Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoPv-13-2020.pdf
PDF · 130.96 KB
Case nature
Subarea
43CoPv/13/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Contipro a.s., so sídlom Dolní Dobrouč 401, 561 02 Dolní Dobrouč, Česká republika, IČO: 60 917 431, právne zastúpený doc. JUDr. Dana Ondrejová, PhD., advokátka v AK LEGALITÉ advokátni kancelář s.r.o., so sídlom Václavská 12, 120 00 Praha 2, Česká republika, vykonávajúca právne zastúpenie ako hosťujúca euroadvokátka, pričom jej spolupracujúcim advokátom je JUDr. Andrej Škriniar, LL.M. vykonávajúci advokáciu ako konateľ v spoločnosti ŠKRINIAR & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hany Meličkovej 39, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 50 663 542, proti žalovanému natural supplements s.r.o., so sídlom Kmeťkova 1, 949 01 Nitra, Slovenská republika, IČO: 50 339 419, právne zastúpený JUDr. Ondrej Brláš, advokát, Štefánikova 9, 949 01 Nitra, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia č. k. 16CbPv/34/2019-252 zo dňa 21.01.2020, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/34/2019-324 zo dňa 17. augusta 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/34/2019-324 zo dňa 17. augusta 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného o zrušení neodkladného opatrenia č. k. 16CbPv/34/2019-252 zo dňa 21.01.2020.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu v Bratislave dňa 12.12.2019, následne postúpeným Okresnému súdu Banská Bystrica, sa žalobca domáhal voči žalovanému, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti, aby sa žalovaný zdržal užívania označenia:
- „Born in Canada“ v súvislosti s výrobkami Barny´s Sioux MSM SUPER forte; Barny´s TRIPLE blend extra silný; Barny´s Celadrin Forte; Barny´s Inovo 5 forte; Barny´s Super Mix; Inovo 5 forte+ Roboflex,
- s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „Premium Quality“ a „Product of Canada“ v súvislosti s výrobkami Barny´s Sioux MSM SUPER forte; Barny´s TRIPLE blend extra silný; Barny´s Celadrin Forte; Barny´s Inovo 5 forte; Barny´s Super Mix; Inovo 5 forte+ Roboflex,
- s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „Premium Quality Products“ v súvislosti s výrobkami Barny´s Celadrin Forte a Barny´s Inovo 5 forte,
- „NA CELADRINTTM JE KANADA PYŠNÁ“ a kanadskej štátne vlajky v súvislosti s výrobkom Barny ´s Celadrin Forte,
- s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „PARTNERS CANADA“ v súvislosti s výrobkom Klokan. Súd prvej inštancie dňa 21.01.2020 vydal uznesenie č.k. 16CbPv/34/2019-252, ktorým v plnom
rozsahu vyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcu a okrem toho žalobcu zaviazal, aby podal v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia žalobu vo veci samej.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 334, § 335 ods. 1 a § 336 ods. 3 CSP a uviedol, že právna úprava Civilného sporového poriadku preferuje zrušenie neodkladného opatrenia súdom, ktorý ho nariadil. Účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu skonštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.
4. Súd prvej inštancie preskúmal, či dôvody nariadeného neodkladného opatrenia pominuli a uviedol, že žalovaný predložil dôkazy, ktoré spočívali v odstránení neoprávnených označení výrobkov, pre ktoré bolo potrebné neodkladné opatrenie nariadiť. K návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia predložil faktúru č. 2020003 za služby: grafický dizajn pre web a grafický dizajn pre tlač, predložil vyobrazenie jednotlivých výrobkov, ktoré sú v súlade s neodkladným opatrením, ktoré spočívalo v odstránení špecifikovaných označení nachádzajúcich sa na obale jednotlivých špecifikovaných výrobkoch. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný splnil povinnosti, ktoré mu uložil neodkladným opatrením a preukázateľne odstránil označenia z uvedených výrobkov aj z webovej stránky www.barnys.sk, zmenil úvodnú fotografiu webovej stránky, odstránil z nej aj zobrazenia javorových listov. Podľa súdu prvej inštancie však žalovaný nespravil všetky opatrenia, keď sa nezdržal používania označenia s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „PARNERS CANADA“ v súvislosti s výrobkom Klokan a tvrdil, že ide o sporné označenie, pretože vyobrazenie javorového listu spolu so slovným označením „PARTNERS CANADA“ predstavuje logo spoločnosti Partners Inc. so sídlom v Kanade, ktorá je výrobcom výroku Klokan. Označenie tohto výrobku nespĺňa znaky klamlivého označenia tovaru, ani klamlivej súťaže. Výrobok je vyrobený kanadským výrobcom, a preto je s ním možné spájať osobitnú akosť.
