto je aj táto námietka nedôvodná.

19. Odvolací súd sa ďalej zaoberal namietaním samotnej výšky priznaných trov konania. Ohľadne úkonu za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08. 04. 2010, ktorého priznanie namietali žalobcovia, odvolací súd uvádza, že tento úkon bol uskutočnený po troch pojednávaniach, na ktorých sa žalovaný nezúčastnil z dôvodu jeho zdravotného stavu, čo uvádzal jeho právny zástupca, pričom pojednávanie dňa 04. 03. 2010 bolo odročené s tým, že právny zástupca žalovaného mal v lehote 30 dní zaslať súdu potvrdenie o tom, že zdravotný stav žalovaného mu neumožňuje zúčastniť sa súdneho konania, ako i podrobné vyjadrenie žalovaného k veci samej v súvislosti s nadobudnutím vozidla jeho užívaním, technickým stavom vozidla, vadami vozidla, splnomocnením na predaj vozidla a uvedením všetkých potrebných skutočností, ktoré sú žalovanému v tejto veci známe. Na túto výzvu súdu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 29. 03. 2010 (č. l. 88), doručeným súdu dňa 13. 04. 2010, pričom vo vyúčtovaní je omylom uvedené vyjadrenie zo dňa 08. 04. 2010. V tomto vyjadrení sa vyjadril ku skutočnostiam, na ktoré ho vyzval súd a pripojil k nemu aj potvrdenie lekára, z ktorého vyplýva, že neodporúča nadmernú psychickú a fyzickú záťaž, menovaný má veľmi vysoký rizikový profil. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval tento úkon za dôvodný a jeho priznanie súdom prvej inštancie za správne. Čo sa týka úkonu za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 03. 2014, k tomu je potrebné uviesť, že pojednávanie na odvolacom súde sa uskutočnilo dňa 6. februára 2014, ktoré bolo odročené na 20. 03. 2014, avšak následne bolo toto pojednávanie pre úmrtie žalovaného P. R. zrušené a ďalšie odvolacie pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 13. novembra 2014. V tejto časti je teda odvolanie žalobcov dôvodné, pretože pojednávanie dňa 20. 03. 2014 sa neuskutočnilo. Čo sa týka úkonu za prevzatie a prípravu zastupovania zo dňa 12. 11. 2014, po tom, ako do konania vstúpili žalovaní, k tomu je potrebné uviesť, že aj keď bol právny zástupca pôvodného žalovaného znalý veci, keďže ho zastupoval od začiatku konania, nová plná moc tomuto právnemu zástupcovi bola udelená v dôsledku udalosti, úmrtia pôvodného žalobcu, a pokiaľ sa žalovaní v 1. a 2. rade chceli v konaní zastúpiť, tento úkon museli uskutočniť, nešlo o zmenu právneho zástupcu v dôsledku rozhodnutia zastúpeného, preto aj tento úkon možno považovať za účelný, aj keď išlo len o administratívny úkon, a pokiaľ ho súd prvej inštancie priznal, rozhodnutie v tejto časti považuje za správne. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že priznanie trov právneho zastúpenia za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 03. 2014 je nedôvodné, je nedôvodne priznaný aj režijný paušál za tento úkon v sume 8,04 eura, avšak namietanie priznania režijných paušálov za vyjadrenie zo dňa 29. 03. 2010 (č. l. 88), doručené súdu dňa 13. 04. 2010 a za prevzatie a prípravu zastupovania zo dňa 12. 11. 2014 sú dôvodne priznané a odvolanie v tejto časti nedôvodné.

20. Ďalej bola žalobcami namietaná náhrada za stratu času právneho zástupcu za deň 03. 12. 2009 - pri ceste na pojednávanie Topoľčany - Nitra a späť (4 polhodiny x 12,02) v sume 48,08 eura, pretože v tento deň sa žiadne pojednávanie nekonalo. K tomuto odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalovaných si vo vyčíslení náhrady trov konania uplatnil trovy za nazretie do súdneho spisu OS Nitra dňa 03. 12. 2009, teda nie za účasť na pojednávaní v tento deň, avšak z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva (č. l. 3 posledný odsek), že náhrada trov právneho zastúpenia mu za tento právny úkon - nazretie do spisu priznaná nebola a nebola priznaná ani za pojednávanie v takýto deň, preto je táto odvolacia námietka žalobcov bezpredmetná. Žalobcovia namietali priznanie náhrady trov konania za stratu času aj pri ceste na odvolacie pojednávanie dňa 20. 03. 2014, 4 x 13,40 eura. Vzhľadom k už uvedenému, teda, že toto odvolacie pojednávanie sa neuskutočnilo, je táto odvolacia námietka žalobcov dôvodná. Keďže za tento právny úkon náhrada za stratu času nepatrí, je potom aj námietka týkajúca sa náhrady za stratu času a jeho výpočtu, teda, že sa má čas strávený cestou tam a späť sčítať, a nie počítať samostatne cestu tam a samostatne cestu späť, bezpredmetná.

