Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: MUDr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ku krížu XXXX/XX, Q., zastúpený JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Chorvátska 199, Šenkvice, IČO: 36 866 431, proti žalovaným: 1) MATTA MD, s.r.o., so sídlom Špitálska 13, Nitra, IČO: 46 168 079, 2) MUDr. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, Nitra, o antidiskriminačnej žalobe, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 13.02.2020 domáhal, aby súd rozhodol o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej ako žalovaný) pri vyšetrení, vypracovaní a podaní lekárskeho posudku žalobcu zo dňa 5.12.2018 svojim konaním spočívajúcom v nerešpektovaní lekárskej správy lekára špecialistu v rozlišovaní pracovného postavenia žalobcu oproti iným pacientom a v zohľadňovaní iných ako zdravotných dôvodov diskriminoval žalobcu z dôvodu iného postavenia a porušil tak zásadu rovnakého zaobchádzania. Zároveň sa mal povinnosť zdržať konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu oproti iným pacientom a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania, nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 1 000 eur ako aj trovy konania. Okrem toho žiadal od žalovaného písomné ospravedlnenie sa v znení: „MUDr. X. Q. a MATTA MD, s. r. o. pri vyšetrení, vypracovaní a podaní lekárskeho posudku svojim konaním spočívajúcom v nerešpektovaní lekárskej správy lekára špecialistu, v rozlišovaní pracovného postavenia žalobcu oproti iným pacientom a v zohľadňovaní iných ako zdravotných dôvodov diskriminoval MUDr. V. B. z dôvodu iného postavenia. Porušili tak zásadu rovnakého zaobchádzania podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov, v znení neskorších predpisov MUDr. X. Q. a MATTA MD, s. r. o. sa MUDr. V. B. za spôsobenú diskrimináciu ospravedlňuje.

2. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v súvislosti s posudzovanou nočnou prácou napriek odbornému neurologickému nálezu konal v jeho vyslovenom rozpore a podal zamestnávateľovi žalobcu Fakultná nemocnica Nitra, Špitálska 6, 950 01 Nitra, lekársky posudok na prácu, v ktorom tvrdil, že žalobca je schopný vykonávať nočnú prácu s dodatkom o vhodnosti absolvovať max. v rozsahu troch nočných služieb v priebehu dvoch mesiacov. Posudok žalovaného bol spôsobilý ohroziť život a zdravie nielen žalobcu, ale v prípade, ak by podľa neho zamestnávateľ postupoval, aj životy a zdravie pacientov ošetrovaných žalobcom. Žalobca žalovaného upozornil, že jeho zdravotný stav pri väčšine nočných zmien končí migrenóznym atakom, pričom následky tohto lekárskeho postupu contra lege artis sú neprijateľné a požiadal žalovaného, aby okamžite daný lekársky posudok upravil rešpektujúc lekársky

nález neurológa špecialistu, ktorý mu bol doručený. Zároveň bol upozornený, že podal zmätočný lekársky posudok (v rozpore so o ochrane zdravia), a po námietkach žalobcu, že ho vôbec nevyšetril, doplnil po zmeraní tlaku a základnom vyšetrení chrbtice a dýchania, posudok o kontradiktórne iný záver, čo inak zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nedovoľuje. Posudok zo dňa 05.12.2018 žalovaný neopravil, pričom záver pod písm. a) odporuje dodatku žalovaného o max. troch nočných službách, ktorý uviedol vo svojom posudku. Podľa žalobcu žalovaný sa priamo vyjadril, že žalobca slúžiť bude. Poukázal na prílohy č. 4 zdravotníckeho pracovníka k o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“), a to na povinnosti zdravotníckeho pracovníka, vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, spôsob správania. Žalovaný sa počas vyšetrenia vyjadrovaním dopustil viacerých nevhodných komentárov vo vzťahu k zdravotným problémom žalobcu. Žalobca žalovaného opakovane upozorňoval, že po nočnej službe má migrény, pričom jeho odpoveď v tom zmysle, že „ak to neznáša, má ísť robiť niekde kde sa neslúži: patológia alebo....“, je absolútne dehonestujúca, ale zároveň jasne dokazuje, že žalovaný si uvedomoval, že žalobca trpí migrénami po väčšine nočných zmien. Trpiaci pacient potrebuje čas na liečbu a nepotrebuje necitlivé vyjadrenia, aby si hľadal prácu na patológii. Vyjadrenia žalovaného v tom znení, že dve služby predsa nemôže byť problém, podľa žalobcu preukazujú, že pred posudzovaním zdravotného stavu žalobcu boli sledované iné ciele, ktoré žalovanému zákon neukladá, a to zabezpečenie pracovnej sily na nočné zmeny. Motívom diskriminácie žalobcu oproti iným pacientom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo „iné postavenie“ žalobcu. Skutočnosť, že je lekárom oddelenia u zamestnávateľa, ktoré malo záujem na výkone nadčasovej práce a pracovnej pohotovosti. Žalovaný umožnil, aby bola pri vyšetrení žalobcu sa nachádzala cudzia osoba, čím podľa neho došlo k narušeniu ochrany osobných údajov a intimity, na ktoré má inak právo podľa . Zároveň odkázal na jednotlivé články SR (čl. 1 ods. 1, čl. 12 /ods. 1, 2, 4, čl. 13 ods. 4) ako aj na nález o koncepcii materiálneho právneho štátu, čl. 1 ods. 1 písm. b) dohovoru o diskriminácii a na samotný o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako antidiskriminačný zákon), konkrétne , , . Antidiskriminačný zákon okrem výslovne vymienených diskriminačných dôvodov rozširuje dôvody aj o iné postavenie. Aby bol naplnený tento dôvod, dotknutá osoba musí byť v jasne špecifikovanom inom postavení v porovnaní s inými osobami alebo osobou komparátora, pričom toto postavenie jej spôsobuje nedôvodne a nelegitímne určitú nevýhodu, resp. vyvolalo alebo je dôsledkom konania, ktoré možno subsumovať pod niektorú z foriem diskriminácie.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe potom, čo im bola doručená, nevyjadrili.

4. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu navrhol v konaní vypočuť samotného žalobcu, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bol prítomný aj samotný žalobca.

5. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že lekársky posudok nebol vyhotovený správne a motív diskriminácie žalobcu spočíva v jeho postavení oproti iným pacientom. Žalobca je lekárom detského oddelenie nemocnice, ktorá potrebovala zabezpečiť služby, pričom nebolo prihliadnuté na jeho zdravotný stav a v žalobe uvedené vyjadrenia žalovaného na adresu žalobcu považoval za dehonestujúce. Primárka oddelenia si uvedomovala vážnosť situácie a napriek lekárskemu posudku, žalobca nebol postavený do služieb, pretože rešpektovala jeho zdravotný stav. Predžalobná výzva bola doručovaná žalovanému v 1. rade, ktorý ju prevzal dňa 07.12.2018, ale zo strany žalovaného v 1. rade nebola žalobcovi doručená žiadna odpoveď ani reakcia, preto následne žalobca v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného, oslovil priamo znalcov, ktorý vypracovali odborné vyjadrenia alebo znalecké posudky.

6. Zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý je zároveň aj žalovaným v 2. rade, uviedol, že celú vec považuje za totálny nezmysel, preto sa k žalobe ani nevyjadril. Vec riešil asi 2 roky dozadu, s nikým neprejednával tento spor. Je lekárom asi 30 rokov a nikdy sa s takouto vecou nestretol. Pracuje pre Fakultnú nemocnicu Nitra (FN) tak ako aj žalobca. Myslel si, že ak mal záujem žalobca niečo riešiť, mal to dať riešiť cez riaditeľstvo zamestnávateľa. Podľa neho žalobca nie je lekár, ale je doktor. Lekár je ten človek, ktorý sa nestráni práci s pacientmi. Celá vec sa odohrala v období, keď sa zrušila detská pohotovosť a ambulancia pre deti fungovala len do 22.00 hod. Počas noci zabezpečovalo detské oddelenie FN pohotovosť, je to iná

práca aj vyššia psychická a fyzická záťaž lekárov. Bolo mu poslaných 5 mladých lekárov, 4 bolela hlava a ďalšia nemohla otehotnieť. Všetkých sa rovnako pýtal, že prečo nechcú slúžiť, veď on osobne by som si to nikdy nedovolil povedať, že nebude slúžiť. Povedal im, aby do 30 dní priniesli relevantný lekársky nález primeraný tomu, že následne nebudú môcť slúžiť. Jediný, kto to ďalej riešil, bol už len žalobca. Ostatní lekári mu priniesli rovnaký nález a voči jeho záveru už nemali námietky. U všetkých lekárov zaujal rovnaký záver. Podľa neho existujú podstatne horšie ochorenia a iní lekári majú aj vyššiu záťaž ako na detskom oddelení, napriek tomu slúžia nočné služby. Keby sa neslúžili nočné služby, nemocnica by sa zavrela. Predmetnú vec neriešil na riaditeľstve. Žalobca mu nepredložil lekársky nález, z ktorého by vyplýval životu ohrozujúci stav, preto si za svojim záverom trval. Ak s ním nesúhlasil, mal podľa neho požiadať zamestnávateľa a prípadne jeho, aby sa dal vypracovať nový posudok, niekomu inému. Toto konanie je aj pre neho urážajúce. Nevedel, ako si to následne doriešili na oddelení, ale FN ho už viac nekontaktovala. Na predmetný list, ktorý mu bol doručený, nereagoval, považoval ho za nezmyselný. On ako lekár sa snaží riešiť pacientov. Tvrdenia uvedené v žalobe (bod 13) možno povedal, ale nepamätal si to. Informoval sa u MUDr. B., či žalobca požiadal aj o zmenu spôsobilosti na prácu lekára, keď tvrdil, že je tak vážne chorý. Uviedol mu, že nepožiadal o žiadnu zmenu. Na druhý deň po vydaní posudku ho kontaktoval prezident lekárskej komory - Q. S., ktorý mu doslovne uviedol vo vzťahu k žalobcovi, že on nie je bežný lekár. Zároveň uviedol, že pokiaľ 5 lekárov z oddelenia požiada o výnimku, v tom momente oddelenie prestane fungovať. Pokiaľ ide o vyšetrenie žalobcu, to prebiehalo štandardne. Prehliadka sa realizuje podľa toho, kam je zaradený dotyčný podľa záťaže. Skontroluje sa krvný obraz a zistí sa anamnéza. Ak má dotyčný ťažnosti, diferencuje sa prípadné ochorenie. V súvislosti s touto vecou uviedol toľko, že koho z nás nebolí hlava. Zdalo sa mu čudné, že rok niekomu nič nie je a zrazu má problémy. Uviedol, že ak sa žalobcu niečo osobne dotklo, ospravedlňuje sa mu za to, ale trval na tom, čo uviedol v lekárskom posudku. Pretože v prípade, ak by nemal vykonávať nočnú prácu, treba dať rovnaké úľavy aj ostatným lekárom. Pri vyšetrení bola prítomná sestrička, ktorá je zdravotnícky personál. Pri vyšetrení sa rozpráva s dotyčnými ako so svojimi kolegami lekármi, a ak uviedol niečo z toho, čo je v samotnej žalobe (bod 9,12,17,), môže to tak byť. Povedal to z toho titulu, že predsa je lekár a vie čo je jeho poslaním. Krok žalobcu podať túto žalobu považoval za tendenčný. On vie osobne, čo je to robiť a byť pod tlakom, ale v tejto súvislosti samotnej primárke uviedol, že by to bolo vhodné riešiť personálne, buď nech im tam dajú nového lekára alebo vymyslia niečo iné. Pokiaľ ide o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti, v tejto súvislosti ho FN nekontaktovala. Po vydaní prvého posudku z 14.11.2018 uviedol, že treba predložiť ďalší nález o zdravotnom stave žalobcu. Dočasne ho uvoľnil z nočných služieb. Pri vyšetrení žalobcu okrem neho bola prítomná zdravotná sestra X. S.. Nikto iný tam prítomný nebol. Dňa 05.12.2018 došiel k záveru, že žalobca je schopný a kompetentný výkonu lekára a 3 služby určil podľa jeho dôsledného zváženia. Bolo to na jeho zodpovednosť. Podľa jeho názoru stav žalobcu nebol tak vážny, dal mu úľavu s tým, že sa uvidí, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Pri vypracovaní posudku z 05.12.2018 mal dispozícii aj správu od neurológa. Ide v ňom o jeho pohľad a zhodnotil v ňom všetky vyšetrenia a závery, ktoré mu boli dané k dispozícii. K záverom posudku MUDr. S. sa nevyjadril a ani jeho záver nespochybnil. Trval však na tom, že v čase, keď vyhotovil svoj posudok, žalobca bol spôsobilý na zaradenie do nočných služieb s tým, že zhodnotil jemu dostupné doklady a po jeho vyšetrení dospel k záveru, za ktorým si stojí. K posudku MUDr. W. sa nevyjadril a ani tento nespochybnil. Migrenózný záchvat môže mať vplyv na pracovnú indispozíciu, ale závisí, ako ťažký je tento stav. Tento stav má svoj začiatok, jeho priebeh sa dá ovplyvniť a každý by mal vedieť, čo treba robiť. Horšie je to v prípade, ak sa zobudíte s migrénou. Ale aj na to je liek. Pýtal sa, koľko liekov žalobca vybral na migrénu v dotknutom období, resp. predtým. Za bežných okolností sa dá záchvat riešiť štandardne, on predsa nemôže vylúčiť či k takémuto záchvatu mohlo dôjsť počas jeho nožnej služby, a to tak ako nemôže vylúčiť, napr. situáciu, že sadne do auta a následne havaruje. Ovplyvniť, čo bude a čo sa môže stať, nevie. Migrenózný záchvat, atak, nevznikne naraz, ak sú takéto ataky, vyžaduje sa následné vyšetrenie, z ktorého záverov sa následne určí liečba a aj stupeň spôsobilosti pre výkon lekára. Vo vzťahu k informovanému súhlasu o zdravotnom stave iných lekárov uviedol, že on žiadne meno neuviedol. Spomínal len počet lekárov a oddelenie, na ktorom pracovali. Je možné, že uviedol, že jedna lekárka nemohla otehotnieť. Osobne sa pýtal MUDr. Q., či dávala nález vo vzťahu k niektorým z lekárov, ktorých posudzoval a prečo to tak zhodnotila.

7. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že lekárom na detskom oddelení je už 15 rokov a žalovaný sa nestará o pacientov nemocnice. Celú túto vec so žalovaným vnímal ako úplne zbytočnú debatu. Je lekár, mal diagnostikovanú migrénu už od puberty a vyvolávajúcimi faktormi sú nedostatok spánku a tekutín. V tom čase služby boli intenzívne, niektorí kolegovia dali aj výpoveď a pribudli im na oddelení navyše aj pacienti po 22.00. hod. On vykonáva aj konzilionárne vyšetrenia pacientov na iných

oddeleniach. Všetko v tom čase vykonával počas služby len jeden lekár. Keď sa jeho stav zhoršil, dal si lieky od ibalginu cez iné analgetiká, niekedy mu dali aj novalgin. Preto aj vyhľadal neurologickú pomoc u MUDr. B., ktorý ho vyšetril a navrhol odstrániť nočnú prácu a zaviesť pravidelný spánkový režim. Túto správu predložil zamestnávateľovi a až do stabilizácie jeho stavu podľa toho nemal slúžiť nočné služby. Uviedol, že je to dočasné. Ako náhle sa jeho stav zlepší, bol pripravený slúžiť nočné služby. Tieto slúžil aj predtým a od januára 2019 znovu nastúpil do nočných služieb, aj keď s istými úľavami. Primárka mu vyšla v ústrety a nočné služby nemal november, december 2018. Chod oddelenia bol riadne zabezpečený, nebol žiadny personálny problém s nočnými službami. Po predložení nálezu MUDr. B. z 10/2018 bol u žalovaného dňa 14.11.2018 poobede a predložil mu nález. Opýtal sa ho na jeho zdravotný stav a migrénu. Výsledkom bol záver, že nemal slúžiť nočné služby do zlepšenia a že je spôsobilý na výkon práce na oddelení. Nočné služby sú nadčasy a okrem toho máva pracovnú pohotovosť. On osobne má špecializáciu, čo je povinnosť naviac. Všetky svoje pracovné povinnosti si svedomito plní a za tým si stál. Uviedol, že na oddelení bývajú tzv. veľké služby počas víkendu a štátnych sviatkov po dobu 24 hodín a cez týždeň je to 16,5 hodín. Samotná WHO diagnózu migrény považuje za diagnózu jednu z 10, ktorá limituje prácu človeka. Dňa 05.12.2018 bol na kontrole u neurológa, ktorý zhodnotil, že priniesol efekt nevykonávanie nočnej práce a odporučil mu ju nevykonávať po určitý čas do zlepšenia, pričom potom môže nastúpiť na nočné služby. Nemal povinnosť nikomu zaniesť žiadny nález, ale vzhľadom na šumy, ktoré sa mu dostali do uší, zistil, že zamestnávateľ s tým mal problém. Išiel na personálne oddelenie a oni ho zavolali na posúdenie. Druhé vyšetrenie u žalovaného prebiehalo úplne inak ako prvé. Žalovaný mu povedal, že bude pracovať a slúžiť a to bez toho, aby pozrel do lekárskej správy, ktorú mu priniesol. Nevyšetril ho a ani sa nepýtal na jeho stav. Následne na jeho naliehanie ho popočúval, zmeral mu tlak, ale svoj záver nezmenil. Neprihliadol ani na to, že mal medzičasom záchvat, na čo ho upozornil. Pri vyšetrení bola zdravotná sestra a ešte jeden človek, s ktorým začal preberať jeho zdravotný stav. Možno to bol MUDr. G.. Nesúhlasil s tým, že žalovaný konzultoval jeho zdravotný stav s inými ľuďmi bez toho, aby on o tom vedel. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie vo vzťahu k MUDr. X., nie je pravdivé. Takisto mal výhrady k tomu, prečo sa rozprával s MUDr. B.. Nemal dôvod to s ním riešiť, pretože ak by sa rozhodol, zmenil by zamestnanie a nie oslovil pána MUDr. B.. Lekársky posudok mu žalovaný predložil a povedal mu, že rešpektuje jeho nález a rozhodnutie, čo ale neznamená, že súhlasil s týmto nálezom. Mal predsa k dispozícii neurologický nález, okrem nočných služieb, si plnil všetky ostatné povinnosti a inú výnimku nemal. Na otázku prečo má vykonávať 3 služby, mu žalovaný uviedol „lebo si to myslí“. Nevedel, či ostatní kolegovia riešili svoj zdravotný stav, pamätal si len na to, že jedna lekárka ako študentka riešila otázku tehotenstva, ale neskôr od nich odišla. Myslel si a bol presvedčený, že žalovaný nemal čo riešiť ostatných lekárov. Žalovaný konal podľa názoru žalobcu na podnet FN. Aj v súčasnosti 3 lekári na ich oddelení neslúžia nočné služby. Je to práca nadčas. On osobne slúži nočné služby aj v súčasnosti, aj keď v menšom rozsahu. Už v novembri 2018 kontaktoval právnika v záujme riešenia tejto veci. Bolo mu zo strany zamestnávateľa niečo naznačené, tak považoval za potrebné poradiť sa s právnikom, aby neurobil žiadnu chybu. Jeho zdravotné ťažkosti riešil s primárkou, ktorú informoval o lekárskom posudku z 05.12.2018. Jeho stav sa postupne zlepšoval, nemal dôvod dať si vypracovať nový lekársky posudok. Diskrimináciu videl v tom, že to bolo celé o službách, teda to je jeho predpoklad. V nemocnici existujú u niektorých lekárov bežné prekážky, pre ktoré neslúžia nočné služby aj dlhodobo a bez toho, aby boli posudzovaní. Videl v tom neštandardný postup voči jeho osobe zo strany zamestnávateľa a následne aj žalovaného, ktorý zmenil svoje stanovisko vydaním posudku zo dňa 5.12.2018. On neviedol nikdy žiadny spor s FN ani s námestníčkou. Lekári z ich oddelenia riešili svoj zdravotný stav až po ňom, ale následne odišli z nemocnice a už tam nepracujú, práve preto, ako to zamestnávateľ riešil. Účasť v Ústrednom krízovom štábe považuje ako činnosť pre spoločnosť, a to ako zástupca nemocničných lekárov. Osobne kontaktoval prezidenta lekárskej komory v záujme informovať sa, aké kroky je možné vykonať a ako postupovať v tejto veci. On mu povedal, že bude kontaktovať žalovaného. Vedel o tom, že žalovaný pôsobí ako obvodný lekár v Nitre a až potom, čo bol predvolaný posudkovému lekárovi, zistil, že on vykonáva túto činnosť pre FN. Nemal vedomosť o tom, že by mal osobný konflikt so žalovaným pred posudzovaním jeho zdravotnej spôsobilosti. Počet nočných služieb u atestovaného lekára je v rozpätí 4 - 7 mesačne. Príslužby sú asi 3 - 4 krát mesačne. Jeho lekársky nález rešpektovala primárka aj zamestnávateľ, mohol vykonávať prácu lekára mimo nočných služieb. Vedenie nemocnice ako aj personálne oddelenie ho dotazovali, či trvá na tom, že nemôže slúžiť v noci. Uviedol ak mu to jeho zdravotný stav dovolí, vráti sa k nočným službám. Nestalo sa mu a ani nepoznal prípad, že by zamestnávateľ poslal niekoho na prehliadku druhý krát po 3 týždňoch po prvej prehliadke. Z tej prvej prehliadky a záveroch to ani nevyplývalo. Považoval za neštandardné, že napriek odporúčaniu neurológa mal ísť druhý krát na posúdenie. Podľa jeho názoru nebolo adekvátne správanie žalovaného vo vzťahu k jeho osobe. Jeho výrazy urazili jeho stavovskú česť. On znáša naďalej ťarchu nočných