5. Súd prvej inštancie zistil, že v zmysle povinnosti uloženej v neodkladnom opatrení, žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že neodpadli všetky dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia a keďže bola podaná žaloba vo veci samej, rozhodnutím súdu vo veci samej bude zrušené aj neodkladné opatrenie. Na základe uvedeného návrh žalovaného o zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/34/2019-252 zo dňa 21.01.2020 sa zrušuje a žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
7. Žalovaný s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/89/2017 zo dňa 22.06.2017, ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, je arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné. Podľa žalovaného nie je jasné, z čoho a prečo súd prvej inštancie vyvodzuje tvrdenie, že úprava Civilného sporového poriadku preferuje zrušenie neodkladného opatrenia súdom, ktorý ho nariadil. Absentuje tiež určenie akejkoľvek relevantnej právnej normy, či ustálenej rozhodovacej praxe, na podklade ktorej súd prvej inštancie vyslovil svoj názor, že hoci odpadli dôvody pre trvanie výroku I. až IV. neodkladného opatrenia, čím sa naplnili dôvody na ich zrušenie podľa § 344 CSP, návrh na zrušenie neodkladného opatrenia napriek tomu zamietol a a toto bude zrušené až rozhodnutím vo veci samej. Len citovanie § 335 ods. 1 CSP na odôvodnenie tohto postupu nepostačuje. Absentuje tiež odôvodnenie použitia takejto právnej normy na daný prípad, či subsumovanie skutkového stavu pod hypotézu tejto právnej normy. Rovnako nie je jasné, prečo súd prvej inštancie dáva prednosť zrejme § 335 ods. 1 CSP pred § 334 CSP a teda, prečo tieto ustanovenia CSP nemá za rovnocenné. Rovnako nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že neodpadli dôvody pre trvanie výroku V. neodkladného opatrenia. Hoci žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia tieto dôvody uvádza, súd prvej inštancie sa s nimi ani náznakom nezaoberal, a teda nedal žiadnu odpoveď na akýkoľvek argument žalovaného odôvodňujúci zrušenie výroku V. neodkladného opatrenia.
8. Podľa žalovaného súd prvej inštancie použil nesprávnu právnu normu, a to zrejme § 335 ods. 1 CSP a žalovaný tvrdí, že mal použiť ustanovenie § 334 CSP. Ustanovenie § 335 ods. 1 CSP nie je lex specialis voči ustanoveniu § 334 CSP a nemá tak prednosť pred aplikáciou § 344 CSP. Sú to rovnocenné ustanovenia právnej normy a z tohto dôvodu nemožno uprednostniť zrušenie časti neodkladného opatrenia až rozhodnutím vo veci samej, keď dôvody na jej ďalšie tvrdenie odpadli a nie sú tu už teraz. Žalovaný zastáva názor, že postup podľa § 335 ods. 1 CSP možno využiť len v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude zrušené už pred rozhodnutím súdu vo veci samej podľa § 334 CSP, pretože dôvody, pre ktoré bolo nariadené pominuli. Iný výklad by poprel význam včlenenia § 334 do CSP. Ak sú dôvody na zrušenie len časti neodkladného opatrenia, ktorá je oddeliteľná od zvyšku, je súd povinný neodkladné opatrenie zrušiť len v tejto časti. Súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie povinností uložených výrokom I. až IV. neodkladného opatrenia, a to ešte pred jeho samotným nariadením. Súd je tak v zmysle § 334 CSP povinný minimálne výroky, ktorými boli žalovanému uložené povinnosti, ktoré súd považuje za preukázateľne splnené, zrušiť a nečakať v rozpore so zákonom na rozhodnutie vo veci samej.
9. Žalovaný v odvolaní tiež zdôraznil, že podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany, či úprava pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej a ich vykonateľnosť. Vzhľadom na súdom prvej inštancie skonštatované splnenie zdržovacích povinností uložených výrokom I. až IV. neodkladného opatrenia je nielen ďalšie trvanie neodkladného opatrenia minimálne v tejto časti nedôvodné, ale nedôvodná je aj samotná žaloba vo veci samej v tejto časti. Trvanie minimálne tejto časti neodkladného opatrenia tak postráda zmysel.