21. Poslednou odvolacou námietkou bolo priznanie cestovného a to, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené. Aj keď aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je táto časť napadnutého uznesenia dostatočne odôvodnená, odvolací súd, vzhľadom k dĺžke konania a tomu, aby táto vec bola právoplatne skončená a konanie sa nepredlžovalo, tieto dôvody doplnil. Žalovaní si vyúčtovali v rámci trov na súde prvej inštancie cestovné spolu v sume 228,99 eura a to spolu za 12 úkonov na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie priznal žalovaným cestovné za 11 úkonov, účasť na pojednávaní v dňoch 13. 10. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, na trase Topoľčany - Nitra a späť v sume 211,44 eura, teda nepriznal cestovné za jeden úkon, a to cestovné za nazretie do súdneho spisu OS Nitra, pričom cestovné za tento úkon nebolo priznané z dôvodu, že ani tento samotný úkon nebol priznaný, keď ho nepovažoval za potrebný na účelné uplatňovanie práva, čo vyplýva z posledného odseku na strane 3 napadnutého uznesenia. Celková suma cestovného tak bola vypočítaná ako 228,99 eura - 211,44 eura a rozdiel predstavuje suma 17,55 eura, čo je práve cestovné na úkon - nazretie

do súdneho spisu, ktorý nebol priznaný. Cestovné v priznanej sume 211,44 eura bolo priznané za pojednávania v dňoch 13. 10. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010 a 20. 05. 2010 ako cestovné z Topoľčian do Nitry a späť osobným motorovým vozidlom zn. Toyota, ŠPZ: TO XXXAT s priemernou spotrebou podľa technického preukazu 5,7 l/100km a za pojednávania v dňoch 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013 ako cestovné z Topoľčian do Nitry a späť osobným motorovým vozidlom zn. Hundai, s priemernou spotrebou podľa technického preukazu 6,8 l/100km. Za účasť na pojednávaní dňa 13. 10. 2009 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,41 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,154 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 15. 12. 2009 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,54 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,187 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2010 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,69 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,224 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 20. 05. 2010 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,89 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,274 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 13. 03. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,35 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,547 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,17 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,584 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 07. 06. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,15 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,542 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 02. 08. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,19 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,551 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 20. 09. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,38 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,592 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 14. 02. 2013 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,93 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,496 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2013 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Podľa názoru odvolacieho súdu je suma cestovných náhrad matematicky vypočítaná správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. z 18. 12. 2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, podľa ktorého suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura. Vzorec pre výpočet cestovných náhrad je potom nasledovný: základná náhrada za každý 1 km jazdy + náhrada za spotrebované pohonné látky; základná náhrada rovná sa prejdené km x suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy; náhrada za spotrebované pohonné látky rovná sa spotreba pohonnej látky x prejdené km x cena za jeden l pohonnej látky. Právny zástupca žalovaného k svojmu vyúčtovaniu cestovných náhrad priložil fotokópiu technických preukazov osobných motorových vozidiel značky Toyota a Hyundai, z ktorých vyplýva účtovaná spotreba paliva. Pokiaľ ide o počet uplatnených a súdom prvej inštancie priznaných kilometrov za účasť na pojednávaniach súdu, podľa webového portálu www.google.sk/maps je najrýchlejšia cesta z Topoľčian do Nitry dlhá 37,7km, čo tam a späť predstavuje 75,4km. Právny zástupca si za 1 cestu účtoval 70 km, teda si uplatnil kratšiu vzdialenosť. S poukazom na uvedené odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia o trovách konania na súde prvej inštancie dospel k záveru, že tento výrok je vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

22. Čo sa týka cestovného za odvolacie konanie, žalovaní si vyúčtovali cestovné spolu v sume 78,61 eura a to spolu za 4 úkony na odvolacom súde. Súd prvej inštancie priznal žalovaným cestovné za 4 úkony, účasť na pojednávaní v dňoch 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014 a 13. 11. 2014, na trase Topoľčany - Nitra a späť v sume 78,61 eura. Cestovné v priznanej sume 78,61 eura bolo priznané za uvedené pojednávania ako cestovné z Topoľčian do Nitry a späť osobným motorovým vozidlom zn. Hundai, s priemernou spotrebou podľa technického preukazu 6,8 l/100km. Za účasť na pojednávaní dňa 21. 11. 2013 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 06. 02. 201 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2014 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 03. 11. 2014 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,47 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) a

náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,40 eura/l). Podľa názoru odvolacieho súdu je suma cestovných náhrad za odvolacie konanie matematicky vypočítaná správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. z 18. 12. 2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, podľa ktorého suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura. S poukazom na už uvedené, a to čo sa týka priznanej náhrady za odvolacie pojednávanie dňa 20. 03. 2014, ktoré sa neuskutočnilo, dospel však odvolací súd k záveru, že náhrada cestovného za tento úkon žalovaným nepatrí, preto je náhrada trov odvolacieho konania priznaná v nesprávnej výške. Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie vo výroku o trovách odvolacieho konania podľa zmenil a od trov odvolacieho konania priznaných súdom prvej inštancie v sume 2.008,42 eura odpočítal sumu 318, 69 eura (237,34 + 8,04 + 19,71 + 53,60), priznanú za účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2014 ako jeden úkon právnej pomoci, režijný paušál, cestovné a náhradu za stratu času za tento úkon a z tohto dôvodu priznal žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 1.689,73 eura (2.008,42 - 318,69).

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , a keďže obe strany mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, keďže odvolaniu žalobcov bolo vyhovené sčasti, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).