služieb. Žalovaný nezohľadnil jeho zdravotný stav ani názor odborného lekára, práve to bolo motívom diskriminácie. Celé mu to pripadá, ako požiadavky zabezpečiť služby na oddelení, pretože ak by pracoval na inom oddelení, podľa jeho názoru by žalovaný konal inak. Žalovaný stále opakoval, že musia byť zabezpečené služby, čím zohľadnil iné príčiny ako jeho zdravotný stav. Nezohľadňoval zdravotný stav, ale zohľadnil to, že je lekárom na detskom oddelení, kde treba zabezpečiť služby. Podľa neho nebol potrebný kontrolný posudok, pretože jeho zdravotný stav sa stabilizoval a od januára 2019 nastúpil do nočných služieb. Postupoval podľa odporučenia neurológa a to rešpektovala aj primárka. Dôvodom na podanie žaloby bola tá skutočnosť, že jeho zdravotný stav mohol ovplyvniť detských pacientov a ohrozenie ich prípadného života nemienil pripustiť. Zopakoval, že ak by išlo o iné oddelenie, záver posudku by bol určite iný. V súčasnosti robí 3-4 nočné služby mesačne a normálne pracuje počas týždňa na ambulancii od pondelka do piatku.

8. Právny zástupca v záverečnej reči zopakoval, že správanie žalovaného nebolo v súlade s kódexom zdravotného pracovníka, ktorý je povinný dodržiavať. Žalovaný podľa jeho názoru pri lekárskej prehliadke nepostupoval k svojmu pacientovi, ktorým bol žalobca, eticky, s úctou a zohľadňoval pri svojom lekárskom závere iné postavenie žalobcu, a to konkrétne to, že bol a je lekárom detského oddelenia Fakultnej nemocnice Nitra, ktorá potrebovala zabezpečiť služby daného lekára na oddelení. Týmto spôsobom diskriminoval žalovaný žalobcu oproti iným pacientom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a výkone zdravotnej starostlivosti. Domnieval sa, že ide o diskrimináciu v oblasti poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože tento jeho lekársky posudok mal následok zároveň aj na pracovnú činnosť žalobcu, ale tiež podľa neho postupuje zamestnávateľ a znamená a mohol znamenať, pokiaľ by sa podľa neho postupovalo, zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a takisto nebolo vylúčené, že mohlo dôjsť k ohrozeniu pacientov, ktorým žalobca poskytoval osobne zdravotnú starostlivosť. Domnieval sa, že toto správanie sa žalovaného je potrebné zastaviť. Z jeho slov vyplýva, že nemieni postupovať inak ani v budúcnosti a že aj ďalší pacienti môžu čeliť podobným následkom, ktorým čelil žalobca. Myslel si, že ľudské práva a slobody, medzi ktoré patrí aj právo na poskytovanie riadnej zdravotnej starostlivosti, by malo byť vykonávané nediskriminačne, a to tak, že nebude iné postavenie, zamestnávateľom zohľadňované v lekárskych posudkoch, ale v skutočnosti iba zdravotný stav. Domnieval sa, že žalovaný by si mal oveľa viac uvedomiť ako svojim spôsobom ubližuje a ako svojim prístupom zasiahol do občianskej cti a dobrého mena žalobcu a mal by sa ospravedlniť za takéto svoje správanie. To sa doposiaľ nestalo a s prednesom, ktoré predniesol žalovaný na dnešnom pojednávaní, sa to ani nestane. V samotnom pojednávaní pribudli urážky voči žalobcovi, ktoré boli prednesené verejne a pred súdom, keď ho žalovaný dehonestoval tým, že ho nepovažuje za lekára, ale za doktora, a to preto, lebo lekár lieči. Ide o lekára v osobe žalobcu, ktorý naďalej slúži v nemocnici a nezaslúži si takýto prístup. Motívom podania žaloby bolo najmä to, aby žalovaný svoj prístup zmenil, aby sa takýmto spôsobom nesprával k pacientom, aby rešpektoval lekárske nálezy špecialistov. Keďže FN je zároveň zamestnávateľom žalobcu a tiež mala vypracovať kontrolný lekársky posudok, existuje jasný konflikt záujmov pri posudzovaní aj pri kontrolnom lekárskom posudku, preto sa žalobca obrátil na nezávislých znalcov. Kontrolný posudok nebol potrebný, lebo by už len skonštatoval, že žalobcovi sa zdravotný stav zlepšil a môže vykonávať nočnú prácu. Z praktického hľadiska nebol dôvod ho dávať vypracovať.

9. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že nikdy neriešil s inými dravotný stav žalobcu, ale len jeho prístup k ľuďom. Srdečne sa žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi ospravedlnil, ak im spôsobil akúkoľvek ujmu. Už sa ďalej nevyjadroval v tejto veci a zotrval na svojom stanovisku.

10. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, predloženými žalobcom, a to lekárskym posudkom z 05.12.2018, predžalobnou výzvou, znaleckým posudkom č. 05/2019, lekárskymi nálezmi z 31.10.2018, 14.11.2018, 05.12.2018,11.12.2018, lekárskym posudkom z 14.11.2018, komunikáciou MUDr. S. s FN Nitra, pracovnou náplňou žalobcu, znaleckým posudkom č. 03/2019, výsluchom strán sporu, vyjadreniami, a zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil:

11. Žalobca pracuje na základe pracovnej zmluvy ako sekundárny lekár na klinike novorodencov, detí a dorastu Fakultnej nemocnice Nitra, pričom ako lekár vykonáva aj nočnú prácu, v spojitosti s čím musí byť zdravotne spôsobilý na výkon práce aj v noci.

12. V dôsledku zdravotných problémov žalobcu (migréna) bola posúdená jeho spôsobilosť na prácu zo strany žalovaného v 1. rade, v mene ktorého koná žalovaný v 2. rade. Dňa 14.11.2018 bol žalovaným

v 1. rade vyhotovený lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu, s označením ako mimoriadny. Žalobca predložil žalovanému v 1. rade lekársky nález MUDr. O. B., neurológa, v ktorom bol dg. záver - migréna bez aury. Žalobcovi bol neurológom okrem liečiv odporučený kľudový režim, režim migrenika, pravidelný spánkový režim, nepracovať v noci do stabilizácie stavu s tým, že kontrola má byť cca. o 1 mesiac, prípadne skôr. Na základe tohto nálezu a posúdenia zdravotného stavu žalobcu bol určený žalovaným v 1. rade záver, že žalobca je spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dodatkom, že vzhľadom na aktuálny zdravotný stav a nález neurológa z 31.10.2018 nie je vhodné jeho zaradenie do nočných služieb do stabilizácie stavu; inak je spôsobilý pre výkon lekára v plnom rozsahu. O vyšetrení žalobcu žalovaný v 1. rade vyhotovil dňa 14.11.2018 lekársky nález, v ktorom uviedol ako Dg. - migrénu bez aury, a zopakoval to, čo je priamo uvedené v lekárskom posudku, teda že nie je vhodné zaraďovať žalobcu do nočných služieb do stabilizácie jeho zdravotného stavu, inak je jeho stav plne kompenzovaný a je spôsobilý na výkon lekára detskej kliniky v plnom rozsahu.

13. Dňa 05.12.2018 absolvoval žalobca vyšetrenie u neurológa - MUDr. B., ktorý skonštatoval výrazné zlepšenie ako prestal robiť nočné služby a odporučil okrem iného opätovne nepracovať v noci do stabilizácie stavu, resp. do nasledujúcej kontroly, ktorá mala byť o cca. 1 mesiac, resp. aj skôr.

14. Žalovaný v 1. rade vypracoval dňa 05.12.2018 ďalší lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu žalobcu, so záverom, že je spôsobilý na výkon posudzovanej práce s tým, že vzhľadom na aktuálny stav, vývoj a neurologický nález je vhodné absolvovať max. 3 nočné služby v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacoch. Dňa 11.12.2018 vystavil žalovaný v 1. rade lekársky nález, v ktorom uviedol, že žalobca ako zamestnanec FN Nitra bol po preventívnej prehliadke dňa 14.11.2018 dočasne oslobodený od nočných služieb a dňa 05.12.2018 bol opakovane vyšetrený na ambulancii. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca je spôsobilý pre nočné služby KDaD FN Nitra (klinika detí a dorastu), ale vzhľadom na prezentované klinické príznaky doručil počet 3 nočných služieb po dobu dvoch mesiacov, v prípade potreby aj vyšší počet.

15. Listom zo dňa 05.12.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného v 1. rade, aby ad 1) vydal lekársky posudok, ktorý bude spĺňať zákonné požiadavky a rešpektovať nálezy špecialistov, ad 2) zaslal písomné ospravedlnenie na adresu žalobcu za jeho správanie a ad 3) nahradil nemajetkovú ujmu za utrpený zásah do dôstojnosti a dobrého mena vo výške 1 000 eur, a to všetko v lehote 30 dní, pretože inak si to žalobca bude vymáhať súdnou cestou. V upomienke poukázal na to, že bol vystavený zmätočný posudok, že žalovaný konal v rozpore s zdravotníckeho pracovníka, čím zasiahol do osobnosti, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia a dobrého mena žalobcu s poukazom na .

16. Zamestnávateľ žalobcu - FN Nitra vyzval žalobcu na predloženie lekárskeho posudku listom zo dňa 14.01.2019, pričom na základe vyjadrenia MUDr. Q. sa mal dňa 05.12.2018 podrobiť opakovanému vyšetreniu za účelom posúdenia spôsobilosti na výkon nočnej práce.

17. Na základe žiadosti žalobcu MUDr. B. W. ako znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Neurológia, vypracoval znalecký posudok č. 03/2019, ku dňu 05.04.2019. Predmetom bolo posúdenie, či postup neurológa v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi na základe lekárskych nálezov a doporučení v zdravotnej dokumentácii bol správny a náležitý a či v prípade, ak by žalobca nerešpektoval odporúčania neurológa, aké možné následky na jeho zdravotnom stave možno očakávať. Podľa jeho záveru sa stotožnil s postupom v diagnostike a liečbe žalobcu neurológom (MUDr. B.). Samotné režimové opatrenia počas 10-12/2018 viedli z vylúčením najdôležitejších spúšťacích faktorov záchvatu migrény (vyhýbanie sa pohotovostným službám a dodržiavanie pravidelného spánku) k výraznému terapeutickému úspechu.