10. Žalovaný poukázal aj na to, že trvaním výrokov I. až IV. neodkladného opatrenia môže vznikať žalovanému ďalšia škoda. Pritom súd prvotný by mal mať prevenčnú povinnosť predchádzať hroziacim škodám. Proti žalovanému sa totiž vedie exekučné konanie na vymoženie splnených povinností uložených neodkladným opatrením. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje, že samotný žalobca súdneho exekútora okrem iného nežiadal o vymoženie povinnosti uloženej výrokom V. neodkladného opatrenia. Hoci súd prvej inštancie nepovažuje povinnosť uloženú výrokom V. neodkladného opatrenia za splnenú, a to nevedno prečo, keďže to z arbitrárneho rozhodnutia nevyplýva, žalobca ju za splnenú zjavne považuje, keďže jej splnenie v rámci exekučného konania nevymáha.
11. Napokon žalovaný v odvolaní opakovane tvrdil, že vyobrazenie javorového listu spolu so slovným označením „PARTNERS CANADA“ predstavuje logo spoločnosti Partners Inc. so sídlom v Kanade, ktorá je výrobcom výrobku Klokan. Z tohto dôvodu používanie tu vedeného označenia žalovaným na výrobku Klokan nenapĺňa znaky klamlivého označenia tovaru, a preto ani klamlivej súťaže. Tento výrobok totiž pochádza priamo z Kanady od kanadského výrobcu, a preto je s ním možné spájať osobitnú akosť. Preto, ak tento výrobok vyvoláva domnienku, že pochádza z Kanady a jej čistej nepoškvrnenej prírody, nejde o domnienku mylnú, ale správnu.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a priznal žalobcovi náklady tohto konania. Žalobca poukázal na to, že nemal možnosť k návrhu žalovaného sa vyjadriť, pretože mu pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol doručený. Podľa žalobcu nie je pravda, že by žalovaný povinnosti podľa neodkladného opatrenia splnil dobrovoľne, neodkladne, vo všetkej komplexnosti a úplnosti a najmenej ku dňu 02.03.2020 žalovaný toto rozhodnutie naďalej porušoval a na svojej internetovej prezentácii na sieti Facebook naďalej šíril vysoké množstvo grafík a prezentácií výrobkov, na ktorých obaloch bolo vyobrazené označenie, ktorého užívania bol povinný sa zdržať na základe exekučného titulu. Jednalo sa pritom o skutočne masívne porušovanie neodkladného opatrenia zahrňujúce až 62 konkrétnych prípadov porušenia neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu podal žalobca dňa 13.03.2020 návrh na výkon exekúcie k vymoženiu povinnosti uloženej výrokom I. až IV. neodkladného opatrenia.
13. Podľa žalobcu žalovaný sa v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia i v odvolaní snaží ukázať, že najneskôr ku dňu 03.12.2019 urobil všetky možné kroky k zabezpečeniu plnenia neodkladného opatrenia. Dôkazy predložené žalovaným však vypovedajú nanajvýš o tom, že urobil isté kroky ku splneniu povinností z neodkladného opatrenia, v žiadnom prípade však o tom, že by tieto povinnosti vo všetkej komplexnosti a úplnosti splnil. S ohľadom na tento doterajší laxný prístup žalovaného k plneniu povinností preto nemôže byť daný dôvod ku zrušeniu neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje žalovaný. Platí totiž, že dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP
nemôže byť skutočnosť, že povinný z neodkladného opatrenia splnil alebo plní povinnosť, ktorá mu týmto rozhodnutím bola uložená, hoci by takýmto konaním (dočasne) pominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané.
