Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoP-3-2021.pdf
PDF · 119.07 KB
Case nature
Subarea
26CoP/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. L. XX, dieťa rodičov matky - navrhovateľky neodkladného opatrenia: R. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. L. XX, zast. advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Bratislava, Klincová 35, a otca: neb. T. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu matky maloletej B. na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcovi: D. W., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov, Leopoldov, Gucmanova 19/670, zast. advokátkou JUDr. Vladimírou Mituchovičovou, Nové Zámky, SNP 36, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P/46/2020-23 zo dňa 23. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil odporcovi, aby nevstupoval do obydlia obývaného maloletou B., výrokom II. uložil odporcovi zákaz priblíženia sa k maloletej B. na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, III. uložil odporcovi zákaz úplného kontaktovania maloletej B., písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a IV. navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1 a § 367 ods. 3 C.m.p. ( zákon č. 161/2015 Z.z. o civilnom mimosporovom poriadku ), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 C.s.p. ( zákon č. 160/2015 Z.z. o civilnom sporovom poriadku ) a § 31 ods. 1 ZoR ( zákon č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).
3. Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že po oboznámení sa so spisovým materiálom ( návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj listinnými dôkazmi ) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v celom rozsahu, pretože okolnosti uvádzané v návrhu navrhovateľka ako zákonná zástupkyňa maloletej dostatočne opísala, uviedla rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletou a odporcom a dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Navrhovateľka k svojmu návrhu pripojila potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ Dunajská Streda, odbor kriminálnej polície o podaní trestného oznámenia na odporcu zo
dňa 08.10.2020 a zo dňa 09.10.2020 a to jednak vo veci sexuálneho zneužívania dcéry B. a jednak vo veci nebezpečného vyhrážania. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval že mu je známe, že na súde prvej inštancie prebieha trestné konanie vo veci 4Tp/71/2020, pričom odporca sa t.č. nachádza vo väzbe.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že všetko bolo ovplyvňované matkou maloletej, ktorá B. zmanipulovala a nahovorila, aby na neho klamala nepravdivé veci. Taktiež uviedol, že navrhovateľka je abnormálne štruktúrovaná osobnosť s účelovými tendenciami, je hysterická, v minulosti bola liečená na psychiatrii v Pezinku. Navrhovateľka si svoju obživu aj živobytie zabezpečuje prostitúciou, predáva svoje telo cestou internetových aplikácií
- pokec.sk. Ani súdom ustanovený znalec či lekár nepotvrdil pravdivosť, že by sa dopustil ohavného konania, zneužitia maloletej B..
5. K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka nevyjadrila.
6. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že maloletá B., ktorá je jej dcérou a zomrelého otca T. A., ich manželstvo sa rozpadlo a skončilo rozvodom, pričom po rozvode sa zblížila s odporcom a to niekedy začiatkom marca 2017 a žijú ako druh a družka. Z ich vzťahu pochádzajú ďalšie dve maloleté deti A. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar. XX.XX.XXXX. Všetci vrátane odporcu, ktorý je t.