18. Žalobca požiadal MUDr. W. S. - znalec pre odbor zdravotníctvo a farmácie, odvetvie hygiena a epidemiológia (hygiena práce pracovné lekárstvo) choroby z povolania, o vypracovanie znaleckého posudku vo veci posúdenia znaleckého posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu. V znaleckom posudku č. 05/2019 zo dňa 08.08.2019, znalkyňa uviedla, že odporučenie MUDr. Q. na 3 nočné zmeny počas dvoch mesiacov, nie je podľa jej názoru vhodné, pretože odborný nález neurológa v tom čase nepotvrdil takú úpravu zdravotného stavu, na základe ktorej by mal byť žalobca opätovne zaradený do nočných služieb. Nevedela sa vyjadriť k rozsahu vykonaných vyšetrení zo dňa 05.12.2018, pretože nemala k dispozícii ambulantný nález z tohto dňa.

19. FN Nitra listom zo dňa 05.08.2019, adresovanom znalkyni MUDr. S., oznámila, že žalobca v 11/2018 oznámil, že z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu nemôže dočasne vykonávať nočnú prácu. Preto absolvoval lekársku prehliadku dňa 14.11.2018 ohľadne spôsobilosti na nočnú prácu lekára, keď bol najskôr dočasne oslobodený od nočných služieb a následne mal podľa odporučenia zo dňa 05.12.2018 absolvovať 3 nočné služby po dobu 2 mesiacov.

20. Podľa , nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci a)pred zaradením na nočnú prácu, b)pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok, c)kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce, d)ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena.

21. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.

22. Podľa , lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár.

23. Podľa , lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.

24. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

25. Podľa , lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce, b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

26. Podľa , ak sa zamestnanec, fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, domnieva, že posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne, môže písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > vydal; lekár je povinný najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti písomne informovať žiadateľa o spôsobe jej vybavenia.

27. Podľa , ak lekár lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.

28. Podľa , žiadateľ musí o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu požiadať prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 odošle žiadosť spolu so súvisiacou zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2 a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.

29. Podľa , poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, na účel opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je to potrebné, požiada zamestnávateľa a pracovnú zdravotnú službu, ak je ustanovená, o poskytnutie potrebných dokladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledky hodnotenia zdravotných rizík.

30. Podľa , poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, do 30 dní od doručenia žiadosti záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu buď potvrdí, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, ak ide o zložité posúdenie, lehota sa predlžuje o ďalších 30 dní; nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí žiadateľovi a kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnávateľovi a lekárovi, ktorý pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydal.

31. Podľa , náklady v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, a) žiadateľ, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu potvrdí, b) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/20201114>, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu nepotvrdí.

32. Podľa prílohy č. 4 k - ZDRAVOTNÍCKEHO PRACOVNÍKA, poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť. V zmysle bodu 2 všeobecných povinností zdravotníckeho pracovníka, povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta. V zmysle bodu 4 časti všeobecných povinností zdravotníckeho pracovníka, povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je byť za všetkých okolností vo svojich profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý. V zmysle bodu 12 časti všeobecných povinností zdravotníckeho pracovníka, zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie. V zmysle bodu 1 časti zdravotníckeho pracovníka a pacienta, zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne povinnosti. V zmysle bodu 2 časti zdravotníckeho pracovníka a pacienta, zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.

V zmysle bodu 1 časti vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi, základom vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný názor. V zmysle bodu 4 časti vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi, zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.

33. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

34. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

35. Podľa § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

36. Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

37. Podľa antidiskriminačného zákona, na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje ( od 01.07.2016 ), ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Súdne konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady na rovnaké zaobchádzanie je civilným súdnym konaním sporového charakteru, v ktorom proti sebe stoja žalobca a žalovaný v navzájom protichodnom postavení. Aktívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá namieta, že jej právo bolo porušené diskriminačným konaním inej osoby. Žalobu musí žalobca náležite odôvodniť, keďže v nej tvrdí, že žalovaný porušil jeho právo na rovnaké zaobchádzanie. Pasívne legitimovanou osobou je ten, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že porušil svojim diskriminačným konaním voči žalobcovi zásadu rovnakého zaobchádzania. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná, pretože on sa považoval za osobu, ktorá tvrdila, že bolo porušené jeho právo diskriminačným konaním žalovaného z dôvodu iného postavenia. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, žalobca za žalovaných označil 2 subjekty, tj. žalovaného v 1. rade, ktorý lekársky posudok vyhotovil a žalovaného v 2. rade, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 1. rade. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na základe toho, súd zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade, pretože súd dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade konal len v mene žalovaného v 1. rade, čo je zrejmé z lekárskeho posudku zo dňa 05.12.2018 ako aj z ostatných listín (napr. lekárske nálezy žalobcu z 14.11.2018, 11.12.2018). Žalovaný v 1. rade je poskytovateľom podľa ako právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť. Na všetkých týchto listinách je uvedené, že ich vyhotovil žalovaný v 1. rade, v mene ktorého konal žalovaný v 2. rade s uvedením, že ide o všeobecného lekára. Okrem toho samotný žalobca tvrdil, že predžalobnú výzvu zo dňa 05.12.2018, adresovanú žalovanému v 1. rade, zasielal

výlučne na sídlo žalovaného v 1. rade. Práve od neho žiadal vydať lekársky posudok, ktorý mal spĺňať zákonné požiadavky a rešpektovať nálezy špecialistov, zaslať písomné ospravedlnenie za správanie a nahradiť nemajetkovú ujmu za zásah do dôstojnosti a dobrého mena v sume 1 000 eur podľa ustanovení o ochrane osobnosti.

39. Na základe toho, že súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, posudzoval nárok žalobcu výlučne voči žalovanému v 1. rade, ktorého v ďalšom texte označuje ako „žalovaný“.

40. V antidiskriminačných sporoch slovenský zákonodarca implementovaním európskych antidiskriminačných smerníc obrátil dôkazné bremeno a vo väčšej miere ním zaťažil žalovaného. Aj keď je táto konštrukcia nášmu civilnému sporu pomerne cudzia, zmysel ustanovenia § 11 antidiskriminačného zákona je v tom, aby žalobca neprehral spor len na základe toho, že neuniesol dôkazné bremeno z dôvodu, že nemá prístup k dôkazom. Povinnosťou žalobcu je ale preukázať rozdiel v zaobchádzaní s inou porovnateľnou osobou, ktorá je alebo by mohla byť na rovnakej pozícii ako žalobca, voči nej však nebola diskriminácia aplikovaná. Žalobca je povinný preukázať aj dôvod, kvôli ktorému došlo k diskriminácii a z ktorého je diskriminácia zakázaná. Žalobca musí preukázať vznik ujmy, ktorá mu vznikla na základe nedodržania práva na rovnaké zaobchádzanie, pričom medzi dôvodom namietanej diskriminácie a vzniknutou ujmou musí existovať príčinná súvislosť. Podľa žalobcu motívom diskriminácie žalovaného voči žalobcovi oproti iným pacientom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo „iné postavenie“ žalobcu, tj. skutočnosť, že je lekárom oddelenia u zamestnávateľa, ktorý mal záujem na výkone nadčasovej práce a pracovnej pohotovosti.