14. Žalobca s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.08.2017 sp. zn. II. ÚS491/2017 zdôraznil, že žalovaný by musel súd presvedčiť, že došlo k takej podstatnej zmene, pre ktorú už nie je nutné trvať na dočasnej úprave pomerov. Podstatné teda je iba to, či skutočne je odstránené riziko porušenia povinností zo strany žalovaného. Podľa žalobcu však žalovaný žiadne takéto dostatočné dôkazy nepredložil. Už len z dôkazov, ktoré žalovaný doložil nie je naisto dané, že žalovaný svoje konanie nebude opakovať a určitú formu propagácie svojich výrobkov ako kanadských opätovne nepoužije, resp. že svoje konanie aspoň mierne nemodifikuje. Podľa žalobcu žalovaný ani ku dňu vyjadrenia žalobcu (t. j. 23.09.2020) zjavne nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu z neodkladného opatrenia vyplývajú, o čom žalobca predkladá printscreen z facebookovej stránky žalovaného zo dňa 23.09.2020 a printscreen zo stránky žalovaného na sieti youtube zo dňa 23.09.2020. Z týchto dôvodov je tak evidentné, že je naďalej daná vysoká potreba trvania neodkladného opatrenia, lebo žalovaný berie zjavne povinnosti týmto vykonateľným rozhodnutím súdu na ľahkú váhu a naďalej v celej komplexnosti a úplnosti neplní. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti podľa výroku V. neodkladného opatrenia, sám žalovaný upozorňuje v odvolaní, že z jeho strany nie je táto povinnosť dodržovaná.
15. Žalobca poukázal aj na to, že ak by neodkladné opatrenie malo byť zrušené, došlo by tiež k zastaveniu exekúcie vedenej proti žalovanému pod sp. zn. 388EX/285/20, lebo neodkladné opatrenie, ktoré predstavuje exekučný titul by bolo zrušené a tento záver by potom nutne viedol k tomu, že by nebol splnený účel vedenia exekučného konania, pričom žalobcovi by neboli za oprávnené vedenie tohto konania nahradené jeho náklady a žalovaný by fakticky nebol za svoje protiprávne konanie žiadnym spôsobom sankcionovaný. Už z tohto dôvodu tak rovnako nemôže byť daný dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP, a to najmenej v tých častiach výrokov, v ktorých je predmetná exekúcia vedená.
16. Žalovaný v odvolacej replike s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10CbPv/14/2019 zo dňa 28.08.2019 a sp. zn. 16CbPv/4/2009 zo dňa 11.12.2017 a s poukazom na to, že v obdobných situáciách súd má rozhodovať rovnako, uviedol, že je nastolený obdobný právny stav, kedy žalovaný síce napadnuté výrobky nestiahol z trhu, ale odstránil z nich sporné označenia, a teda odpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené a z tohto dôvodu je tiež potrebné zamietnuť aj samotnú žalobu. Podľa žalovaného neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že môže opätovne začať používať sporné označenia na napadnutých výrobkoch. Aj v citovaných rozhodnutiach mohli žalovaní opätovne uviesť sporné výrobky na trh. Len na základe tohto tvrdenia nemožno ponechať neodkladné opatrenie v platnosti.
17. Podľa žalovaného žalobca z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2017 zo dňa 03.08.2017 cituje len pre neho vhodné vety, ktoré sú vytrhnuté z celkového kontextu uznesenia. V danom prípade súdy návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietli, keďže zo spisu nebolo zistené odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené, pričom zánik dôvodov zistený ani nemohol byť, keďže návrh na zrušenie neodkladného opatrenia smeroval k preskúmaniu vecnej správnosti neodkladného opatrenia. Uznesenie preto nie je možné aplikovať na posudzovanú vec, kde potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením pominula.
18. Žalovaný tiež zdôraznil, že pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, preto je irelevantné tvrdenie žalobcu o používaní sporných označení ku dňu 02.03.2020, pričom toto tvrdenie je aj nepravdivé. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým listinným dôkazom predloženým žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu s tým, že tieto nedokazujú, že žalovaný po nadobudnutí vykonateľnosti neodkladného opatrenia naďalej používal sporné označenia na sporných výrobkoch, s výnimkou výrobku Inovo 5 forte, čo však nemožno označiť za používanie, ale len za historické zverejnenie. Žalovaný pritom zdôraznil, že petit neodkladného opatrenia, a teda povinnosti v ňom uložené znejú do budúcnosti na „zdržanie sa“ používania sporných označení na napadnutých výrobkoch a nie aj do minulosti na ich „odstránenie“. Podľa žalovaného žalobca ani nemôže preukázať, že žalovaný naďalej používa sporné označenia na napadnutých výrobkoch, keďže žalovaný sa používania sporných označení na napadnutých výrobkoch zdržal a na svoje tvrdenia žalovaný predložil ďalšie printscreeny sporných
výrobkov. Žalovaný tiež zdôraznil, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti a práve žalobca mal bremeno tvrdenia, že žalovaný používa sporné označenia na napadnutých výrobkoch a zároveň aj povinnosť predložiť také dôkazy, z ktorých by bolo možné uvedené dôvodne usúdiť.
19. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval tvrdenia týkajúce sa výrobku, Klokan a vyjadril aj k podstate sporu. Napokon žalovaný namietol značne extenzívny výklad predpokladaný žalobcom, že vydané neodkladné opatrenie má pôsobiť aj na facebookové príspevky z minulosti, a to s poukazom na povinnosť zdržať sa, pretože zdržanie sa nepôsobí do minulosti a nie je úlohou súdu suplovať nedokonalý petit v civilnom sporovom konaní, nakoľko by tým bola porušená zásada kontradiktórnosti. Rovnako tak nie je možné odvolávať sa na výklad práva používaný súdmi v Českej republike, keďže tieto procesne postupujú podľa Občanského soudního řádu, ktorý bol na území Slovenskej republiky nahradený Civilným sporovým poriadkom, značne obmedzujúcim ingerenciu súdu do konania, pokiaľ sa nejedná o spor so slabšou stranou.
20. Žalobca v odvolacej duplike zdôraznil, že zmyslom nariadeného neodkladného opatrenia bolo zabrániť žalovanému, aby ďalej pokračoval v užívaní predmetných označení v súvislosti s predmetnými výrobkami, a to akýmkoľvek spôsobom. Povinnosť pritom bola zjavne formulovaná všeobecne, nie teda iba na všetko ďalšie konanie žalovaného, ale na zdržanie sa užívania uvedených označení ako takých. Žalovaný tak bol zjavne povinný urobiť komplexnú previerku svojich doterajších foriem prezentácie a reklamy a urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby zamedzil tomu, aby si spotrebitelia či zákazníci naďalej spájali exekučným titulom zakázané označenia s danými výrobkami. Uložená povinnosť tak smerovala i „do minulosti“, to však iba zdanlivo, lebo nerobila žalovaného zodpovedným za konanie v minulosti, ale viedla iba k tomu, aby po vykonateľnosti neodkladného opatrenia urobil všetky opatrenia v uvedenom zmysle. Podľa žalobcu v záujme ochrany oprávnených záujmov žalobcu z neodkladného opatrenia nemožno za žiadnych okolností pripustiť, aby sa v prípade uloženej nepeňažnej povinnosti mohol žalovaný tejto povinnosti jednoducho zbaviť tým, že iba mierne modifikuje svoje konanie tak, aby nespadalo pod úplne doslovné textové znenie výroku titulu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Městského soudu v Praze č. j. 16Co316/2020-347 zo dňa 19.10.2020.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
22. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením č.k. 16CbPv/34/2019-252 zo dňa 21.01.2020, ktoré sa stalo právoplatným dňom 25.02.2020 a vykonateľným dňom 07.02.2020, súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa užívania označenia:
- „Born in Canada“ v súvislosti s výrobkami: Barny´s Sioux MSM SUPER forte, Barny´s TRIPLE blend extra silný, Barny´s Celadrin Forte, Barny´s Inovo 5 forte, Barny´s Super Mix, Inovo 5 forte+ Roboflex (výrok I.);
- s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „Premium Quality“ a „Product of Canada“ v súvislosti s výrobkami: Barny´s Sioux MSM SUPER forte, Barny´s TRIPLE blend extra silný, Barny´s Celadrin Forte, Barny´s Inovo 5 forte, Barny´s Super Mix, Inovo 5 forte+ Roboflex (výrok II.);
- s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „Premium Quality Products“ v súvislosti s výrobkami: Barny´s Celadrin Forte a Barny´s Inovo 5 forte (výrok III.);
- „NA CELADRINTTM JE KANADA PYŠNÁ“ a kanadskej štátne vlajky v súvislosti s výrobkom Barny ´s Celadrin Forte (výrok IV.);
- s vyobrazením javorového listu spolu s nápisom „PARTNERS CANADA“ v súvislosti s výrobkom Klokan (výrok V.). Vo výroku VI. uložil žalobcovi povinnosť podať na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku VII. vyslovil, že o nároku na náhradu trov bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
23. Dňa 01.08.2020 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia a žalovaný tvrdil, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
24. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
25. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a teda odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
26. Žalovaný mal v odvolaní za to, že súd prvej inštancie použil nesprávnu právnu normu, pričom ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný splnil povinnosti uložené neodkladným opatrením vo výroku I., II., III. a IV., bol povinný minimálne v tejto časti neodkladné opatrenie zrušiť a nečakať na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces a mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.
27. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že zisťoval, či dôvody nariadeného neodkladného opatrenia pominuli a dospel k záveru, že žalovaný nespravil všetky opatrenia, ktoré mu neodkladným opatrením boli uložené, pričom súd prvej inštancie sa zameral na zistenie, či žalovaný splnil povinnosti uložené neodkladným opatrením.
28. Neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva umožňujúcim súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. V posudzovanej veci súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil pred začatím konania vo veci samej, a to uznesením č. k. 16CbPv/34/2019-252 zo dňa 21.01.2020. V súlade so špeciálnym ustanovením § 332 CSP neodkladné opatrenie sa stalo vykonateľným dňom 07.02.2020 a v zmysle všeobecného ustanovenia § 238 ods. 1 CSP právoplatným dňom 25.02.2020.
29. Koncepcia úpravy neodkladného opatrenia vychádza zo všeobecnej premisy, že jeho právne účinky nie sú zákonom vopred časovo ohraničené. Zákon však po konštituovaní právnych účinkov neodkladného opatrenia umožňuje jeho zrušenie na základe univerzálneho kritéria, ktorým je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené tak, ako to upravuje ustanovenie § 334 CSP.
30. Žalovaný podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 334 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že s výnimkou výrobku Klokan, ktorý sporné označenie používa oprávnene, všetky ostatné výrobky uvedené v neodkladnom opatrení sporné označenia neobsahujú a neobsahovali ich už ani pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, ktoré predpokladá nariadenie neodkladného opatrenia len v dvoch prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia preto môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené.
32. Pre neodkladné opatrenie je v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, čo znamená, že aj v prípade podania odvolania proti nariadeniu neodkladného opatrenia, predmetom odvolacieho prieskumu môže byť iba splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia a nie odpadnutie dôvodov jeho nariadenia. Na základe rovnakého princípu preto aj dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP nemôže byť to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) splnené, resp. v čase jeho nariadenia už netrvali a rovnako dôvodom nemôžu byť skutočnosti, ktoré existovali a boli známe už v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok totiž v ustanovení § 334 výslovne vyžaduje „ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo (neodkladné opatrenie) nariadené“. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia posudzuje iba prípadnú zmenu okolností, ktorá nastala od nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. medzi rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhom na jeho zrušenie.
33. Pokiaľ ide o právnu úpravu zrušenia neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 491/2017-42 zo dňa 03.08.2017, podľa ktorého „... súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a
ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad na rozhodovanie všeobecného súdu o zrušení predbežného opatrenia.“.
34. Odvolací súd v tejto súvislosti nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolacej replike, že uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2017-42 zo dňa 03.08.2017 na posudzovanú vec nie je možné aplikovať. Ústavný súd SR totiž nielen v okolnostiach ním rozhodovanej veci, ale vo všeobecnosti za ústavne udržateľné vyhodnotil iba také chápanie právnej úpravy regulujúcej inštitút predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), podľa ktorej zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je len taká zmena skutkového stavu, ktorá nastala po rozhodnutí o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) a iba táto je obsahovo zlučiteľná s právnym následkom zrušenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Preto podľa odvolacieho súdu tento záver je možné a potrebné uplatniť aj v posudzovanej veci, a teda bolo na žalovanom, aby preukázal, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, odpadli a že sa tak stalo po rozhodnutí súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.
35. Z hľadiska odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti žalovaným. Aby však súd mohol dospieť k záveru, že splnením povinností uložených neodkladným opatrením sa medzi stranami konania zmenila alebo nastala nová hmotno- právna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, opäť by muselo ísť o stav, že k splneniu povinností došlo po nariadení neodkladného opatrenia.
36. Žalovaný tvrdil, že s výnimkou označenia výrobku Klokan, sporné označenia prestal používať, t.j. že splnil povinnosti uložené neodkladným opatrením vo výroku I., II., III. a IV.. Z časového hľadiska sa tak malo stať ešte pred nariadením neodkladného opatrenia, keď samotný žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 28.11.2019 bol žalobcom vyzvaný k odstráneniu sporných označení súvisiacich s Kanadou a najneskôr dňa 03.12.2019 prikročil k úkonom zabezpečujúcim „bezproblémovosť“ ním predávaných, resp. distribuovaných výrobkov a pred spísaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 12.12.2019 a tým väčšmi v čase nariadenia neodkladného opatrenia dňa 21.01.2020 už žiadny z výrobkov (s výnimkou označenia výrobku Klokan) sporné označenie neobsahoval.
