Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-63-2020.pdf
PDF · 112.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 4.544,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4 544,92 eura s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 880,60 eura od 23.03.2019 do zaplatenia z dôvodu, že mu bola postúpená pohľadávka proti žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava, ktorá uzatvorila dňa 23.06.2011 so žalovanou zmluvu č. 0264650365, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, pričom žalovaná v stanovených termínoch neplnila splátky a z toho dôvodu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28.02.2018. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 4 544,92 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 2 880,60 eura, z riadneho úroku vo výške 1 391,79 eura, z úroku z omeškania vo výške 240,53 eura a z poplatkov vo výške 32 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná nevykonala žiadnu úhradu na jej splatenie.
2. / Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu namietala výšku dlhu z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, ktorý nesúhlasí s vyplatenými splátkami a poskytnutý úver na základe predmetnej zmluvy je považovaný za bezúročný a bez poplatkov a preto nárok žalobcu je v rozpore s právnymi predpismi.
3./ Žalobca vo svojej reakcii na odpor žalovanej proti platobnému rozkazu (č.l. 124) uviedol, že podľa zmluvy bola výška splátky od 30.06.2011 do 10.07.2011 v sume 16,67 eura a formou 120 pravidelných mesačných splátok od 10.07.2011 do 10.06.2021 v sume 66,94 eura mesačne, pričom výška spotrebiteľského úveru bola 3 340 eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené s týmto úverom predstavujú sumu 7 855,27 eura.
4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaná dňa 23.06.2011 uzavrela so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. 0264650365, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver na čokoľvek vo výške 3 440 eur pri úrokovej sadzbe 17,90% ročne a žalovaná sa zaviazala uhrádzať splátky tak, že prvú splátku vo výške 16,67 eura zaplatí do 30.06.2011 a ďalších 120 mesačných splátok od 10.07.2011 do 10.06.2021 po
66,94 eura. Konečná splatnosť úveru bola dňa 10.06.2021 a RPMN bola vyčíslená na 22,18%. Okrem splátok mala žalovaná zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 79 eur a platiť mesačne poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eura. Celková čiastka spojená s úverom bola vyčíslená na sumu 7 855,27 eura. Podľa zmluvy mesačná splátka vo výške 66,94 eura predstavuje splátku istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s úverom. V čl. II bod 2 zmluvy o splátkovom úvere dlžník - žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje a súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKROpodnikateľom účinné od 01.07.2007. V časti II zmluvy je zakomponovaný súhlas žalovanej s poistením úveru s tým, že poplatok za poistenie sa platí v jednej sume spolu s pravidelnými mesačnými splátkami úveru a výška poplatku predstavuje 2,26 eura.
5./ Výzvou zo dňa 27.01.2018 (č.l. 69) veriteľ oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy č. 264650365 uzatvorenej dňa 23.06.2011 a to ku dňu 27.01.2018 vo výške 1 104,30 eura a vyzval ju na uhradenie dlžnej sumy do l5 dní od doručenia výzvy. Zároveň v tejto výzve bola žalovaná upozornená, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalobca však nepredložil žiaden doklad o tom, že uvedená výzva bola podaná na poštovú prepravu a že žalovanej bola doručená. Následne podaním zo dňa 01.03.2018 (č.l. 20) Slovenská sporiteľňa a.s. adresovala žalovanej oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom sa uvádza, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a banka vyhlásila ku dňu 28.02.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzvala žalovanú na zaplatenie pohľadávky vo výške 3 796,46 eura do l5 dní. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 09.03.2018 (č.l. 21). Výzvou zo dňa 18.12.2018 (č.l. 71) banka vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 4 351,97 eura s tým, že jej pohľadávka je splatná v celom rozsahu a žalovaná je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace a ak dlžná suma nebude uhradená, tak banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca však nepredložil žiaden doklad o doručení tejto výzvy žalovanej.
6./ Dňa 22.03.2019 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE, na základe ktorej mu postúpila pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe č. 1, pričom zo strany žalobcu uvedená príloha nebola doložená. Listom zo dňa 30.03.2019 (č.l. 99) Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky zo spotrebného úveru na čokoľvek č. 264650365 na žalobcu s tým, že pohľadávku je potrebné uhradiť žalobcovi. Pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie pohľadávky pokusom o zmier zo dňa 12.02.2020 (č.l. 100) s tým, že dlžná suma predstavuje 5 161,32 eura. V priebehu upomínacieho konania žalobca na výzvu súdu špecifikoval úhrady žalovanej na poskytnutý úver s tým, že žalovaná spolu zaplatila sumu 4 198,59 eura a posledná splátka vo výške 1 euro bola zaplatená dňa 10.01.2017.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 písm. j/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm. a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 4 544,92 eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 23.06.2011 uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bol spotrebný úver vo výške 3 440 eur, pričom zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto je potrebné právne vzťahy, ktoré vznikli podľa tejto zmluvy posudzovať podľa zákona uvedeného zákona. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka proti žalovanej bola veriteľom postúpená na žalobcu, tak súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa musel prvotne vysporiadať s tým, či postup zosplatnenia úveru a následného postúpenia pohľadávky na žalobcu bol v súlade so zákonom a až potom skúmať aj samotnú zmluvu o splátkovom úvere z hľadiska náležitosti, ktoré obsahuje s
poukazom na ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a taktiež ustanovenie § 52 a nasl. OZ, keďže ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah.
8./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).
9./ Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 22.03.2019): "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom."
10./ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
11./ Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa.
Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. "zosplatnenie" celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok.
12./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
13./ V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ
- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa 27.01.2018 (č.l. 69) oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním jej pohľadávky ku dňu 27.01.2018 vo výške 1 104,30 eura a zároveň ju upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia výzvy, tak je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, avšak v tejto svojej výzve nešpecifikovala, s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní a od akej doby, aby bolo možné objektívne zistiť, či od omeškania so zaplatením splátky uplynula doba najmenej troch mesiacov a zároveň žalobca nepredložil žiadne doklad o predložení tejto výzvy na poštovú prepravu a o jej doručení žalovanej. Následne listom zo dňa 01.03.2018 (č.l. 20) banka oznámila žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti s poukazom na prípad porušenia produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery v zmysle bodu 8.1. písm. a/, avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru (§ 37 ods. 1 OZ). Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ.
14./ V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,
nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Na zdôraznenie svojho stanoviska súd opätovne poukazuje na obsah výzvy banky zo dňa 27.01.2018, z ktorej nie je zrejmé, s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní a od akého dátumu a či potom na uplatnenie práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky. Následné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018 nemožno považovať za platný právny úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko tiež z neho nie je zrejmé, v dôsledku čoho došlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, i keď v tomto oznámení sa cituje bod 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, pričom žalobca predložil tieto obchodné podmienky účinné od 01.07.2007 a v bode 8.1. písm. a/ je iba všeobecne uvedené, že za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky banky o viac ako tri mesiace (č.l. 43), avšak až v bode 8.4. písm. a/ (č.l. 44) je uvedené, že pre prípad tohto porušenia je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky. V samotnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa však neuvádza, s ktorou splátkou a odkedy bola žalovaná v omeškaní a teda z obsahu oznámenia nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby tento dlh následne mohol byť platne postúpený žalobcovi. Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 OZ) a v tom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Okrem toho pred samotným postúpením pohľadávky banka musí preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie s upozornením, že zosplatnenú pohľadávku postúpi inému subjektu, pričom v tomto prípade žalobca nepredložil žiadne doklad, že výzva spolu s upozornením zo dňa 18.12.2018 (č.l. 71) bola doručovaná žalovanej. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 4 544,92 eura s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
15./ Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že ak by aj došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a k následnému platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, tak aj v tom prípade by nebolo možné žalobe vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že úver by súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom na základe tohto úveru žalovanej bola poskytnutá suma 3 440 eur a doposiaľ žalovaná splátkami už zaplatila celkovo sumu 4 198,59 eura. Svoj názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru súd opiera o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať aj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu namietala údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, ktorý bol podľa zmluvy 7 855,27 eura , avšak podľa názoru súdu tento údaj je v rozpore s reálnou celkovou čiastkou vyplývajúcou zo zmluvy o splátkovom úvere. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať úver tak, že prvú splátku vo výške 16,77 eura mala zaplatiť do 30.06.2011 a následne mala uhradiť 120 splátok po 66,94 eura , pričom tieto splátky mali obsahovať okrem istiny, úrokov a úrokov z omeškania aj poplatky a náklady banky spojené s úverom. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaná mala zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 79 eura tento aj zaplatila dňa 23.06.2011, čo vyplýva z prehľadu splátok predloženého žalobcom ako aj z jeho vyjadrenia v rámci upomínacieho konania (č.l. 107) a okrem toho žalovaná zaplatila prvú splátku vo výške 16,77 eura a následne začala uhrádzať splátky po 66,94 eura mesačne. V zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výške spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom podľa písm. g/ do celkových nákladov spotrebiteľa patria nielen náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale aj náklady na poistné ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V zmluve o splátkovom úvere zo dňa 23.06.2011 je poistenie úveru zakomponované priamo v časti II a teda prakticky tvorí súčasť podmienok potrebných na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere a ide o formulárovú zmluvu pri uzatváraní ktorej spotrebiteľ nemá reálne možnosť odmietnuť uvedené poistenie úveru a preto je potrebné poistené taktiež považovať za náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Žalobca sa v rámci svojich vyjadrení síce snažil presvedčiť
súd, že celková čiastka spojená s úverom je vypočítaná správne na sumu 7 855,27 eura, avšak z obsahu samotnej zmluvy o splátkovom úvere ako aj z obsahu štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere (č.l. 18) vyplýva, že do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda do celkových nákladov je potrebné započítať prvú splátku úveru vo výške 16,67 eura a ďalších 120 splátok po 66,94 eura (podľa zmluvy v týchto splátkach je absorbovaná istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady banky spojené s úverom) ako aj spracovateľský poplatok vo výške 79 eur, čo spolu predstavuje sumu 8 128,47 eura. Reálna celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je teda iná, ako je uvedené v zmluve o splátkovom úvere a teda v tejto časti je zmluva v rozpore so zákonom a preto je podľa § 39 OZ v tejto časti neplatná a následne z toho vyplýva, že zmluva neobsahuje jednu z náležitostí uvedených v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. pre absenciu ktorej je potom potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Pri takomto závere súdu aj v prípade platného postúpenia pohľadávky na žalobcu by jeho žalobe nebolo možné vyhovieť, keďže žalovaná doposiaľ splátkami zaplatila sumu 4 198,59 eura, i keď úver jej bol poskytnutý do výšky 3 440 eur. 16./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, i keď v zásade žalovaná by mala právo na náhradu trov konania v plnej výške, avšak žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).