41. Pojem „iné postavenie“ nemožno stotožniť s nijakou jednoznačne určenou hodnotou alebo záujmom. Na základe rozhodnutí ESĽP a doktríny v tejto problematike je možné konštatovať, že ESĽP preferuje extenzívny (obšírny) výklad tohto pojmu a dôvod diskriminácie nemusí byť založený na osobnostnej vlastnosti, a to ani v tom zmysle, že musí byť nevyhnutne spojený s vrodenou vlastnosťou človeka. Na druhej strane len ťažko možno vysloviť jednoznačný záver o konzistentnosti rozhodovacej praxe ESĽP v otázke výkladu chráneného dôvodu iného postavenia. Pokiaľ by sa mali zhrnúť argumentačné línie ESĽP v súvislosti s určením dôvodov diskriminácie pre „iné postavenie“, dodnes súd nenašiel, resp. neuplatnil žiadny ucelený teoretický koncept, na základe ktorého by mohol postupovať pri interpretácii a aplikácii pojmu „iné postavenie“. Posudzovanie rozlišovacieho kritéria v kontexte chráneného dôvodu iného postavenia tak vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu a o konzistentnej rozhodovacej praxi v uvedenom význame zatiaľ nemožno s určitosťou hovoriť (Sabján, N, Cenkner, M. Výklad pojmu „iné postavenie“ z pohľadu zákazu diskriminácie v judikatúre súdov, Bratislava: Wolters Kluwer, 2018).

42. S poukazom na uvedené súd skúmal, či žalobca bol diskriminovaný z dôvodu „iného postavenia“, ktoré malo spočívať v jeho postavení ako pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keď lekársky posudok mal podľa neho následok na pracovnú činnosť žalobcu, znamenal a mohol znamenať, pokiaľ by sa podľa neho postupovalo, zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a takisto nebolo vylúčené, že mohlo dôjsť k ohrozeniu pacientov, ktorým žalobca poskytoval osobne zdravotnú starostlivosť.

43. Súd vykonaným dokazovaním nezistil diskrimináciu žalobcu z dôvodu „iného postavenia“, pretože za „iné postavenie“ sa považuje určitá vlastnosť alebo danosť, ktorú jedna osoba má a druhá nemá, a ktorá je práve z tohto dôvodu diskriminovaná. V kontexte antidiskriminačného zákonu by mohlo ísť o nepriamu diskrimináciu, teda použitie rozdielneho prístupu k žalobcovi pri posudzovaní jeho diagnózy v porovnaní s inými pacientmi. V tomto prípade ale žalovaný vydal lekársky posudok, ktorým vyhodnotil zdravotný stav žalobcu tak, že je spôsobilý v najbližších 2 mesiacoch vykonávať nočné služby, max. v počte 3. Pretože žalobca s jeho záverom nesúhlasil, vyzval ho s poukazom na na vydanie posudku, ktorý bude zákonný a bude rešpektovať lekárske nálezy špecialistov, na ospravedlnenie a nahradenie nemajetkovej ujmy. Uvedenú výzvu súd posúdil ako žiadosť o preskúmanie lekárskeho posudku podľa zák. Je pravdou, že žalovaný si povinnosť, spočívajúcu v informovaní žalobcu o spôsobe jej vybavenia, nesplnil, tým ale súd zhodnotil, že lekársky posudok žalovaný nezmenil a nemienil zmeniť. Preto žalobca mal možnosť postupovať podľa a požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej starostlivosti na prácu spôsobom, ktorý je upravený v tomto ustanovení. Túto možnosť ale žalobca nevyužil a priamo začal riešiť situáciu cestou znalcov, ktorý mali podľa jeho otázok posúdiť, či bol postup žalovaného správny. Samotná znalkyňa MUDr. S. uviedla, že podľa nej bolo doporučenie žalovaného nevhodné, čo ale podľa

súdu neznamená, že ide o diskrimináciu. V tomto prípade išlo o riešenie pracovnoprávnych záležitostí, spočívajúcich v posúdení spôsobilosti vykonávania nočnej práce žalobcu. Keďže žalobca nepožiadal o opätovné posúdenie zdravotnej starostlivosti, a ani nepredložil lekársky posudok s iným záverom, nie je možné posúdiť, či lekársky posudok žalovaného zo dňa 05.12.20218 by bol potvrdený alebo nepotvrdený. Práve znalkyňa v posudku č. 05/2019 uviedla, že ambulantný nález žalovaného k dispozícii nemala pre spracovanie znaleckého posudku, teda nevedela sa vyjadriť k rozsahu vykonaných vyšetrení a záverom len konštatovala, že podľa nej nebolo vhodné zaradiť žalobcu na nočné služby.

44. Žalobca potvrdil, že jeho zdravotný stav sa postupne zlepšoval, po dohode s primárkou v decembri 2018 nemal nočné služby a od januára 2019 už mal nočné služby, keďže jeho zdravotný stav sa zlepšil. Súd aj s poukazom na tvrdenie žalobcu usúdil, že zdravotný stav žalobcu sa teda postupne od októbra potom, čo prvýkrát navštívil neurológa, zlepšoval. V konaní sa zdravotný stav žalobcu nedokazoval, predmetom konania bolo žalobcom tvrdené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Súdu neprináleží hodnotiť lekárske nálezy a závery, ale v tomto prípade súd nemal preukázané, že by žalovaný tým, že vydal lekársky posudok dňa 05.12.2018, žalobcu diskriminoval oproti iným pacientom. Žalovaný mal povinnosť posúdiť zdravotný stav žalobcu a ako vyplýva z predložených listinných dôkazov (lekársky posudok zo dňa 14.11.2018 a 05.12.2018, nálezy neurológa z 31.10.2018 a 05.12.2018), jeho stav sa postupne menil (zlepšoval) a nakoniec od januára 2019 začal pracovať aj v noci. Súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bol žalobca diskriminovaný žalovaným z dôvodu „iného postavenia“, ale ani zo žiadneho iného dôvodu podľa antidiskriminačného zákona. Postup žalovaného a následný výsledok zo dňa 05.12.2018 nemožno považovať za diskriminačný. Čo sa týka uvádzaného motívu diskriminácie žalobcu oproti iným pacientom, v tejto súvislosti súd uvádza, že takéto porušenie nezistil. Nie je možné, aby sa porovnával zdravotný stav žalobcu s pacientmi, ktorí majú rovnakú diagnózu, pretože fakticky porovnateľná situácia u dvoch osôb zrejme ani nemôže nastať. Ak by to súd ale porovnal s tvrdením žalovaného, že lekári z oddelenia, na ktorom pôsobí žalobca, priniesli obdobný nález, a voči nim zaujal rovnaký záver ako voči žalobcovi a oni to už ďalej nenamietali, tak žalovaný voči žalobcovi konal rovnako. Žalobca tiež potvrdil, že kolegovia neskôr riešili svoj zdravotný stav, ale skrz postoj zamestnávateľa nakoniec z nemocnice odišli.