37. Splnenie povinností uložených neodkladným opatrením ešte pred nariadením neodkladného opatrenia nemôže predstavovať zmenu pomerov oproti stavu v čase nariadenia neodkladného opatrenia, pretože tieto skutočnosti existovali (trvali) už v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ určité skutočnosti a tvrdenia žalovaný mohol uviesť už v čase nariadenia neodkladného opatrenia, keďže v tom čase boli známe, mohol a mal ich uviesť v odvolaní proti nariadeniu neodkladného opatrenia a odvolací súd by ich bol preskúmal z pohľadu vyhodnotenia miery osvedčenia skutočností relevantných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP však skutočnosti, ktoré existovali už v čase nariadenia neodkladného opatrenia, nemôžu spĺňať požiadavku odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
38. Preto, ak mal žalovaný za to, že už v čase nariadenia neodkladného opatrenia povinnosť podľa výroku I., II., III. a IV. splnil, v zákonom stanovenej lehote mohol proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia podať odvolanie a odvolací súd by bol býval oprávnený tieto tvrdenia žalovaného vyhodnocovať, a to v kontexte splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak ale žalovaný odvolanie proti nariadeniu neodkladného opatrenia nepodal, nie je možné tento stav reparovať ex post podaním návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. V posudzovanej veci pritom samotný žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia uviedol, že návrh podáva aj vzhľadom na skutočnosť, že zmeškal lehotu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia.
39. Na podporu uvedeného záveru odvolací súd opäť poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 491/2017-42 zo dňa 03.08.2017, podľa ktorého „..ak sťažovateľ považoval uznesenie krajského súdu (poznámka odvolacieho súdu: šlo o rozhodnutie, ktorým odvolací
súd v časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vo vzťahu k sťažovateľovi predbežné opatrenie nariadil) za neprijateľné z hľadiska ústavnoprávnych požiadaviek vyplývajúcich z článku 46 ods. 1 Ústavy, mohol a mal v lehote určenej zákonom o ústavnom súde podať proti nemu ústavnú sťažnosť a v nadväzujúcom konaní sa domáhať jeho ústavno-právneho prieskumu.“.
40. Odvolací súd poukazuje aj na to, že neodkladným opatrením bolo žalovanému uložené, aby sa zdržal užívania špecifikovaných označení v súvislosti so špecifikovanými výrobkami. Zdržovací nárok znamená, že povinný subjekt sa niečoho zdrží a v tomto stave aj zotrvá. Nejde teda len o jednorazový úkon povinného subjektu spočívajúci vo vykonaní určitej činnosti, ale ide o pokračujúci a plynulo trvajúci stav. Pri zdržovacích nárokoch preto ani nie je dostatočne možné dospieť k jednoznačnému záveru, že povinnosť bola splnená, keďže stále môže existovať reálna obava a hrozba, že povinný subjekt od zdržovacieho konania (správania) upustí a opätovne sa bude dopúšťať konania, ktorého sa podľa neodkladného opatrenia mal zdržať a pre ktoré neodkladné opatrenie bolo nariadené.
41. Na doplnenie odvolací súd tiež uvádza, že pokiaľ žalovaný v súvislosti s výrokom V. neodkladného opatrenia tvrdil, že výrobok Klokan síce sporné označenie obsahoval a obsahuje, ale oprávnene, keďže vyobrazenie javorového listu spolu so slovným označením „PARTNERS CANADA“ predstavuje logo spoločnosti Partners Inc. so sídlom v Kanade, ktorá je výrobcom výrobku Klokan a z tohto dôvodu užívanie tohto označenia na výrobku nenapĺňa znaky klamlivého označenia tovaru, a preto ani klamlivej reklamy a ak tento výrobok vyvoláva domnienku, že pochádza z Kanady, nejde o domnienku mylnú, ale správnu, opäť šlo o tvrdenia, ktoré existovali už v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Navyše, šlo o tvrdenia smerujúce k preskúmaniu vecnej správnosti neodkladného opatrenia, keďže podľa žalovaného v tejto časti ani neboli dané a splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia preto nebolo možné zo strany žalovaného nahrádzať návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia ani vo vzťahu k spornému označeniu v súvislosti s výrobkom Klokan.