č. vo väzbe, bývajú v nájomnom byte, jednoizbovom, v F., L. L. XX. Ako uviedla, zo začiatku prezentoval odporca otcovský prístup k jej dcére B., nerobil medzi nimi rozdiely, pristupoval k všetkým rovnako. Tento prístup vnímala pozitívne, bola rada, že jej druh má takýto vzťah k jej dcére z prvého manželstva. Po čase sa však jeho správanie zmenilo, hľadal zámienky k tomu, aby sa k maloletej B. mohol správať hrubo, kričať na ňu, nadávať jej a za všetko ju hrešiť. Približne v druhej polovici septembra 2020 sa jej maloletá B. zdôverila s nevhodným prístupom odporcu k nej, keď tento ju mal sexuálne obťažovať. Maloletej B. sa mal dotýkať na intímnych miestach, na prsiach, medzi nohami, nútil ju sa ho dotýkať na intímnych miestach. Toto sa malo diať po večeroch, keď chodila venčiť psa a nebola doma. Vždy keď sa vrátila z prechádzky so psom, tak B. z gauča vstala so slovami, že ide spať. Potom, čo sa dozvedela o konaní odporcu, sa s B. viackrát rozprávala o tom, či sa to naozaj stalo, že sú to vážne obvinenia pričom B. zotrvávala na svojich vyjadreniach, že je to pravda, že si je vedomá závažnosti týchto vyjadrení. Po viacerých dlhých a dôverných rozhovoroch s B. sa rozhodla, že osloví s podozrením na sexuálne zneužívanie B. školskú psychologičku v ZŠ Mateja Bela v Šamoríne. Prvé stretnutie psychologičky a B. sa konalo 08.10.2020 a toto sa realizovalo bez jej prítomnosti. Po tomto stretnutí ju psychologička podporila u v podaní trestného oznámenia, pretože bola presvedčená o tom, že ku konaniu, ako ho opísala B. mohlo dochádzať. Oznámenie na polícii podala 08.10.2020. Vo veci podania oznámenia z podozrenia zo sexuálneho zneužívania B. odporcom v súčasnosti prebieha vyšetrovanie na OR PZ Dunajská Streda, odbor kriminálnej polície pod č. ORP-590/2-VZS-DS-2020. Okrem trestného oznámenia o sexuálnom zneužívaní maloletej B. podala na odporcu dňa 09.10.2020 i oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, kde taktiež prebieha vyšetrovanie. Toto trestné oznámenie vykonala po výsluchu vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania B., kedy vyšetrovateľovi opísala správanie odporcu počas spolužitia a ten ju podporil v tom, aby v tejto veci trestné oznámenie podala.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( § 65 C.m.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 66 C.m.p. ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 C.m.p. ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 C.m.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah odvolania otca, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal za to, že je dôvodné bezodkladne upraviť pomery maloletej tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému podal odporca odvolanie.
9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a/ poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b/ zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
15. V zmysle § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. V zmysle § 331 ods. 1 C.s.p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
20. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
21. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.
22. Z Prvej vety článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva nielen povinnosť zdržať sa úmyselného a nezákonného pozbavenia života, ale tiež povinnosť uskutočniť primerané kroky za účelom ochrany života osôb podliehajúcich jeho právomoci (pozri rozsudok L.C.B. proti Spojenému kráľovstvu z 9. Júna 1998, ods. 36). Tento záväzok môže za určitých okolností prerásť do pozitívnej povinnosti štátnych orgánov uskutočniť preventívne operatívne opatrenia za účelom ochrany osoby, ktorej život je v ohrození z dôvodu trestnej činnosti inej osoby (pozri rozsudok Osman proti Spojenému kráľovstvu, z 28. Októbra 1998; rozsudok Kontrová proti Slovenskej republike z 31. mája 2007 a Opuz proti Tureckej republike rozsudok z 9. júna 2009), kde ESĽP rozhodol, že v prípade, ak štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o možnom riziku porušenia práv obetí a nevykonali potrebné opatrenia, došlo zo strany štátu k porušeniu článku 2 Dohovoru.
23. Z článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ESĽP vyvodil povinnosť štátov zabezpečiť, aby jednotlivci odliehajúci ich právomoci neboli vystavení zlému zaobchádzaniu alebo trestom vrátane zlého zaobchádzania zo strany ostatných jednotlivcov - t.j. štát povinný zabezpečiť inter alia ochranu dieťaťa pred zneužitím. K porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd preto dochádza ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv ( pozri A. proti Spojenému Kráľovstvu rozsudok ESĽP z 23. septembra 1998 ).
24. V zmysle čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
25. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.
26. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to C.s.p. už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
27. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 C.s.p. vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery ( alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie ( vydané po riadne vykonanom dokazovaní ) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vrátane procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa, ako aj zamedzenie príp. páchania násilia. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania ( ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite strán sporu, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli, alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných ( kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti ). Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka ( 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p. a podľa § 328 ods. 2 veta druhá C.s.p. 24 hodín ), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci ( kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností ), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
28. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce ), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
29. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd zistil, že bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) C.s.p. mal súd za osvedčené dôvodné podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej Karin. Vo veciach sexuálneho zneužívania pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení maloletej, zákonného zástupcu maloletej ( navrhovateľky ), podaním trestných oznámení, rozhodnutím o vzatí do väzby a napokon samotným trestným konaním. Odvolací súd mal preukázané, že odporca bol vzatý do väzby a v súčasnosti už prebieha súdne konanie na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 4Tp/71/2020 pre trestný čin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods.1 a 2 písm. b/ TZ, ktorého sa mal dopustiť odporca na matke ( navrhovateľke ) maloletej Karin, ako na chránenej osobe.
30. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Tu je v prvom rade na mieste ochrana dieťaťa, to znamená, že po prípadnom odhalení nesmie dôjsť k žiadnemu kontaktu medzi dieťaťom a páchateľom. Dieťa musí mať zaistené bezpečné bývanie a až potom sa môžu uskutočniť definitívne odhaľujúce a konfrontačné rozhovory s dieťaťom, matkou, páchateľom. Odvolací súd považuje nárok za osvedčený, keďže vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa javí ako pravdepodobný. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
31. S poukazom na uvedené odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil .
32. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až 339 C.s.p.
33. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods.1 písm.b/, pretože súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v rozpore s ust. § 58 C.m.p., pretože mal rozhodnúť aj o výške náhrady trov konania, čo malo byť súčasťou meritórneho rozhodnutia
34. Súd prvej inštancie v uznesení vo výroku o nároku na náhradu trov konania konštatoval, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako plne úspešnej navrhovateľke vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 C.s.p. na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému odporcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania žalobkyne rozhodne súd, s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.
35. V zmysle § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. V zmysle § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
37. V zmysle § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
38. V zmysle § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V konaniach podľa C.m.p., a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a sankčnú funkciu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach podľa C.s.p. Konania podľa C.m.p. sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak
konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrh vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v týchto konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac (§ 40 C.m.p.), ďalším dôvodom je práve skutočnosť, že konanie podľa C.m.p. možno začať aj bez návrhu ( § 23 ods. 2 C.m.p. ).
40. C.m.p. v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( § 57 C.m.p. ). Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( § 49 C.m.p. ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať ( § 53 C.m.p. ) a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa C.m.p., ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( § 55 C.m.p. ). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo § 55 C.m.p., súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( § 52 C.m.p. ).
41. Súd prvej inštancie opodstatnene v preskúmavanom uznesení skonštatoval, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania voči odporcovi, pretože navrhovateľka inak, ako len súdnou cestou, nemohla zamedziť prístupu odporcu k maloletej. Práve to je dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania matke.
42. Aj pri rozhodovaní o trovách konaniach sa s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p. aplikuje osobitný postup. Meritórne rozhodnutie v mimosporovom konaní musí vždy obsahovať aj výrok o základe, aj výrok o výške trov ( § 58 C.m.p. ). Nie je povinnosťou toho, kto si náhradu trov konania uplatňuje, ani jeho právneho zástupcu, vyčísliť trovy konania. Trovy konania sa priznajú v rozsahu, v akom sú zrejmé z obsahu spisu. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie síce aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 55 C.m.p., avšak opomenul aplikovať ustanovenie § 58 C.m.p., podľa ktorého obsahom rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je nielen rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ale aj rozhodnutie o ich výške. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď v uznesení rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným unesením. Týmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práv účastníkov na spravodlivý súdny proces.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v postupe pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nedostatok spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p. ), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania ( o nároku i o výške ) všetkých účastníkov, náhradu trov konania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení vrátane ustanovenia § 58 C.m.p. a rozhodnutie o náhrade trov konania (o nároku i o výške) riadne a presvedčivo odôvodniť.
44. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ).
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).