45. Diskriminačné správanie žalovaného voči žalobcu nie je možné vyvodiť iba porovnaním zhodnosti diagnóz iných pacientov, pretože posúdenie zdravotného stavu závisí od viacerých okolností, ktoré vyhodnotí samotný lekár. Pokiaľ žalovaný nedospel k inému záveru na základe lekárskych nálezov a vyšetrenia žalobcu ako si myslí žalobca, a aj v konaní zotrval na svojich záveroch zo dňa 05.12.2018, nemožno žalovanému pripísať diskriminačné konanie žalovaného voči žalobcovi, a to zo žiadneho dôvodu. Predsa žalovaný vydal svoj záver s tým, že žalobcovi určil, že „vzhľadom na aktuálny stav, vývoj a nález neurológa vhodné absolvovať max. 3 nočné služby v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov“. Z tohto záveru súdu vyplýva, že žalovaný jednoznačne uviedol pojem „vhodnosť“, čo nemožno vykladať ako povinnosť, ale len ako spôsobilosť. To znamená, že nemusel mať ani jednu službu. Preto bolo následne na zamestnávateľovi, ako tento názor žalovaného vyhodnotil. Je zrejmé, že žalobca v priebehu mesiaca december v noci nepracoval, z jeho strany neboli predložené dôkazy, že by mu boli nočné služby určené alebo nariadené. Aj z tohto dôvodu súd nezistil žiadnu diskrimináciu žalovaného voči nemu.

46. Pokiaľ ide o náležitosti samotného lekárskeho posudku, posúdenie platnosti, resp. neplatnosti tejto listiny, to nebolo predmetom sporu, preto sa súd zaoberal len skutočnosťami, ktoré vyplývali z jeho obsahu, a to hlavne pokiaľ ide o samotný záver v časti, kde žalovaný uviedol svoj záver o spôsobilosti žalobcu na nočnú prácu.

47. Dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalobcu, ale zaťažuje aj žalovaného. Ale až vtedy, keď žalobca preukáže dôvod diskriminácie, presúva sa dôkazné bremeno na žalovaného. Pretože súd nezistil diskriminačné konanie žalovaného, žalobu zamietol. Mal za to, že na strane žalovaného nedošlo k diskriminačnému konaniu a celá táto záležitosť sa týka skôr pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a jeho zamestnávateľa. Zo skutkového stavu ako aj z vyjadrenia žalovaného bola prípadná domnienka diskriminačného konania vyvrátená, preto jeho konanie súd nepovažoval za diskrimináciu, a to zo žiadneho dôvodu podľa zákona.

48. Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaný porušil jeho právo na ochranu osobnosti. Súd konštatuje, že predmetom tohto konania bolo posúdenie výlučne diskriminácie žalobcu a nie ochrana osobnosti podľa , i keď podľa predžalobnej upomienky pôvodne žalobca

uplatňoval voči žalovanému nárok z tohto titulu. Z obsahu žalobného návrhu je ale zrejmé, že v súdnom konaní sa rieši výlučne už len diskriminačné konanie žalovaného. Nad rámec ale súd uvádza, že samotný žalovaný viackrát v priebehu pojednávania uviedol, že ak sa žalobcu niečo osobne dotklo, ospravedlňuje sa mu za to.

49. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, prednesené žalobcom na pojednávaní (výsluch svedkov - Jana S., zdravotná sestra žalovaného, MUDr. G. a manželka žalobcu S. B. ako aj nahrávku žalobcu z rozhovoru strán sporu zo dňa 05.12.2018). Dôvodom pre ich zamietnutie bola skutočnosť, že súd z vykonaných dôkazov mal preukázané, že v tomto spore nemôže ísť o diskriminačné konanie a prípadnými výpoveďami svedkov by súd s poukazom na listinné dôkazy a vyjadrenia strán sporu k inému záveru neprišiel. Ani nahrávka rozhovoru by súdu neozrejmila skutočnosti ohľadne diskriminačného konania, skôr len z hľadiska spôsobu komunikácie žalovaného (spomínaná ochrana osobnosti, čo ale nie je predmetom konania), pričom súd mal dôvodnú pochybnosť o legálnosti tohto dôkazu, keďže žalovaný nebol oboznámený s tým, že žalobca nahráva ich rozhovor a ani k tomu nedal nikdy súhlas. Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu bolo posúdenie diskriminácie, a nie hodnotenie, či svojim konaním žalovaný zasiahol do občianskej cti a dobrého mena žalobcu. Aj keď na tieto skutočnosti v priebehu konania žalobca poukázal, žalobný návrh v znení, ako ho uplatnil, nie je možné posudzovať ako nárok podľa ustanovení o ochrane osobnosti. Takisto aj keď žalobca odôvodňoval svoj nárok s odkazom na ustanovenia etického kódexu, tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre vyhodnotenie konania a správania žalovaného v rozpore s ustanoveniami antidiskriminačného zákona. Na tieto prípady by možno mohla slúžiť etická komisia, ktorá posudzuje aj etické otázky vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ( ).

50. Na základe toho súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Keďže súd nekonštatoval diskriminačné konanie žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, ďalej sa už nezaoberal podmienkami priznania primeraného zadosťučinenia v peniazoch, ktorého predpokladom je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Voči žalovanému v 2. rade zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, čo je zdôvodnené v predchádzajúcom texte.

51. Súd na záver konštatuje, že do odôvodnenia rozsudku zahrnul iba rozhodné skutkové okolnosti a dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

52. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli úspešní obaja žalovaní, tak v 1. aj v 2. rade. Pretože si obaja žalovaní nárok na náhradu trov neuplatnili, súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (s poukazom na ) ako aj s poukazom na to, že im žiadne nevznikli a zo spisu ani žiadne nevyplývali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre, ktorá ale podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19.01.2021 do 28.02.2021, neplynie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.