42. Pretože žalovaný ani len netvrdil také skutočnosti, ktoré by v čase od vydania uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bolo možné vyhodnotiť ako zmenu pomerov oproti stavu rozhodujúcemu v čase nariadenia neodkladného opatrenia, nemohol sa zrušenia neodkladného opatrenia dôvodne domôcť. Preto, ak súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, takéto rozhodnutie je vo výroku vecne správne, pričom v zmysle § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení tohto rozhodnutia zaoberá aj podstatnými vyjadreniami žalovaného uvedenými v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré boli pre posúdenie návrhu žalovaného rozhodujúce.
43. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie použil nesprávnu právnu normu, a to zrejme § 335 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v ods. 7 odôvodnenia uviedol, že preskúmal, či dôvody nariadeného neodkladného opatrenia pominuli a v ods. 10 konštatoval, že dospel k záveru, že neodpadli všetky dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia. Odpadnutie, resp. pominutie dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje práve a len podľa ustanovenia § 334 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie v ods. 10 odôvodnenia súčasne uviedol, že keďže bola podaná žaloba vo veci samej, rozhodnutím súdu vo veci samej bude zrušené aj neodkladné opatrenie, podľa odvolacieho súdu nie je možné tento záver vykladať tak, že súd prvej inštancie uprednostnil aplikáciu § 335 ods. 1 CSP pred aplikáciou § 334 CSP, ako to v odvolaní tvrdil žalovaný. Súd prvej inštancie len zdôraznil, že keďže dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia neodpadli, t.j. neodkladné opatrenie bude naďalej trvať, následne rozhodnutím vo veci samej bude rozhodované aj o zrušení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené bez časového obmedzenia, a teda ak žaloba vo veci samej bude odmietnutá alebo zamietnutá alebo konanie bude zastavené, súd aj bez návrhu rozhodnutím vo veci samej neodkladné opatrenie zruší, a to podľa § 336 ods. 4 CSP za primeraného použitia ustanovenia § 335 CSP.
44. Súd prvej inštancie teda návrh žalovaného posudzoval podľa správneho zákonného ustanovenia § 334 CSP. Súd prvej inštancie však dôsledne nerozlíšil, že povinnosti uložené vo výroku I., II., III. a IV. žalovaný mal splniť ešte pred nariadením neodkladného opatrenia, a preto tieto zistenia už nemohli byť spôsobilé privodiť zrušenie neodkladného opatrenia. Avšak v situácii, kedy by vo vzťahu k výrokom I.,
II., III. a IV. boli splnené zákonné predpoklady na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, ak by išlo o samostatné výroky oddeliteľné od ostatných, neodkladné opatrenie by bolo možné zrušiť aj len v časti.
45. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nedal žiadnu odpoveď na argumenty žalovaného odôvodňujúce zrušenie výroku V. neodkladného opatrenia, odvolací súd udáva, že je pravda, že súd prvej inštancie k výroku V. neodkladného opatrenia uviedol len tvrdenia žalovaného a hoci dospel k záveru, že opatrenia podľa tohto výroku žalovaný nespravil, prečo k takémuto záveru dospel, z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé nie je. Tento nedostatok však v konaní pred odvolacím súdom bolo možné napraviť spôsobom predpokladaným v ustanovení § 387 ods. 3 CSP a ako už odvolací súd uviedol, aj pre povinnosť uloženú vo výroku V. neodkladného opatrenia platí záver, že tvrdenia a skutočnosti týkajúce sa výrobku Klokan žalovaný mal a mohol uplatniť v štádiu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia podaním odvolania, a preto pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia už túto argumentácie nie je možné úspešne uplatniť.
46. Pokiaľ žalovaný v odvolacej replike namietal, že v obdobných veciach by mal súd rozhodovať rovnako, odvolací súd zdôrazňuje, že právnou istotou v zmysle článku 2 ods. 2 CSP je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). Žalovaný pritom poukazoval len na rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré ale požiadavku ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nespĺňajú a nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že šlo o rozhodnutia toho istého súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval aj v posudzovanej veci a v jednom prípade dokonca o toho istého zákonného sudcu.
47. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia návrh žalovaného nedoručil žalobcovi, hoci podľa § 339 veta druhá CSP v prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie však nepredstavovalo vadu procesných podmienok, na ktorú by mal podľa § 380 ods. 2 CSP odvolací súd prihliadať. Navyše, šlo o porušenie práva žalobcu a napadnuté rozhodnutie v jeho neprospech vydané nebolo.
48. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).